Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204608
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416204608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: I. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. L., M. R. I. XX, zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, Bratislava, Jána Poničana 9,
IČO: 50 252 151, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31
320 155, o náhradu škody 4.455 eur, vydanie bezdôvodného obohatenia 19.295,63 eura a nemajetkovej
ujmy 5.000 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02 06.
2017 č. k. 6C/112/2016-139 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu škody, ako aj žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy a žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia náhrady škody 4.455 eur, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eura a
nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur. V žalobe uviedla, že žalovaná dňa 30. 06. 2003 uzatvorila s
dlžníkmi zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume

700.000,- Sk, pričom žalovaná uzavrela so žalobkyňou dňa 30. 06. 2003 zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne k uvedenej zmluve o poskytnutí hypotekárneho
úveru. V danom prípade žalobkyni nebola zo strany žalovanej predložená zmluva o hypotekárnom
úvere a nemohla vedieť, za aký skutočný záväzok poskytuje záloh, a teda pristúpila k podpísaniu
záložnej zmluvy, ktorá je neurčitá a nezrozumiteľná. Na základe takto podaného návrhu po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. Vychádzal z toho, že
žalobkyňa so žalovanou uzatvorila dňa 30. 06. 2003 záložnú zmluvu, ktorou založila nehnuteľnosti, ktoré

boli v jej výlučnom vlastníctve na zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči Z. N. a jeho manželke H. N.,
ktorým bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 700.000,- Sk. Žalobkyňa v priebehu celého konania
nepreukázala tvrdenie, že sa musela podriadiť zmluvnej podmienke zriadením záložného práva, ani
nepreukázala, že by túto zmluvu uzavrela v omyle. Súd preto túto zmluvu považoval za platnú. Čo sa
týka žalobkyňou tvrdenej škody, žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok na náhradu
škody, keďže nepreukázala zavinené protiprávne konanie, ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
zavinením, konaním, resp. opomenutím žalovanej a tvrdenou škodou. Z výpisov z účtu Z. N. vyplýva, že

uvedená suma pozostáva z platieb poskytnutých na uvedený účet Z. N. v sume 4.455 eur za obdobie
od 22. 04. 2013 do 25. 11. 2015, pričom z tohto výpisu nie je zrejmé, kto uhrádzal na uvedený účet
uvedené sumy a žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, že platby v uvedenom rozsahu
uhradila ona sama a ak by tomu aj tak bolo, nemožno uvedený stav posúdiť ako škodu, ktorú spôsobilažalovaná, keďže žalobkyňa súdu skutočnosti, ktoré by mohli dovodiť zodpovednosť žalovanej za škodu
neuviedla. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, t. j. sumy 19.295,63 eura z výpisu účtu Z. N. na č.l. 70
spisu vyplýva, že na jeho účet bola pripísaná suma 19.190,87 eura, a ak by aj žalobkyňa preukázala,

že túto sumu uhradila na účet Z. N., nemožno v danom prípade tvrdiť, že išlo o bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej, keďže žalovaná na svoj účet žiadnu sumu zo strany žalobkyne neobdržala. Preto
i v tejto časti žalobu zamietol. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre požadovanú nemajetkovú ujmu
podľa§11a§ 13OZ,nepreukázala,žebydošlozostranyžalovanejkneoprávnenýmzásahomdopráva

na ochranu jej osobnosti, ani to, akým konkrétnym spôsobom bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu
osobnosti. Ak žalobkyňa dobrovoľne uhrádzala na účet dlžníka Z. N. určité sumy, tak len za účelom
toho, aby došlo k splácaniu úveru, ktorý bol povinný splácať Z. N. s manželkou, keďže títo nevedeli úver
splácať, a aj za účelom toho, aby sa vyhla realizácii záložného práva ku svojim nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom vyššie uvedenej záložnej zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedla, že dňa 30. 06. 2003 podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou
sa zaručila výlučne za úver vo výške 700.000,- Sk, pričom žalobkyňa nebola účastníčkou úverovej

zmluvy, nepoznala obsah úverovej zmluvy a nebola záložnou zmluvou zaviazaná na akékoľvek iné
plnenie, než za výšku poskytnutého úveru 700.000,- Sk. Žalovaná listom zo dňa 02. 01. 2013 od zmluvy
odstúpila a vyzvala dlžníka na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobkyňa so
žalovanou neuzavrela žiadnu písomnú dohodu, preto plnenie, ktoré žalovaná od žalobkyne prijala je
plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinná vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa

plnila žalovanej len preto, že sa obávala strany svojho obydlia. Žalobkyňa bola žalovanou zavádzaná,
toto konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobkyňa považuje tento právny úkon
za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Považuje zmluvu za absolútne neplatnú, nakoľko
obsah záložnej zmluvy odkazuje na úverovú zmluvu, ktorá však nie je súčasťou záložnej zmluvy. Čo sa
týka žalobkyňou tvrdenej škody, nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala splnenie

zákonných podmienok na náhradu škody. Z obsahu spisu a z výpisov účtu Z. N. vyplýva, že uvedená
suma pozostáva z platieb poskytnutých na uvedený účet Z. N. v sume 4.455 eur za obdobie od 22. 04.
2013do25.11.2015.Súdprvejinštanciepretonedostatočnezistilskutkovýstav,pretožezpredložených
dôkazov, najmä z výzvy na predčasné splatenie úveru splátkového kalendára a prehľadu platieb je
preukázané kto, a v akej výške vkladal finančné prostriedky na účet Z. N.. Preto žiadala, aby v obidvoch

týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Čo sa týka
primeraného zadosťučinenia, žiadala v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie, pretože rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia bude závislé na úspechu žalobkyne
vo vzťahu k určeniu neplatnosti, resp. zániku záložnej zmluvy. Čo sa týka trov konania, žalobkyňa
namieta, že žalovanej nemali byť priznané trovy konania, pretože jej žiadne trovy v konaní nevznikli. V

závere namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP a
z toho dôvodu je nepreskúmateľné.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné,

zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, výroková časť rozsudku súdu
prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnenie sú v plnom súlade a vychádzajú z vykonaného dokazovania.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne také dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré
by odôvodňovali jej úspech v spore. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že ňou uhrádzané mesačné
platby prijímala na účet výlučne žalovaná a žalobkyňa nevie určiť, ako žalovaná s priamymi platbami

následne naložila uviedla, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je technickým účtom banky pre všetky
hypotekárne úvery, na ktoré sú uhrádzané finančné prostriedky na splácanie hypotekárnych úverov,
ktoré banka poskytla svojim klientom. Jednotlivé platby poukazované na technický účet banky sú
odlišené variabilným symbolom, ktorý je odlišovacím prvkom určujúcim číslo úverového účtu toho
konkrétneho klienta. Z technického účtu sú následne jednotlivé prostriedky poukázané na príslušný

úverový účet klienta, v tomto prípade Z. N.. Jednoduchým porovnaním žalobkyňou priložených dokladov
o vklade hotovosti na účet z výpismi z úverového účtu Z. N. je možné zistiť, že žalovaná prijaté platby
ešte v ten istý deň, ako platby prijala, poukázala na účet, ktorý je úverovým účtom Z. N. určeným na
splácanie poskytnutého hypotekárneho úveru. Žalobkyňa pritom sama na pojednávaní ako aj v odvolaníuviedla, že plnila žalovanej, pretože sa obávala straty svojho obydlia. Žalovaná plnila namiesto, resp.
za Z. N. a H. N. to, čo mali podľa práva, resp. zmluvy plniť oni sami. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobkyne je Z. N. a H. N., keďže žalobkyňa, ako tvrdí, splácala za nich úver, ktorý

mali splácať oni. Z uvedeného dôvodu žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní.
Žalobkyňa sa rozhodla poskytnúť svoju nehnuteľnosť ako záloh na zabezpečenie pohľadávky žalovanej
z poskytnutého úveru Z. N. a H. N., potom to bolo jej slobodné rozhodnutie. Akékoľvek tvrdenia a
uvedenia do omylu zásadne popiera a považuje ich za špekulatívne, pretože od podpisu záložnej zmluvy
(14 rokov), žalobkyni nevadilo, že jej nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom a nepociťovala ani

potrebu disponovať úverovou zmluvou tak, ako teraz tvrdí, že mala byť súčasťou záložnej zmluvy. Čo
sa týka námietky žalobkyne, že záložná zmluva je nezrozumiteľná a neurčitá, taktiež s touto námietkou
nesúhlasí, pretože v predmete zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je výslovne uvedené,
že sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v článku II. tejto zmluvy i vrátane
príslušenstva. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo/2/2008,
v ktorom sa súd zaoberal otázkou, aké presné údaje o zabezpečovaných pohľadávkach majú byť v

záložných zmluvách uvádzané, aby boli určité, pričom v tomto smere jednoznačne Najvyšší súd SR
uviedol, že určením peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom je takýmto
určením obvykle jej vyčíslenie - suma. Požiadavka identifikácie budúcej pohľadávky je splnená, ak
je identifikovaná osobou veriteľa, osobou dlžníka a určitým druhovým vymedzením, napr. plnenie z
úverovej zmluvy. Keďže žalobkyňa nepreukázala ňou uplatňované nároky, žiadala, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení opätovne uviedla, že záložná
zmluva sa javí ako neurčitá, nezrozumiteľná, nejasná, v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie sa záložnou zmluvou vôbec nezaoberal a nepreskúmal

ani zmluvné podmienky v záložnej zmluve, aj keď mu to zákon v spotrebiteľskej veci ukladá. Má za
to, že plnenie, ktoré žalovaná od žalobkyne vymohla vykazuje znaky úžery. Žalovaná zneužila tiež
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť a následne platobnú neschopnosť žalobkyne.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP,
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt,žežalobkyňasasdôvodmiuvedenými

v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.8. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala troch žalobných návrhov a to zaplatenia škody vo výške
4.455 eur, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 19.295,63 eura a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 5.000 eur. Čo sa týka žalobkyňou tvrdenej škody vo výške 4.455 eur, súd prvej inštancie

skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok na náhradu škody. Odvolací
súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje.

9. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnych povinností možno uplatniť iba v prípade, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu
a to: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej
ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/
zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

11. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu, ani v priebehu celého konania nepreukázala a neuniesla
v tomto smere dôkazné bremeno, že by došlo k porušeniu právnej povinnosti a vzniku škody ako
majetkovej ujmy, ako aj existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, preto žalobný nárok tvrdený žalobkyňou nebol dôvodný. V priebehu konania žalobkyňa
požiadala o pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorý súd uznesením nepripustil, avšak i napriek

tomu žiadala, aby súd posúdil jej žalobný nárok v tejto sume ako vydanie bezdôvodného obohatenia.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú žalobca
vo svojom návrhu označí, a preto odvolací súd posudzoval tvrdený nárok žalobkyne i z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia a v tej súvislosti i vydania bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eura.

12. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ods. 2 OZ).

14. Ustanovenie § 451 OZ ukladá iba všeobecne povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Súd
má vo svojom rozhodnutí náležite zhodnotiť, prečo považuje vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za
vzťah z bezdôvodného obohatenia, a pritom má uviesť aj to, ktorý z prípadov uvedených v ust. §
451 ods. 2 a § 454 OZ posudzovaný prípad zahrňuje. Aj keď žalobkyňa vo svojom návrhu neuviedla

právnu kvalifikáciu vydania bezdôvodného obohatenia, odvolací súd posudzoval jej nárok na základe
popísaného skutkového stavu ako plnenie bez právneho dôvodu, prípadne plnenie z neplatného
právneho úkonu, keďže v priebehu celého konania namieta, že záložná zmluva je absolútne neplatná.
Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto
plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie

prijať. Pod prípady plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ sa často zahrňujú aj prípady,
v ktorých sa za iného plnilo, čo mal podľa práva plniť sám. Tieto prípady sú však osobitným druhom
vzťahov uvedených v ust. § 454 OZ, zakladajúcich nároky bezdôvodného obohatenia a medzi nimi
a prípadmi plnenia bez právneho dôvodu je rozdiel v tom, že pri plnení bez právneho dôvodu sa
nadobúdajú obohatením nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu v tom,

že majetok obohateného sa nezmenšil. Okrem toho pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného
vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo. Napokon predpoklad vzťahu podľa ust. § 454
OZ je to, že medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného.

15. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený
na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu je neplatný. Predpokladom úspešného
uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu
je predchádzajúce vyriešenie otázky, či išlo o neplatný právny úkon. V prípade, keď druhý účastník
právnehoúkonupopieraneplatnosťprávnehoúkonu,musíjunanávrhdotknutéhoúčastníkakonštatovať

súd. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že záložná zmluva, ktorú žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným nie je neplatná. S takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje.16. Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ak sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

17. Právnu úpravu záložnej zmluvy obsahuje ust. § 151b OZ.

18. Podľa § 151b ods. 1 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká

odovzdaním veci podľa tohto zákona.
19. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje
a záloh (ods. 2).

20. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky (ods.

3). Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

21. Na záložnú zmluvu (§ 552 OZ) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ) a ustanovenie o zmluvách (§ 43 a nasl. OZ). Pokiaľ ide o formu

záložnej zmluvy, zákon predpisuje pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Nedostatok tejto zákonnej
formy právneho úkonu má za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy (§ 40 ods. 1 OZ). Zmluva
o zriadení záložného práva musí obsahovať: a/ označenie zmluvných strán (záložný dlžník - záložca
a záložný veriteľ), b/ označenie predmetu zálohu (záloh spôsobom uvedeným v ust. § 151b ods. 4
OZ), c/ označenie pohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje (spôsobom uvedeným v ust. § 151 b ods. 3

OZ). Písomná záložná zmluva musí obsahovať vôľu zmluvných strán, zriadiť záložné právo k predmetu
záložného práva a popis právnych skutočností, s ktorými zmluvné strany spájajú vznik záložného práva.

22. Odvolací súd posudzujúc zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovanou dňa 30. 06. 2003 dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti

ustanovené v § 151b OZ. Žalobkyňa namieta, že zmluva je neurčitá v označení pohľadávky, keď bola
výslovne ubezpečená v tom, že pohľadávka je zabezpečená do výšky 700.000,- Sk. K tejto jej námietke
odvolací súd poukazuje na bod II. zmluvy o zriadení záložného práva, kde je jednoznačne uvedené,
že sa zabezpečuje zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru vo výške 700.000,- Sk, v ktorej sa dlžník
zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo podľa úverovej zmluvy. V

zmysle ust. § 151b ods. 3 OZ je potrebné, aby sa v zmluve o zriadení záložného práva určila hodnota
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Táto náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva je jasne
a určite uvedená, keď je jednoznačne označené, že sa zabezpečuje istina do výšky 700.000,- Sk spolu
s príslušenstvom. Preto nemožno považovať tieto námietky žalobkyne za relevantné vo veci. Odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie nedospel k záveru, že by zmluva z dôvodu jej neurčitosti

bola neplatná.

23. Žalobkyňa ďalej namieta, že v danom prípade došlo zo strany žalovanej k odstúpeniu od zmluvy
o hypotekárnom úvere, a preto došlo i k zániku zmluvy o zriadení záložného práva. S touto námietkou
sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise ani

z jedného nevyplýva, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy o hypotekárnom úvere. Výzvou zo dňa 02.
01. 2013 žalovaná vyzvala na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, pričom v tomto
prípade sa nejedná o odstúpenie od zmluvy, ale o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu
delikvencie so splácaním úveru na strane dlžníkov, ku ktorému mala žalovaná právo pristúpiť. Preto
nemožno prisvedčiť jej námietkam, že žalovaná odstúpila od zmluvy o úvere, ale vyhlásila predčasnú

splatnosť zostatku úveru v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy,
preto akákoľvek argumentácia žalobkyne o zániku záložného práva ako akcesorického vzťahu z dôvodu
zániku hlavného záväzku pre odstúpenie od zmluvy o úvere je irelevantná.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, právnu úpravu záložnej zmluvy obsahuje ust. § 151b OZ. K tomu

je potrebné uviesť, že záložnú zmluvu uzaviera veriteľ pohľadávky (záložný veriteľ) na jednej strane
a dlžník alebo tretia osoba (záložca na druhej strane). Záväzkovým dlžníkom je ten, proti komu má
veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložným dlžníkom je vlastník zálohu. Ak predmet
zálohu poskytuje tretia osoba, odlišná od záložného dlžníka, tá vystupuje v právnom postavení záložcu.Povinnosťou vlastníka zálohu (záložcu) nie je splniť dlh veriteľa, ale strpieť uspokojenie veriteľovej
pohľadávky. Ak by pohľadávku veriteľa predsa uspokojil záložca, vzniká mu právo na vrátenie vyplatenej
sumy od záložného dlžníka.

25. V danom prípade je jednoznačne možné konštatovať, že žalobkyňa plnila za dlžníkov, a preto nie je
možné dospieť k záveru, že by sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a z tých dôvodov v tejto
veci ani žalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná.

26. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, i v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre požadovanú nemajetkovú ujmu v zmysle
ust. § 11 a § 13 OZ, pretože v priebehu celého konania neoznačila dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k
nemajetkovej ujme na jej strane zo strany žalovanej, keď len v návrhu uviedla, že v dôsledku celého
konania má psychické potiaže a je nútená navštevovať ambulanciu psychológa, avšak v tomto smere
nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, a preto je nutné konštatovať, že v tomto smere žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniknutej nemajetkovej ujmy.

27. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne i v časti náhrady trov
konania, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná, a preto vzniklo

žalovanej právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).