Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Mária Hajdínová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209261
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715209261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Žilina, Hodžova č. 11, proti žalovanému: T. P. , narodený dňa
XX.X.XXXX, trvale bytom X. L., N. č. XX, o zaplatenie sumy 4.747,46 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. januára 2017, č.k. 39 C 297/2015-48, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 14. februára 2018, č.k. 39 C 297/2015-65, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduPezinokzodňa31.januára2017,č.k.39C297/2015-48, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 14. februára 2018, č.k. 39 C 297/2015-65, vo výroku, ktorým súd

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPezinokrozsudkomzodňa31.1.2017,č.k.39C297/2015-48, vspojenísopravným
uznesením zo dňa 14.2.2018, č.k. 39 C 297/2015-65, ktorým opravil záhlavie uvedeného rozsudku v
časti označenia žalovaného tak, že dátum narodenia žalovaného namiesto 24.1.19710, správne znie
24.1.1970, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,11 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 295,64 € od 30.1.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku;vprevyšujúcejčastižalobuzamietol;žiadnejzostránnepriznalprávonanáhradutrovkonania.
Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 14.12.2015, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 4.747,46 € spolu s úrokom vo výške 295,64 €, vo výške 5,11 €, ďalej s
úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.747,46 € od 30.1.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.747,46 € a zo sumy 295,64 € od 30.1.2014 do zaplatenia, titulom úveru.
Žalobca procesne zaútočil predložením listinných dôkazov.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a
vykonaným dokazovaním mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Žalobca ako banka uzavrel so
žalovaným, ako klientom, podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 9.7.2013 úverovú zmluvu,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.900,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť v 48 anuitných mesačných splátkach vo výške 139,03 €, splatných vždy k 5. dňu v mesiaci, s
konečnou splatnosťou úveru dňa 6.7.2017. Splátky mali byť splácané inkasom z osobného účtu klienta
v banke, prípadne príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. V uvedenej

zmluve bola úroková sadzba dojednaná vo výške 15,90 % p.a., RPMN úveru činila 17,38 %. Žalobca
upomienkou zo dňa 11.11.2013 vyzval žalovaného k úhrade omeškaných splátok úveru vo výške 279,74
€ v lehote do 16.11.2013 a výzvou zo dňa 7.1.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru,
pričom zároveň vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky v sume 5.058,27 € najneskôr do 29.1.2014.Žalovaný dňa 13.1.2017 na účet žalobcu č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX uhradil sumu 4.747,46
€ bankovým prevodom zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 3 písm. d/,
e/, ods. 6, § 262 ods. 1, § 330 ods. 2, § 364 veta prvá, , § 369 ods. 1, § 497, § 506 Obchodného
zákonníka, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z., a dôvodil, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Uviedol, že na základe písomnej
úverovej zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu istiny úveru (4.900,- €) spolu s

dohodnutým úrokom (15,90 % p.a.) s tým, že žalovaný mal úver splácať v 48 anuitných mesačných
splátkach splatných vždy k 5. dňu mesiaca, pričom pokiaľ si žalovaný svoju povinnosť neplnil riadne a
včas a žalobcovi neuhradil splatnú splátku úveru po dobu viac ako tri mesiace, mohol žalobca vyhlásiť
úver za predčasne splatný. Žalovaný ku dňu predčasnej splatnosti úveru (29.1.2014) dlhoval žalobcovi
na istine úveru sumu 4.747,46 €, na úrokoch z úveru sumu 295,64 € a na úrokoch z omeškania sumu
5,11 €. Pokiaľ žalovaný tieto sumy žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil, dostal sa dňa 30.1.2014

do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný dňa 13.1.2017 na účet žalobcu č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX uhradil sumu
4.747,46 €, z dôvodu ktorého bol procesný nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nedôvodný, a preto v
tejtočastižalobuzamietol.Nárokžalobcuboldôvodnýčodozaplateniaúrokovzúveruvovýške295,64€
a úrokov z omeškania vo výške 5,11 €, vyčíslené do dátumu predčasnej splatnosti úveru, keď žalovaný

bol s plnením istiny úveru vo výške 4.747,46 € v omeškaní od 30.1.2014 do 13.1. 2017, takže dôvodný
bol aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy istiny úveru vo výške 5 % ročne za
uvedené obdobie, ktorý predstavuje sumu 702,36 €. Titulom úveru a úrokov z omeškania z nezaplatenej
istiny úveru za obdobie od 30.1.2014 do 13.1.2017 je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.003,11 €. Ďalej uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvne dohodnuté úroky vo výške 15,90 %

ročne z uplatnenej istiny v uplatnenom rozsahu (od 30.1.2014 do zaplatenia), pretože z platnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohol žalobca oprávnene požadovať zmluvne dohodnutý úrok vo výške
15,90 % ročne len do termínu predčasnej splatnosti úveru dňa 29.1.2014 (tento mu bol aj priznaný) a nie
aj po tejto dobe. Vychádzal pritom z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012,
sp.zn. IV. ÚS 476/2012, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho a

prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z

omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami.
3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z
omeškania, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 295,64
€, hoci omeškanie žalovaného s plnením peňažného dlhu nastalo dňa 30.1.2014, kedy podzákonný
právny predpis stanovoval, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (0,25 %).
3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. a
žiadnej pomerne úspešnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
podalvčasodvolaniežalobcadôvodiacustanovením§365ods.1písm.h/C.s.p.(rozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá
od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, t.j. aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie,
že po zosplatnení úveru mu neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá

oporu v právnych predpisoch a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2017, č.k. 11
Co 12/2017-90, a ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Konštatoval,
že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nie je
možné stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, ktorý nemá vplyv na omeškanie
dlžníka, je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka a samotný vznik

nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej poukázal na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka,
ktoré upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ
využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. Odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnúsumu s úrokmi, odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho
využitím sa nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy,
pretože situácia nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Aj keď základnou zásadou spotrebiteľského

práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, neznamená to vylúčenie aplikácie ustanovení na
ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Odstúpením od zmluvy podľa § 506 Obchodného
zákonníka zmluva od počiatku nezanikla, a tak trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť
dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru, pričom nie je dotknutý nárok na zákonný úrok z
omeškania. Odvolaciemu súdu preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť

a jeho žalobe vyhovieť (v konečnom dôsledku) v celom rozsahu s tým, aby bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žiadal náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385
ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l,
ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220

C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

9. Odvolací súd vyhodnotil uzavretú úverovú zmluvu medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, pretože podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, účinný v čase uzavretia zmluvy, sa
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci

svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci
predmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Zuvedenéhodôvodujepretopotrebnétentovzťahposúdiť
ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky, aby žalovaný ako
spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

10. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie úroku aj po
jeho predčasnom zosplatnení (žalobca okrem iného žiadal o zaplatenie úroku vo výške 15,90 % ročne
zo sumy 4.747,46 €, t.j. nezaplatenej istiny od 30.1.2014 do zaplatenia), keď povinnosť žalovaného ako
dlžníka vrátiť mu dlžnú sumu s úrokmi odstúpením od zmluvy nezaniká. Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa zo dňa 28.9.2015, sp.zn. 6 Co 587/2015, podľa ktorého

keďže tento stav netrvá (stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru), je zrejmé, že došlo k zmene
záväzku, ktorá bola privodená omeškaním dlžníka (spotrebiteľa) a súčasne predčasným zosplatnením
úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania
v spojení s využitím práva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnémuzosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité
vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru

spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Aknapriektomuexistujezmluvnáúprava,ktorásprotiprávnymstavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu

spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 52, resp.
§ 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria
zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú

cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby
splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od uvedeného právneho názoru v danej veci a na podporu
jeho správnosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012,
sp.zn.ÚSIV.476/2012,vktoromústavnýsúdkonštatoval,žepovažujezaústavneakceptovateľnývýklad
rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a nie už úrokov z úveru, na ktoré rozhodnutie správne poukázal tiež súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že aj keď má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania
prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru, spôsobuje to značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia
oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania

(zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy) je takáto dohoda o takýchto úrokoch odklonom od
dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj neprimeranú nerovnováhu v
neprospech slabšej zmluvnej strany.

12. Žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má

dlžník platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia finančných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia,
k čomu odvolací súd poznamenáva, že jeho právo na priznanie úrokov za úver mu upreté nebolo, keď
mu úrok bol priznaný do zosplatnenia úveru.

13. E. súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vyhodnotil nárok žalobcu vzťahujúci sa k zvyšku žalobného

nároku týkajúceho sa úroku po zosplatnení úveru za nedôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods.
l C.s.p. potvrdil.

XX. F. žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. A. právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právnypredpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie

za správne.

XX. E. súd osobitne nepreskúmaval napadnutý rozsudok vo výroku (súvisiacom) o náhrade trov konania
(§ 367 ods. X veta druhá C.s.p.), pretože žalobca bol v časti neúspešný (o zaplatenie úroku vo výške
XX,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX € od XX.X.XXXX do zaplatenia) a žalovaný odvolanie proti rozsudku

vo výroku o náhrade trov konania nepodal.
XX. N. odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
F. preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ,

ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie B. súdu
pre ľudské práva zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX, vo veci D. I. Q. Y. proti F.; porovnaj tiež rozsudok
A. súdu X. republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. X I. XXX/XXXX, X I. XX/XXXX, X I. XXX/XXXX,
X I. XX/XXXX).

XX. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. X v spojení s § 262 ods. X C.s.p. N., ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu XXX %. V zmysle § X62 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. E. súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od X.X.XXXX; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.