Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: D. K. - P., nar. XX. XX. XXXX,
U. Z. XX, H., IČO: XX XXX 931, zastúpeného JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, Farská 33, Nitra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej
žalobe zo dňa 10. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16. 05. 2017,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd
zistil, že správca dane začal dňa 31. 08. 2015 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2012 - december 2012. Dňa 16.12.2015 bola so žalobcom spísaná zápisnica o
ústnompojednávaní,naktorombolisprávcovidanepredloženétamuvedenélistinnédokladytýkajúcesa
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Súčasťou spisu je i dodatočné daňové priznanie dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, v ktorom žalobca uviedol odpočítanie dane celkom v sume
XXX.XXX,XX eur, uplatnil si nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur.

2. Žalobca predložil objednávku č. XX/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX adresovanú spoločnosti
QUALTER s.r.o., ktorou objednal tónovaciu linku na syntetické emaily, tónovaciu linku na polyuretánové
emaily, plniacu linku s objemovým dávkovačom vrátane podávacieho čerpadla, oceľový skladový
kontajner HDP, celkom v sume XXX.XXX,- eur s termínom dodania 06/2012. V objednávke je uvedené,

žeju(objednávku)jepotrebnépovažovaťnanávrhzmluvypodľaObchodnéhozákonníka.Ďalejpredložil
faktúry: č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX na sumu XXX.XXX,- eur (z toho DPH
XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX na sumu XXX.XXX,- eur (z toho
DPH XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX na sumu XXX.XXX,- eur (z
toho DPH XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX na sumu XXX.XXX,-
eur (z toho DPH XX.XXX,- eur), všetky vystavené dodávateľom QUALTER s.r.o. žalobcovi a faktúru č.
XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, vystavenú žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa H - COLOR,

spol. s r.o. za dodanie tovaru v sume XXX.XXX,- eur, z toho DPH XXX.XXX,- eur. Žalobca
predložil i preberací protokol zo dňa XX. XX. 2012, zo dňa XX. XX. 2012, zo dňa XX. XX. 2012 a dva
preberacie protokoly zo dňa XX. XX. 2012 od dodávateľa - QUALATER s.r.o. pre odberateľa - žalobcu,pričom odtlačok pečiatky a nečitateľný podpis je uvedený len v kolónke dodávateľ - QUALTER s.r.o.,
odberateľ a prepravca uvedení nie sú.

3. Dňa XX. XX. 2016 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu QUALTER
s.r.o. ohľadne preverenia sídla tejto spoločnosti. Zo zápisnice vyplýva, že ide o budovu spoločnosti
Allianz - SP, a.s.. Zmluva o nájme nebytového priestorov bola uzavretá so spoločnosťou QUALTER s.r.o.
dňa XX. XX. 2011 na dobu neurčitú. Nájomca (QUALTER s.r.o.) prestal platiť nájom za kanceláriu, a
preto prenajímateľ - Allianz - SP, a.s. odstúpil od zmluvy listom zo dňa XX. XX. 2013. Bolo zistené, že

spoločnosť QUALTER s.r.o. na uvedenej adrese nesídli a nemá na nej označenie.

4. Správca dane spísal so žalobcom dňa XX.XX. 2016 zápisnicu o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva,
že správca dane oboznámil žalobcu s predbežnými výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
júl 2012 - december 2012 a oznámil mu, že použil výsledky dokazovania uvedené v protokole z daňovej
kontroly zo dňa XX. XX. 2014 (spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o.), s ktorými tiež žalobcu

oboznámil.
Uviedol, že predmetom najväčšieho odpočítania dane u žalobcu za júl 2012 boli komponenty pre linku -
jej časti boli uvedené na faktúrach č. XXXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré mali byť
žalobcovi dodané od dodávateľa QUALTER s.r.o., pričom medzi nimi nebola uzavretá zmluva. Žalobca
mal vo svojej evidencii dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 zaevidované

faktúry na vstupe od dodávateľa QUALTER s.r.o., a odpočítanie dane z uvedených faktúr bolo zahrnuté v
dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012. Žalobca bol oboznámený s vykonaným
miestnym zisťovaním v sídle spoločnosti QUALTER s.r.o. (budova Allianz - SP, a.s.) ohľadne preverenia
sídla tejto spoločnosti.

5. Správca dane ďalej oboznámil žalobcu, že v rámci daňovej kontroly v spoločnosti H - COLOR, spol.
s .r. o. vypočul bývalého konateľa dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o. Csabu Zákala ako svedka
za účelom vysvetlenia obchodu za uvedené zdaňovacie obdobie, a to dňa XX. XX. 2013, o čom spísal
zápisnicu z ústneho pojednávania. Svedok Zákal uviedol, že sídlo spoločnosti bolo na T. ul. XX, E. do
septembra 2012, kedy došlo k predaju spoločnosti. Novou konateľkou je pani Ludmila, ktorej priezvisko

nevedel uviesť. Potvrdil, že pozná žalobcu. Na internete zistil, že bolo zadané výberové konanie na
dodanie linky, ktoré vyhrala jeho spoločnosť. Obchod sa uskutočnil na základe objednávky a zmluvy.
Po vyhotovení linky si ju prišiel prevziať konateľ výrobcu farieb a následne po odskúšaní funkčnosti sa
mala kamiónmi previesť do priestorov výrobcu farieb v Novom Meste nad Váhom. Dopravu
zabezpečoval výrobca farieb. Následne vystavil faktúry pre žalobcu, ktoré boli zaúčtované v účtovníctve

a daň mala by odvedená. Doklady má mať nová konateľka.

6. Následne bol opakovane L. T. vypočutý dňa XX. XX. 2013, kedy sa vyjadril, že nová konateľka Ludmila
H. má všetky daňové a účtovné doklady za dodávateľa, lebo jej ich odovzdal na základe preberacieho
protokolu dňa XX. XX. 2012. Uviedol, že na predchádzajúcom pojednávaní si nevedel

spomenúť na priezvisko novej konateľky (a iné skutočnosti), lebo bol zdravotne indisponovaný. Uvedená
transakcia nesúvisela s predmetom činnosti dodávateľa podľa výpisu z obchodného registra. Pri skúške
linky bol osobne, a okrem neho dvaja živnostníci, ktorých si najal, pričom ich mená uviesť nevedel.
Linku mal vyrobiť v prenajatých priestoroch v Novákoch. Materiál na linku a technické zabezpečenia
mala dodať spoločnosť OBIEDO s.r.o. a všetky doklady o dodaní má nová konateľa. Linka mala byť

prototypom a certifikát preto nemal.

7. Dňa XX. XX. 2013 vykonal správca dane miestne zisťovanie u žalobcu, o čom spísal zápisnicu o
miestnom zisťovaní . Žalobca uviedol, že ho kontaktoval p. T., ktorého osobne nepoznal. Nevedel uviesť,
podľa akej technickej normy malo byť vyrobené technologické zariadenie, osobne nebol pri odovzdaní

linky. Toto malo byť riešené medzi výrobcom linky a konečným odberateľom.

8. Medzinárodnou výmenou informácií zo dňa XX. XX. 2013 (odpoveď doručená XX.XX.XXXX) bolo
zistené, že Ludmila H. sa zdržiava na ubytovni. Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie
v budove ubytovne, kde spísal s Ludmilou H. protokol o ústnom pojednávaní. P. H. nevedela, že je

konateľkou spoločnosti QUALTER s.r.o., niekoľko rokov dozadu stratila občiansky preukaz, nepozná p.
T., na Slovenku nikdy nebola a neprevzala žiadne dokumenty spoločnosti QUALTER, s.r.o., ani
nič nepodpisovala.9. Ďalšou medzinárodnou výmenou informácií (odpoveď zo dňa XX. XX. 2013) bolo oznámené, že
konateľ spoločnosti OBIEDO s.r.o. Antonín C. (ČR), má bydlisko evidované na ohlasovni Z. úradu E., kde
si nepreberá korešpondenciu a je nekontaktný. Dňa XX. XX. 2013 bol Antonín C. dožiadaným správcom

dane vypočutý a tento poprel akúkoľvek činnosť v spoločnosti OBIEDO s.r.o., a tiež poprel dodanie linky
a komponentov pre spoločnosť QUALTER s.r.o., ktorú nepozná.

10. Ďalej bol žalobca oboznámený správcom dane o tom, že v rámci preverovania dodania linky zistil, že
predmetná linka mala byť vyrobená a dodaná žalobcovi dodávateľom a materiál a komponenty mali byť

dodané pre dodávateľa spoločnosťou OBIEDO s.r.o. Na základe vykonaného dokazovanie nebolo
preukázané dodanie materiálu a komponentov na linku pre dodávateľa, a tiež nebolo preukázané
dodanie linky žalobcovi. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť podľa § 19 ods.
1 zák. č. 222/2004 Z. z., nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49
ods. 1 citovaného zákona.

11. Správca dane spochybnil, že linka bola dodaná jednotlivými dodávateľmi v reťazci OBIEDO›
QUALTER › žalobca. Na základe uvedených skutočností žalobca nemal nárok na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, pretože
nebolo preukázané dodanie linky prvým dodávateľom v reťazci, spoločnosťou OBIEDO s.r.o., a tiež
dodanie linky pre žalobcu druhým dodávateľom. Žalobca síce deklaroval nadobudnutie linky od svojho

dodávateľa, ale vystupuje v celej transakcii len formálne, t.j. prijal faktúry od dodávateľa. Za mesiac júl
2012 teda vznikla daňová povinnosť žalobcovi - X.XXX,XX eur, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu
určený kontrolou bol XXX.XXX,XX eur a rozdiel je XXX.XXX,XX eur.

12. Žalobca po oboznámení s uvedeným dokazovaním v rámci daňovej kontroly v spoločnosti H -

COLOR, spol. s .r.o. uviedol, že sa vyjadrí písomne v zákonnej lehote. V podaní zo dňa XX. XX. 2016
žalobca podal písomné vyjadrenie a uviedol, že dodávka technologického zariadenia bola uskutočnená
na základe zmluvy so spoločnosťou H - COLOR, spol. s r.o.. Žalobca zabezpečoval dodávku
technológie od viacerých dodávateľov pri splnení podmienok uvedených v zmluve so spoločnosťou H-
COLOR spol. s r.o. a po odsúhlasení a prevzatí všetkých komponentov linky s odberateľom v zmysle

dodatku č. 2 k odberateľsko - dodávateľskej zmluvy vyfakturoval. Nesúhlasil so zamietnutím nároku na
odpočítanie dane, nenesie zodpovednosť za zmenu vlastníckych vzťahov v spoločnosti QUALTER s.r.o.,
ani za neschopnosť zistiť skutočný stav v tejto spoločnosti. Ako dôkaz predložil daňové doklady - časti
technologického zariadenia od spoločnosti AGF INVEST, s.r.o. - spoločnosti QUALTER s.r.o.

13. Správca dane spísal dňa XX. XX. 2016 protokol z daňovej kontroly u žalobcu, v ktorom zopakoval
zistenia uvedené v protokole z inej daňovej kontroly, s ktorými zisteniami bol žalobca oboznámený dňa
XX. XX. 2016. Výzvou zo dňa XX. XX. 2016 bol žalobca vyzvaný, aby sa k protokolu a zisteniam v ňom
uvedeným vyjadril.

14. Žalobca sa v podaní zo dňa XX. XX. 2016 vyjadril k protokolu z daňovej kontroly a v ňom citoval
ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov .
Poukázal na to, že všetky ustanovenia zákona boli naplnené formálne aj skutkovo, čoho dôkazom je i to,
že správca dane nespochybnil technologické zariadenia a jeho funkčnosť, čo bolo potvrdené i kontrolami
iných orgánov. Podľa predložených dokladov všetko nasvedčuje tomu, že spoločnosť H - COLOR spol. s

r.o. linku obdŕžala a nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, linka je funkčná a uskutočňuje sa
na nej výrobný proces. Všetky doklady sú riadne evidované v jeho účtovníctve a daň z pridanej hodnoty
na výstupe bola riadne odvedená. Nesúhlasil so znením protokolu a zamietnutím nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,- eur. Nenesie zodpovednosť za zmeny vlastníckych vzťahov
v spoločnosti QUALTER s.r.o. a ani za nedostatočné a formálne vykonanie daňovej kontroly.

15.DňaXX.XX.2016správcadanespísalsožalobcomzápisnicuoústnompojednávaníkpripomienkam
k protokolu. Žalobca požiadal o možnosť písomného vyjadrenia, čo mu správca dane umožnil, a to v
lehote 15 dní. Podaním zo dňa XX. XX. 2016 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo
zdravotných dôvodov, čomu správca dane nevyhovel, a to rozhodnutím zo dňa 09. XX. 2016.

16. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. 2017 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu nadmernýodpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume X.XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na
dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2012 v sume XXX.XXX,XX eur.

17. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal a v odvolaní poukázal na zrejmé
nesprávnosti v písaní v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal i na nezákonnosť dokazovania, a to použitie
protokolu o kontrole, ktorý sa týka daňovej kontroly iného daňového subjektu (spoločnosti H - COLOR,
spol. s r.o.), ktorá kontrola bola ukončená v období pred začatím jeho daňovej kontroly.
Namietal, že týmto spôsobom dochádza k porušeniu daňového tajomstva. Okrem toho namietal i to,

že nemohol byť prítomný pri vypočúvaní svedkov a nemohol im klásť otázky. Nebola mu
umožnená realizácia jeho procesných práv. Okrem toho konateľ spoločnosti QUALTER s.r.o. pán Zákal
potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

18. Žalovaný vydal dňa XX. XX. 2017 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým rozhodnutie správcu
dane zo dňa XX. XX. 2017 ako vecne správne potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie
obdobie júl 2012 daňovú kontrolu potom, ako vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 u odberateľa žalobcu -
spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o.. V rámci tejto daňovej kontroly preveril správca dane obchodný
reťazec, v ktorom bol predmetný tovar dodávaný (OBIEDO s.r.o. › QUALTER s.r.o. › žalobca › H -
COLOR, spol. s r.o.). Svoje závery uviedol v protokole zo dňa XX. 03. 2014 a tento protokol použil ako
dôkaz v daňovej kontroly vykonanej u žalobcu.

Pri daňovej kontrole v spoločnosti H- COLOR, spol. s r.o. správca dane neuznal odberateľovi žalobcu
(H - COLOR, spol. s r.o.) nárok na odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012
(základ dane XXX.XXX,- eur + 20% DPH XXX.XXX,- eur) vyhotovenej žalobcom za dodanie tovaru -
technologickej linky z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z.,
lebo nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tiež v reťazci uvedených dodávateľov.

Odberateľovi - H- COLOR, spol. s r.o. bol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku z Ministerstva hospodárstva SR poskytnutý nenávratný finančný príspevok na oprávnené
výdavky na realizáciu projektu: „Zavádzanie inovatívnych technológií do výroby a plnenie náterových
látok“. Správca dane miestnym zisťovaním (XX. XX. 2013) preveril existenciu technologickej linky a zistil,
že nejaká technologická linka existuje a je funkčná. Správca dane nespochybnil skutočnú existenciu

linky, ale spochybnil iba dodávateľa linky uvedeného na faktúre č. XXXXXXXXX, t.j. spochybnil
dodanie tovaru od žalobcu.
K tomu, že správca dane použil protokol z daňovej kontroly v spoločnosti H - COLOR,
spol. s r.o. ako dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu, žalovaný uviedol, že takýto postup je súladný
so zákonom. Daňovú kontrolu vykonal u priameho odberateľa žalobcu, a preto bol oprávnený využiť

zistenia získané v procese dokazovania pri tejto kontrole. Ďalej zistil, že jednotlivé časti linky uvedené
na faktúre č. XXXXXXXXX mali byť žalobcovi dodané spoločnosťou QUALTER s.r.o. a spoločnosťou
GT-TEAM, s.r.o. Medzi žalobcom a spoločnosťou QUALTER s.r.o. nebola uzatvorená žiadna zmluva.
Preberacie protokoly boli opečiatkované a podpísané dodávateľom - QUALTER s.r.o. a prevzatie tovaru
žalobcom a prepravcom nie je žiadnym spôsobom potvrdené. Uvedené doklady nie je možné považovať

za vierohodné.
Správca dane preveril dodávateľa žalobcu, t.j. QUALTER s.r.o. Miestnym zisťovaním v sídle spoločnosti
QUALTER s.r.o. zistil, že tam nesídli a nevykonáva reálnu podnikateľskú činnosť. Spoločnosť mala
prenajaté kancelárske priestory v budove Allianz - SP, a.s. Správca budovy Allianz - SP, a.s. poskytol
správcovidanefotokópiuzmluvyonájmenebytovéhopriestorovaumožnilzamestnancomsprávcudane

nahliadnuť do prenajatej kancelárie spoločnosti QUALTER s.r.o.. Priestory boli prázdne, bez nábytku a
iného vybavenia.
Správca dane v rámci daňovej kontroly v spoločnosti H- COLOR, spol. s .r. o. vypočul bývalého
konateľa dodávateľa QUALTER s.r.o. Csabu T., ktorý uviedol, že v sídle spoločnosti (T. ul. XX, Komárno)
vykonávala spoločnosť svoju činnosť do septembra 2012, kedy došlo k predaju spoločnosti. Novou

konateľkou je pani Ludmila, ktorej priezvisko nevedel uviesť. Na internete zistil, že bolo zadané výberové
konanie na dodanie linky (H - COLOR, spol. s r.o.), ktoré vyhrala jeho spoločnosť. Na základe
toho sa skontaktoval so žalobcom a ponúkol mu, že pre neho vyrobí linku. Linku a nádrže vyrobili
a zmontovali živnostníci z Oravy (bližšie ich nevedel identifikovať). Materiál a technické zabezpečeniadodala spoločnosť OBIEDO s.r.o.. Konateľom spoločnosti OBIEDO s.r.o. je od XX. XX. 2012 Antonín
C. (občan ČR), pričom konateľom tejto spoločnosti bol v období od XX. XX. 2011 do XX. XX. 2012 aj
Csaba T..

Následne bol opakovane Csaba T. vypočutý dňa XX. XX. 2013, kedy sa vyjadril, že nová konateľka
Ludmila H. má všetky daňové a účtovné doklady za dodávateľa.
Medzinárodnou výmenou informácií požiadal správca dane českú daňovú správu o vypočutie a
preverenie dokladov u Ludmily H., ktorá bola vypočutá dňa XX. XX. 2013. Uviedla, že nevie, že je
konateľkou spoločnosti QUALTER s.r.o., pred niekoľkými rokmi stratila občiansky preukaz, nepozná p.

T., na Slovensku nikdy nebola a neprevzala žiadne dokumenty spoločnosti QUALTER s.r.o., ani nič
nepodpisovala.
Ďalšou medzinárodnou výmenou informácií (odpoveď doručená dňa XX. XX. 2013) bolo oznámené,
že bol vypočutý konateľ spoločnosti OBIEDO s.r.o. Antonín C. (ČR), ktorý poprel akúkoľvek činnosť v
spoločnosti OBIEDO s.r.o., a tiež poprel dodanie linky a komponentov pre spoločnosť QUALTER s.r.o..
Spoločnosť QUALTER s.r.o. nepozná a nepozná ani Ludmilu H.. Poprel dodanie linky na miešanie farieb,

plniacu linku a skladovacie kontajnery pre spoločnosť QUALTER s.r.o..
Správca dane oboznámil dňa 28. 04. 2016 žalobcu o tom, že na základe vykonaného tuzemského
a medzinárodného dokazovania a z neho vyplývajúcich skutočností nebolo vierohodným spôsobom
preukázané dodanie technologickej linky žalobcovi. Keďže subdodávateľovi OBIEDO s.r.o. nebolo
preukázané dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., nevznikla žalobcovi ani

spoločnosti QUALTER s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne
nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
Správca dane spochybnil, že linka bola dodaná jednotlivými dodávateľmi v reťazci OBIEDO s.r.o. ›
QUALTER s.r.o.› žalobca › H - COLOR, spol. s r.o. Dodanie tovaru bolo preukazované formálne,
uvedením na faktúre.

Žalovaný sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu a mal za to, že správca dane bol oprávnený
využiť poznatky z inej daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu. V tomto prípade použil
ako dôkaz protokol z daňovej kontroly vykonanej u odberateľa žalobcu - spoločnosti H - COLOR, spol.
s r.o., s čím žalobcu oboznámil, a teda žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach. Žalobca
v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenamietal spôsob, akým správca dane získal

dôkazy k svojmu tvrdeniu a nenavrhol iný postup pri dokazovaní.
Správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, a tým preniesol dôkazné bremeno na
neho. Bolo preto na žalobcovi, aby relevantným spôsobom preukázal svoje tvrdenie. Keďže tak žalobca
neurobil, žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z dokladov a dôkazov, ktoré mal k dispozícii.
K ďalším námietkam žalobcu dal pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžf/97/2009

zo dňa 06. 07. 2010, v ktorom súd poukázal : „nielen na zásadu obchodného práva, a to poctivého
obchodného styku, aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí“. Námietku týkajúcu sa porušenia zásady

proporcionality považoval žalovaný za irelevantnú. Uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly
postupoval v súlade s ust. § 44 až 47 v spojení s § 24 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré pojednávanú o postupe správcu dane pri daňovej kontrole
a dokazovaní v daňovom konaní.
Odvolávanie sa žalobcu na rozsudok ESD C - 384/04 považoval žalovaný tiež za právne

irelevantný, pretože generálny advokát M Poiare Madru v bodoch 26. až 30. stanoviska (na ktoré sa
žalobcaodvoláva)síceuviedol,ževpraxijenemožné,abyobchodnícipreverovalidodávateľskýreťazec,
ale dodal, „okrem svojich bezprostredných zákazníkov a dodávateľov“. Správca dane spochybnil
bezprostredného dodávateľa žalobcu - spoločnosť QUALTER s.r.o., ktorý nevedel relevantnými dôkazmi
preukázať nadobudnutie predmetného tovaru a jeho následné dodanie žalobcovi.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

19. Žalobca sa žalobou zo dňa XX. XX. 2017 (osobne podanou na tunajší súd v ten istý deň) domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia M. úradu H. zo dňa XX. XX. 2017.
Žalobca zhrnul žalobné dôvody do dvoch bodov, a to: 1/ rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
neprávneho právneho posúdenia veci a 2/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní predorgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci.
K bodu 1/ uviedol, že v danom prípade boli subjekty distribučného kanála tri, a to spoločnosti QUALTER

s.r.o. - žalobca a H - COLOR spol. s r.o.. Ak došlo u jedného zo subjektov distribučného
kanála k prijatiu rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu v plnej výške, ktorý vyplýva z tohto
konkrétneho obchodu, nemôže žalovaný o tej istej dani týkajúcej sa tých istých subjektov distribučného
kanála rozhodnúť aj u druhého subjektu toho istého distribučného kanála. V opačnom prípade ide po
porušenie všeobecnej procesnej zásady „res iudicata“.

Ak mal žalovaný za to, že obchod medzi subjektami distribučného kanála neprebehol, jeho úlohou bolo
dosiahnuť, aby štát z takéhoto obchodu nevyplatil nadmerný odpočet DPH. Účel žalovaný dosiahol už
jeho rozhodnutím zo dňa XX. XX. 2014 voči spoločnosti H - COLOR spol. s r.o.. Akékoľvek
ďalšie nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti inému subjektu toho
istého distribučného kanála by malo za následok bezdôvodné obohatenie sa štátu. Uvedený
distribučný kanál je potrebné posudzovať ako celok, a keďže žalobca je v jeho strede, mal správca dane

posúdiť uvedený obchod tak na vstupe, ako i na výstupe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že správca dane dôvodí tým, že tovar nenakúpil. V takom prípade mal pri určovaní daňovej
povinnosti prihliadnuť na to, čo pri vstupe zaplatil na dani z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že žalobca daň
z pridanej hodnoty pri vstupe zaplatil, je to v rozpore s účelom samotného zákona o DPH a podstatou
DPH ako nepriamej dane. Ak správca dane dôvodí tým, že žalobcovi daňová povinnosť vznikla tým, že

vystavilfaktúruspoločnostiH-COLORspol.sr.o.,vzniklomunaopačnejstraneoprávneniezvystavenej
a zaplatenej faktúry spoločnosťou QUALTER s.r.o. započítať si rozdiel na prijatej a zaplatenej DPH.
Ďalej žalobca uviedol, že správca dane podrobne popisuje proces vykonávania jednotlivých úkonov,
ktoré vykonal v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti H- COLOR spol. s
r.o., výsledky ktorých protiprávne aplikuje v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku v procese jeho

daňovej kontroly. Poukázal na to, že svedok T. potvrdil, že uzatvoril so žalobcom obchodný vzťah,
že linku dodal, dopravil na dohodnuté miesto určenia, zabezpečil montáž a odskúšanie zariadenia,
čo potvrdil aj jeho odberateľ H - COLOR spol. s r.o., ktorý bol následne skontrolovaný Slovenskou
inovačnou a energetickou agentúrou s výsledkom - bez kontrolných zistení. Zo žiadnych dôkazov
nebolo preukázané, že mohol mať vedomosť o tom, že obchod riadne neprebehol, práve naopak, všetky

vykonané dôkazy svedčili v jeho prospech. Ďalšie výpovede svedkov, nových spoločníkov spoločností
OBIEDO s.r.o. a QUALTER s.r.o. popisujú právne skutočnosti, ktoré nastali po uskutočnení vzájomného
obchodu medzi ním a spoločnosťou QUALTER s.r.o., a ktoré sú irelevantné v priebehu jeho daňovej
kontroly, pretože nastali až po termíne vzájomného obchodného vzťahu a žalobca ani pri maximálnej
snahe, starostlivosti a obozretnosti v danom čase nemohol tieto zmeny predvídať, prípadne im zabrániť.

K bodu 2/ žalobca v podanej žalobe uviedol, že spôsobom vykonania daňovej kontroly došlo k
podstatnémuporušeniuustanovenívkonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Správca dane použil výsledky dokazovania , vyhodnotenia a závery
dokazovania pre správne určenie dane, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa XX. XX. 2014. Tento

protokol o kontrole sa týka daňovej kontroly iného daňového subjektu, a to spoločnosti H- COLOR
spol. s r.o., pričom táto daňová kontrola bola ukončená v období pred začatím jeho daňovej kontroly.
Tento postup správcu dane, keď zverejňuje údaje o daňovom subjekte, ktoré získal pri správe daní, je
porušením daňového tajomstva. Použil dôkazné prostriedky - výpovede svedkov z citovaného protokolu,
a to ešte z obdobia pred jeho daňovou kontrolou, kedy nebol v pozícii kontrolovaného daňového subjektu

a nemohol byť prítomný pri vypočúvaní svedkov a nemohol im klásť otázky, čo nie je v súlade s ust. §
25 ods. 4 a § 45 ods. 1 daňového poriadku. Tento nezákonný postup má takú vadu, ktorá bude mať za
následokpopretiezákladnýchzásadprávnehoštátu,vyplývajúcichzčl.I.ods.1ÚstavySR.Jezávažným
porušením zákona, keď sa až z doručeného protokolu o daňovej kontrole kontrolovaný daňový subjekt
dozvie, že správca dane vypočul tretie osoby, čím mu uprel právo byť prítomný pri výsluchu a klásť

svedkom otázky.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

20. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX. XX. 2017 (doručené tunajšiemu súdu dňa XX. XX. 2017)
žalovaný uviedol svoje stanovisko k žalobe. Poukázal na to, že žalobné námietky sú v podstate totožné
s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný sa k nim vyjadril v
predchádzajúcich konaniach.K bodu 1/ uviedol, že žalobca nesprávne chápe princíp DPH a neutrality dane, keď uvažuje iba o
vzťahu dodávateľ - odberateľ. Správca dane najskôr posudzoval vzťah dodávateľ - žalobca, t.j. najskôr
musel preveriť, či bol dodržaný zákon o DPH vo svojej podstate, t.j. v predmete dane. Žalobca bol

povinný v prvom rade preukázať, že tovar existoval, bol uvedeným dodávateľom dodaný a dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru. Až po splnení týchto základných podmienok bol žalobca
oprávnený uplatniť a odpočítať daň na základe predmetných faktúr. V danom prípade žalobca na tovare,
ktorý dodávateľ dodal priamo odberateľovi, nepridal žiadnu pridanú hodnotu. Cez žalobcu iba formálne
„prebehla“fakturáciazatovar.Žalobcabolumelovčlenenýdodeklarovanéhoobchodnéhoreťazca.Tým,

že dodanie tovaru nebolo relevantným spôsobom preukázané, možno konštatovať, že celý obchodný
reťazec bol vytvorený umelo, a to len za účelom získania výhody u odberateľa, a to nielen daňovej,
ale najmä výhody vyplývajúcej z poskytnutého nenávratného príspevku z Ministerstva hospodárstva a
výstavby SR.
Skutočnosť, že správca dane neuznal odberateľovi H - COLOR, spol. s r.o. nadmerný odpočet a
žalobcovi určil zaplatenie rovnakej sumy, je v súlade so zákonom o DPH. Z dôvodu, že nebola u

dodávateľa QUALTER s.r.o. preukázaná existencia a skutočné dodanie tovaru, v dôsledku čoho mu
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa
§ 69 ods. 5 zákona o DPH, t.j. z titulu uvedenia dane na faktúre. Následne odberateľovi H - COLOR
spol. s r.o. nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z faktúry vystavenej žalobcom, pretože odberateľ
nenaplnil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, t.j. dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa

§ 19 ods. 1 zákona o DPH.
Žalovaný bol toho názoru, že nebola porušená všeobecná zásada „res iudicata“, pretože túto nemožno
v žiadnom prípade aplikovať na prípad žalobcu. V danom prípade nie je prejednávaná tá istá vec, u toho
istého daňového subjektu.
Považoval tvrdenie žalobcu, že štát v prípade neuskutočnenia zdaniteľného obchodu nemal nadmerný

odpočet vyplatiť, za nelogické a právne irelevantné z dôvodu, že žaloba si uplatnil a odpočítal daň
z faktúr od dodávateľa QUALTER s.r.o. v zdaňovacom období júl 2012. Daňová kontrola u odberateľa
žalobcu, t.j. v spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o. začala XX. XX. 2012, a u žalobcu dňa XX. XX.
2015, t.j. po troch rokoch od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom požadoval vyplatenie tohto
odpočtu zo štátneho rozpočtu. Žalobca v danom prípade nemôže viniť správcu dane, resp. „štát“ z

vyplatenia nadmerného odpočtu. Je to práve žalobca, ktorý je zodpovedný za uplatnené odpočítanie
dane, pretože on v podanom daňovom priznaní DPH uplatnil a odpočítal daň z predmetných faktúr.
Žalobca mal vedomosť, o aký obchod sa jedná a preto mal konať v súlade so zákonom o DPH, t.j. daň
z neuskutočneného zdaniteľného obchodu neuplatniť a nepožadovať jej vyplatenie zo
štátneho rozpočtu.

Žalovaný tvrdenie žalobcu, že ak vznikla daňová povinnosť uvedením dane vo faktúre vystavenej pre
odberateľa, tak mu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa, považuje za nesprávne
a v rozpore so základnými princípmi dane z pridanej hodnoty. Vždy sa posudzuje priamy vzťah, t.j.
dodávateľ - žalobca, žalobca - odberateľ a to z dôvodu vysporiadania - neutrality dane v jednotlivých
vzťahoch. Zaplatenie dane nemá zásadný vplyv na uvedenú skutočnosť. Primárnou podmienkou z

hľadiska dane z pridanej hodnoty je dodanie tvaru, nie úhrada za tovar.
Poukázal ďalej na to, že úlohou správcu dane nie je skúmať úmysel konania žalobcu. V daňovom konaní
neplatízásadavyhľadávacia,alezásadaprejednávacia.Správcadaneniejepovinnývyhľadávaťdôkazy
v prospech žalobcu, ani mu napovedať, akým spôsobom má svoje tvrdenie preukázať. Správca dane je
iba povinný oboznámiť žalobcu o zistených skutočnostiach a umožniť mu, aby sa k získaným dôkazom

vyjadril, príp. navrhol, akým spôsobom môže správca dane overiť žalobcom tvrdené skutočnosti.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o protiprávnej aplikácii § 24 ods. 4 daňového poriadku, pretože
uvedené ustanovenie oprávňuje správcu dane použiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Protokol z daňovej kontroly vykonanej
v spoločnosti H- COLOR, spol. s r.o. takým dôkazom nepochybne je. Správca dane v danom prípade

neporušil ani daňové tajomstvo, ako to namietal žalobca. Uviedol ďalej, že žalobca už v roku 2013
mal vedomosť o tom, že správca dane preveroval sporný obchod, pretože správca dane v priebehu
daňovej kontroly vykonanej u odberateľa žalobcu H- COLOR, spol. s r.o. vykonal dňa XX. 04. 2013 v
danej veci miestne zisťovanie aj u žalobcu, o ktorom spísal zápisnicu o miestom zisťovaní. Žalovaný
nepovažoval za potrebné opätovné vypočutie svedkov (ktorí boli vypočutí v rámci daňovej kontroly u

odberateľa žalobcu), pretože opätovné vypočutie svedkov by neprinieslo žalobcovi žiadnu výhodu.

V. Ďalší priebeh súdneho konania21. Žalobcu podal k stanovisku žalovaného k žalobe vyjadrenie zo dňa 06. 11. 2017, v ktorom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18. 10. 2010, ktoré citoval
(týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 29 ods. 8 daňového poriadku),

akoirozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvrozhodnutiachO.Ltd(C-354/03),F.E.Ltd(C-353/03)aB.H.S.Ltd
(C-484/03), vo veci K. (C-439/04), týkajúce sa úmyslu daňového subjektu dopustiť sa podvodu, pokiaľ
ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, ak tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo
nemohli vedieť. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu

dane.
Uviedol,ževdanomprípadebolapreukázanáexistenciadodanéhotovaru,pričomžalobcanemalžiadnu
vedomosť o tom, že by v danom prípade malo ísť len o fiktívny obchod (fiktívnosť obchodu nebola
doposiaľ preukázaná ani v trestnom konaní, ktoré je vedené proti konateľovi spoločnosti H-COLOR,
spol. s r.o.).
Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorú je potrebné považovať za „conditio

sine qua non“, čiže za bezpodmienečnú podmienku, od ktorej sa nemožno odchýliť. V tejto súvislosti
žalobca poukázal a citoval rozhodnutie Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 666/02.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2011,
ako i rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C - 354/03 (Optigen), C - 355/03 (Fulcrum
Elekronics) a C - 484/03 (Bond House), podľa ktorého nárok na odpočítanie DPH na vstupe nemôže

byť ovplyvnený skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná, predchádzajúca alebo následná transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie, alebo nemôže vedieť.
V závere vyjadrenia poukázal na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/9/2013 zo dňa
20.02.2014,vktoromsaokreminéhouvádza,žedôkaznébremenodaňovéhosubjektuniejeabsolútne.
Ak u správcu dane vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania dodávateľa daňového subjektu, na túto

skutočnosť daňový subjekt nemá vplyv.
Žalobca uviedol, že jeho tvrdenia uvedená judikatúra podporuje a žiadal žalobe vyhovieť.

22. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa XX. XX. 2017. Na judikatúru,
na ktorú poukazoval žalobca uviedol, že dôkazná povinnosť je primárne na daňovom

subjektu, nakoľko žalobca je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom o DPH. Žalobca nepreukázal, že
tovar uvedený na faktúrach dodala osoba uvedená na faktúrach ako dodávateľ. Žalobca musí
preukázať, že k dodaniu tovaru došlo reálne, a nie iba formálne - uvedením dodanie tovaru na faktúre.
Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Sžf/1/2011 pojednávanom

o preukázaní dodania tovaru listinnými dokladmi - faktúrou s podrobným zoznamom dodaných tovarov.
K rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ktoré pojednávajú o reťazových obchodom, a na ktoré sa
odvolávažalobcauviedol,žesprávcadanespochybnilnajmädodanietovaružalobcoviodjehopriameho
dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o..
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžf/97/2009

zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý v abstrakte citoval, ako i rozsudky Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-342/87
Genius Holding BV a C - 454/98 Schmeink a Strobel, ako i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp.
zn. 9Afs/73/2008 zo dňa 22. 01. 2009 vo väzbe na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1841/07.
Tiež dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. z. 6Sžf/37/2011 zo dňa 25. 04. 2012.
Žalovaný mal za to, že uvedené rozsudky možno aplikovať aj pre prípad dodania tovaru z tuzemska do

iného členského štátu, pretože majú spoločné prvky - faktúra ako dôkaz a skutočné dodanie tovaru, a
z toho vyplývajúce právo na odpočítanie dane.
Žalovaný bol toho názoru, že správca dane neporušil namietanú zásadu zákonnosti. Daňovú kontrolu a
celý proces dokazovania v nej vykonal v súlade s procesným zákonom - daňovým poriadkom, pričom
získané dôkazy a zistené skutočnosti vyhodnotil aj v súlade s hmotnoprávnym predpisom - zákonom

o dani z pridanej hodnoty.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca sa nemôže domáhať iba svojich zákonných
práv, ale musí mať na pamäti aj záujmy štátu. Z predloženého spisového materiálu nevyplynulo, že
by správca dane uprednostnil záujmy štátu pred záujmami žalobcu. Správca dane umožnil žalobcovi
tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nebol preto ukrátený na svojich zákonných právach.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie

žalovaného, rozhodnutie M. úradu H. zo dňa XX. XX. 2017 a ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190
SSP rozsudkom zamietol.

24. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov účinnom do 30. 09. 2012, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou

Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodaniatovarujedeň,keďkupujúcinadobudneprávonakladaťstovaromakovlastník.Priprevodealebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na
podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má

doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a),
c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie
obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v
tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm.
d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním

tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní
od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť
prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré
prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku
poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v

tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo
službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania

žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju

bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže

odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca

dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

26. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume XXX.XXX,-
eur, nepriznaní nadmerného odpočtu za uvedeného zdaňovacie obdobie v sume X.XXX,XX eur a

vyrubení vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v
sume XXX.XXX,XX eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené
podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru spoločnosti QUALTER s.r.o.

27. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na
uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 pri nímtvrdených dodávkach tovaru - tónovacej linky na syntetické emaily (vrátane 14 ks 200 litrových
nerezových nádrží), dodanie plniacej linky s objemovým dávkovačom vrátane podávacieho čerpadla,
ako i dodanie oceľových skladových kontajnerov HDP 1000 objem 1000 l prevedenie s vypúšťacím

ventilom deklarovaných na faktúrach od dodávateľa QUALTER s.r.o. , a to faktúry č. XXXXXXXXX
zo dňa XX. XX. 2012 na sumu XXX.XXX,- eur (z toho DPH XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa
XX. XX. 2012 na sumu XXX.XXX,- eur (z toho DPH XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX.
2012 na sumu XXX.XXX,- eur (z toho DPH XX.XXX,- eur), č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012 na
sumu XXX.XXX,- eur (z toho DPH XX.XXX,- eur). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil

všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
dodaní tovaru od spoločnosti QUALTER s.r.o.. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných
ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil
si teda svoju dôkaznú povinnosť.

28. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie

sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali
byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou QUALTER s.r.o.. Z ust. §

49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal
dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť QUALTER s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto dodaní
vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť.

29. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry ako sú uvedené v bode 2 tohto
rozsudku, na ktorých je pečiatka dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o. s nečitateľným podpisom,
ako i preberacie protokoly z dňa XX. XX. 2012 o prevzatí 2 tónovacích liniek na syntetické emaily
LHC 14 (vrátane 14 ks 200 litrových nerezových nádrží - 2 dodávky), preberací protokol zo dňa XX.

XX. 2012 o prevzatí plniacej linky s objemovým dávkovačom vrátane podávacieho čerpadla SNV/HM
600, preberací protokol zo dňa XX. XX. 2012 o prevzatí oceľového skladového kontajnera HDP 1000 s
objemom 1000 l s vypúšťacím ventilom v počte 24 ks, preberací protokol zo dňa XX. XX. 2012 o
prevzatí oceľového skladového kontajneru HDP 1000 objem 1000 l prevedenie s vypúšťacím ventilom
a preberací protokol zo dňa XX. XX. 2012 o prevzatí tónovacej linky na polyuretánové emaily LHC 14

(vrátane 14 ks 200 litrových nerezových nádrží). Na všetkých predložených preberacích protokoloch
je len pečiatka dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o. s nečitateľným podpisom, pričom kolónka
„odberateľ“ a „prepravca“ nie je vyplnená. Predloženie uvedených dokladov je však len jednou z
podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na

akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo
nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom,
že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Naviac, predložené dôkazy (preberacie protokoly) nie sú
dôsledne vyplnené a nedá sa z nich zistiť, kto tovar prevzal a kto ho prepravil.

30. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má
prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť
skutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedane.Dokazovaniejeprocesnýpostup,nazákladektorého
správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne
a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov,

je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom
a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.31. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, z ktorého vyplýva, že „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov
nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci

daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je
správcadanepovinnýhodnotiťkaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislostiapritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré

už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“.

32. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v tomto prípade správca dane preveroval
dodanie tovaru - jednotlivých častí linky od dodávateľa žalobcu- spoločnosti QUALTER s.r.o., ktoré
žalobca preukazoval predloženými faktúrami (uvedenými v bode 2. tohto rozsudku), na základe ktorých

si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume XXX.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie
júl 2012. Daňovej kontrole u žalobcu predchádzala daňová kontrola u priameho odberateľa žalobcu -
spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o., z ktorej správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly zo
dňa 11. 03. 2014, ktorý použil ako dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu. V rámci tejto daňovej kontroly
(v spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o.) preveroval správca dane obchodný reťazec OBIEDO s.r.o. ›

QUALTER s.r.o. › žalobca › H - COLOR, spol. s r.o. a neuznal odberateľovi žalobcu t.j. spoločnosti
H - COLOR spol. s r.o. odpočítanie dane z faktúry č. 111204133 zo dňa 30. 07. 2012 (základ
dane 732.860,- eur + 20% DPH 146.572,- eur) vyhotovenej žalobcom za dodanie technologickej linky
(digitálna váha TV 1000 pre váženie tovaru veľkosti palety do min 1000 kg, tónovacia linka na syntetické
emaily LHC 14 - 2 dodávky (vrátane 14 ks 200 litrových nerezových nádrží), oceľový skladový kontajner

HDP 1000 objem 1000 l prevedenie s vypúšťacím ventilom, plniaca linka s objemovým dávkovačom
vrátane podávacieho čerpadla SND/HM 600) z dôvodu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti
u dodávateľa a tiež v reťazci uvedených dodávateľov.
Daňová kontrola bola u odberateľa žalobcu vykonaná zákonným spôsobom, a preto bol správca dane
oprávnený využiť zistenia získané v procese dokazovania pri daňovej kontrole u žalobcu. Správca dane

vykonal v rámci daňovej kontroly v spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o. (odberateľ žalobcu)
preverovanie, a to miestnymi zisťovaniami v sídle spoločnosti QUALTER s.r.o. (dodávateľ tovaru
pre žalobcu) a zistil, že spoločnosť na adrese uvedenej ako sídlo nesídli a nevykonáva reálnu
podnikateľskú činnosť. Správca dane pri daňovej kontrole v spoločnosti H- COLOR, spol. s r.o. vypočul i
konateľa spoločnosti QUALTER s.r.o., ktorý ním bol v čase realizovania deklarovaného obchodu - Csabu

T., podľa vyjadrenia ktorého linku a nádrže vyrobili a zmontovali živnostníci z Oravy (ktorých identifikovať
nevedel) a materiál a technické zabezpečenie dodala spoločnosť OBIEDO s.r.o.. Ďalej k dodaniu linky
uviedol, že linku neodovzdal objednávateľovi - žalobcovi, ale si ju prevzal a prepravu zabezpečil konateľ
spoločnosti H-COLOR, spol. s r.o. Jozef D.. Potvrdil síce, že faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a
uvedené v evidencii DPH, dôkazy o svojich tvrdeniach však nepredložil, lebo podľa neho sa nachádzajú

u novej konateľky spoločnosti QUALTER s.r.o. - Ludmily H..
Na základe medzinárodnej výmeny informácií Česká daňová správa vypočula Ludmilu H. (dňa XX.
XX. 2013), ktorá tvrdenia Csabu T. poprela. Uviedla, že nevedela o tom, že by mala byť konateľkou
spoločnosti QUALTER s.r.o. a nevie, o čo tu ide. Pred niekoľkými rokmi stratila občiansky preukaz, k
zmluve o prevode obchodného podielu sa vyjadrila tak, že uvedené dokumenty nevidela, hoci podpis sa

javí ako jej, ale ona nič nepodpisovala a ani žiadne dokumenty neprevzala.
Ďalšou výmenou informácií bolo zistené, že Česká daňová správa vypočula i konateľa spoločnosti
OBIEDO s.r.o. (XX.XX.XXXX) Antonína C., ktorý poprel akúkoľvek činnosť spoločnosti OBIEDO s.r.o.
a dodanie tovaru spoločnosti QUALTER s.r.o.. Uviedol, že žiadne dokumenty neprevzal, nikdy žiadne
faktúry nevystavil, spoločnosť QUALTER s.r.o. nepozná. Poprel dodanie linky na miešanie farieb,

plniacej linky a skladovacích kontajnerov pre spoločnosť QUALTER s.r.o. Z výpovede svedka
Antonína C. vyplynulo, že sa jedná o bezdomovca, ktorý síce formálne „kúpil“ spoločnosť OBIEDO s.r.o.,
ale v jej mene koná osoba neznáma, ktorá len vystavuje faktúry bez toho, aby preukázala pravdivosť
údajov na nich uvedených. Nakoľko išlo o osobu neidentifikovanú, táto nebola vypočutá.PridaňovejkontrolevspoločnostiH-COLOR,spol.sr.o.bolvypočutýižalobca,ktorýpotvrdil,žeosobne
pri odovzdaní linky nebol, k jej odovzdaniu došlo priamo medzi výrobcom - spoločnosťou QUALTER
s.r.o. (deklarovaným dodávateľom žalobcu) a jeho odberateľom - spoločnosťou H - COLOR, spol. s r.o..

O uvedených zisteniach bol žalobca správcom dane oboznámený dňa XX. XX. 2016 (teda skôr, ako bol
oboznámený s protokolom z daňovej kontroly). Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX.
2016 k oboznámeným zisteniam správcu dane nenamietal, že správca dane použil ako dôkaz protokol
z daňovej kontroly u iného daňového subjektu, teda nenamietal spôsob vykonania daňovej kontroly a
nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov.

33. Správca dane pri preukazovaní dodania technologickej linky a jej komponentov, podľa názoru súdu,
správne využil i informácie získané z daňovej kontroly u deklarovaného odberateľa žalobcu (spoločnosti
H - COLOR, spol. s r.o.), s ktorými žalobcu i oboznámil, ako to vyplýva zo zápisnice z ústneho
pojednávanie zo dňa XX. XX. 2016. Za tejto dôkaznej situácie správne správca dane dospel k záveru, že
nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom OBIEDO s.r.o. deklarovanému dodávateľovi žalobcu

spoločnosti QUALTER s.r.o., tiež nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovaným
dodávateľom a ani dodanie tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi - spoločnosti H - COLOR,
spol. s r. o, a teda správne správca dane vyhodnotil, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty za dodanie linky a jej komponentov spoločnosťou QUALTER s.r.o.. Súd považoval
vykonanie dokazovanie za postačujúce, dôkazy správcom dane boli vykonané a hodnotené v

súlade s daňovým poriadkom a tieto majú oporu v administratívnom spise žalovaného, súčasťou ktorého
je i spis správcu dane.

34. Správny súd, rovnako ako žalovaný má za to, že žalobca nesprávne chápe princíp neutrality
dane. Žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na

faktúrach. Pretože vykonanou daňovou kontrolou nebolo preukázané, že dodávateľovi žalobcu vznikla
daňová povinnosť pri dodaní tovaru žalobcovi, nebol žalobca oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z
pridanej hodnoty na základe ním predložených faktúr. Správny súd k tomu uvádza, že pokiaľ predloží
daňový subjekt faktúry, ktoré sa stanú súčasťou účtovníctva daňového subjektu (a evidencie dane z
pridanej hodnoty), a ktorý si na základe takýchto „účtovných dokladov“ uplatňuje v podanom daňovom

priznaní nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (ako v tomto prípade), napr. vo forme uplatnenia
odpočítania dane, resp. nadmerného odpočtu, správca dane musí z úradnej povinnosti na tieto doklady
prihliadať a deklarovanú daňovú transakciu v prípade daňovej kontroly preveriť. V opačnom prípade
by celá daňová kontrola strácala zmysel. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že účelom
daňovej kontroly je zistiť alebo overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo

dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov. Inak povedané, účelom daňovej kontroly je overiť
pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov
daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške.

35. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú štyri faktúry (uvedené v bode 2 tohto

rozsudku), vystavené dodávateľom QUALTER s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa, na ktorých je uvedený
predmet fakturácie. V deň vystavenia poslednej faktúry, t.j. XX. XX. 2012 žalobca ako dodávateľ vystavil
faktúru č. XXXXXXXX na sumu XXX.XXX,- eur (základ dane XXX.XXX,- eur + daň z pridanej hodnoty
v sume XXX.XXX,- eur) na predmetný tovar pre odberateľa H- COLOR, spol. s r.o., v ktorej je predmet
fakturácie totožný, ktorý mal žalobca nakúpiť od spoločnosti QUALTER s.r.o.. Bývalý konateľ spoločnosti

QUALTER s.r.o. (Csaba T., ktorý bol konateľom i v čase vystavenia faktúr pre žalobcu) síce potvrdil,
že faktúry vystavil a obchod prebehol, ale doklady mal odovzdať novej konateľke Ludmile H., ktorá to
poprela. Tovar mal byť dodaný spoločnosti QUALTER s.r.o. spoločnosťou OBIEDO s.r.o., čo nebolo v
rámci daňovej kontroly tiež preukázané, pretože konateľ tejto spoločnosti Antonín C. je len jej fiktívnym
konateľom, poprel akékoľvek obchody so spoločnosťou QUALTER s.r.o., nevedel predložiť žiadne

účtovné doklady, pričom uviedol, že faktúry vystavuje neznáma osoba, ktorú nevedel identifikovať, a
preto ani nemohla byť uvedená osoba vypočutá. Vykonanou kontrolou v spoločnosti H - COLOR, spol.
s r.o. nebolo preukázané dodanie uvedeného tovaru žalobcom. Nakoľko nebolo preukázané reálne
nadobudnutie tovaru od spoločnosti OBIEDO s.r.o. spoločnosťou QUALTER s.r.o., táto ho nemohla
dodať žalobcovi podľa faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX.

2012, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012, spolu v sume
XXX.XXX,- eur a žalobca si nemohol uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX
eur pri týchto faktúrach. Rovnako tak žalobca nemohol dodávať tovar ďalej, čo znamená, že ho reálne
nemohol dodať ani spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o., napriek tomu, že pre túto spoločnosťako odberateľa vystavil faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. 2012 v sume XXX.XXX,- eur, z toho
daň z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,- eur.

36. S poukazom na uvedené potom podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď
žalobcovi neuznal odpočítanie dane v sume XXX.XXX,- eur pri vyššie uvedených faktúrach vystavených
dodávateľom, t.j. spoločnosťou QUALTER s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa.

37. K námietke žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu procesnej zásady „res iudicata“

súd uvádza, že sa s ňou nestotožňuje. Tým, že správca dane nepriznal nadmerný odpočet odberateľovi
žalobcu (spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o.) a neskôr nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi, nejde o
porušenie zásady „res iudicata“, pretože nejde o tie isté subjekty, ale ide o rôzne daňové subjekty, i keď
s priamym obchodným vzťahom. O porušenie uvedenej zásady by išlo len v prípade, ak by išlo o totožnú
vec, u tých istých subjektov, ako to správne vyhodnotil i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí.

38. K žalobcom namietanému porušeniu zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 24 ods. 2, 3 tohto
zákona, ako i k porušeniu ust. § 25 ods. 4, a § 45 ods. 1 tohto zákona správny súd uvádza, že pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane je oprávnený použiť ako dôkaz i protokol z daňovej kontroly iného daňového subjektu,
čo urobil i v tomto prípade, kedy použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly vykonanej u daňového
subjektu H - COLOR, spol. s r.o. (deklarovaný odberateľ žalobcu v zdaňovacom období
júl 2012), čím nedošlo k porušeniu daňového tajomstva. Pokiaľ daňový poriadok explicitne uvádza v
demonštratívnom výpočte možných dôkazov pri daňovej kontrole i použitie protokolu z daňovej kontroly

uinéhodaňovéhosubjektu,sobsahomktoréhojesprávcadanepovinnýoboznámiťkontrolovanýdaňový
subjekt(čovtomtoprípadesplnil),nemôžebyťtakýtopostup,ktorýupravujezákon,považovanýzároveň
za porušenie daňového tajomstva.
Správny súd ďalej uvádza, že skutočnosť, že správca dane využil pri svojom rozhodovaní poznatky,
ktoré získal pri výkone inej daňovej kontroly u žalobcu (v danom prípade kontroly na dani z pridanej

hodnoty v spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o.) nie je postupom v rozpore so zákonom a bez ďalšieho ním
nedochádza k porušeniu procesných práv kontrolovaného daňového subjektu. Predpokladom použitia
týchto listín obsahujúcich v predmetnej právnej veci, najmä obsah výsluchov svedkov je, že sa
dostali do dispozície správcu dane v prebiehajúcej daňovej kontrole zákonným spôsobom, tieto dôkazy
boli v pôvodnej daňovej kontrole vykonané zákonne a súčasne bol žalobca ako kontrolovaný

subjekt s nimi riadne oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť. V danom prípade nebolo zistené
porušenie žiadneho z vyššie uvedených predpokladov. Správny súd konštatuje, že správca dane na
ústnom pojednávaní dňa XX. XX. 2016 žalobcu podrobne upovedomil o týchto dôkazoch a ich obsahu,
ako aj skutočností, ktoré z nich odvodzuje. S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca
mal právo vyjadriť sa, podať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré správca dane odvodil

z týchto dôkazov, a rovnako mu nič nebránilo navrhnúť vykonanie iných dôkazov.
Nebolo porušené ani právo žalobcu klásť svedkom otázky, keď z administratívneho spisu vyplynulo,
že žalobca počas administratívneho konania neuviedol, že listinné dôkazy, ktoré obsahujú výsluchy
svedkov považuje za nepostačujúce a žiada týchto svedkov vypočuť, nakoľko im chce klásť otázky. Za
situácie, že by výslovne takýto výsluch žalobca žiadal a správca dane by mu nevyhovel, by

v závislosti na konkrétnych okolnostiach veci, bolo možné uvažovať o porušení jeho procesných práv.
O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Použitie listinných dôkazov, ktoré obsahujú výpovede
svedkov (konateľa dodávateľa Csabu T., novej konateľky dodávateľa žalobcu QUALTER s.r.o. Ludmily
H. a konateľa spoločnosti OBIEDO s.r.o. (Antonína C.), ktorá mala dodať tovar dodávateľovi žalobcu
teda v danom prípade nepredstavuje nezákonný postup.

39. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, že nebolo preukázané, že žalobca mohol mať vedomosť
o tom, že obchod riadne neprebehol, a že ani pri maximálnej snahe, starostlivosti a obozretnosti v
danom čase nemohol zmeny v spoločnostiach svojich obchodných partnerov predvídať, prípadne im
zabrániť, súd uvádza, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia a dostatočne si nepreveril okolnosti

týkajúce sa jeho deklarovaného dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o. Je zásadne vecou žalobcu,
s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty
pri dodaní tovaru, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol
skutočne reálne dodaný, že sa stal jeho vlastníctvom a že deklarovaný dodávateľ skutočne nadobudolprávo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne
spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby
svoje tvrdenie o reálnom dodaní tovaru od ním deklarovaného dodávateľa a dôvodnosť uplatneného

odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených týmto jeho dodávateľom i preukázal, čo
žalobcaneurobil.Úlohousprávcudaneniejepreukazovaťexistenciudaňovejtransakcie,aleoverovať,či
ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom
predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely odpočítania dane z pridanej hodnoty
použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i

reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre. Nepostačuje
teda len predloženie faktúr a preberacích protokolov (ktoré naviac ani nepreukazujú, kto a kedy tovar
na nich uvedených prevzal) a za situácie, ak samotný žalobca potvrdil, že pri preberaní tovaru osobne
nebol, a tento bol dodaný jeho dodávateľom (QUALTER s.r.o.) priamo jeho odberateľovi (H - COLOR,
spol. s r.o.). Vyvstáva potom otázka, akú úlohu zohrával žalobca pri uvedenej obchodnej transakcii. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že z jeho strany došlo len k formálnemu vystaveniu faktúry o dodaní

tovaru odberateľovi H- COLOR, spol. s r.o., ale nie k reálnemu nadobudnutiu tovaru a s tým súvisiacim
nadobudnutím vlastníckeho práva k nemu.

40.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ. Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné

vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo
členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na
inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z
pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného

zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti
so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej
ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou
boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty

splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, napr.
rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a

v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House
Systems (C-484/03).

41. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa

svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré
možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc.
a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná
povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému
daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu dane z pridanej
hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom

nepreveril pôvod dodanej linky a jej komponentov, miesto jej nakládky, subjekt, ktorý bude vykonávať
prepravu, žalobca nebol prítomný pri ich prevzatí, čo nepoprel. Bolo potrebné, aby sám žalobca
preukázal,ževynaložilaprijalvšetkyrozumnéopatrenia sodbornoustarostlivosťouvyplývajúcou
z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude
spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom, ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby

uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie,
aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým
od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében
kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolonepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že dodanie linky a
jej komponentov nie je možné považovať za bežnú činnosť aj vzhľadom na hodnotu dodávaného tovaru.
Prijatie náležitých a potrebných opatrení (i keď nie predpísaných) si tento obchod vyžadoval, pričom

súd zdôrazňuje, že dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené u jeho bezprostredného dodávateľa,
ale i jeho dodanie žalobcom svojmu priamemu odberateľovi. V takýchto prípadoch nie je absolútne
postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú
realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Nie
je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový

subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné
prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

42. Súd je toho názoru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pričom nezistil žalobcom namietané porušenie tohto zákona. Správca

dane si splnil i svoju zákonnú povinnosť a žalobcu preukázateľne v podaní zo dňa XX. XX. 2016
podrobne oboznámil s priebehom daňovej kontroly, výsledkami vykonaného dokazovania, ako i so
svojím hodnotením tohto dokazovania a svojimi zisteniami. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k
predmetným zisteniam, čo žalobca i využil.

43. Žalovaný podľa názoru súdu riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa XX.X.XXXX vo veci veci O. Q. proti Španielsku, rozsudok
zo dňa XX.X.XXXX vo veci Van de D. proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.
vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné,
aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku (najmä, ak sa tieto námietky opakujú

ako v prípade žalobcu), ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu.

44. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa XX. XX. 2018 doplnila svoje vyjadrenie uvedené
v žalobe a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného tým, že poukázala na nové rozhodnutie súdu v Českej
republike (Nejvyšší správní soud sp. zn. 5Afs/XX/2017 zo dňa XX. A. XXXX), ktoré podľa jej
názoru, rieši obdobnú situáciu, ako je prejednávaná vec. Uviedla, že súd v ČR v uvedenom rozhodnutí

konštatoval, že k porušeniu zásady proporcionality dôjde vtedy, ak daňový systém prenáša všetku
zodpovednosť za platiteľa DPH na dodávateľa bez ohľadu na to, či bolo preukázané, že sa tento podieľal
na podvode, ktorého sa mal dopustiť kupujúci, ako i to, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý
tým, že v reťazci dodávok došlo ku skutočnosti, o ktorej platca nevedel.
Súd sa nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že v uvedenom rozsudku je riešená

obdobná skutková situácia. Rozsudok č.k. 5 Afs/XX/2017-XX zo dňa XX. A. 2018 zrušil rozsudok
Mestského súdu v Prahe zo dňa 30. XX. XXXX, ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. 04. 2015 z
dôvodu,ženapadnutémurozsudkumestskéhosúdu chýbahodnotenieobsiahlepopísanýchskutočností
pre záver, že žalobca (sťažovateľ) ma vedieť, či dokonca fakticky vedel o podvodnom konaní, cieľom
ktorého malo byť vylákať daňový odpočet, resp. že nesplnil zákonné podmienky pre priznanie odpočtu

na DPH. Poukázal na to, že je otázkou, či záver žalovaného o oprávnenosti nepriznania odpočtu DPH
sťažovateľovi z dôvodu jeho vedomosti resp. účasti na podvode na DPH, môže na základe zistených
skutočností obstáť. Nejvyšší správní soud konštatoval, že hoci žalovaný i mestský súd citujú judikatúru
SúdnehodvoraEÚ,ktorásatýkapodvodovnaDPH(C-439/04AxelKittelaC-440/04RecoltaRecycling
SPRL),aplikujújuniecelkomsprávne.Vprípadesťažovateľasanejednaloožiadnefiktívneplnenie(Axel

Kittel), ani o plnenie z neplatnej zmluvy (Recolta Recycling SPRL), v reťazci subjektov nebola žiadna
nekontaktná spoločnosť, ani spoločnosť, ktorý by pravidelne neplnila daňové povinnosti, predmetom
obchodovania nebola žiadna problémová komodita a nedošlo k žiadnemu umelému navyšovaniu ceny
apod. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že otázkou, nakoľko je príjemca zdaniteľného plnenia povinnýsi overiť, či poskytovateľ zdaniteľného plnenia si plní svoje povinnosti, sa zaoberal Súdny dvor EÚ
vo veci C - 80/11 (Mahagében), ktorý v abstrakte cituje. V závere sa rozhodnutie zaoberá i súbehom
trestného konania s daňovým konaním. K tomu súd uvádza, že sama skutočnosť, že správca dane

nepodal trestné oznámenie, nemá vplyv na preukázanie skutočností, ktoré podmieňujú priznanie nároku
na odpočet DPH. Trestné konanie i daňové konanie sú samostatné konania, ktoré prebiehajú bez toho,
aby jedno konanie bolo podmienené druhým konaním. Každé má vlastné pravidlá, iný predmet konania
a predovšetkým vlastné skutkové podstaty.
Z popísaného obsahu rozsudku Nejvyššího správního soudu, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa

žalobcu je zrejmé, že sa uvedený rozsudok nedá použiť v prejednávanej veci. Žalovaný, ani správca
dane neodôvodnili nepriznanie nároku na odpočet DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 tým,
že sa zúčastnil daňového podvodu. Takéto tvrdenie nevyplýva ani z rozhodnutia správcu dane. Okrem
toho v prípade žalobcu nebolo preukázané reálne dodanie tovaru od jeho dodávateľa, ale v reťazci
dodávok vystupujú i nekontaktné subjekty (spoločnosť OBIEDO s.r.o. s fiktívnym konateľom, QUALTER
s.r.o. s fiktívnou konateľkou).

45. K vyjadreniu žalobcu na pojednávaní dňa XX. XX. 2018, že obvykle realizuje svoju činnosť pri
podnikaní tak, ako to bolo v prejednávanej veci, teda že dodáva rôzny tovar odberateľom bez toho,
aby tovar videl, teda tovar priamo smeruje odberateľom bez toho, aby bol v jeho skladoch. K uvedenej
námietke súd uvádza, že je vecou žalobcu, akým spôsob realizuje svoju podnikateľskú činnosť, pričom

odpočet dane z pridanej hodnoty mu nebol uznaný nie preto, že by tovar smeroval od jeho dodávateľa
priamo odberateľovi (čo je pri dodávke tovaru nie celkom bežného a v tak vysokej hodnote neobvyklé),
ale preto, že nebolo nepreukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z faktúr, pri ktorých
si žalobca uplatnil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Pokiaľ teda popísaný
spôsob dodania tovaru je bežnou obchodnou praktikou žalobcu, musí si byť vedomý toho, že sa môže

pri preukazovaní dodania tovaru dostať pri takomto spôsobe do dôkaznej núdze tak, ako to bolo v
prejednávanej veci.

46. S ostatnými (opakujúcimi sa) námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe sa správny súd
dostatočne a podrobne vysporiadal v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

47. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že
žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru od ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti
QUALTER s.r.o. (podľa predložených faktúr), a rovnako nebolo preukázané dodanie tohto tovaru jeho
deklarovanému odberateľovi - spoločnosti H - COLOR, spol. s r.o., čo bolo zistené pri

inej daňovej kontrole, a teda nepreukázal zákonnosť uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi
rozhodnutím zo dňa XX. XX. 2017 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,-
eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu uplatnený nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur a
vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume

136.174,87 eur. Rovnako správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil
podľa§74ods.4zák.č.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné v predmetnej veci aplikovať po procesnej
stránke. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav
správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.

48. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie
je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia

krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.