Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200124
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: JUDr. E.. H. H., bytom T. XXXX/
X, XXX XX C. P., zastúpený: JUDr. Ivan Hubka, Gaštanová 7, 010 07 Žilina, Úrad Žilina, ul. Republiky
30, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Tomášikova 46, 832
05 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ - BA - OOP 1 - 2016/005588 -
001/JBI zo dňa 08.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa voči žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. OÚ - BA - OVVS2 -
2015/004466, Pr - 818/2014ML - V71, č. OÚ - BA OVVS2 - 2015/003192, Pr - 1250/2014 ML - V71
zo dňa 28. 9. 2015 zastavil konanie začaté na základe návrhu H. H., trvale bytom C. P., ktorého sa
mal v zmysle doplnenia návrhu na prejednanie priestupku dopustiť podpredseda vlády a minister vnútra

SR JUDr. Robert Kaliňák, trvale bytom Hanova ul. 17, Bratislava, tým, že podľa § 19 ods. 3 Zákona o
slobode informácií nerozhodol do 15 tich dní odo dňa podania odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu,
pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
2. Zároveň týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté aj o návrhu Jozefa B., trvale bytom v Bratislave, o skutku,
ktorého sa mal dopustiť podpredseda vlády a minister vnútra SR JUDr. Robert Kaliňák, trvale bytom
Hanova ul. 17, Bratislava tým, že svojou nečinnosťou ak odvolací správny orgán porušil povinnosť, ktorú
ustanovuje § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vo veci rozkladu D. B., podaného

dňa 31. 1. 2014 proti fiktívnemu rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR o odmietnutí poskytnutia informácie
týkajúcej sa žiadosti D. B..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ - H. H. a navrhovateľ D. B. odvolanie nepodal.
V ďalšom sa súd bude zaoberať len tou časťou prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, v
ktorom sa koná o H. H., v rozhodnutí uvedené pod bodom I.
4. Orgán verejnej správy prvostupňové rozhodnutie odôvodnil nasledovne.

Orgán verejnej správy prvého stupňa prijal dňa 31. 3. 2014 návrh na začatie konanie o priestupku na
úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 uvedeného zákona doručený elektronickými
prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. V danom návrhu v zmysle § 21a ods. 4Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol za postihnutú osobu označený Pavol H. a za páchateľa
označený podpredseda vlády a minister vnútra SR JUDr. Robert Kaliňák.
Nakoľko podaný návrh na prejednanie priestupku nemal všetky náležitosti vyzval orgán verejnej správy

navrhovateľa na doplnenie návrhu.
Dňa9.4.2014PavolH.doručilorgánuverejnejsprávydoplnenienávrhunazačatiekonaniaopriestupku.
Podľa § 21a ods. 1 písmeno c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého sa mal dopustiť
podpredseda vlády a minister vnútra SR JUDr. Robert Kaliňák, tým, že podľa § 19 ods. 3 Zákona o
slobode informácií nerozhodol do 15 tich dní odo dňa podania odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu.

5. Na základe odstránenia nedostatkov podaného návrhu dňa 9. 4. 2014 správny orgán pokračoval v
konaní o priestupku a dňa 11. 4. 2014 upovedomil obvineného JUDr. Roberta Kaliňáka o začatí konania
o priestupku a dal mu možnosť k podanému návrhu písomne sa vyjadriť. Obvinený JUDr. Robert Kalinák
sa k podanému návrhu na začatie konania o priestupku nevyjadril. Okresnému úradu Bratislava bol dňa
24. 4. 2014 doručený list označený ako vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí konania s hlavičkou MV

SR,sekciapersonálnychasociálnychčinností,osobnýúrad,odborsociálnehozabezpečenia,podpísaný
JUDr. Ivanom M., riaditeľom odboru. Nakoľko MV SR a ani JUDr. O. M. nie sú účastníkmi konania a
ani nedoložili žiadne splnomocnenie na zastupovanie zo strany účastníka konania, správny orgán toto
vyjadrenie nemôže a ani nepokladá za vyjadrenie obvineného JUDr. Roberta Kaliňáka k veci.

Správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 1. 7. 2014, na ktorom H. H. uviedol, že na
svojom písomnom doplnení návrhu trvá.
Obvinený JUDr. Robert Kaliňák sa na ústne pojednávanie priestupku nedostavil, zastupovaním ako
obvineného v priestupkových veciach pred správnym orgánom poveril Mgr. C. E., ktorá k veci
navrhovateľa H. H. uviedla, že sa pridržiava stanoviska Odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie

personálnych a sociálnych činnosti MV SR zo dňa 24. 4. 2014. Ďalej uviedla, že pôvodná žiadosť o
informácie bola v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku z hľadiska obsahu posúdená a uvedené
podanie nebolo vyhodnotené ako žiadosť o sprístupnenie informácie podľa Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Vo vzťahu k podanému odvolaniu proti fiktívnemu rozhodnutiu nebolo možné
procesnepostupovaťpodľaZákonaoslobodnomprístupekinformáciám,alepodľaSprávnehoporiadku.

6. H. dňa 10. 3. 2014 odoslal z emailovej adresy [email protected] na celkovo 10 emailových
adries s koncovkou @minv.sk email označený ako „žiadosť podľa zákona č. 211/2000 - odvolanie proti
fiktívnemu rozhodnutiu“. Z obsahu uvedeného emailu vyplýva, že sa H. H. odvoláva proti fiktívnemu
rozhodnutiu vo veci jeho žiadosti zo dňa 24. 2. 2014. Uvedené odvolanie bolo doručené emailom

celkovo na 10 rôznych elektronických adries v rámci Ministerstva vnútra SR, odvolanie bolo podané
elektronickými prostriedkami, nebolo však podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona. Navrhovateľ počas celého konania o priestupku žiadnym spôsobom nedoložil, že
jeho odvolanie zo dňa 10. 3. 2014 zaslané emailom, bolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona a na otázku, či jeho podanie, ktoré bolo podané elektronickými prostriedkami,

bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona dňa 22. 8. 2014 na
ústnom pojednávaní o priestupku priamo neodpovedal, iba sa vyjadril, že podľa § 1 ods. 1 Správneho
poriadku sa Správny poriadok vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány
rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických
osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie Pavla H. doručené elektronickými
prostriedkami nebolo urobené v súlade s § 19 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko nebolo opatrené
platným zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a jeho doručením na celkovo
10 rôznych adries v rámci Ministerstva vnútra SR, nedošlo v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku

k začatiu konania o rozklade a tým ani k právomoci a povinnosti JUDr. Roberta Kaliňáka ako ministra
vnútra Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní
rozhodnúť. Pretože opravný prostriedok navrhovateľa nebol v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe
k informáciám nikdy účinne podaný, nemohol byť obvinený JUDr. Robert Kaliňák nečinný k tomuto
opravnému prostriedku a teda ani porušiť ustanovenie § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k

informáciám, a tým ani naplniť objektívnu stránku priestupku podľa § 21a ods. 1 písmeno c) Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Porušením inej povinnosti ustanovenej Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám.8. Na základe uvedených skutočností orgán verejnej správy prvého stupňa vydal vyššie spomínané
rozhodnutie tak, že konanie zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ H.k odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Bratislava
rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2016 č. OÚ - BA - OOP 1 - 2016/005588 - 001/JBI, ktorým zamietol
odvolanie navrhovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne.
V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy druhého stupňa uviedol, že nenašiel žiadne
dôvody na to, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenil alebo zrušil, považuje ho

za správne a orgán verejnej správy prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa
uvedenými v odvolaní.

II.
Žalobné dôvody

10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1. 2. 2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ - BA - OOP 1 - 2016/005588 - 001/JBI zo dňa 8. 1. 2016, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 9. 2015 č. OU -
BA - OVVS2 - 2015/004466, č. OU - BA - OVVS2 - 2015/003192, ktorým zastavil konanie o priestupku,
pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia

orgánu verejnej správy v zmysle § 250j ods. 2 O. s. p.

11. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 18. 3. 2014 žiadal Ministerstvo vnútra SR
podľa Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o odpoveď na otázku „či zákonom
586/2006 Z. z. a zákonom č. 508/2007 Z. z. bola prevedená valorizácia iba výsluhových dôchodkov

výsluhových dôchodcov poberajúcich dôchodkové dávky zo sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra SR alebo aj invalidných výsluhových dôchodkov výsluhovým invalidným dôchodcom poberajúcim
dôchodkové dávky zo sociálneho zabezpečenia MV SR.“
Keďže mu táto informácia nebola sprístupnená a nebolo vydané ani rozhodnutie v zákonnej lehote,
vznikla fikcia doručenia a za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od

uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17 uvedeného zákona). Žalobca podal proti tomuto fiktívnemu
rozhodnutiu emailom odvolanie a to dňa 10. 3. 2014.
Podľa žalobcu bola nesprávne vyhodnotená skutočnosť odvolacím správnym orgánom, skutočnosť
ako neprítomnosť podpísania ZEP elektronického podania, nakoľko celé podanie emailom ako také
zaslané elektronicky emailom a označené ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu - predloženie, nie

je potrebné podpísať zaručeným elektronickým podpisom ako celok, ale v zmysle emailovej správy zo
dňa 24. februára od žalobcu a v zmysle záveru emailu uvedenej písomnej skutočnosti v uvedenom
emaile zo dňa 10. 3. 2014, kde je uvedené, že v prílohe sa prikladá podpísaný dokument zaručeným
elektronickým podpisom.
Žalobca nemusel dokladovať žiadnym spôsobom vec verejne známu a verejne deklarovanú v samotnom

emaile na záver a nemusel sa vyjadrovať a nevyjadroval sa ku veci verejne známej a konkrétnu odpoveď
na túto otázku si mohol druhostupňový správny orgán prečítať na záver uvedeného emailu označeného
ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu predloženie.

12. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že v spisovom materiáli, ktorý mu predložil orgán verejnej správy

prvého stupňa k nahliadnutiu, neboli podklady nachádzajúce sa k danej veci, ale k inému konaniu,
neboli tam zásadné dôkazy o samotnom návrhu, o vypočutí povinnej osoby, či odmietnutie dostaviť sa
na vypočutie povinnej osoby, uvedený spis nebol žurnalizovaný a očíslovaný. Tieto chyby namietané
žalobcom orgán verejnej správy prvého stupňa neodstránil a pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
mu neumožnil oboznámiť sa s kompletným zažurnalizovaným administratívnym spisom. Tým mu bolo

zároveň odopreté právo navrhovať a predložiť dôkazy.

13. Druhostupňové rozhodnutie žiada žalobca zrušiť z dôvodu, že vo výroku druhostupňového
rozhodnutia je uvedený jeden navrhovateľ a to H. H., avšak v odôvodnení toho istého rozhodnutia sú
dôvody dvoch rôznych skutkov, pojednáva a uvádza dvoch rôznych navrhovateľov H. H. a D. B., nie je

zrejmé, ku komu smeruje výrok rozhodnutia, kto a koho odôvodňuje samotné odôvodnenie rozhodnutia,
čím sa stáva rozhodnutie zmätočné, nečitateľné a nevykonateľné.14. Žalobca ďalej uviedol, že povinná osoba počas celého konania nikdy neprotestovala a nikdy
nenamietala prevzatie emailovej správy, ktorej súčasťou bolo v prílohe uvedený aj dokument podpísaný
ZEP. Uviedol, že zásadný rozdiel medzi neprítomnosť podpísania ZEP elektronického podania, pretože

elektronické podanie ako podanie elektronickými prostriedkami sa podľa zákona nepodpisuje ZEP, ale
konkrétny dokument ako podanie v prílohe emailu je podpísaný ZEP. Teda ak žiadateľ - žalobca tvrdí
a preukázal písomným dôkazom v prílohe emailu a na záver emailu (v prílohe prikladám podpísaný
dokument zaručeným elektronickým podpisom), že zaslal v emailovej komunikácii dokument podpísaný
ZEP a zároveň neexistuje žiadny písomný dôkaz povinnej osoby o tom, že namieta zaslanie dokumentu

podpísaného ZEP od žiadateľa a teda že neprijala takýto dokument ZEP v emailovej komunikácii
správny orgán nemá právo a ani druhostupňový a ani prvostupňový svojimi domnienkami ... či
subjektívnymi úvahami vyjadrovať svoj subjektívny názor, že žalobca ako navrhovateľ iba na základe
neodpovedania na otázku správneho orgánu preukázateľne údajne nezaslal odvolanie v emailovej
komunikácii podpísané ZEP povinne osobe a teda že nebolo o čom konať, pretože podľa názoru
správneho orgánu nedošlo k odoslaniu elektronickej komunikácie podpísanej ZEP.

15. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23. 5. 2016, zhrnul námietky
žalobcu uvedené v jeho žalobe a uviedol, že zákon o priestupkoch v § 57 ods. 1 nariaďuje správnemu
orgánu v prípade viacerých priestupkov spáchaných tým istým páchateľom, tieto prejednať v jednom

konaní. Toto ustanovenie zákona o priestupkoch, znamená, že vylučuje, aby sa subjekty právneho
vzťahu odchýlili od pravidla v nej uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho
vzťahu. Ak teda správny orgán zistí, že páchateľ sa mal dopustiť viacerých priestupkov, ktoré je vecne a
miestne príslušný prejednať a súčasne je splnená podmienka, že sa pri niektorom z priestupkov nejedná
o priestupok podľa § 29, 30 ods. 1 písmeno e), § 47, 49, 50 zákona o priestupkoch, priestupok ohrozenia

výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, je
povinný takéto priestupky prejednať v jednom konaní, je povinnosťou a nie možnosťou prvostupňového
orgánu prejednať viaceré priestupky proti právu na slobodný prístup k informáciám jedného a toho
istého obvineného v jednom konaní.
Podstatnou okolnosťou v danom prípade bola totožnosť obvineného, vecná a miestna príslušnosť toho

istého správneho orgánu na prejednanie všetkých priestupkov obvineného a to, že ani v jednom prípade
nešlo o priestupky podľa § 88aa ods. 1 zákona o priestupkoch. Skutočnosť, že každý z priestupkov bol
začatý na základe návrhu iného navrhovateľa nemá na povinnosť ich prejednať v jednom konaní žiadny
vplyv.

17. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa odvolal iba jeden z navrhovateľov, ktorý
však bol účastníkom konania iba v tej časti, ktorá sa začala na jeho návrh, a teda sa mohol odvolať iba
v tejto časti rozhodnutia o priestupku. Z toho dôvodu žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodoval iba o
odvolaní žalobcu, pričom toto odvolanie vo výroku rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietol a rozhodnutie už ako celok potvrdil.

Nakoľko žalobca v odvolaní napadal prejednanie priestupkov v jednom konaní, žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia v časti, kde popisuje úkony vykonané prvostupňovým správnym orgánom, uvádza aj
konanie začaté na návrh druhého z navrhovateľov. Rozhodnutie žalobcu má všetky náležitosti
rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.

18. Čo sa týka výroku rozhodnutia v prípade uloženia akejkoľvek povinnosti vo výroku rozhodnutia musí
správny orgán presne určiť nielen, akú povinnosť rozhodnutím ukladá, určiť lehotu na jej plnenie, ale v
neposlednom rade označiť presne účastníka konania, ktorému sa táto povinnosť ukladá tak, aby tento
účastník konania bol jednoznačne identifikovaný a aby ho nebolo možné zameniť za inú osobu.
Zákon o priestupkoch a ani Správny poriadok nedefinujú presne, akým spôsobom sa má účastník

konania identifikovať, ale v prípade fyzickej osoby sa na jej identifikáciu v praxi nielen správnych orgánov
ale aj súdov používa meno, priezvisko, adresa bydliska a dátum narodenia, čo sú v bežnej praxi
dostačujúce údaje na presné a spoľahlivé údaje na identifikovanie fyzickej osoby.Čo sa týka námietky žalobcu, že mu nebolo umožnené pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa so
spisovým materiálom, žalovaný uviedol, že listom zo dňa 13. 8. 2014 prvostupňový správny orgán dal
žalobcovi možnosť navrhnúť dôkazy a ich doplnenie a možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa

k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to prostredníctvom
Okresného úradu Dolný Kubín.
K žiadosti priložil kompletný spisový materiál, ktorého strany boli očíslované a k spisu bol priložený aj
obsah spisu. Okresný úrad Dolný Kubín si na základe uvedenej žiadosti predvolal na správny orgán,
ktorý sa na správny orgán dostavil dňa 22. 8. 2014. Zo zápisnice zo dňa 22. 8. 2014 vyplýva, že

žalobcovi bol predložený spis a teda na základe predloženého spisu mal možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

19. V zápisnici žalobca namietal, že sa spis netýka veci, v ktorej je navrhovateľom a v spise sa
nachádzajú podklady, ktoré sa netýkajú jeho návrhu.
Zo žiadosti, aby zo spisu boli vylúčené všetky veci, ktoré sa netýkajú jeho návrhu, vyplýva, že žalobcovi

bol predložený kompletný spis, pričom vytýkal iba to, že sa v spise nachádzajú veci, ktoré sa tam podľa
jeho názoru nemali nachádzať.

20. Dôvod, že sa v spise nachádzali aj dokumenty nesúvisiace s podaným návrhom žalobcu bol ten, že
išlo o jedno konanie spoločné s priestupkom začaté na základe návrhu Jozefa B., čo žiadnym spôsobom

nebránilo žalobcovi využiť možnosť a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v tej časti návrhu, ktorá sa týkala jeho návrhu na
prejednanie priestupku.
O žurnalizovaní spisu svedčí skutočnosť, že sám žalobca uvádza konkrétne strany spisu, na ktorých sa
nachádzajú dokumenty, ktoré sa podľa neho netýkajú jeho návrhu.

21. K skutočnosti, či bolo podané odvolanie žalobcu vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií
v súlade s § 19 ods. 1 Správneho poriadku a teda, či bolo podané elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, žalovaný uviedol nasledovné
skutočnosti.

22. V zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Jedným z tvrdení žalobcu bolo, že podal odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu. Ak v konaní o priestupku bola pochybnosť o tom, či toto odvolanie bolo urobené zákonom
predpísaným spôsobom a teda, či bolo možné vo vzťahu k nemu postupovať podľa Zákona o slobodnom

prístupekinformáciámapodľaSprávnehoporiadku,bolopovinnosťoužalobcudoložiťtotosvojetvrdenie
dôkazmi, ktoré mu boli známe alebo takéto dôkazy aspoň správnemu orgánu navrhnúť.

23. Žalobca však namiesto toho, aby pomohol túto pochybnosť odstrániť nielenže o tom nepredložil
žiadny dôkaz, ale v konaní o priestupku napriek výzve správneho orgánu skutočnosť, že odvolanie

elektronickými prostriedkami bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona ani len nedeklaroval a vyjadril sa v tom zmysle, že Zákon o slobode informácií takýto zaručený
elektronický podpis podľa osobitného zákona nevyžaduje.
Samotné prehlásenie v emaily, že podanie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona ešte samo o sebe nepreukazuje, že tento dokument bol skutočne podpísaný

elektronickým podpisom a že tento elektronický podpis súčasne spĺňa všetky náležitosti podľa
osobitného zákona a teda ide o zaručený elektronický podpis v zmysle osobitného zákona.
O tom, že žalobca nedisponoval elektronickým podpisom splňujúcim podmienky zaručeného
elektronického podpisu podľa osobitného zákona a to ešte dňa 20. 3. 2014 a teda 10 dní potom, čo podal
odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií dňa 10. 3. 2014, svedčí aj samotné vyjadrenie

žalobcu ako príloha emailu zo dňa 20. 3. 2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný aj napriek
tomu, že si toho nebol vedomý, nedisponoval v tom čase zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona.

24. K námietke, že v prvom stupni konania konal pracovník, ktorý následne prešiel na odvolací orgán,

kde konal v tej istej veci v rámci odvolacieho konania, žalovaný uviedol, že v konaní o priestupku sa
na prvom stupni zúčastnil konania ako zamestnanec správneho orgánu magister Marek E., ktorý bol
následne preložený na druhostupňový správny orgán, kde sa však už odvolacieho konania vo veci
žalobcu nezúčastnil a táto vec bola práve z dôvodu jeho účasti na konaní v prvom stupni na základejeho upozornenia pridelená inému pracovníkov odboru a to JUDr. D. T., ktorá vo veci odvolania konala
a na ktorú bol aj spis od počiatku evidovaný v elektronickom systéme slúžiacom na registráciu spisov.

25. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV
Právne posúdenie Krajského súdu

26. K 1. 7. 2014 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
podľa 3. časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.
V danej veci súd v zmysle § 107 ods. 2 SSP rozhodol bez pojednávania.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby
o odmietnutí požadovanej informácie, možno podať odvolanie v lehote 15 tich dní od doručenia
rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva
povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

32. Podľa § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je
príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však
nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88a ods. 1 a súčasne iný priestupok.

33. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne zo zápisnice

alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba
písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

34. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán

pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

35. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu verejnej správy, ako aj rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

36. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca vo svojej žalobe

namieta, že odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav v prejednávanej veci potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde na základe predložených anevykonaných dôkazov odvolací správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nepreukázanie nedostatku prameňa
práva.

Žalobca ďalej napadá, že vo výroku rozhodnutia žalovaného je uvedený iba jeden navrhovateľ,
pričom odôvodnenie pojednáva a uvádza o dvoch rôznych navrhovateľoch, napadá skutočnosť, že
prvostupňový správny orgán rozhodol o dvoch skutkoch páchateľa podľa § 57 ods. 1 Zákona o
priestupkoch v jednom konaní a s jedným rozhodnutím. Vyslovuje názor, že mohlo dôjsť k zásadnému
porušeniu zákona o ochrane osobných údajov, vytýka, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiada

s námietkami žalobcu smerujúcimi proti procesným pochybeniam prvostupňového správneho orgánu.

37. Čo sa týka procesných námietok žalobcu, súd ich považuje za nedôvodné.
V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa

mal za preukázané, že orgán verejnej správy prvého stupňa umožnil prostredníctvom Okresného
úradu Dolný Kubín nahliadnuť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia do kompletného spisového
materiálu, ktorých strany boli očíslované a žurnalizované a bol priložený obsah spisu.
Žalobca okrem námietky, že do predloženého administratívneho spisu nepatria listinné dôkazy, ktoré
sa netýkajú jeho podaného návrhu a ktoré podľa neho sa tam nemajú nachádzať, neuviedol žiadny

dokument, ktorý sa v predloženom spise nenachádza a ktorý by mal byť jeho súčasťou.

38. Tým, že prvostupňovému orgánu verejnej správy boli doručené od žalobcu dňa 31. 3. 2014
a od ďalšieho účastníka Jozefa B. dňa 17. 5. 2014 dva rôzne návrhy na prejednanie priestupkov
týkajúce sa jednej a tej istej osoby JUDr. Róberta Kaliňáka označenej ako páchateľa priestupkov, orgán

verejnej správy v zmysle Zákona o priestupkoch, § 57 ods. 1 nariaďuje správnemu orgánu v prípade
viacerých priestupkov spáchaných tým istým páchateľom tieto prejednať v jednom konaní. Preto sa v
administratívnom spise nachádzali podklady k rozhodnutiu o návrhu žalobcu a aj o návrhu ďalšieho
účastníka správneho konania p. D. Chajdiaka.
Z. verejnej správy prvého stupňa postupoval v danej veci v zmysle ust. § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch

správne, keď spojil oba návrhy a prejednal ich v jednom konaní.
Tak ako žalovaný uviedol a súd s ním plne súhlasí podstatnou okolnosťou v danom prípade bola
totožnosť osoby obvineného, vecná a miestna príslušnosť toho istého správneho orgánu na prejednanie
všetkých priestupkov obvineného a to, že ani v jednom prípade nešlo o priestupky podľa § 88aa ods.
1 zákona o priestupkoch. Skutočnosť, že každý z priestupkov bol začatý na základe návrhu iného

navrhovateľa nemá na povinnosť prejednať ich v jednom konaní žiaden vplyv.

39. Čo sa týka námietky uvedenej v bode 20 tejto žaloby súd má za preukázané, že žalobcovi
bolo umožnené pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s ním
a navrhnúť dôkazy, prípadne ich doplnenie a to prostredníctvom Okresného úradu Dolný Kubín. Túto

možnosť žalobca využil a dňa 22.08.2014 sa dostavil na Okresný úrad Dolný Kubín, kde sa žalobca s
administratívnym spisom oboznámil.
Zo zápisnice zo dňa 22.08.2014 vyplýva, že žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy, namietal len, že v
administratívnom spise sa nachádzajú dokumenty, ktoré sa netýkajú jeho podania a navrhol ich vylúčiť.
To, že administratívny spis bol žurnalizovaný svedčí aj skutočnosť, že sám žalobca uvádza konkrétne

strany spisu, na ktorých sa nachádzajú dokumenty, ktoré podľa neho sa netýkajú jeho návrhu.

40. Čo sa týka výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorého správnosť napáda
žalobca v žalobe súd má za preukázané, že tento je správny a v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho
poriadku.

Podľa tohto ustanovenia výrok musí obsahovať kto je adresátom rozhodnutia - účastníkom, čo sa
rozhodnutím zakladá, mení, alebo ruší, ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
Všetky atribúty, ktoré vyžaduje správny poriadok výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa obsahuje.

41. Čo sa týka námietky žalobcu, že v prvom stupni konania konal pracovník, ktorý následne prešiel
na odvolací orgán, kde v jeho veci rozhodol ten istý pracovník v rámci odvolacieho konania táto
námietkažalobcuneobstojínakoľkosúdmalzadministratívnehospisuzapreukázané,ževprvomstupni
rozhodoval pracovník E.. E. E. a na druhom stupni rozhodovala pracovníčka D.. D. T..42. Súd preskúmal rozhodnutia orgánu verejnej správy aj v otázke podania odvolania žalobcu proti
fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 22 ods. 1 určuje, že na konanie podľa tohto zákona
sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou, ak zákon o slobodnom prístupe k
informáciám konkrétnu vec neupravuje odlišne od takéhoto všeobecného predpisu o správnom konaní.

43. V ustanovení § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je uvedené, že proti rozhodnutiu

povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie
sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám žiadnym spôsobom neurčuje
formu ako sa môže podať odvolanie, a preto sa na odvolanie aplikujú ustanovenia správneho poriadku,
konkrétne § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý kogentne určuje formu podania, v tomto prípade

rozkladu.

44. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice,
alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba

písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do 3 dní.
Uvedené ustanovenie nepripúšťa žiadnu inú formu, akým môže byť podanie urobené.
Na podanie urobené inou formou ako ustanovuje § 19 ods. 1 Správneho poriadku orgán verejnej správy
nemôže prihliadať a takéto podania sú právne neúčinné.
Na to aby podanie urobené elektronickými prostriedkami malo právne účinky musí byť podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, čo v danom prípade nebolo.

45. Odvolanie žalobcu bolo doručené elektronickými prostriedkami na 10 rôznych adries v rámci
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale neboli opatrené platným zaručeným elektronickým
podpisom a tým nedošlo v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku k začatiu konania o rozklade.

Tým, že nedošlo k začatiu konania o rozklade nemal právomoc a ani povinnosť JUDr. Róbert Kaliňák ako
minister vnútra SR podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní rozhodnúť.

46. Orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaný správne rozhodli, keď rozhodli o zastavení
konania, pretože skutok o ktorom sa malo konať nie je priestupkom.

47. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke právne správne posúdili. Súd má zato, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa §

190 SSP zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.