Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011167
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717011167.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2018, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Lýdie Palušákovej a Anny Šmálikovej , takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
J. Z. Á. G. M. , nar. XX.XX.XXXX B. V., trvalo bytom T. XXX/XX, J. I., toho času vo výkone väzby v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov,

j e v i n n ý , že

dňa 14.5.2017 v dobe od 21:40 hodiny do 22:15 hodiny na parkovisku pred obchodným centrom Tesco v
Poprade na ulici Teplickej 3, po vystúpení z bielej dodávky Fiat Ducato, nezisteného evidenčného čísla,
patriaceho I. S., obžalovaný J. Z. pristúpil k tam stojacemu poškodenému Q. Š. počas dohodnutého
rozhovoru s O. U., kde v blízkosti stáli pri zaparkovanom osobnom motorovom vozidle BMW 535
šedej metalízy, ev. číslo J. XXX U., patriacemu poškodenému aj U. F., priateľka poškodeného a X. V.,
poškodeného chytil ľavou rukou v oblasti krku, spýtal sa ho, či je Q. Š. a po kladnej odpovedi sa ho opýtal,
či vie koho odfotil dňa 13.05.2017, čím myslel pred Tescom zaparkované osobné motorové vozidlo

značky Land Rover Range Rover, tmavo modrej metalízy, evidenčného čísla V. a fotografiu zverejnil
na facebooku v skupine „parkujem ako retardovaný debil“ a čím ho takto ponížil, udieral ho otvorenou
dlaňou a päsťou pravej ruky do oblasti hlavy a keď poškodený zakričal na svoju priateľku, aby privolala
políciu, tak ďalšia doposiaľ nezistená osoba sa snažila fyzicky napadnúť U. F., pričom sa do priestoru
útoku postavil X. V. a tak táto osoba ho kopla do oblasti chrbta, výhražne ju upozornila, že ak bude
chcieť privolať políciu, tak uvidí a aj hrozbou bitky F. a V. ho obžalovaný prinútil fotografiu zaparkovaného
vozidla z facebooku vymazať, nútil ho, aby natočil na mobilný telefón obžalovaného ospravedlnenie a
aby vyhlásil o svojej osobe, že je retardovaný debil, čo poškodený odmietal a počas celého konania

obžalovaný držal poškodeného za oblečenie pod krkom a takýmto vyhlásením sa mal sám poškodený
ponížiť a až na požiadavku F. poškodený urobil vyhlásenie, ktorým sa mal ponížiť, pričom toto vyhlásenie
bolo natočené na video v mobilnom telefóne a iná osoba doposiaľ nezistená, obžalovaného podporovala
v jeho konaní kričaním na poškodeného, aby vyjadrenie hovoril hlasnejšie a na záver natáčania videa
obžalovaný udrel poškodeného do oblasti hlavy,

t e d a

spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal z osobitného
motívu - z pomsty,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu

z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav uvedený vo výroku.
Obžaloba bola podaná na tunajší súd dňa 02.10.2017.

Obžalovaný priznal, že zverejnenie ním zaparkovaného motorového vozidla pred Obchodným centrom

TESCO v Poprade neznámou osobou na facebooku ho nahnevalo. Mal záujem sa s autorom fotografie
stretnúť za účelom, aby mu vysvetlil dôvod zverejnenia a požiadať ho, aby fotografiu vymazal. Zistil si
autora tejto fotografie a s uvedenou osobou sa stretol už nasledujúci deň a to pri náhodnom stretnutí,
keď jeho kamarát O. U. mal stretnutie so svojim kamarátom, ktorý bol pre obžalovaného neznámou
osobou. Už predtým pri prezeraní stránky na facebooku videl na fotografiách motorové vozidlo BMW 5,

ktoré používal autor fotografie a meno tejto osoby si zistil na stránke. Keďže táto osoba sa nachádzala
pri stretnutí s U. v jeho blízkosti, využil túto možnosť na komunikáciu s uvedenou osobou. Priznal, že túto
osobu pri kontakte pritiahol rukou k sebe, držal ho za jeho ruku, nemal záujem ju pripútať na kovové putá,
ktoré mal zapnuté na ľavej ruke a to z dôvodu, že už predtým počas jazdy vo vozidle sa s uvedenými
putami hral. Keďže tento muž, s ktorým sa dostal do kontaktu, mykal svojim telom, nechcel, aby ho

on držal, začal cúvať preč a toto ho nahnevalo, znervóznel, tento muž sa správal drzo, ale neatakoval
ho a preto mu dal dve až tri „otcovské facky“ po ľavej strane tváre. Na jeho požiadanie poškodený
odstránil fotografiu s facebooku, ospravedlnil sa za jej zverejnenie a pritom vyjadril svoj názor, že jemu
by takéto zverejnenie nevadilo a obžalovaný z toho robí vedu. Požadoval poškodeného, aby nahral
svoje ospravedlnenie na video v telefóne, čo poškodený odmietol s odôvodnením, že nebude robiť zo

seba debila, strkal do neho, mal záujem ísť preč, čo ho znovu nahnevalo a tak dal poškodenému facku,
chytil ho za golier v oblasti pod krkom a keď túto situáciu videla F., ktorá stála v blízkosti nich a plakala,
tak zakričala na poškodeného, aby vyhovel tejto požiadavke a video nahral. Počas nahrávania on držal
poškodeného za golier a vravel mu, čo má hovoriť. Po vyslovení jeho priania poškodeného od seba
odsotil preč a ich stretnutie bolo ukončené. Svoje konanie považoval za satisfakciu, odplatu súvisiacu

so zverejnením fotografie, no nie za pomstu. Nesúhlasil s intenzitou útoku proti poškodenému tak ako
to poškodený uvádzal, pretože tomu neodpovedali zistenia pri lekárskom vyšetrení, ktoré boli zistené
iba ako škrabance na krku.

Konanie obžalovaného zhodne popísali poškodení Q. Š. a svedkovia U. F. aj X. V., ktorí spolu čakali pri

aute poškodeného, keď prišiel na dohodnuté stretnutie s poškodeným jeho kamarát O. U.. Pri rozhovore
stáli neďaleko seba, U. na stretnutie prišiel bielou dodávkou, ktorá zastavila neďaleko ich auta a počas
komunikácie s poškodeným vystúpila z auta ďalšia osoba, ktorá prišla k ich vozidlu, cez dvere vodiča
nahliadla do vozidla, čo u nich vyvolalo dojem, že hľadala kľúče v spínacej skrinke a následne došlo
k incidentu medzi touto osobou a poškodeným. Konanie obžalovaného všetci traja potvrdili zhodne

a taktiež zhodne popisovali intenzitu fyzického útoku a komunikáciu, z ktorej bolo jasné, že súvisí
so zverejnením fotografie zaparkovaného auta, ktorá bola zverejnená na facebooku. Všetci zhodne
potvrdili, že okrem násilia použitého touto neznámou osobou, o ktorej sa následne dozvedeli, že je to
obžalovaný J. Z., boli použité aj hrozby násilia a pokus ďalšej osoby o fyzický útok proti U. F., ktorá
počas tejto vypätej situácie bola požiadaná poškodeným, aby volala políciu a keď táto chcela mobilom

telefonovať, tak ďalšia osoba, ktorá prišla vo vozidle spolu s U. a obžalovaným, sa snažila pri tejto
činnosti na F.Ú. zaútočiť, ale keďže v priestore medzi nimi stál V., ktorý zaregistroval pokus o útok, tak
tento útok zasiahol V. a to kopnutím do oblasti chrbta.Z výpovedí týchto svedkov a poškodeného vyplývajú aj skutočnosti, ktoré boli preukázané pri rekognícii,
keď všetci bez akéhokoľvek zaváhania označili obžalovaného ako osobu, ktorá sa dopustila konania,
pre ktoré je vedené trestné stíhanie a bola podaná obžaloba.

O. U. tvrdil, že s poškodeným sa poznal zo školy, ktorú navštevovali a keďže súrne potreboval finančné
prostriedky, tak poslal SMS poškodenému o požiadavke požičania peňazí, s čím prostredníctvom SMS
poškodený vyjadril súhlas, ale nie v sume akú požadoval svedok. Tento svedok ďalej tvrdil, že v tomto
období došlo k náhodnému stretnutiu s obžalovaným vo Svite a keďže on mal z SMS správ informácie,

že poškodený sa nachádza na parkovisku pred OC Tesco Poprad, čo je v priestore medzi Svitom
a Popradom, tak požiadal obžalovaného, ktorý prišiel s inou osobou na dodávkovom vozidle, pričom
vodiča vozidla nepoznal, aby ho zobrali autom na parkovisko pred OC Tesco. Na parkovisku videl
odstavené motorové vozidlo, o ktorom vedel, že patrí poškodenému a tak ich vozidlo zastavilo vedľa
tohto vozidla a pri tomto stretnutí po vystúpení z vozidla prevzal peniaze od Š., zapálili si cigaretu,
komunikovali a vtedy z vozidla vystúpil obžalovaný, ktorý prišiel k nim a pýtal sa niečo poškodeného.

Počas tejto komunikácie svedok U. z tohto miesta išiel preč a teda nevedel, čo sa tam odohrávalo. Na
miesto, kde došlo k stretnutiu týchto osôb, sa vrátil až vtedy, keď už všetci odchádzali preč.

I. S. tvrdil, že v uvedenom čase pomáhal obžalovanému pri stavebných prácach v priestoroch OC
Tesco, kde mala jeho priateľka salón a po ukončení prác on už odcestoval domov, no obžalovaný mu

telefonoval, že potrebuje s nim riešiť ešte nejaké stavebné práce, tak sa vrátil k nemu, pričom náhodne
pred predajňou OBI Poprad stretol kamarátov, ktorí ho požiadali, aby ich odviezol do Svitu. Vo Svite
došlo k stretnutiu medzi obžalovaným a jeho kamarátom, ktorého svedok nepoznal a tento neznámy
muž s nimi cestoval na parkovisko pred OC Tesco v Poprade, pričom on mu označil miesto, kde ma
zastaviť, keďže došlo k nejakému stretnutiu uvedeného muža s inou osobou. Potvrdil, že počas ich

rozhovoru z vozidla vystúpil aj obžalovaný a on sa vozidlom presunul až k budove OC Tesco a teda
pri ich rozhovore celý čas nebol. Udalosti tam nevedel popísať. Svedkyňa Q. Š. v prípravnom konaní
uviedla, že nasledujúci deň zistila od svojho syna informácie o udalostiach z predchádzajúceho večera,
videla na ňom, že ľavú stranu tváre mal opuchnutú, na krku mal hematómy a škrabance, jeho priateľka
F. plakala a spoločne viedli rozhovor, pri ktorom jej popísali napadnutie syna a celý priebeh udalostí a tak

rozhodla, že syn musí ísť na ošetrenie k lekárovi z dôvodu bolesti hlavy a chrbtice. Na synovi bolo vidieť,
že ešte prežíva strach a odmietal ísť k lekárovi. V tom čase už bolo na internete zverejnené video, ktoré
bolo voľne dostupné a teda z jeho obsahu bolo vidieť, že Z. drží jej syna pod krkom počas natáčania,
syn sa musel ponížiť a uvádzať slová, ktoré mu diktoval útočník a označiť sa vulgárnym výrazom.

Svedok P. B. v prípravnom konaní uviedol, že s poškodeným sa poznal, dozvedel sa od iných ľudí, že
poškodený dostal bitku pred OC Tesco, sám poškodený iba stručne sa vyjadril a on mu oznámil, že
má informácie o zverejnenej fotografii zaparkovaného vozidla a tento svedok si všimol jazdiť auto po
Poprade, z ktorého videl vystúpiť väčšieho chlapa, ktorý bol „nabitý“. V tejto súvislosti poškodenému
povedal, aby si od toho dal ruky preč.

Z lekárskej správy vyplýva, že poškodený bol ošetrený na oddelení všeobecnej a úrazovej chirurgie
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči dňa 15.05.2017 a je preukázané, že mal poranenie krku,
ktoré nie je bližšie určené. Pri vyšetrení pacient uviedol, že bol napadnutý neznámou osobou (J. Z.)
chytený za krk, dostal niekoľko úderov do tváre. Uviedol, že na úraz si pamätá, v bezvedomí nebol, iné

ťažkosti nemal a predpokladaná doba liečenia bola lekárom určená na 4 - 5 dní, keďže išlo o úraz ľahký.

Podľa § 189 Trestného zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel a spácha čin z osobitného motívu, dopustí sa zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany

obžalovaného bolo použité násilie a to fyzická sila proti integrite iného a toto násilie (fyzický útok) bol
spáchaný trestne zodpovedným subjektom.

Uvedené konanie bolo spáchané v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže
je preukázané, že páchateľ chcel týmto spôsobom porušiť záujem, ktorý je týmto zákonom chránený

a to slobodné rozhodovanie človeka o tom, aby niečo konal alebo nekonal. Na dosiahnutie tohto
konania poškodeným obžalovaný použil násilie a to na prekonanie odporu a nezáujmu poškodeného,
na odstránenie fotografie. Poškodeného chcel pripútať kovovými putami o svoju ruku a tým fyzickou
prevahou svojho tela a sily ho čiastočne paralyzovať a tak s nim cielene manipulovať. Toto sa munepodarilo, pretože poškodený sa bránil, oboma rukami sa chytil za dvere svojho vozidla a tak
obžalovaný proti nemu použil násilie inou formou. O tom svedčí aj chytenie pod krkom, keďže sa
bránil, cúval, mykal sebou a z toho dôvodu obžalovaný proti nemu použil aj údery. Počas tohto konania

bola použitá aj hrozba násilia a to hrozba bitkou, ktorá bola adresovaná aj priateľke poškodeného
F. a ďalšiemu prítomnému V.. Táto hrozba bola aj priamo vyjadrená výrazom „nech skúsi volať na
políciu poškodená, tak uvidí“, čo za danej situácie vyjadrovalo možnosť použitia fyzickej sily aj proti
nej alebo inej prítomnej osobe. Jeho konanie je neoprávneným, pretože nešlo o prostriedok, ktorým by
vyvolal u poškodeného dobrovoľné vysvetlenie zverejnenia fotografie vozidla v skupine „parkujem ako

retardovaný debil“ na facebooku a naopak, toto smerovalo k dosiahnutiu nedobrovoľného, násilného
vyjadrenia sa poškodeného na facebooku, odstránenie fotografie, ospravedlnenie sa na zverejnenom
videu a označenie sa za retardovaného debila. Týmto spôsobom obžalovaný vynútil poníženie sa
poškodeného na facebooku a tým zasiahol do dôstojnosti človeka - poškodeného. Takéto konanie
smerovalokvymazaniufotografiezfacebookuazverejnenievyjadreniapoškodenéhonavideozázname,
ktorým sám seba ponížil a ospravedlnil sa obžalovanému za zverejnenie fotografie, ktoré by sám

poškodený dobrovoľne neurobil. Tento záujem obžalovaného o dosiahnutie spomínaného cieľa bol
adresovaný priamo poškodenému a on ho aj takto vnímal. Nešlo iba o získanie vyjadrenia dôvodu
zverejnenia fotografie auta pri rozhovore ako to tvrdil obžalovaný, ale aj o pomstu za zverejnenie
fotografie, teda išlo o konanie z osobitného motívu v zmysle § 189 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.
Spomínané stretnutie nebolo náhodné, ale dôsledne pripravené a načasované. Počas tohto stretnutia

došlo k použitiu násilia viackrát a aj hrozba násilia bola taktiež v priebehu celého konania, ktorá bola
vo vedomí nielen poškodeného, ale aj prítomných osôb F. a V. a taktiež vo vedomí obžalovaného, ktorý
atmosféru strachu zámerne vyvolal.

V zmysle § 140 písm. b/ Trestného zákona v nadväznosti na § 189 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona

je chápaná pomsta ako odplata útočníka za skoršie konanie jeho obete. Na túto odplatu sa obžalovaný
pripravil v spolupráci ďalších osôb prostredníctvom ďalšej osoby si našiel obžalovaný možnosť
skontaktovať sa s poškodeným, tento kontakt bol vyvolaný osobou, ktorá bola známa poškodenému a
pre zabezpečenie prítomnosti poškodeného bola predstieraná nutnosť potreby požičania peňazí touto
osobou od poškodeného za okolnosti, aké už boli popísané.

Týmto osobitným motívom bola reakcia obžalovaného na zverejnenie jeho vozidla na mieste mimo
určeného priestoru na parkovanie vozidiel a poškodený sa zverejnením takéhoto zaparkovania vozidla
snažil poukázať na nevhodnosť parkovania v priestore v blízkosti výchovu z OC Tesco, pričom v
bezprostrednej blízkosti sa nachádza množstvo voľných parkovacích miest. Poukázanie na nesprávne

parkovanie vôbec nesúviselo s vlastníkom, ani držiteľom tohto vozidla, ale ani s užívateľom, pretože
osoba, ktorá toto vozidlo zaparkovala, nebola pre poškodeného známa a ani na fotografii nebola
zverejnená osoba vodiča. Obžalovaný a poškodený potvrdili, že prvýkrát sa videli až pri stretnutí, kedy
došlo ku konaniu obžalovaného, ktoré je posudzované ako zločin vydierania v tejto veci a teda jediným
vnútorným dôvodom konania obžalovaného je pocit poníženia zverejnením fotografie jeho vozidla s

obsahom textu na facebooku, kde bola fotografia zverejnená.

Okolnosti prvého kontaktu obžalovaného a poškodeného sú známe a došlo k nemu bezprostredne
po zverejnení fotografie. Ich kontaktu predchádzalo stretnutie obžalovaného s osobami, ktoré s nim
následne prišli priamo na miesto, nie bežného a neobvyklého pohybu poškodeného a kde sa práve

v uvedenom čase nachádzal. Dohodnuté stretnutie poškodeného s osobou, s ktorou sa poznal (U.),
dôvod ich stretnutia a to požičanie aj keď len 5,--eur a prítomnosť U. práve v posádke vozidla, kde
sa „náhodou“ nachádzal aj obžalovaný, bezprostrednosť doby od zverejnenia fotografie po stretnutie,
svedčia o tom, že uvedené stretnutie bolo pripravené a uskutočnené výlučne za účelom realizácie
pomsty obžalovaného za zverejnenie fotografie, čo bolo známe aj osobám, ktoré spolu s obžalovaným

vo vozidle prišli.

Vystúpenie obžalovaného z vozidla s kovovými putami na ľavej ruke, nahliadnutie do zaparkovaného
motorového vozidla, uchopenie práve poškodeného ako jedného z dvoch stojacich mužov pri vozidle
spolu s neznámou ženou, snaha práve tomuto mužovi pripútať kovové putá na ruku, odchod U. z

tohto miesta už po vystúpení obžalovaného z vozidla a spôsob útoku proti poškodenému sú dôkazy
o tom, že toto stretnutie nebolo náhodné. Zistenie autora fotografie vozidla bolo podnetom pre
zrealizovanie kontaktu s poškodeným. Požiadavka U. na požičanie peňazí v sume 10,--eur prednesená
prostredníctvom SMS poškodenému, s ktorým sa poznal zo školy, vznesenie tejto požiadavky v neskorejvečernej dobe v čase, keď poškodený mal bydlisko asi 15 km vzdialené od bydliska U., nepreukázaná
potreba nutnosti získať túto sumu ihneď, možnosť poškodeného poskytnúť iba 5,--eur a záujem U.
o získanie aj tejto nízkej sumy za daných podmienok, svedčia o tom, že išlo iba o prostriedok na

zrealizovanie stretnutia obžalovaného a poškodeného prostredníctvom tohto svedka. O tom svedčí aj
spôsob príchodu na miesto, kde sa nachádzal poškodený v čase komunikácie svedka s poškodeným
prostredníctvom SMS, ktoré sú súčasťou spisu, zaparkovanie bielej dodávky, ktorou prišiel vedľa vozidla
poškodeného, premiestnenie a spôsob ďalšieho zaparkovania tohto vozidla, vystúpenie U., prevzatie
peňazí od poškodeného, ich komunikácia, zapálenie si cigariet a bezprostredná blízkosť medzi nimi,

pri ktorej bola komunikácia iba ich dvoch, súd považuje za zabezpečenie obžalovaného, nie náhodou
sediaceho v bielej dodávke, ktorou prišiel s U. a I. S. na spoznanie autora fotografie a konanie proti
nemu. Je preukázané, že do príchodu bielej dodávky sa poškodený a obžalovaný nepoznali. Zisťovanie
mena poškodeného obžalovaným na začiatku ich stretnutia, po ktorom nasledoval fyzický útok, bolo iba
predstieranie spoznania osoby, pretože spôsob kontaktu a komunikácie U. s poškodeným postačovali k
tomu, aby obžalovaný konal vo vzťahu k osobe, o ktorú mal záujem a aby nedošlo k zámene osôb.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ktoré súd hodnotil každý samostatne a aj vo vzájomných
súvislostiach, má súd preukázané, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Skutok bol spáchaný spoločným konaním viacerých osôb. Išlo o spoločný úmysel v početnej a fyzickej
prevahe pomstiť sa poškodenému za zverejnenie fotografie vozidla a prinútiť ho k jej odstráneniu.
Z dôkazov vyplýva, že vozidlo, ktoré bolo zverejnené, zakúpil obžalovaný a sám ho užíval. Pokiaľ v
evidencii motorových vozidiel bol vedený ako vlastník a držiteľ I. S., tak z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že to bolo z dôvodu, aby toto vozidlo nebolo postihnuté exekúciou, ktorá mala

byť vedená proti obžalovanému. Aj tento fakt mohol vyvolať u I. S. poníženie, či urážku aj jeho
osoby, keďže bolo zverejnené „jeho“ vozidlo. Prítomnosť S. a U. na mieste skutku je nepochybná
tak ako je preukázaný aj útok ďalšej osoby v situácii, keď F. prejavila v plači a strachu záujem volať
políciu a zo zvukovo-obrazového záznamu zhotoveného obžalovaným je možné vidieť fyzický útok na
poškodeného obžalovaným, ktorý preukázateľne mal na ľavej ruke zapnuté kovové putá a touto rukou

držal poškodeného pod krkom, pričom hlasom inej osoby bol obžalovaný v konaní podporovaný tým,
že ďalšia osoba zrozumiteľne zakričala na poškodeného, aby opakované slová vyslovené podľa priania
obžalovaného boli vyslovované hlasnejšie. Či do tohto konania obžalovaného sa zapojila ešte jedna
alebo viaceré ďalšie prítomné osoby, keďže S.Í. tvrdil, že v jeho vozidle na mieste skutku sa nachádzala
ešte ďalšia osoba, to sa v tomto konaní nepodarilo konkretizovať.

Súd poukazuje na to, že trestný čin je spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb
nielen vtedy, keď každý z nich svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu, ale i vtedy, keď každý zo spolupáchateľov naplnil len niektorý z týchto znakov a súhrn ich

konania napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, ale taktiež aj vtedy, keď
jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samé o sebe znaky konania uvedeného v príslušnom
ustanovení Trestného zákona nenapĺňajú, avšak vo svojom súhrne predstavujú konanie popísané
v tomto zákonnom ustanovení. Páchatelia pri čine mali rovnako zlý úmysel a teda každý z nich
zodpovedá ako spolupáchateľ za celý výsledok ich spoločnej činnosti a to aj vtedy, ak sa predtým

výslovne nedohodli, no o vzájomnom spolupôsobení vedeli. Zistenie konkrétnej osoby, alebo osôb ako
spolupáchateľov je predmetom ďalšieho konania.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený tak, že jeho vystupovanie ako sebavedomej osoby so

suverénnym správaním malo v minulosti za následok roztržky a hádky. Doposiaľ súdne trestaný vôbec
nebol, no v evidenčnej karte vodiča má 18 záznamov o priestupkoch spáchaných porušením dopravných
predpisov a to v období od októbra 2013 do decembra 2016, t. j. za 38 mesiacov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu v zmysle § 34 Trestného zákona možnosti
pre zabezpečenie výchovy obžalovaného, k tomu, aby viedol riadny život, závažnosť skutku, ale aj
následku, ktorý bol vyššie uvedenými dôkazmi preukázaný a taktiež bola preukázaná aj príčinná
súvislosť, možnosť pôsobenia aj na iné osoby, aby ich odradil od páchania trestnej činnosti, zavinenie apohnútku, nezistené poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti, hodnotenie osoby, kde bolo potrebné vziať
v úvahu, že doposiaľ nebol súdne trestaný, ale na druhej strane mal veľké množstvo (18 postihov)
za dopravné priestupky a svedčí to o tom, že ukladané pokuty nemali na neho pozitívny vplyv a ona

ani neprejavil záujem o následné dodržiavanie záväzných právnych predpisov. Súd pri ukladaní trestu
zohľadnil aj dobu trvania väzby 8 mesiacov, ktorá mala na neho pozitívny vplyv, čo vyplýva z hodnotenia
ústavu na výkon väzby.

Súd je toho názoru, že účel trestu u obžalovaného zabezpečí trest uložený na dolnej hranici stanovenej
trestnej sadzby.

Obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a preto na výkon
tohto trestu ho súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal z osobitného
motívu - z pomsty,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.