Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Valéria Kleinová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/80/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220381
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217220381.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky:
M.A.,Z..XX.XX.XXXX,B.B.-J.,protiodporcovi:Tatrabanka,a.s.,Hodžovonámestie3,Bratislava,IČO:
00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. januára 2018 č.k. 12Csp 146/2017-18 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku o uložení povinnosti
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o vydaní
a používaní medzinárodnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXX a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, uzatvorených medzi odporcom a navrhovateľkou.
Navrhovateľke uložil, aby v právnej veci navrhovateľky: M. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. - J., proti
odporcovi: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia, podala žalobu vo veci samej na súd. Navrhovateľke nepriznal proti
odporcovi náhrada trov konania.
2. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.12.2017, doručeným súdu dňa 29.12.2017,
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
na základe zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXX a zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, uzatvorených medzi
odporcom a navrhovateľkou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila
tým, že medzi ňou a odporcom bola uzatvorená zmluva o vydaní a požívaní medzinárodnej kreditnej
karty č. XXXXXXXXXX. Keďže z jej strany došlo k porušeniu platobnej disciplíny, odporca listom
označeným ako „Odstúpenie od zmluvy" zo dňa 13.11.2014 odstúpil od zmluvy. Medzi navrhovateľkou
a odporcom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-
XXXXXXXXXX. Keďže zo strany navrhovateľky došlo k porušeniu platobnej disciplíny odporca listom zo
dňa 16.10.2014 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie"
v zmysle čl. IV bod 4.5.4 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
V prípade pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty č.
XXXXXXXXXX, strany by sa medzi sebou mali vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.
Vzhľadom na to, že odporca uplatnil odstúpenie od zmluvy dňa 13.11.2014, pohľadávka odporcu
je v súčasnej dobe premlčaná, zanikla dňa 13.11.2016. Pohľadávka odporcu vzniknutá zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zanikla dňa 16.10.2017, pohľadávka je premlčaná. Pohľadávkyvzniknuté z vyššie uvedených zmlúv boli zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy. Odporca na
základežiadostiovykonávanízrážokzomzdyzodňa9.11.2017požiadalzamestnávateľanavrhovateľky
o vykonávanie zrážok zo mzdy, súčasťou žiadosti nebola žiadna zmluva o úvere, ani dohoda o zrážkach
zo mzdy. V súčasnej dobe sú navrhovateľke vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 55 eur pri jednej
zmluve a 82 eur pri druhej zmluve, spolu vo výške 137 eur. Vyššie uvedený skutkový a právny stav
umožňuje siahnuť odporcovi na majetok navrhovateľky prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky
na základe písomnej žiadosti zástupcu odporcu, bez predloženia listinných dôkazov. Taktiež, keďže pri
obochzmluváchsúpohľadávkypremlčané,zamestnávateľvrozporesozákonomstrhávanavrhovateľke
zrážky zo mzdy, na ktoré však veriteľ nemá nárok.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi doloženými navrhovateľkou k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, a to s Odstúpením od zmluvy zo dňa 13.11.2014, Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 16.10.2014, Žiadosťami o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 9.11.2017 a výplatnou páskou.
4. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, 3, zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p.,
§ 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
5. Konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov účastníkov
konania. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že
ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením
pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní
splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších
skutočností,ktorévytvárajúpredpokladnaposkytnutieochranynárokuuplatňovanéhovsúdnomkonaní.
6. Uviedol, že navrhovateľka súdu predložila Odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.11.2014, Oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 16.10.2014 a Žiadostí o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 9.11.2017. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky poukazujúcej na premlčanie
dlhu, ako i z predložených listinných dôkazov mal za nepochybné, že voči navrhovateľke je u
jej zamestnávateľa uplatnená dohoda o zrážkach zo mzdy na vymoženie pohľadávky odporcu,
pričom zrážky sú vykonávané bez súdnej kontroly dôvodnosti a výšky pohľadávky. Tým môže dôjsť
k nedôvodnému zásahu do jej majetkových práv. Súd po vyhodnotení návrhu navrhovateľky a
predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľke je dôvodné poskytnúť bezodkladnú
ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, a to i za daného
stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd vo veci samej
môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná,
nakoľko navrhovateľka osvedčila súdu, že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo jej právo
ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti osvedčené, že na strane navrhovateľky
je možný vznik ujmy na jej majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti resp. neplatnosti podmienok
v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy odporca
od navrhovateľky uplatnil plnenie. Navrhovateľke reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe
predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jej súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jej
budúci zamestnávateľ realizovať zrážky. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude
nevyhnutnévykonaťdokazovanieacelúvecskutkovoiprávnevyhodnotiťvrámcikonaniavovecisamej.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je
daný. Pokiaľ by bola navrhovateľka vo veci samej úspešná, nemal by odporca nárok na zrážky zo mzdy
v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa navrhovateľky, resp. by nemal nárok už na žiadne
zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor
navrhovateľky, považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým bude nariadené odporcovi zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u
zamestnávateľa navrhovateľky. Až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť, či
dohoda o zrážkach zo mzdy je titulom umožňujúcim vykonávanie zrážok alebo nie. Príkazom zdržať sa
vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný
alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane odporcu ako
právnickej osoby nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vychádzajúcz uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
preto návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
7. Uviedol tiež, že keďže nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania vo veci samej, vo
výroku uznesenia uložil navrhovateľke v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej.
8. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa §
255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
plný úspech, mala preto proti neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania, avšak náhradu
trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.
9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, a to proti jeho druhému
výroku, ktorým bolo navrhovateľke uložené v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať
na súd žalobu vo veci samej a žiadala ho v tejto napadnutej časti zmeniť a poučiť odporcu, že
môže podať voči nej žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o vydaní a používaní
medzinárodnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXX a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre
fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX. Bola toho názoru, že táto povinnosť jej bola nesprávne uložená,
pričom nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Uviedla,
že z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že pohľadávka odporcu, ktorá vznikla
porušením jej platobnej disciplíny na základe zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty
č. XXXXXXXXXX a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX,
je premlčaná. V čase koncipovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ust. § 137 C.s.p.
neumožňovalo, aby sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a podľa jej
názoru takáto žaloba vo veci samej je naďalej neprípustná. Poukázala na ust. § 336 ods. 1 C.s.p., najmä
na druhú vetu tohto ustanovenia, kedy súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží,
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. Nakoľko pohľadávku odporcu považuje za premlčanú, žiadala súd, aby v zmysle ust. §
337 ods. 1 C.s.p. poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, prečo nepostupoval v zmysle ust. § 336 ods.
1 posledná veta a v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. prečo nepoučil odporcu o možnosti podať žalobu vo
veci samej, ale naopak uložil jej, aby podala žalobu vo veci samej. Pohľadávku odporcu považovala za
premlčanú v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zastávala názor, že vzhľadom
na premlčanie by odporca s vysokou pravdepodobnosťou nepristúpil k podaniu žalobného návrhu na
zaplatenie dlžnej sumy, keďže takáto žaloba by bola v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa zamietnutá v celom rozsahu.
10. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je
dôvodné.
12. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží, najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
13. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, sa podľa názoru odvolacieho súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Preto nebolo
potrebné uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.). Možno
prisvedčiť navrhovateľke, že petit žaloby o neplatnosť, je petit na určenie právnej skutočnosti, ktorá však
v zmysle § 137 C.s.p. nie je prípustná, nakoľko nevyplýva z právneho predpisu. Určovacími žalobami
tak možno žiadať iba určenie, či tu nejaké konkrétne právo je alebo nie je, ale nie neplatnosť zmluvy,
nakoľko určenie neplatnosti zmluvy je určenie právnej skutočnosti. Preto, keď nemožno uložiť odporkyni
povinnosť podať žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie mal poučiť odporcu, že má možnosť podaťžalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky voči navrhovateľke. Nemožno sa však pritom stotožniť s
názorom navrhovateľky, že bez vznesenia námietky premlčania by sa uplatnilo ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko o jeho nesúlade s ústavou už rozhodol Ústavný súd SR.
14. Súd prvej inštancie po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa dosiahne v danom prípade
trvalá úprava pomerov strán, mal tak postupovať podľa § 336 ods. 1 druhá veta C.s.p. a povinnosť podať
žalobu vo veci samej navrhovateľke neuložiť, a nie v zmysle ust. § 336 ods. 1 prvá veta C.s.p., pričom
navyše ani neuviedol akú žalobu by mala navrhovateľka podať.
15. Odvolací súd preto uznesenie prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku o uložení povinnosti
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., keďže neexistovali dôvody
pre jeho vydanie, zrušil.
16.Odvolacísúdtiežpoučujevzmysle§337ods.1C.s.p.odporcu,žemámožnosťpodaťvočiodporkyni
žalobu vo veci samej o zaplatenie jeho pohľadávok voči nej.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., §
252 ods. 1 C.s.p. a navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko je v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.