Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205493
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517205493.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho 41, IČO:
45 493 146, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Hollého
20, IČO: 47 256 371, proti žalovanému: I. O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. XXXX/XX, II. Faross
s.r.o., so sídlom Piešťany, Lednická 7704/7, IČO: 46 867 422, III. O.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
D. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 19.12.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že
dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou F. XXXX/XXXX, F. XXXXX/
XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2017 vyhotovenou notárom JUDr. Petrom Šulaim, vykonaná dňa

16.10.2017 od 11:00 hod. v H., U. XX, H. U., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, v kat. území H.,
okres H., obec H., a to pozemok s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, výmera: 605 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a stavba - rodinný dom
so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X (ďalej len dražené nehnuteľnosti),
je neplatná. Súčasne požiadal o náhradu trov konania.

2. Súčasne so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal,
aby súd zakázal žalovanému v III. rade nakladať a scudziť dražené nehnuteľnosti, a to na základe
kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, alebo vložiť

nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, prenechať tretej osobe do užívania na základe
v čase nariadenia tohto neodkladného opatrenia neexistujúcej nájomnej alebo inej zmluvy až do vydania
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Súčasne požiadal o náhradu trov konania.

3. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil tak, že dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej
(opakovanej) dražby, kde navrhovateľom dražby bola žalovaná v I. rade, dražobníkom bol žalovaný

v II. rade a vydražiteľom bol žalovaný v III. rade, pričom žalobca bol výlučným vlastníkom dražených
nehnuteľností. Notár JUDr. Peter Šulaim notárskou zápisnicou F. XXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX,
F. XXXXX/XXXX osvedčil vykonanie dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností, pričom
príklep nadobudol žalovaný v III. rade za cenu 93.000,- eur. Žalovaný v III. rade bol oboznámený
s prebiehajúcimi súdnymi spormi, teda aj o žalobe o určenie, že záložné právo zaniklo, vedenej na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 15C/2/2016. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti aj

so záložným právom, pričom malo by ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo zaplatenie kúpnej
ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej v I. rade obchodnáspoločnosť H., J..S..Z.. (časť kúpnej ceny bola zaplatená hneď, zvyšok bol zabezpečený záložným
právom). Následne táto spoločnosť zaplatila ďalšiu časť kúpnej ceny, avšak zvyšok - suma 1.300.000,-
Sk (43.152,- eur) nebol dodnes zaplatený. Vzhľadom na uvedené si žalovaná v I. rade uplatnila

uvedenú sumu na súde, pričom Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7C/275/2008 - 175 zo dňa
29.11.2012 priznal žalovanej v I. rade sumu 43.152,- eur spolu s príslušenstvom. Na spoločnosť H.,
J..S..Z.. bol dňa 26.02.2013 Okresným súdom Trnava vyhlásený konkurz pod sp. zn. 25K/26/2012.
Žalovaná v I. rade prihlásila do konkurzného konania úpadcu H., J..S..Z.. svoju pohľadávku vo výške
50.788,32 eur, ktorá však bola prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Okresný súd

Trnava uznesením č. k. 25K/26/2012 - 344 zo dňa 27.11.2015 zrušil konkurz na majetok úpadcu H.,
J..S..Z.. po splnení konečného rozvrhu výťažku. V prípade, že si veriteľ neuplatní prihláškou pohľadávku
(zabezpečenú či nezabezpečenú), pohľadávka síce nezaniká, ale v konkurze sa na ňu neprihliada. Ak
je úpadca dlžníkom zabezpečenej pohľadávky, záložný veriteľ musí uplatniť záložné právo v konkurze
prihláškou spolu so zabezpečenou pohľadávkou; inak záložné právo zaniká. Z rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k. 7C/275/2008 - 175 zo dňa 29.11.2012 vyplynulo, že spoločnosť H., J..S..Z..

predala časť podniku na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 vrátane dražených
nehnuteľností spoločnosti H. J., I..J.. V predmetnej právnej veci došlo k prechodu záväzku na úhradu
kúpnej ceny zo spoločnosti POPO, s.r.o. ako predávajúceho na H. J., I..J.. ako kupujúceho titulom
zmluvy o predaji časti podniku. V súlade s uvedeným, mal navrhovateľ dražby ako obligačný veriteľ
úpadcu H. J., I..J.. - teda žalovaná v I. rade, ktorej pohľadávka bola zabezpečená majetkom tretej osoby,

postupovať v súlade s ustanoveniami ZoKR. Dňa 02.06.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
H. J., I..J.. (Okresný súd Trnava, sp. zn. 25K/35/2014). V predmetnom konkurznom konaní si žalovaná v
I. rade svoju pohľadávku neuplatnila. Počas konkurzného konania nemôže zabezpečený veriteľ pristúpiť
k výkonu zabezpečovacieho práva predajom zálohu na dražbe, čo je v rozpore s ust. OZ. Musí sa
dodržaťosobitnýspôsobvýkonuzáložnéhopráva,atospeňaženiezálohuvrámcikonkurzu.Vzhľadomk

tomu, že žalovaná v I. rade neprihlásila v základnej prihlasovacej lehote svoju zabezpečenú pohľadávku,
táto zanikla a takto teda zaniklo aj predmetné záložné právo. Žalovaná v I. rade, hoci záložné právo
viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovanej v I. rade zaniklo, jeho zánik neuznala.
Základnou podmienkou trvania záložného práva ako práva akcesorickej povahy je existencia hlavného
záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva. Zánikom

hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečujúceho záväzku
t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza aj k zániku záložného práva,
ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu.
Zánikomzabezpečenejpohľadávkyzanikloajzáložnéprávoviaznucenapredmetnýchnehnuteľnostiach
v prospech záložného veriteľa, teda žalovanej v I. rade.

Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd
(do troch mesiacov odo dňa príklepu), aby určil neplatnosť dražby. V predmetnom súdnom spore
bude dôvodnosť neplatnosti dražby odôvodnená najmä zánikom záložného práva, a teda neplatnosťou
záložnej zmluvy.

Žalovaný v II. rade zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa
14.06.2017 vypracovaným znalcom O.. E. Q., ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na sumu
170.000,- eur. Podľa žalobcu uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste
a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko cena
obdobných nehnuteľností v danej lokalite sa podľa informácií realitných kancelárií pohybuje v rozmedzí

218.000,- až 260.000,- eur.
Žalobca poukázal na nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 151md ods. 1 písm. h) OZ, záložné právo zaniká iným spôsobom dohodnutým v zmluve o
zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
Podľa § 28 ods. 1 ZoKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje

prihláškou.
Podľa § 28 ods. 4 ZoKR, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa
musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od
vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 67 ods. 1 písm. c) ZoKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.
Podľa § 79 ods. 1 ZoKR, pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok
úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dni od doručenia výzvy zaplatila k rukám

správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi
alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota
tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby
zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

4. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že preukázal dôvodnosť
podaného návrhu, najmä tým, že záložné právo bez akýchkoľvek pochýb zaniklo. Napriek
prebiehajúcemu súdnemu sporu o určenie, že záložné právo zaniklo, vedenom na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 15C/2/2016, ako aj vzhľadom na určenie neplatnosti dražby podľa tohto návrhu,
došlo k dobrovoľnej dražbe organizovanej žalovaným v II. rade, kde vydražiteľom je žalovaný v III. rade.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanávI.radeakonavrhovateľdražby,žalovanývII.radeakodražobník

zorganizoval dražbu a vydražiteľ ako žalovaný v III. rade uskutočnili dražbu a vzhľadom na prebiehajúce
súdne konania je teda osvedčené, že žalovaný v III. rade bude naďalej disponovať s predmetnými
nehnuteľnosťami. Dobrovoľná dražba predstavuje prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na
nadobúdateľa, a to bez tzv. právnej minulosti podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných
dražbách.Nebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmyvidížalobcavtom,žesanebudemôcťdomôcť

uspokojenia svojich práv, ak nadobudne predmetnú nehnuteľnosť tretia osoba odlišná od žalovaného
v III. rade. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaná v I. rade nielenže pokračovala
v dobrovoľnej dražbe, ale došlo k príklepu a k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľom, teda
žalovaným v III. rade. Žalobca nemá v súčasnosti žiaden iný spôsob, akým by zabránil žalovanému
v III. rade vykonávaniu dispozície s predmetom dražby, ako napr. prevod alebo zaťaženie uvedených

nehnuteľností, a preto žiada súd vydať neodkladné opatrenie.

5. K žalobe a návrhu boli priložené notárska zápisnica F. XXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/
XXXX zo dňa 16.10.2017, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe C. XB/XXXX, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.11.2017 a zo dňa 05.01.2016, rozsudok Okresného súdu Piešťany č.

k. 7C/275/2008 - 175 zo dňa 29.11.2012, kúpna zmluva a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa
31.05.2005, záznam z obchodného vestníka (č. XX/XXXX, XX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/
XXXX, XXX/XXXX), znalecký posudok č. XX/XXXX (v nečitateľnej podobe), oznámenie o výsledku
opakovanej dobrovoľnej dražby C. XB/XXXX.

6. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatným obsahom spisu a
zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej (opakovanej) dražby, kde navrhovateľom dražby bola
žalovaná v I. rade (ako záložný veriteľ), dražobníkom žalovaný v II. rade a vydražiteľom žalovaný v III.

rade, pričom výlučným vlastníkom dražených nehnuteľností bol žalobca. Žalobca žiada (vo veci samej)
od súdu určiť neplatnosť uvedenej dražby z dôvodu, že záložné právo zaniklo, a preto žalovaná v I. rade
nemohla byť navrhovateľom tejto dražby. Záložné právo podľa žalobcu zaniklo z dôvodu, že si toto právo
žalovaná v I. rade neuplatnila (resp. uplatnila po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty) v konkurze
vyhlásenom na spoločnosť H., J..S..Z.. a H. J., I..J.. Neodkladné opatrenie žiada žalobca nariadiť do

právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej z dôvodu, že je osvedčené, že žalovaný v III. rade bude
naďalej disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Uviedol, že sa nebude môcť domôcť uspokojenia
svojich práv, ak nadobudne predmetnú nehnuteľnosť tretia osoba odlišná od žalovaného v III. rade. V
súčasnosti nemá žiaden iný spôsob, akým by zabránil žalovanému v III. rade vykonávaniu dispozície
s predmetom dražby.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Podľa § 337 ods. 3 prvá veta CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

19. Neodkladné opatrenie môže slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje rýchly a pružný zásah súdu.

Neodkladné opatrenie môže mať aj trvalý charakter, môžu sa ním vyriešiť vzťahy medzi stranami na
trvalo v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie zákonné predpoklady. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné,

aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods.
1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti (dôvodnosti a trvaniu) nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Aby
sa súd mohol zaoberať samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska jeho

opodstatnenosti, je dôležité, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal náležitosti v zmysle
citovaného § 326 ods. 1 a 2 CSP.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku
(práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie

nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej)
úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo
niektorej zo strán ohrozené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť, že jeho nárok
je ohrozený, pričom ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v určitom konaní druhej strany

(či niekoho iného).

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.22. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je potreba úpravy pomerov strán, pričom súd pri
rozhodovaní skúma odôvodnenosť resp. nevyhnutnosť takejto potreby. Žalobca v návrhu na nariadenie

neodkladnéhoopatrenialenstručneavovšeobecnejrovineodôvodnilpotrebudočasnejúpravypomerov
(žalovaný v III. rade bude naďalej disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, v dôsledku čoho
sa nebude môcť domáhať uspokojenia svojich práv), pričom neosvedčil, že bez okamžitej úpravy
pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Žalobca neosvedčil, že by jeho právo bolo konaním
žalovaného v III. rade vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Súd

ani nezistil, čo by mohlo žalobcovi hroziť. Zo spisu nevyplýva, že by sa žalovaný v III. rade snažil
dražené nehnuteľnosti ďalej scudziť. Taktiež žalobca vo svojom podaní neuviedol, kedy a na základe
akého právneho titulu nadobudol dražené nehnuteľnosti (z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
05.01.2016 je však zrejmé, že sa tak stalo na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 22.06.2010, čiže
ešte pred vyhlásením konkurzu na spoločnosť H., J..S..Z.. a H. J., I..J..). Ak by aj v priebehu konania
došlo k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností, žalobca môže využiť inštitút pristúpenia ďalšieho subjektu

do konania.

23. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v súlade s § 328 ods. 1 CSP zamietol.

24. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu žalobcu, nie je
teda výsledkom konania ako takého. Neodkladné opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý
sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto inštitútu
do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie,

ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi
kým rozhodovať o náhrade trov konania a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa
názoru súdu nadbytočným.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Piešťany, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.