Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010102
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117010102.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava

Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája
2018, v trestnej veci proti Š.Z. X., obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1, ods.3 písm.b/, písm.c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2017 sp.zn. 5T/3/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e/, ods.2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a vo výroku spočívajúcom v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné
výživné.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. u k l a d á obžalovanému Š. X., nar. XX.X.XXXX X. M., trvale bytom M., H.. M.
O.. Č.. XXX/X podľa § 207 ods.3 Tr.zák. a použitím § 38 ods.2, § 36 písm.l/, § 37 písm.m/ Tr.zák. trest
odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2017 sp.zn. 5T/3/2017 bol obžalovaný Š. X. uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v dobe od 13. apríla 2013 doposiaľ, okrem doby od 4. apríla 2014 do 11. novembra 2014, kedy
sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, v M. a inde, ako otec mal. Y. G., O.. XX.X.XXXX,

neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a
podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 40C/181/2010, zo dňa 25.5.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.9.2011, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. G. sumou vo výške 50,- Eur
mesačne vždy o 15. dňa každého mesiaca k rukám G. G., nar. XX.X.XXXX, matky dieťaťa, čím
mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 2400,- Eur, pričom v uvedenom
období poberal dávku v hmotnej núdzi a zároveň bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
pre nespoluprácu s úradom a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom

Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T 23/13 zo dňa 12.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.9.2013, bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne,
z výkonu ktorého bol dňa 11.11.2014 podmienečne prepustený.Okresný súd obžalovanému Š. X. za to uložil podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., v spojení s § 38 ods.2, § 36
písm.l), § 37 písm. m) Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému Š. X. výkon uloženého trestu podmienečne odložil
s tým, že podľa § 50 ods.1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určil mu skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods.4 písm.d), s použitím § 50 ods.2 Tr.zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu
v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, a to v
neprospech obžalovaného Š. X..

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku
o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby a pre výkon trestu obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Uloženie trestu, ako ho uložil súd prvého stupňa považuje za neprimerane mierny, a v rozpore so
zákonom, keďže obžalovaný Š. X. sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepusteniazvýkonunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýtrestnýmrozkazom
Okresného súdu Košice I sp.zn. 1T/23/2013 zo dňa 12.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.9.2013, a preto iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody by bol v rozpore s

ustanovením § 49 ods.2 Tr.zák.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je

dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že okresný
prokurátor podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to
proti výroku o uloženom treste. V rozsahu podaného odvolania odvolací súd na podklade výsledkov

vykonaného dokazovania, ktoré bolo urobené zákonným spôsobom, napadnutý rozsudok preskúmal a
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné.

Obžalovaný Š. X. doposiaľ bol 4-krát trestne stíhaný a odsúdený, pričom naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Košice I sp.zn. 1T/23/2013 zo dňa 12.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť

12.9.2013, a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.c/ Tr.zák.
Citovaným trestným rozkazom bol obžalovanému Š.Z. X. uložený trest odňatia slobody vo výmere
jedného roka, pre ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Dňa 11.11.2014 Okresný súd Rimavská Sobota uznesením sp.zn. 2Pp/31/2014 odsúdeného
Š. X. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu v trvaní

jedného roka. Odsúdený Š.Z. X. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, o čom bolo
rozhodnuté dňa 5.9.2016.

Po predložení trestnej veci obžalovaného Š. X. na rozhodnutie o odvolaní okresného prokurátora,
odvolací súd opakovane určoval termín verejného zasadnutia, ale z dôvodov nemožnosti doručiť

upovedomenie o tomto úkone trestného konania obžalovanému v súlade s ustanovením § 66 Tr.por.,
verejné zasadnutie bolo opakovane odročované.

Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa 12.4.2018 opätovne určil termín verejného
zasadnutia na deň 17. mája 2018, kedy zistil, že obžalovaný Š. X. na adrese, ktorú určil pri svojom

výsluchu ako adresu na doručovanie písomností, t.j. M., H.. M. O.. Č.. X, si v odbernej lehote zásielku
neprevzal. Z lustrácie v registri obyvateľov (č.l. 208) navyše vyplýva, že obžalovaný Š. X. mal trvalý pobyt
na vyššie uvádzanej adrese aj v čase rozhodovania o odvolaní prokurátora v predmetnej trestnej veci.Podľa § 66 ods.3 Tr.por., ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý
na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Z poštovej zásielky o upovedomení obvineného Š. X. o termíne verejného zasadnutia na deň 17.5.2018
nepochybne vyplýva, že zásielka bola uložená dňa 20.4.2018, a tak zákonná domnienka o riadnom a
včasnom upovedomení obžalovaného Š. X. o termíne verejného zasadnutia bola splnená.

Na verejnom zasadnutí krajský súd dopytom u matky maloletého Y. G., t.j. G. G. zistil, že obžalovaný od

vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa až do momentu konania verejného zasadnutia si vyživovaciu
povinnosť voči maloletému synovi naďalej neplní a zaostalé výživné rovnako neuhradil.

Pokiaľ okresný prokurátor v dôvodoch odvolania argumentoval ustanovením § 49 ods.2 Tr.zák., t.j. že
obžalovanýŠ.X.sažalovanéhoskutkudopustil vskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonu

nepodmienečného trestu, považuje odvolací súd za nutné zdôrazniť, že odsúdený Š. X. sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia osvedčil, a preto na túto skutočnosť už nie je možné prihliadať v
neprospech obžalovaného.

Odvolací súd ale vzhľadom na osobu obžalovaného, predovšetkým jeho predchádzajúce odsúdenie pre

rovnaký trestný čin, t.j. zanedbanie povinnej výživy, ako aj tú skutočnosť, že od vyhlásenia rozsudku
súdom prvého stupňa, kde mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe
dlžné výživné, toto dobrodenie v rozhodnutí súdu nebral vážne a napriek jeho sľubu zamestnať sa a
splniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, takto neurobil.

Odvolací súd preto na odvolanie okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
obžalovanému Š. X. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, a to v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák.

Podľa § 48 ods.2 Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na
predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému Š. X. má odvolací súd za to, že sa
dosiahne účel Trestného zákona v zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Tr.zák., t.j. že sa zabezpečí ochrana
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a obžalovanému Š. X.
uložil prísnejší trest, než aký mu bol uložený rozsudkom okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.