Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117212347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:6117212347.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu : Nadácia Republika Východ,
Popradská 64/I, 040 11 Košice - Západ, IČO: 50 397 605, , právne zast.: JUDr. Ivan Centko, advokát,
Popradská 64/I, 040 11 Košice, proti žalovanému: TGA TATRY, a.s., Hlavné námestie 34, 060 01
Kežmarok, IČO: 36 608 599, , právne zast.: JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát, Murgašova 3, 040 01

Košice, o zaplatenie 289.623,44 Eur - o trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. XCb/XX/XXXX - XX zo dňa 02.02.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v I. výroku konanie
zastavil a v II. výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2017 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 289.623,44 s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 16.01.2018 vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby

nezdôvodnil. Aplikovaním citovaných ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vzhľadom na charakter sporu, s prihliadnutím na
späťvzatie žaloby žalobcom ako aj súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, dospel súd k záveru, že sú
splnené podmienky v zmysle aplikovaných ustanovení, a preto konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách

konaniavychádzalsúdprvejinštanciezprocesnejzodpovednostisporovejstranyzazastaveniekonania.
Mal za to, že z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania proti žalovanému došlo v dôsledku
späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Tým, že ju vzal späť, ešte nie je preukázané, že žaloba bola
podaná dôvodne. K záveru, či žaloba bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť
až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. V priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného a taktiež nebolo možné nájsť súvislosť, a

teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k procesnej požiadavke. Vzhľadom na
uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal podanú
žalobu späť, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania v celom rozsahu, teda 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti priznaného nároku na náhradu trov konania podal v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že v zmysle § 257 C.s.p. sú tu dôvodyhodné osobitného zreteľa na nepriznanie týchto trov. Tieto dôvody vychádzajú z toho, že žalobca je
nepodnikateľský subjekt a to nadácia, ktorej prostriedky slúžia na podporu vedy, výskumu a sociálnych
programov v zmysle štatútu nadácie. Predmetná pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby bola

darovaná a po zaslaní oznámenia súdu, že nie je dôvodný nárok na jej vymáhanie, bola žaloba vzatá
späť tak, aby sa predišlo zbytočnému sporu a nespôsobovali sa ďalšie náklady konania. Z uvedených
skutočností preto vyplýva, že z povahy veci, ako aj subjektu, ktorý si uplatňoval predmetné právo, sú
tu dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania v predmetnom spore žalovanému. Navrhol,
rozhodnutie v tejto časti zrušiť.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou

osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou dňa 30.06.2017 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 289.623,44 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 16.01.2018 zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom v tomto

podaní neuviedol konkrétne dôvody späťvzatia žaloby. Žalovaný podaním zo dňa 31.01.2018 vyjadril
súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom a žiadal priznať náhradu trov konania. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zastavil konanie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 144 - 146 C.s.p. z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže zastavenie
konaniazprocesnéhohľadiskazavinilžalobcaspäťvzatímžalobysúdprvejinštanciepriznalžalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení
právne uzatvára:

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ak dôjde k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 256 C.s.p.), potom je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel

zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

14. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. C.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležiteodôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže

dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné
nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

15. S ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva, že žalovaný bol vo veci procesne úspešný z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobcu,
čím žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej

to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

17. Žalobca podaním žaloby voči žalovanému inicioval začatie súdneho konania a preto si musel byť

vedomí aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania
(v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť
trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobca
bol ten, kto inicioval celé sporové konanie zjavne nedôvodnou žalobou a následne zobral žalobu späť
a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovanému trovy

konania.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade trov konania vzniknutých na strane žalovaného by malo
ísť o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy, keďže tento sa v konaní len procesne bránil a vznikali mu
aj tomu úmerné výdavky.

19. Námietky uvádzané žalobcom v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, v danom prípade ako
nedostatočne preukazujúce procesnú zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania a zároveň ako
skutočnosti, ktoré nie je možno v zmysle uplatňovaných zásad posúdiť ako dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov. Žalobcom uvádzané

odvolacie námietky tak nevyvracajú procesnú zodpovednosť žalobcu zo zavinenia zastavenie konania
pre späťvzatie žaloby.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a žalovanému ako úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal sporovým stranám nárok na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).