Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200048
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Pothia, s.r.o., Sadová č.
726/17, Poprad, IČO: 36 485 641, právne zastúpený JUDr.Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
zo dňa 12.novembra 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.novembra 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX v
spojení s rozhodnutím Daňového úradu N. zo dňa 30.júla 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/

D. v r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 634,69 eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ivo Babjakovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného, ktoré
je uvedené v úvodnej časti rozsudku, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu N. zo dňa 30.07.2014
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/BenJ zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal
žalobcovi náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie argumentujúc,
že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným a to pokiaľ ide o
nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. V odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane žalobca poukázal na to, že rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 23.06.2008 č.
I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r došlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru DÚ Poprad z
22.02.2008 č. XXX/XXX/XXXX/XX/VarX a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie

konanie a rozhodnutie a bolo povinnosťou správcu dane dňa 04.07.2008 pokračovať vo vyrubovacom
konaní v lehotách uvedených v ustanovení §30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v
zneníneskoršíchpredpisov,resp.§65zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní,tedaDaňovéhoporiadkuv
znení neskorších predpisov a vydať rozhodnutie. Pretože správca dane rozhodnutie, ktoré je napádané
žalobou, vydal až dňa 30.07.2014, teda po uplynutí 6 rokov od vrátenia veci tomuto správnemu orgánu
rozhodnutie je postihnuté vadou zákonnosti, pretože nebolo vydané v zákonom stanovených lehotách.

Žalobca konštatoval, že táto chyba bola aj odvolacou námietkou, s ktorou sa žalovaný vyrovnal tak, že
(citácia): „K dĺžke vyrubovacieho konania odvolací orgán uvádza, že nie je možné tvrdiť, že prebiehalo
šesť rokov. Odvolávajúci sa totiž absolútne neprihliada na konanie po zrušení dodatočného platobného
výmeru č. XXX/XXX/XXXX/XX/VarX zo dňa 22.02.2008 rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-R zo dňa 23.06.2008, ktoré prebehlo, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia tak, ako je to vyššie uvedené.“ Žalobca namietal, že nie je zrejmé, aké konanie má
žalovanýnamysli,niejevodôvodneníjehorozhodnutiauvedené.Pozrušenípredmetnéhododatočného

platobného výmeru odvolacím orgánom bolo povinnosťou správcu dane postupovať podľa § 44 zákona
č.511/1992Zb.avlehotáchuvedenýchvustanovení§30atohtoprávnehopredpisuavydaťrozhodnutie.
Akékoľvek iné úkony správcu dane v tomto štádiu daňového konania neboli vykonané v súlade so
zákonom a túto skutočnosť konštatoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn.: 3S/100/2010 zo
dňa 17.01.2014, keď výslovne uviedol, že (citácia): „Po zrušení dodatočného platobného výmeru a

po vrátení veci na ďalšie konanie mal správca dane pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením
výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie
ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Žalobca
zdôraznil, že ak po zrušení dodatočného platobného výmeru vydal žalovaný pokyn na vykonanie
opakovanej daňovej kontroly, takýmto konaním porušil zákon. Správca dane teda nemohol vykonať
opakovanú daňovú kontrolu podľa § 15b zákona č. 511/1992 Zb., a ak na základe takto nezákonne

vykonanej opakovanej daňovej kontroly vydal dodatočný platobný výmer na daň z príjmov právnickej
osobyzazdaňovacieobdobierok2005ažalovanýnazákladeodvolaniatotorozhodnutiepotvrdil,súobe
rozhodnutia nezákonné a takýto záver vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v obdobných veciach sp. zn.: 8Sžf/15/2012, 4Sžf/42/2012.“ Žalobca poukázal aj na to, že v uvedenom
rozsudku tunajší súd uviedol (citácia): „Keďže tým, že vôbec nemala byť nariadenia opakovaná daňová

kontrola, sú nezákonné aj všetky úkony realizované v rámci tejto opakovanej daňovej kontroly.“

Žalobca uvádza, že vzhľadom na uvedený právny názor Krajského súdu v Prešove všetky úkony,
ktoré správca dane urobil po zrušení dodatočného platobného výmeru zo dňa 22.02.2008 č. XXX/
XXX/XXXX/XX/VarX sú nezákonné. Nezákonný právny úkon predsa nemôže mať za následok vznik,

zmenu alebo zánik zákonných právnych skutočností. Žalobca konštatuje, že žalovaný sa sám uvádza
do omylu, keď tvrdí, že správca dane bol povinný pokračovať vo vyrubovacom konaní po zrušení
dodatočného platobného výmeru až po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
3S/100/2010 zo dňa 17.01.2014. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že toto súdne konanie sa netýkalo
zákonnosti postupu a rozhodnutí vydaných správcom dane a žalovaným po riadnej daňovej kontrole,

ale týkalo sa nezákonnosti výkonu opakovanej daňovej kontroly. Keďže opakovaná daňová kontrola
bola nezákonná, posledným právoplatným rozhodnutím správnych orgánov, ktoré zakladalo povinnosť
správcu dane konať a vo vyrubovacom konaní vydať v zákonom stanovených lehotách rozhodnutie v
súvislosti s daňovou kontrolou na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2005, bolo
rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. X.XXXXX/XXXX/XXXXXXX-r zo dňa 23.06.2008. Na základe

tohto rozhodnutia a nie na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.01.2014 sp. zn.:
3S/100/2010 správca dane vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania, proti ktorému žalobca
podal odvolanie a jedným z dôvodov odvolania bola aj namietaná skutočnosť, t.j. že nebolo vydané v
lehotách uvedených v § 30a zákona č. 511/1992 Zb., resp. podľa § 65 Daňového poriadku. Túto žalobnú
námietkužalobcauzavreltým,žesodkazomnato,žesprávcadanenevydalvyššiecitovanérozhodnutie

v zákonom stanovených lehotách a plynutie lehôt žalovaný nesprávne právne posúdil, je tu dôvod na
postup súdu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku.

Druhou žalobnou námietkou žalobcu, v čom vidí nesprávne posúdenie veci žalovaným, a ktorá bola
rovnako odvolacou námietkou, je nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V odvolaní žalobca

výslovne uviedol, že (citácia): „Daňová kontrola nebola zákonným spôsobom prerušená a tým lehota na
jej vykonanie, t.j. aj na prejednanie protokolu uplynula dňa 19.08.2007. Keďže v lehote na vykonanie
daňovej kontroly nedošlo k prerokovaniu protokolu, nebola daňová kontrola ukončená zákonným
spôsobom a tým je vyrubovacie konanie po tejto daňovej kontrole postihnuté neodstrániteľnou vadou
zákonnosti. Vada zákonnosti vyrubovacieho konanie sama o sebe znamená nezákonnosť rozhodnutia

vydanom v tomto vyrubovacom konaní.“ Poukázal tiež na to, že podľa názoru žalobcu je daňová kontrola
vtedy ukončená zákonným spôsobom, ak bola ukončená prerokovaním protokolu podľa § 15 ods. 13
v lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. S touto námietkou sa žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyrovnal tak, že síce (citácia) „uznal, že kontrola za zdaňovacie obdobie 2005,
ktorá bola ukončená vyššie uvedeným protokolom, bola vykonaná nad rámec lehoty na jej vykonanie“,

avšak nevyjadril sa k odvolacej námietke žalobcu, že zmeškaním lehoty na jej vykonanie je vyrubovacie
konanie postihnuté neodstrániteľnou vadou zákonnosti, s poukazom na rozhodnutie R 75/1998 Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa ktorého sa na daňové konanie neviaže tzv. zásada koncentrácie
konania. Žalobca prezentuje názor, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa musí vyrovnať so všetkýminámietkami uvedenými v odvolaní, pričom ak uvedené opomenie, je to dôvod, aby súd zrušil takéto
rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Dôvodil, že problematika nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a následky spojené s
takouto kontrolou bola riešená Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 24/2010-57, aj
Najvyšším súdom SR sp. zn.: 3Sžf/9/2007, 3Sžf/73/2008, 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/1/2009,
3Sžf/107/2009 a ďalších. Z judikatúry vyplýva, že nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly
má za následok nezákonnosť vyrubovacieho konania, protokol z takejto kontroly má povahu nezákonne

získaného dôkazného prostriedku a nemožno ho použiť v daňovom (vyrubovacom) konaní. Pretože
správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, plynutie lehôt žalovaný
nesprávne právne posúdil a rovnako sa nevyjadril k podstatným skutočnostiam, ktoré boli uvedené v
odvolaní, preto má súd vo veci postupovať podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ Občianskeho súdneho
poriadku.

Poslednou námietkou žalobcu je, ktorá bola aj odvolacou námietkou, že podľa názoru žalobcu došlo k
zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, pretože podľa jeho názoru použitie ustanovenia § 246d
O.s.p. by bolo možné vtedy, ak by po riadnej daňovej kontrole bol vydaný dodatočný platobný výmer,
proti ktorému by síce bolo podané odvolanie, avšak odvolací orgán by tento dodatočný platobný výmer
potvrdil. Ak by daňový subjekt podal žalobu o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom a

súd by tieto rozhodnutie zrušil, potom by sa o lehotu súdneho konania predlžila aj lehota podľa § 69
Daňového poriadku. V predmetnej veci súd nezrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/. zo
dňa 23.06.2008, toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Správca dane namiesto toho,
aby konal podľa tohto rozhodnutia, t.j. aby pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutie,
otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá vôbec nemala byť uskutočnená, lebo jej nariadenie odvolacím

orgánom bolo v rozpore so zákonom s poukazom už na vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn.: 3S/100/2010, Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/15/2012, 4Sžf/42/2012.

Žalobca vytýka žalovanému, že namiesto toho, aby sa zákonným spôsobom vyrovnal s touto odvolacou
námietkou, t.j. že o lehotu súdneho konania by sa predĺžila lehota podľa §69 Daňové poriadku

vtedy, ak by Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu N. a v
následnom súdnom konaní by obe rozhodnutia finančných orgánov boli zrušené, bez akéhokoľvek
právneho dôvodu tvrdí, že k zániku práva vyrubiť daň nedošlo. V tejto súvislosti žalobca opäť poukazuje
na judikát R 75/1998, podľa ktorého je povinnosťou odvolacieho orgánu vyrovnať sa so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní. V žiadnom prípade nestačí, aby správny orgán uvádzal len svoje

stanoviská bez náležitého vyjadrenia sa k tvrdeniam daňového subjektu uvedeným v odvolaní. V
odvolaní žalobca presne, jasne a zrozumiteľne uviedol, že podľa jeho názoru sa ustanovenie § 246d
O.s.p. v predmetnej veci nedá aplikovať, lebo predmetom súdneho konania nebolo preskúmavanie
rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 23.06.2008,
ale predmetom súdneho konania bola otázka nezákonnosti nariadenia a výkonu opakovanej daňovej

kontroly, pričom bolo povinnosťou žalovaného sa s touto námietkou náležite vyrovnať. Aj v tomto prípade
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 09.03.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Konštatoval, že s odvolacími námietkami sa vyrovnal v napadnutom rozhodnutí, lebo podrobne popísal
všetky konania, ktoré boli voči žalobcovi vedené z pozície všetkých finančných orgánov, ako aj z pozície
súdov. Presne uviedol, že ide o konanie po zrušení dodatočného platobného výmeru č. XXX/XXX/
XXXX/XX/VarX zo dňa 22.02.2008 rozhodnutím DR SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo

dňa 23.06.2006, ktoré bolo uskutočnené až do právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že rozsudkom KS
v Prešove č.k.: 3S/100/2010-96 zo dňa 17.01.2014 bolo zrušené právoplatné rozhodnutie DR SR č. I/
XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 15.07.2010 v spojení s dodatočným platobným výmerom
DÚ Poprad č. XXX/XXX/XXXXX/XX/VarX zo dňa 24.02.2010 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie
konanie.

Ďalej žalovaný uviedol, že súd zaviazal správne orgány v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť
riadiacsazáväznýmprávnymnázoromvyslovenýmvtomtorozsudku,čosprávneorgányajvykonalitým,
že vydali žalobou napadnuté rozhodnutia. Súdne konanie, ktoré bolo ukončené uvedeným právoplatnýmrozsudkom krajského súdu, sa týkalo zákonnosti postupu a rozhodnutí vydaných správcom dane a
nie nezákonnosti výkonu opakovanej daňovej kontroly, ako to uvádza žalobca, pretože krajský súd
rozhodoval podľa §250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a nie podľa ustanovenia § 250v O.s.p..

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalovaný uviedol, že sa vyrovnal so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní a to na strane 6 a 7 rozhodnutia, kde okrem iného uviedol, že na vyššie uvedené nemá vplyv
ani to, čo tvrdí v odvolaní žalobca a čo zistil aj odvolací orgán zo spisového materiálu, t.j. že kontrola
za zdaňovacie obdobie 2005 bola ukončená vyššie uvedeným protokolom, bola vykonaná nad rámec

lehoty na jej vykonanie. Protokol z tejto kontroly bol však prerokovaný a tým aj doručený a to v súlade
s § 15 ods. 12 a 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že protokol z
daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je potrebné vykladať
aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich
účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, teda za účinnosti zákona č. 511/1992
Zb., zostávajú zachované.

Vo vzťahu k poslednej žalobnej námietke žalovaný opätovne argumentoval odôvodnením rozhodnutia s
tým, že nešlo o konanie o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy, ale konanie podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p..

Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových
orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V

správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prešov dňa 30.07.2014 pod č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/BenJ podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov rozhodol podľa § 68 ods. 5 v spojení s ustanovením § 165b Daňového poriadku v znení
neskoršíchpredpisovtak,ževyrubildaňovémusubjektuPothia,s.r.o.,...rozdieldanezpríjmovprávnickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2005 v sume 12,51 eur. Vo výrokovej časti ďalej uviedol, že suma,
ktorú daňový subjekt vykázal podľa osobitných predpisov je 128.128,-- Sk, suma zistená správcom dane

je 128.505,-- Sk, rozdiel v sume 377,-- Sk a rozdiel v sume prepočítaný na menu eur je 12,51 eur s tým,
že poukázal na dobu, do ktorej je táto suma splatná.

V odôvodnení okrem iného konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 29.03.2006 daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2005. Poukázal na výsledok hospodárenia pred

zdanením alebo na rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia a
základ dane, ktorý prvostupňový správny orgán konštatoval. Uviedol, že u daňového subjektu Pothia,
s.r.o.... daňový úrad vykonal kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2005 a kontrola bola začatá dňa 19.02.2007 a ukončená dňa 18.02.2008. O výsledku kontroly bolvyhotovený protokol č. XXX/XXX/XX-XXXX/XXXX/Tri zo dňa 08.01.2008 a dodatok zo dňa 18.02.2008
k protokolu. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, vrátane jeho dodatku bol s konateľom
daňového subjektu a so splnomocneným zástupcom prerokovaný 18.02.2008 a dňa 22.02.2008 správca

dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/C., ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 129.235,-- Sk a na základe odvolania
žalobcu právny predchodca žalovaného DR SR rozhodnutím zo dňa 23.06.2008 č. I/XXX/XXXX-XXXXX/
XXXX/XXXXXX-rzrušildodatočnýplatobnývýmeravrátilvecnaďalšiekonaniearozhodnutieasúčasne
dal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly listom zo dňa 21.07.2008 rovnakého čísla ako

bolo vydané rozhodnutie žalovaného.

Uviedol, že vykonal opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov za uvedené zdaňovacie obdobie,
ktorá bola začatá dňa 27.01.2009 a ukončená 23.02.2010. Vydal dňa 24.02.2010 dodatočný platobný
výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/VarX, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 17.192,-- Sk, čo
v prepočte na menu euro bolo 570,66 eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo

dňa 15.07.2010 č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r potvrdil prvostupňové rozhodnutie a toto
nadobudlo právoplatnosť 22.07.2010.

Ďalej konštatoval, že na základe žaloby žalobcu boli predmetom preskúmania vyššie uvedené
rozhodnutia daňových orgánov zo dňa 24.02.2010 a 15.07.2010, ktoré boli predmetom preskúmavania

tunajšímsúdomvkonaníarozsudkom25.11.2011č.k.:3S/100/2010-48bolažalobažalobcuzamietnutá.
Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.02.2013 sp. zn.: 8Sžf/10/2012 bol rozsudok
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a následne súd rozsudkom zo dňa 17.01.2014
č.k.: 3S/100/2010-96 zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, teda DR SR v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane v

odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa právneho názoru súdu nemala byť vôbec nariadená
opakovaná kontrola, ktorá sa považuje za nezákonnú.

Prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe uvedeného jeho povinnosťou bolo znovu vo veci
rozhodnúť a dostal sa tak do vyrubovacieho konania po riadnej daňovej kontrole, keďže jeho rozhodnutie

vydané na základe výsledkov tejto daňovej kontroly bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že vyrubovacie konanie po riadnej
daňovej kontrole nebolo tak ukončené právoplatným rozhodnutím, a preto správca dane pokračoval vo
vyrubovacom konaní začatom podľa pôvodného zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktoré však v súlade s ustanovením § 165b ods. 1 a 2 Daňového poriadku dokončil podľa Daňového

poriadku.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správca dane zaoberá otázkou aplikácie Zákona o dani z
príjmu a neuznania nákladov za daňové výdavky. Touto časťou odôvodnenia rozhodnutia správcu dane
sa súd zaoberať nebude vzhľadom na to, že žalobné námietky sa týkajú iba námietok vo vzťahu k

procesným chýbam daňových orgánov.

Konštatoval, že nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 07.05.2014 a splnomocnený zástupca
žalobcu do zápisnice z pojednávania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BenJ uviedol, že pokračovanie
vyrubovacieho konania po riadnej daňovej kontrole po doručených rozhodnutiach súdov a po zrušení

rozhodnutí z opakovanej daňovej kontroly považuje za nezákonné, lebo podľa jeho názoru Daňový
poriadok v ustanovení § 68 stanovuje, že vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu... . Zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že vyrubovacie konanie začína aj po zrušení
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím orgánom a súčasne sa vyjadril, že prípadné
rozhodnutie správcu dane vydané v tomto vyrubovacom konaní považuje tiež za nezákonné a to už

vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 69 Daňového poriadku,
podľa ktorého došlo k zániku práva vyrubiť daň.

V stanovisku k tomuto názoru v liste zo dňa 01.07.2014, ktoré bolo doručené splnomocnenému
zástupcovi, správca dane uviedol, že pokračuje vo vyrubovacom konaní začatom podľa pôvodného

Zákona o správe daní, ktoré sa však s poukazom na ustanovenie §165b ods. 1, 2 Daňového poriadku
dokončí podľa tohto právneho predpisu. Vyrubovacie konanie a postup v tomto konaní sú v Daňovom
poriadku upravené v § 68 a je povinný postupovať v tomto vyrubovacom konaní v súlade s § 68 ods.
3 Daňového poriadku, pričom o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovýmsubjektom zápisnicu alebo úradný záznam a to aj opakovane. Pri dokazovaní postupuje podľa § 24
Daňového poriadku a podľa ods. 2 tohto ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný len

návrhmi daňových subjektov a podľa ods. 4 tohto ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Správca dane prezentoval názor, že platí, že ak súd zruší rozhodnutie odvolacieho orgánu a zároveň

aj rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie, vráti týmto postupom správcu dane
do vyrubovacieho konania, ktoré podľa § 68 Daňového poriadku začalo dňom nasledujúcim po
dni doručenia protokolu spolu s výzvou. Predmetné vyrubovacie konanie nebolo ukončené, pretože
rozhodnutie správcu dane bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie a správca dane teda
pokračuje vo vyrubovacom konaní a je povinný vydať na základe jeho výsledkov rozhodnutie do 15 dní
od spísania poslednej zápisnice alebo úradného záznamu.

Ďalej uviedol, že takýto postup vyplýva aj z judikatúry súdov SR a stanoviska Ministerstva financií
SR zo dňa 27.10.2011, podľa ktorého z ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vyplýva, že po daňovej kontrole musí byť vyrubovacie konanie ukončené
právoplatným rozhodnutím vo veci. Tým, že pôvodný dodatočný výmer daňového úradu bol zrušený

a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pokračuje vyrubovacie konanie začaté správcom dane, ktoré
doterazniejeukončené,apretomásprávcadanepovinnosťvovyrubovacomkonanípokračovaťavydať
rozhodnutie. Po zrušení predmetného rozhodnutia sa správca dane vráti do vyrubovacieho konania, v
rámci ktorého vykoná potrebné dôkazy v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu, resp. súdu, ktoré budú
spísané v zápisnici alebo úradnom zázname. Po ich vykonaní vydá správca dane rozhodnutie podľa

§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorom vyčísli rozdiel dane oproti
podanému daňovému priznaniu, pričom bude vychádzať nielen z pôvodného protokolu, ale aj z týchto
novo vykonaných dôkazov.

Vzhľadom na ustanovenie § 165b ods. 1, 2 Daňového poriadku pokračoval v konaní podľa tohto

právneho predpisu. Argumentoval tiež tým, že ani O.s.p. osobitne neupravuje, kedy začína konanie súdu
prvého stupňa v prípade, ak odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie
konanie, lebo súd prvého stupňa rovnako pokračuje v konaní, ktoré začalo podaním žaloby tak, ako
pokračuje správca dane v konaní, ktoré začalo doručením protokolu s výzvou.

S námietkami splnomocneného zástupcu daňového subjektu sa správca dane vyrovnal citáciou
ustanovenia § 246d O.s.p. s tým, že týmto ustanovením sa prerušuje zo zákona plynutie lehôt pre
zánik zodpovednosti za priestupky, správne delikty a podobne, ako aj pre zánik práva vyrubiť daň alebo
rozdiel dane. Vydávanie rozhodnutí v týchto veciach hmotnoprávne alebo procesnoprávne predpisy
obmedzujúlehotami,ktorébypočassúdnehokonaniamohliuplynúť,vdôsledkučohovprípadezrušenia

rozhodnutia správneho orgánu by už nebol dostatok času na konanie a rozhodnutie, hoci by preto
inak boli splnené zákonné podmienky. Lehoty sa teda prerušujú s účinkami, ktoré trvajú počas celého
správneho konania od jeho začatia až do právoplatného skončenia. Prvostupňový správny orgán ďalej
uviedol, že zmyslom tohto ustanovenia je teda vylúčiť vplyv dĺžky súdneho konania na plynutie lehôt pre
zánik zodpovednosti za správne delikty alebo zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov. Tým, že

doba súdneho preskúmavania nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty, je daná možnosť správnemu
orgánu konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. V predmetnej veci aj keby správca dane nebral
do úvahy ako úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane doručenie protokolu z opakovanej
daňovej kontroly, takýmto úkonom je nespochybniteľné doručenie protokolu z daňovej kontroly v roku
2008, ktorý prekluzívnu lehotu vzťahujúcu sa na daň za zdaňovacie obdobie roku 2005, ktorá by inak

uplynula dňom 31.12.2011, predĺžil do 31.12.2013. Keďže však v roku 2010 bolo prerušené plynutie
tejto lehoty z titulu začatia konania pred súdom, ktoré bolo právoplatne ukončené až v januári 2014,
právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane nezaniklo a prekluzívna lehota v tejto veci uplynie až dňom
31.12.2016, lebo vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v
ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Ďalej poukázal na jeho postup v konaní s tým, že splnomocnený zástupca žalobcu sa na záverečné
prerokovanie predložených pripomienok v rámci vyrubovacieho konania 29.07.2014 nedostavil, o svojejneúčasti správcu dane informoval listom zo dňa 10.07.2014, a preto správca dane o tejto skutočnosti
napísal úradný záznam dňa 29.07.2014.

Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.11.2014 č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia citoval odvolacie námietky, poukázal na priebeh konania a uviedol, že
na základe záväzného právneho názoru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Prešove o

nezákonnosti opakovanej daňovej kontroly doručil žalobcovi oznámenie č. XXXXXXX/X/XXXXXXXX/
XXXX/BenJ zo dňa 09.04.2014 o pokračovaní vo vyrubovacom konaní, v ktorom opakovane posúdil
všetky dôkazy, ktoré daňový subjekt počas výkonu riadnej daňovej kontroly a v rámci odvolacieho
konaniapredložilanapadnutýmrozhodnutímzodňa30.07.2014vyrubilrozdieldanezpríjmovprávnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 12,51 eur. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný citoval
ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančnýchorgánovvzneníneskoršíchpredpisov,konkrétne§2ods.1,podľaktoréhovdaňovomkonaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Citoval tiež ustanovenie § 15 ods. 12 citovaného zákona, podľa
ktorého prerokovanie protokolu sa považuje za deň jeho doručenia a odsek 13 tohto ustanovenia, prvá,

štvrtá a piata veta v znení účinnom v čase doručenia protokolu, podľa ktorého daňová kontrola je
ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo zástupcom. Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane
podľa § 29 ods. 5 sa začína vyrubovacie konanie podľa § 44; to neplatí, ak správca dane, ktorým je
colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové

priznanie podľa osobitných predpisov za kontrolované zdaňovacie obdobie, daňová povinnosť nevzniká.
Doručenie protokolu podľa ods. 12 alebo spísanie zápisnice o dohode a výške dane sa považuje za
úkon smerujúci na vyrubenie dane s poukazom na § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb..

Poukázal na to, že podľa § 45 ods. 1 Zákona o správe daní v znení účinnom v čase doručenia protokolu,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo
priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový
subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom
bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo

v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie
dane. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový
subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom

bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie
dane.

Citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ao zmene a doplnení niektorých zákonov a to

§ 3 ods. 1, podľa ktorého pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 69 ods. 1, prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných
predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo

rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku
1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo
rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňovýsubjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu
vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 165b ods. 1 citovaného zákona daňové konanie
začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Citoval ustanovenie § 246d O.s.p. a z citovaných ustanovení vyvodil tento záver, že vyrubiť daň alebo
rozdieldanejesprávcadaneoprávnenývlehotáchpodľa§45zákonač.511/1992Zb.vzneníneskorších
predpisov a § 69 Daňového poriadku, teda v lehote do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak však bol pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty vykonaný
úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znova od konca roka,

v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, čo
znamená, že ak bol počas plynutia päťročnej lehoty urobený procesný úkon smerujúci na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane, prekluzívna lehota sa prerušuje a začína plynúť nová päťročná lehota a to od
konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. V predmetnej veci správca dane

vyruboval rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 a tento rozdiel dane podľa § 45 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov mohol vyrubiť do konca roka 2011, pričom podľa § 15
ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov úkonom smerujúcim na vyrubenie dane
podľa § 45 ods. 2 je doručenie protokolu podľa § 15 ods. 12 citovaného zákona. Keďže pred uplynutím
lehoty na vyrubenie rozdielu dane bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane,

teda doručený protokol o daňovej kontrole zo dňa 08.01.2008 č. XXX/XXX/XX-XXXX/XXXX/T.,. plynie
päťročná lehota od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený, čo sa stalo
dňa 18.02.2008, a preto ďalšia päťročná lehota by uplynula 31.12.2013 za predpokladu, žeby nebolo
prerušené plynutie. Keďže v čase od podania žaloby proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR zo
dňa 15.07.2010 č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, teda od 17.09.2010 až do právoplatnosti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.: 3S/100/2010-96, teda do 22.03.2014 bolo prerušené plynutie
lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane z titulu začatia konania pred súdom, s odkazom na §246d
O.s.p., lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynutie až dňom 31.12.2006. Žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že na vyššie uvedené nemá vplyv ani to, čo tvrdí odvolácajúci sa a čo zistil aj odvolací
orgán zo spisového materiálu, t.j. že kontrola za zdaňovacie obdobie 2005, ktorá bola ukončená vyššie

uvedeným protokolom, bola vykonaná nad rámec lehoty na jej vykonanie.

Žalovaný dôvodil tým, že protokol z tejto kontroly bol však prerokovaný a tým aj doručený a to tak, ako
upravuje § 15 ods. 12 a 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a skutočnosť, že
protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane je potrebné

vykladať aj vzhľadom na ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a
ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, teda za účinnosti zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, zostávajú zachované. Žalovaný poukázal na to, že sa nestotožňuje s
tvrdím žalobcu v odvolaní, že v konaní po zrušení dodatočného platobného výmeru rozhodnutím DR SR
neprebehlo žiadne súdne konanie, ktoré by malo za následok, že lehota na vyrubenie dane neplynula,

pretože po zrušení dodatočného platobného výmeru správca dane na základe opakovanej daňovej
kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie vyrubil rozdiel dane dodatočným platobným výmerom
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/VarX zo dňa 24.02.2010 a DR SR rozhodnutím č. X. zo dňa 15.07.2010
potvrdilo vyššie uvedený dodatočný platobný výmer. Rozhodnutie DR SR nadobudlo právoplatnosť dňa
22.07.2010 a ako konštitutívny individuálny správny akt bolo v platnosti až do dňa 22.03.2014, kedy

bolo zrušené vyššie uvedeným rozsudkom so záverom, že úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní
bude preto opätovne vo veci rozhodnúť riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku, ktorým je viazané. Keďže v čase od 17.09.2010 do 22.03.2014 prebiehalo súdne konanie,
ktoré malo za následok, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 2005
neplynula, žalovaný konštatoval, že správca dane vyrubil rozdiel dane v lehote na jej vyrubenie a v

súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v rozsudku tunajšieho súdu.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že vyrubovacie konanie trvalo 6 rokov, žalovaný poukázal
na to, že žalobca vôbec neprihliada na konanie po zrušení dodatočného platobného výmeru zo dňa22.02.2008 č. XXX/XXX/XXXX/XX/VarX rozhodnutím DR SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r
zo dňa 23.06.2008, ktoré prebehlo a to až do právoplatnosti rozhodnutia tak, ako argumentuje žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia. Po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu, keďže vyrubovacie konanie

za zdaňovacie obdobie 2005 nebolo právoplatne ukončené, správca dane bol povinný pokračovať
vo vyrubovacom konaní a na základe vykonaného vyrubovacieho konania napadnutým rozhodnutím
vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 12,51 eur a to na
základe dôkazov, ktoré získal v lehote do šesť mesiacov od začiatku kontroly začatej dňa 19.02.2007,
teda v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote na základe dôkazov predložených žalobcom ako

kontrolovaným daňovým subjektom.

Z predloženého administratívneho spisu medzi účastníkmi konania je nesporné, že daňová kontrola u
žalobcu ako daňového subjektu na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2005 na základe oznámenia o
výkone daňovej kontroly zo dňa 19.01.2007 začala dňa 19.02.2007, o čom svedčí aj zápisnica o ústnom
pojednávanízodňa19.02.2007č.XXX/XXX/XX-XXXX/XXXX/Bart,tedazaúčinnostizákonač.511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Zo spisu ďalej je nesporné, že dňa 08.01.2008 pod č. XXX/XXX/XX-XXXX/XXXX/Tri bol vypracovaný
protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu
žalobcovi a výzva na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie zo dňa 08.01.2008 bola

splnomocnenému zástupcovi doručená 25.01.2008. Vyjadrenie k protokolu zo dňa 04.02.2008 bolo
správcovi dane doručené dňa 06.02.2008. Dňa 18.02.2008 bol vypracovaný dodatok k protokolu podľa
§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne bola napísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
18.02.2008.

Z uvedeného je teda nepochybné, že toto konanie prebiehalo za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a úkony realizované
podľa tohto právneho predpisu zostávajú zachované s poukazom na §165 ods. 1 Daňového poriadku,
podľa ktorého daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č.

563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 ods. 1 upravoval, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní a
podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Daňovú kontrolu upravovalo ustanovenie § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

a podľa odseku 1 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u
daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na

zistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtupodľaosobitnéhopredpisualebokontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od
dane podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. - daňová kontrola je ukončená dňom

prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 17 - správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia.
Orgánnajbližšienadriadenýsprávcovidanemôželehotuuvedenúvprvejvetevzložitýchprípadochpred
jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných

závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.Podľa ods. 18 uvedeného ustanovenia - ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú
kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,
je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. - lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a
18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

V predmetnej veci je zrejmé, že daňová kontrola nebola začatá na požiadanie orgánov činných v

trestnom konaní a z predloženého spisu ani nevyplýva, žeby správca dane v súlade s ustanovením §
15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. požiadal o predĺženie lehoty.

Sám žalovaný nepopiera, že daňová kontrola trvala od 19.02.2007 do dňa prerokovania protokolu
18.02.2008, teda viac ako 6 mesiacov. Žalovaný s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k dĺžke
daňovejkontrolysavyrovnaltak,žejednoduchokonštatoval,ženedodržaniezákonomstanovenejlehoty

nemá vplyv z dôvodu, že protokol bol prerokovaný a doručený v súlade s ustanovením § 15 ods. 12 a 13
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Takéto vyporiadanie sa s odvolacou námietkou
súd nepovažuje za dostatočné.

V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010,

ktorý v právnej vete vo vzťahu k vplyvu dĺžky daňovej kontroly na zákonnosť protokolu ako dôkazného
prostriedku v daňovom konaní uviedol, že (citácia): „Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti,
že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročil
aj zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje
nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. V intenciách

citovaného nálezu rozhodoval aj Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn.: 3Sžf/52/2010.

Je treba poukázať na tú skutočnosť, že daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do
súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom ustanoveným
zákonom tak, ako súd cituje vyššie, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru

súdu lehota 6 mesiacov, resp. po predĺžení tak, ako je citované zo zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, je zákonnou lehotou a podľa názoru súdu je pre správcu dane vykonávajúceho
daňovú kontrolu záväzným limitom, ktorý určuje zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Túto
lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces, ktorý smeruje k
obstaraniu dôkazného prostriedku, teda protokolu, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o

daňovej povinnosti daňového subjektu, predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom
chránenej sféry daňového subjektu, orgánom daňovej kontroly, ktorá skutočnosť vyplýva z charakteru
povinnosti kontrolovaného daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly.

Z nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať

na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a z ustanovenia §2 ods. 2, 3
zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva povinnosť správcu dane primerane zasahovať do práv daňového
subjektu, zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí iba v
prípade, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu
potrebnú súčinnosť. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 24/2010 vyplýva, že ak

správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenia
o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní a daňová
kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom, to znamená, že v rámci zákonom
maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.

Ak teda správca dane Daňový úrad N. a následne žalovaný sa s touto otázkou nevyrovnali, v konaní
správnych orgánov došlo k takej chybe, ktorá má vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia a žalovaný sa s
odvolacou námietkou žiadnym spôsobom nevyrovnal. Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového
úraduN.zodňa01.09.2014jenesporné,žežalobcanamietalprekročeniedĺžkydaňovejkontrolyvlehote

podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s námietkou preklúzie vo vzťahu k dani z príjmov je treba poukázať na to, že zákon č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 45 ods. 1 upravoval, že ak tento zákonalebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v
ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt

povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia - ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v

ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt
povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.

Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že protokol z daňovej kontroly zo dňa 08.01.2008
č. XXX/XXX/XX-XXXX/XXXX/Tri doručený žalobcovi a to dňa 18.02.2008, a teda plynie ďalšia päťročná

lehota, ktorá by uplynula 31.12.2013.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu o nezákonnosti vo vzťahu k prerušeniu plynutia lehôt
tak, ako argumentujú daňové orgány ustanovením § 246d O.s.p., podľa ktorého, ak osobitný zákon
upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,

prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí
o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu
verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.

Ak žalobca tvrdí, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.: 3S/100/2010 nebolo konaním

vo vzťahu k dani z príjmov žalobcu za rok 2005, toto tvrdenie nezodpovedá obsahu predloženého
administratívneho spisu. Argumentácia daňových orgánov uvedená predovšetkým v rozhodnutí
Daňového úradu N. zodpovedá obsahu spisu, a teda predmetom súdneho konania bez ohľadu na to,
že išlo o námietky žalobcu vo vzťahu k opakovanej daňovej kontrole, sa týkalo tej istej veci a lehoty
neplynuli počas súdneho konania, pričom zo spisu je nesporné, že súdne konanie skutočne prebiehalo

od 17.09.2010 do 22.03.2014 (konanie pred Krajským súdom v Prešove a pred Najvyšším súdom SR).

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby je rozhodnutie
správnych orgánov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k neodôvodneniu prekročenia

dĺžky daňovej kontroly, preto postupom podľa §250j ods. 2 písm. d/ napadnuté rozhodnutia zrušil a vracia
vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby daňové orgány sa s otázkou dĺžky daňovej kontroly v súvislosti s
citovaným nálezom Ústavného súdu SR vyporiadali.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní,
priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania písomným podaním, v ktorom žiadal priznať náhradu za

zaplatený súdny poplatok v sume 70,-- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 564,69 eur poukazujúc
na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov § 11 ods. 4 a to za 3 úkony právnej
pomoci po 139,83 eur, spolu 419,49 eur (podľa § 11 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/,
c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby, zastupovanie na
súde 27.10.2015), 3x paušálne režijné náklady po 8,39 eur, spolu 25,17 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004 Z.z.). Žiadal priznať náhradu cestovných výdavkov a to za použitie osobného mot. vozidla I.
I C. SK XXXAT dňa 27.10.2015 I. - N. a späť spolu 140 km (prim. spotreba 6,1 l/100 km, cena benzínu
1,234 eur, paušál 0,183 eur) - 36,15 eur (zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách), strata času
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. dňa 27.10.2015 I. - N. a späť 1 hod. á 13,98 eur, 6 x 13,98
eur, spolu 83,88 eur (podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 16 x 1 hod.).

Súd postupujúc podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. preskúmal predložené vyčíslenie a dospel k záveru, že
je v súlade s ustanovením § 11 ods. 4, § 15 a § 17. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi náhradu trovkonania v sume 634,69 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na účet
vedený v SLSP, a.s., č.ú.: 0622819248/0900.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.