Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201580
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a

členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: FIT SERVIS, s.r.o., so
sídlom 29. augusta 36/4415, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 461 655 68, zast. advokátom JUDr. Ondrej
Zachar, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/404194/2014/5019 zo dňa 10.09.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601401/5/2345515/2014/Hm zo dňa 30.05.2014 podľa §
68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej
hodnoty FIT SERVIS s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) rozdiel dane v sume 650.000 Eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume
647.863,94 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2.136,06 Eur,
ktorá je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodňoval tým, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie 2.štvrťrok 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601401/5/4328378/2013/Hm zo
dňa 26.09.2013. Protokol spolu s výzvou zo dňa 26.09.2013 bol daňovému subjektu doručený dňa
21.10.2013. Daňový subjekt podal správcovi dane vyjadrenie k Protokolu zo dňa 11.11.2013. Správca
dane v rámci vyrubovacieho konania, ktoré začalo nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou
(§ 68 ods. 1 Daňového poriadku), opätovne vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly,

ktoré sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zároveň sa správca dane zaoberal návrhmi daňového subjektu
uvedenými vo vyjadrení, uskutočnil výsluchy svedkov navrhnutých daňovým subjektom vo vyjadrení a
následne prerokoval pripomienky s daňovým subjektom dňa 21.05.2014 a vydal predmetné rozhodnutie,
ktorým ukončil vyrubovacie konanie.

Správca dane konštatoval, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období 2.štvrťrok 2012

uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu nehnuteľností (ozn. ako „ Fitaréna“) na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 25.06.2012 uzatvorenej medzi predávajúcim Weber Investments group a.s., Stavebná 1,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 446 861 96, v zastúpení predsedom predstavenstva M. N. a kupujúcim
METALEKO, s.r.o. (obchodný názov zmenený dňa 12.07.2012 na FIT SERVIS s.r.o.), IČO: 461 65568, v zastúpení konateľom spoločnosti M. N.. Podľa kúpnej zmluvy predávajúci ako výlučný vlastník v
celosti predal nehnuteľnosť zapísanú na Správe katastra B. B. LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu
3.250.000 Eur bez DPH plus 650.000 Eur DPH.

Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť práva na uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH. Pri miestnom zisťovaní dňa 05.12.2012 správca dane u dodávateľa
predmetnej nehnuteľnosti zistil, že nehnuteľnosť dodávateľ Weber Investments group a.s., Banská
Bystrica, predseda predstavenstva M. N., nadobudol od svojho dodávateľa NARETA s.r.o., Veľké

Leváre na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2012 obchodný názov zmenený z Fitaréna s.r.o. dňa
17.07.2012). Predmetnom oboch prevodov bola len stavba Fitaréna č.s. 4415, postavená na parc.č. KN
XXXX/X, nakoľko pozemok nebol vo vlastníctve prevodcov. Stavba bola na liste vlastníctva zapísaná
ako predajňa - BILLA v zmysle kolaudačného rozhodnutia, avšak na základe rekolaudácie je označená
ako „Fitaréna“. U oboch prevodov bola dohodnutá kúpna cena 3.250.000 Eur bez DPH plus 650.000 Eur
DPH. Zmluvné strany preverovaného obchodu Weber Investments group a.s. a METALEKO s.r.o. sa v

zmysle Protokolu o odovzdaní predmetu do užívania zo dňa 26.06.2012 dohodli, že dňom 26.06.2012 sa
stavba odovzdáva do užívania spoločnosti METALEKO s.r.o. (FIT SERVIS s.r.o.). Z účtovného denníka
spoločnostiWeberInvestmentsgroupa.s.zajún2012správcadanezistil,žedňa18.06.2012jeinterným
dokladom č. Int. XXXX zaúčtovaný predpis - kúpna zmluva - nákup nehnuteľnosti LV č. XXXX a dňa
25.06.2012 interným dokladom č. Int. XXXX zaúčtovaný predpis - kúpna zmluva - predaj nehnuteľnosti

LV č. XXXX, v peňažnom denníku za jún 2012 predloženom 05.12.2012 nie je zaúčtovaná žiadna
úhrada predmetnej nehnuteľnosti, a to ani pri nákupe, ani pri predaji. Podľa vyjadrenia M. N. nákup
nehnuteľnosti od NARETA s.r.o. bol sčasti uhradený, úhrada nebola do 05.12.2012 zaúčtovaná. M. N.
sa do Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 05.12.2012 vyjadril, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
miestneho zisťovania, odkúpili ako materská spoločnosť od spoločnosti za účelom odpredaja, ale

predovšetkým prevádzkovania ich dcérskej spoločnosti FIT SERVIS s.r.o.. Originál dokladov nemohli
predložiť na kontrolu daňovému úradu, pretože boli predložené na polícii. Zamestnanci správcu dane
sa dňa 21.02.2013 telefonicky skontaktovali s konateľom spoločnosti žalobcu M. N. a dohodli termín
predloženia požadovaných dokladov ku daňovej kontrole na deň 26.02.2013. Na dohodnutý termín sa
M. N. nedostavil a správcovi dane oznámil, že dňa 18.02.2013 zanikla jeho funkcia konateľa a novým

konateľom žalobcu sa stal F. Q.. F. Q. sa dostavil k správcovi dane dňa 07.03.2013, s ktorým bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, avšak nepredložil žiadne požadované doklady. Rovnako ani
dňa 15.03.2013 ani 09.04.2013. Predložil správcovi dane fotokópiu Zápisnice o vykonaní domovej -
osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 12.10.2012, vykonanej na
základe orgánov činných v trestnom konaní.

Dňa 27.03.2013 spoločnosť žalobcu, v zastúpení konateľom F. Q., udelila generálnu plnú moc na
zastupovanie P. A., I. XX, B.. Dňa 06.09.2013 bolo na Daňovom úrade Banská Bystrica zaevidované
všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého sa stal splnomocneným zástupcom žalobcu advokát
JUDr. Ondrej Zachar. Splnomocnený zástupca (P. A.) dňa 13.05.2013 na výzvu správcu dane zo dňa

29.04.2013 predložil doklady z účtovného denníka, ktoré podľa správcu dane nepotvrdzujú vyjadrenie
M. N., ktoré urobil pri miestnom zisťovaní dňa 05.12.2012. Podľa vyjadrenia P. A. sa doklady o
úhrade predmetnej nehnuteľnosti a účtovné doklady deklarujúce úhradu - hlavná kniha Účtovný denník
pravdepodobne nachádzajú na OR PZ v Banskej Bystrici. OR PZ SR predložilo na žiadosť správcu
dane doklady dňa 17.01.2013. V dňoch 08.08.2013 a 17.08.2013 zamestnanci správcu dane sa dostavili

na Prezídium Policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru, Národnú protizločineckú jednotku -
expozitúru Stred Banská Bystrica a vyhotovili si fotokópie zaistených dokladov potrebných ku kontrole
DPH. Dňa 16.09.2013 si zapožičali 2 ks CD (znalecký posudok 7/2013 a znalecký posudok 12/2013).
Preverovaný bol aj nákup nehnuteľnosti spoločnosťou Weber Investments group a.s. od spoločnosti
NARETA s.r.o., Veľké Leváre.

Správca dane konštatoval, že kontrolou bolo zistené, že po podpísaní kúpnej zmluvy dňa 18.06.2012
došlodňa21.06.2012kprevoduobchodnýchpodielovspoločnostiFitarenas.r.o.nanovúkonateľkuI.F..
Zároveň došlo aj k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti Fitaréna s.r.o. na spoločnosť NARETA
s.r.o., so sídlom Veľké Leváre. Na novú konateľku I. F. boli prepísané viaceré obchodné spoločnosti,

ktoré si neplnia svoje daňové povinnosti a so správcom dane nekomunikujú. I. F. nemá vedomosť o
ekonomickej činnosti spoločnosti NARETA s.r.o., nemala vedomosť o predaji predmetnej nehnuteľnosti,
nebolijejvyplatenéžiadnefinančnéprostriedkyzaodpredajnehnuteľnosti,zaspoločnosťnikdynekonala
a nepodávala daňové priznania. V priebehu krátkeho časového obdobia došlo znova k odpredajunehnuteľnosti zo spoločnosti Weber Investments group a.s. na spoločnosť METALEKO s.r.o. na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2012. Dňa 22.06.2012 sa novým konateľom spoločnosti METALEKO s.r.o.
stal M. N. a dňa 12.07.2012 došlo k zmene obchodného mena na FIT SERVIS s.r.o.. Správca dane z

uvedeného vyvodil, že prevody obchodných podielov, zmeny konateľov a zmeny názvov spoločnosti v
krátkom časovom rozsahu boli účelové s cieľom zneprehľadniť vzniknutú situáciu. K úhradám kúpnych
cien od spoločnosti METALEKO s.r.o. a Weber Investments group a.s. nedošlo, čo spochybňuje reálnosť
a ekonomickú opodstatnenosť takéhoto konania. Správca dane konštatoval, že uplatnený nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie 2.štvrťok 2012 je vytvorený umelo, s cieľom získať daňovú výhodu

a finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Daňový subjekt je pri výkone daňovej kontroly povinný
preukázať a správca dane je oprávnený preveriť kým a ako sa dodanie nehnuteľnosti uskutočnilo. Podľa
zistení správcu dane predaj nehnuteľnosti bol spojený s jediným cieľom získať daňovú výhodu, teda
vyplatenianadmernéhoodpočtuzoštátnehorozpočtuposlednémukupujúcemuspoločnostiFITSERVIS
s.r.o.. Všetky spoločnosti podieľajúce sa na postupnom predaji nehnuteľnosti sú podľa zistení správcu
dane riadené konateľmi, spoločníkmi a splnomocneným zástupcom, ktorí navzájom vedeli o svojom

konaní - o predaji nehnuteľnosti. Daňový subjekt žalobcu zastupovala od 27.03.2013 P. A., ktorá bola
konateľkou v pôvodnej spoločnosti Fitaréna s.r.o. (NARETA s.r.o.). Spoločnosť NARETA s.r.o. udelila
generálnu plnú moc P. A. dňom 21.06.2012 (dňom prevodu obchodného podielu na novú konateľku).
Nehnuteľnosť po prevode prevádzkovali rovnaké osoby ako pred predajom nehnuteľnosti.

Správca dane pri vyhodnotení všetkých získaných dôkazov vychádzal zo skutočnosti, že boj proti
zneužívaniu mechanizmu DPH, boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ
uznaný podporovaný Šiestou smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právo platiteľa dane na odpočet dane
zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie, v zmysle

rozsudku ESD C-255/02 vo veci Halifax plc. a rozsudku ESD vo veci C-440/04 Recolta recykling SPRL.

Dňa 19.09.2013 bolo doručené daňovému úradu vyjadrenie JUDr. Ondreja Zachara k skutočnostiam
uvádzaným správcom dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.08.2013. Nakoľko daňový
subjekt vo vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy a doklady, správca dane trval na svojich zisteniach

a vypracoval Protokol z kontroly. Protokol spolu s výzvou doručil daňovému subjektu. Daňový subjekt
vo vyjadrení k Protokolu navrhol vypočuť svedkov M. N., J. U. a D.. F. V., pričom nepredložil žiadne
doklady a dôkazy, ktoré by podľa správcu dane mali vplyv na výšku zisteného rozdielu dane vyčísleného
v Protokole. Správca dane vypočul navrhnutých svedkov a konštatoval, že z výpovedí svedkov neboli
zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku rozdielu dane uvedeného v Protokole.

Správca dane poukázal na skutočnosť, že Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej
kriminalite, Odbor Stred, Oddelenie vyšetrovania Banská Bystrica, požiadalo dňa 16.11.2012 Finančné
riaditeľstvo SR Banská Bystrica o vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu FIT SERVIS s.r.o.
z dôvodu vedeného trestného konania za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,

ods. 4 Trestného zákona. Doklady daňového subjektu FIT SERVIS s.r.o. boli zadržané PZ SR. PPZ,
NAKA Banská Bystrica správcovi dane zaslala v odpovediach na žiadosti Daňového úradu Banská
Bystrica zápisnice o výsluchu svedkov a obvinených, pričom správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
preniesol do odôvodnenia rozhodnutia podstatnú časť predmetných svedeckých výpovedí, podaných
pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V rámci vyhodnotenia jednotlivých svedeckých výpovedí a

výpovedí obvinených správca dane konštatoval, že budova patrí spoločnosti FIT SERVIS s.r.o., pričom
jediný konateľ tejto spoločnosti F. Q. nevedel, že budova je v majetku FIT SERVIS s.r.o. a vyjadril sa,
že nevie, komu platia za prenájom priestorov, k čomu by sa mala vedieť vyjadriť pani A., ktorá má
generálnu plnú moc a je manažérka. Správca dane zdôraznil, že kúpna cena za predaj budovy Fitaréne
s.r.o.- predávajúcemu nebola vyplatená v žiadnej čiastke, aj keď M. N. tvrdí, že WIG mala finančné

prostriedky na kúpu budovy, v účtovníctve spoločnosti WIG nie je zaúčtovaný žiadny výdavkový doklad
na 400.000 Eur, účtovníčka spoločnosti WIG neúčtovala doklady o úhrade kúpnej ceny. Sú v rozpore
tvrdenia svedka M. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že čiastku 400.000 Eur odovzdal pri podpise
kúpnej zmluvy do rúk predávajúceho pána A., ktorý uviedol, že finančné prostriedky boli vyplatené do
pokladne spoločnosti Fitaréna s.r.o. a on nebol prítomný pri prevzatí hotovosti. Správca dane uzavrel,

že svedecké výpovede A. F., V. F., Z. F., F. Q., I. E., D.. F. V., D.. M. Q. a výpovede P. A., P. A., D.. P. F. a
M. N. potvrdili zistenia správcu dane, že nehnuteľnosť bola predaná za účelom získania daňovej výhody
- odčerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Kúpne ceny pri predaji nehnuteľnosti na základe
Kúpnych zmlúv zo dňa 18.06.2012 a 25.06.2012 neboli zaplatené, čo potvrdili doklady, účtovníctvodaňových subjektov Weber Investments group a.s. a FIT SERVIS s.r.o. a výpovede svedkov. Predajom
nehnuteľnosti Fitaréna zmenila majiteľov, ale prevádzku naďalej viedla pani A., ktorá aj vykonávala
finančné transakcie za spoločnosť Fit aréna s.r.o. (NARETA s.r.o.).

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že predpokladom vzniku práva na odpočet dane u príjemcu
tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH skutočnosť, že vznikla
daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže
vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom,

kedy vznikla daňová povinnosť. Správca dane vyslovil podozrenie, že daňová povinnosť pri dodaní
nehnuteľnosti bola vytvorená s cieľom získať daňovú výhodu. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH
na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje
prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice
o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva
Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. Správca dane poukázal

na rozsudok ES C-342/87 Genius Holding BV. a C-454/98 Schmeink a Strobel, z ktorého vyplýva, že
odpočet DPH môže byť uplatnený len v súvislosti s daňou, ktorá bola skutočne splatná, nemôže byť
uplatnený len z toho dôvodu, že bola uvedená na faktúre. Napriek tomu, že pri daňovej kontrole boli
preverené doklady, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane uvedenú na týchto dokladoch priznať a
odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého

uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Konštatoval, že na deklarovaní dodávky
tovaru a služieb možno aplikovať rozsudok SD ES vo veci C-255/02 „Halifax plc“. Poukázal tiež na
rozsudok Súdneho dvora C 439/04 vo veci Axel Kittel a rozsudok C-440/04 Recolta Recykling. Uviedol,
že pri výkone daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade so všeobecne platnými predpismi v
zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom v zmysle § 3 ods. 2

Daňového poriadku, keď v súlade s § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku preskúmal všetky skutočnosti
dôležité pre správne určenie daňovej povinnosti. Pri dokazovaní sa riadil ustanoveniami § 24 ods. 1,
2, 3 Daňového poriadku. Nebolo upreté daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1
Daňového poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovej lehote odvolanie. Žalovaný
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100301/1/401194/2014/5019 zo dňa 10.09.2014 rozhodnutie
správcu dane, ktorým vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2012 v sume 650.000
Eur, t.j. správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2012 v sume
647.863,94 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.136,06 Eur, potvrdil. Žalovaný konštatoval,

že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, spolu s ním predloženého spisového materiálu,
zhrnutím a vyhodnotením všetkých kontrolných zistení vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru,
že skutočnosti deklarujúce odvolávajúcim sa a dôkazy získané správcom dane dokumentujú reťazec
obchodných spoločností podieľajúcich sa na dokladmi deklarovanej obchodnej transakcii, z ktorej si
odvolávajúci sa neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 650.000 Eur, čím došlo k zneužitiu práva

zo strany účastníkov predmetného plnenia. Správcom dane zistené skutočnosti nepochybne svedčia
o zneužití systému DPH. Zo zistení správcu dane bolo preukázané, že žalobca jednoznačne vedel
o podvodnom konaní daňových subjektov a sám je jeho účastníkom. Nepovažoval za opodstatnené
odvolacie námietky v súvislosti s poukazom na rozsudky Súdneho dvora z 21.06.2012 v spojených
veciach C-80/11 a C-142/11, ktorý pojednáva o plneniach, keď zdaniteľná osoba nemala informácie

o daňovom podvode v reťazci dodávateľov.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zrušenia rozhodnutia sa domáhal v
súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p.. Žalobca v žalobe namietal a uvádzal najmä

tieto skutočnosti:
1.Namietaltvrdenéúdajnépreukázaniemajetkovéhoapersonálnehoprepojeniamedzispoločnosťamia
poukázal na to, že pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola spoločnosť Billa s.r.o., ktorá previedla svoje
vlastnícke právo na spoločnosť Fitaréna s.r.o.. Spoločníci, ani štatutárni zástupcovia, neboli majetkovo,
resp. personálne prepojení, či už so spoločnosťou Weber Investments group a.s. alebo spoločnosťou

FIT SERVIS s.r.o.. Spoločníkom spoločnosti FIT SERVIS s.r.o. je okrem spoločnosti Weber Investments
group a.s. spoločnosť M FALK s.r.o., ktorá je vlastníkom 80%-ného obchodného podielu, pričom jediným
spoločníkom uvedenej spoločnosti je Q. Q., teda osoba absolútne nezávislá so spoločnosťou Fitaréna
s.r.o. alebo spoločnosťou Weber Investments group a.s.. Správca dane opakovane a účelovo využívalvšetky možné prostriedky a svoje subjektívne úvahy smerujúce k tomu, aby preukázal svoje ničím
nepodloženédomnienkyazávery.Účelovosaodvolávanagenerálnuplnúmoc,ktorámalabyťžalobcom
udelená pani P. A., a ktorá má potvrdzovať umelo vykonštruované personálne a majetkové prepojenie

dotknutých spoločností. Záver správcu dane je zmätočný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
2. Tvrdil, že daňovému úradu nebola predložená žiadna generálna plná moc zo strany žalobcu pre
P. A. na zastupovanie v daňovej kontrole, ktorá mala byť predložená správcovi dane dňa 27.03.2013.
Namietal neštandardný postup pri preberaní, evidovaní plnej moci, ako aj akceptácii spornej plnej
moci ohľadom na špecifické požiadavky správcu dane na obsah plnej moci. Predložený dokument

bol len v kópii. Neobsahuje pritom ani oprávnenie na zastupovanie v konkrétnej daňovej kontrole.
Štatutárny zástupca žalobcu sa zúčastňoval daňovej kontroly sám bez zástupcu, a to až do momentu
udelenia plnej moci advokátovi JUDr. Ondrejovi Zacharovi. Ak mal správca dane nejaké pochybnosti,
mal vypočuť pani P. A.. Ak pochybnosti nemal, mal počas celej daňovej kontroly konať s pani P.
A.. S uvedenou argumentáciou sa žalovaný nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na existujúci rozpor, ktorý nebol odstránený, možno konštatovať,

žesprávcadanepočasdaňovéhokonaniakonalsosobou,ktoránatonebolaoprávnená,resp.sosobou,
sktorouzákonsprávcovidanekonaťnepripúšťa,ktorávadamohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutého
rozhodnutia.
3. Žalovaný sa účelovo odvoláva na existenciu generálnej plnej moci, pričom jej existencia mala byť
údajne potvrdená svedeckými výpoveďami pána A. a Q., zabezpečenými v trestnom konaní.

4. Správca dane sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom účelovosti konania správcu dane
s cieľom urýchlene ukončiť daňovú kontrolu bez ohľadu na práva daňového subjektu v zmysle §
45 Daňového poriadku. Správca dane porušil práva daňového subjektu, ak postupoval v rozpore s
ustanoveniami § 3 ods. 2 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku.
5. Použitím svedeckých výpovedí z trestného konania bolo jednoznačne porušené právo daňového

subjektu klásť svedkom otázky na účely daňového konania v zmysle § 25 ods. 3 Daňového poriadku
v spojení s § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Uvedený nedostatok nemôže odstrániť ani skutočnosť, že
predmetných výsluchov sa zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu. Dotknuté výsluchy boli
realizované v rozsahu potrebnom pre účely trestného konania, nie pre účely daňového konania.
6. Pokiaľ správca dane tvrdil, že nemal dôvod vypočuť pani A., pretože o jej plnomocenstve

nepochyboval, žalobca zdôraznil, že pochybnosť bola niekoľkokrát vyslovená, preto vzhľadom na
uvedené bolo potrebné na úplné zistenie skutkového stavu menovanú vypočuť, inak zistenie skutkového
stavu, z ktorého sa vychádzalo pri rozhodovaní, je v rozpore s obsahom spisov.
7. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou nesprávnej aplikácie na daný prípad rozhodnutia
ESD „Halifax“.

8. Žalovaný preberá a stále sa odvoláva na závery prvostupňového orgánu a pritom aj ten
opätovne preberá a duplicituje svoje závery a vyjadrenia z predchádzajúcich štádií daňového konania.
Sumarizovanie záverov správcu dane je pritom jednostranné, neobjektívne a účelovo sa zameriavajúce
na skutočnosti, ktorými možno potvrdiť rozhodnutie prvostupňového orgánu, vynímajúc skutočnosti
v prospech daňového subjektu. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporadúval s námietkami a

pripomienkami žalobcu, kopíroval už prijaté závery prvostupňového orgánu, vrátane odvolávok na
judikatúru súdov, ako aj Súdneho dvora ES, resp. závery správcu dane obsiahnuté v Protokole o daňovej
kontrole. Žalovaný pritom neuvádza, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní.
9. Žalovaný a aj správca dane sa účelovo vyhýbali námietkam a pripomienkam žalobcu vo vzťahu k
údajnej generálnej plnej moci, ktorá mala byť udelená Janke A., čo zakladá nepreskúmateľnosť žalobou

napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. Podnet žalobcu na prešetrenie neštandardného postupu správcu dane pri prijímaní údajnej
generálnej plnej moci, podaný na odbor vnútornej kontroly, bol vybavený len veľmi všeobecne s
oznámením žalobcovi, že všetko je v poriadku, pričom nedošlo k prešetreniu namietaných podozrivých
skutočností, týkajúcich sa neobjasneného sa objavenia „fotokópie“ generálnej plnej moci.

11. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu základnej zásady daňového konania „zásady zákonnosti“,
pričom poukázal na závery Ústavného súdu SR v náleze publikovanom pod č. 46/2008 (sp.zn. I.ÚS
241/07 z 18.09.2008). Z predmetného nálezu vyplýva, že zásada zákonnosti v zákone o správe daní
je formulovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. V zmysle predmetného
nálezu pritom ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť, a nie je
nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.12. Poukázal na rozhodnutie publikované pod R-75/1998, v zmysle ktorého sa na daňové konanie
neviaže zásada koncentrácie konania, z čoho vyplýva, že odvolací orgán sa musí v odôvodnení
rozhodnutia vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, inak je to dôvodom, aby súd

zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
13. V zmysle rozhodnutia publikovaného pod R-34/2001 v daňovom konaní platí nielen procesná
zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale aj zásada prejednacia, čím sa daňové konanie odlišuje od
všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia. Úlohou súdu nie je nahrádzať
činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či pri

riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Tiež poukázal na
rozhodnutie publikované pod R-107/2003, z ktorého vyplýva, že ak daňové orgány nezistili v
náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver žalovaného, že žalobca nemal nárok na odpočet dane,
predčasný. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je dôvodom, aby súd podľa § 250j ods. 2 O.s.p.
zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 19.01.2015 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrval na závere, že správcom zistené a v Protokole z daňovej
kontroly i v rozhodnutiach správnych orgánov podrobne opísané skutočnosti nepochybne svedčia o
zneužití systému DPH zúčastnenými subjektmi; svedčia o tom, že žalobca sa deklarovaným nákupom
nehnuteľnosti zapojil do reťazového obchodu, predstierajúceho reálnosť obchodu s nehnuteľnosťou,

ktorého výsledkom bolo získanie daňovej výhody a zneužitie práva Európskeho spoločenstva. Napriek
tomu, že žalobca formálne deklaroval splnenie zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH stanovených
podmienok na uplatnenie odpočítania dane, z dokazovania vyplynulo, že hlavným cieľom predmetného
zdaniteľného obchodu nebol prevod nehnuteľnosti za ekonomickým účelom, ale vytvorenie umelých
podmienokscieľomzískaťdaňovúvýhoduazoštátnehorozpočtuSRčerpaťprostredníctvomuplatnenia

odpočítania dane v sume 650.000 Eur a s ním súvisiaceho vyplatenia nadmerného odpočtu uplatneného
v zdaňovacom období 2.štvrťrok 2012 v sume 647.863,94 Eur. Konštatoval, že nie je možné akceptovať
konanie, ktoré bolo vytvorené s cieľom získania daňovej výhody, resp. finančnej výhody s tým, že pre
preverovaný právny úkon neexistujú riadne ekonomické dôvody. Uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, majúcimi význam

pre posúdenie prejednávanej veci. Žalovaný k jednotlivým žalobným námietkam zaujal nasledovné
stanovisko:

Zo správneho spisu, predloženého súdu, je preukázané, že uvedené spoločnosti, podieľajúce sa
na postupných prevodoch nehnuteľnosti, boli v čase prevodov riadené konateľmi, spoločníkmi a

splnomocnenými zástupcami, ktorí navzájom vedeli o svojom konaní o predaji nehnuteľnosti; boli
personálne i majetkovo prepojení cez osoby spoločníkov a konateľov, prípadne splnomocnených
zástupcov. V čase predaja nehnuteľnosti spoločnosťou Fitaréna s.r.o. (18.06.2012) boli jej spoločníkmi
a súčasne aj konateľmi D.. P. F., P. A. a konateľom P. A.. Dňom prevodu obchodného podielu tejto
spoločnosti na novú konateľku dňa 21.06.2012 udelila táto spoločnosť generálnu plnú moc P. A. na

zastupovanie tejto spoločnosti. P. A., ktorá bola v čase predaja konateľnou a spoločníčkou spoločnosti
Fitaréna s.r.o. od 27.03.2013 na základe generálnej plnej moci zastupovala spoločnosť FIT SERVIS
s.r.o. (žalobcu). Spoločnosť Weber Investments group a.s. bola a je spoločníkom spoločnosti FIT
SERVIS s.r.o.. M. N. - predseda predstavenstva spoločnosti Weber Investments group a.s. bol v čase
prevodu súčasne i konateľom spoločnosti METALEKO, s.r.o. (žalobca), pričom kúpnu zmluvu dňa

25.06.2012 podpísal za predávajúceho, ako predseda predstavenstva a taktiež aj za kupujúceho, ako
konateľ spoločnosti. Účtovníctvo všetkých troch spoločností zapojených do reťazového obchodu bolo
spracovávanéspoločnosťouAfroditatrades.r.o.,ktorejjedinýmkonateľomjeM.N.aspoločníkomWeber
Investments group a.s.. Napriek tomu, že po zrealizovaní deklarovaného predaja a nákupu predmetnej
nehnuteľnosti došlo v spoločnostiach Fitaréna s.r.o. (NARETA s.r.o.) a METALEKO s.r.o. (FIT SERVIS

s.r.o.) k zmenám v názvoch spoločností, ich sídlach, k zmenám konateľov i k prevodom obchodných
podielov, zo zistení správcu dane je preukázané, že aj po týchto účelovo vykonaných zmenách, činnosť
spoločností ovládali a riadili tie isté osoby. Spoločnosť NARETA s.r.o. (Fitaréna s.r.o.), ktorá bola prvým
predávajúcim v reťazci, bola následne po prevode nehnuteľnosti účelovo prevedená na osobu I. F., ktorá
o podnikaní a činnosti tejto spoločnosti nič nevedela, účtovné ani žiadne iné doklady tejto spoločnosti

neprevzala,zaspoločnosťnikdynekonala.K.spoločnosťneodviedladaňzpredajanehnuteľnostivsume
650.000 Eur, ktorú si žalobca nárokoval zo ŠR SR ako nárok na odpočítanie dane z deklarovaného
nákupu tejto nehnuteľnosti. Kúpne ceny pri predaji nehnuteľnosti mali byť na základe kúpnych zmlúv
zo dňa 18.06.2012 a 25.06.2012 zaplatené v lehote do 90 dní od podpísania kúpnych zmlúv, avšak zdaňových a účtovných dokladov dotknutých daňových subjektov, ako i výpovedí svedkov vyplynulo, že
za predmetnú nehnuteľnosť nebolo v žiadnom článku reťazca zaplatené. Pani A. vykonávala finančné
transakcie za spoločnosť Fitaréna s.r.o. (NARETA s.r.o.), pričom vykonávala funkciu prevádzkárky vo

Fitaréne aj po predaji budovy na základe generálnej plnej moci, ako to vyplynulo z výpovedí pána Q.
a A.. Svedkovia pani F. a pán F. potvrdili, že úhrady za spoločnosť Fitaréna s.r.o. robila pani A. aj po
predajibudovy.Žalovanýkonštatoval,žeskutočnosť,ževsúčasnejdobe(od01.03.2013)jespoločníkom
spoločnosti FIT SERVIS s.r.o. nielen spoločnosť Weber Investments group a.s., ale i spoločnosť M
FALK s.r.o., ktorej jediným konateľom je Q. Q., nič nemení na skutočnosti, že v čase deklarovaného

predaja spornej nehnuteľnosti boli spoločnosti zapojené do reťazového obchodu s touto spoločnosťou
personálne i majetkovo prepojené.

Dňa 27.03.2013 bola na Daňový úrad Banská Bystrica doručená generálna plná moc za spoločnosť
FIT SERVIS s.r.o. udelená P. A., dňa 04.03.2013 F. Q., v zmysle ktorej je oprávnená zastupovať
spoločníka a konateľa spoločnosti FIT SERVIS s.r.o.; oprávnená zastupovať spoločnosť vo všetkých

vzťahoch s inými fyzickými a právnickými osobami, je oprávnená za spoločnosť podpisovať doklady,
prijímať a podávať rozhodnutia, písomnosti a uzatvárať zmluvy; je oprávnená zastupovať spoločníka a
konateľa pred obchodným registrom, daňovým úradom, sociálnou poisťovňou, ... . Generálna plná moc
nadobudla účinnosť podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku dňa 27.03.2013 v deň doručenia, zaevidovaná
pod ev.č. XXXXXXX, por.č. pečiatky 19. Preto závery prijaté žalovaným v odôvodnení rozhodnutia

nie sú umelo vykonštruované a nie sú ani v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Zároveň na
fotokópii generálnej plnej moci je uvedené, že bola overená s originálom. Súčasťou generálnej plnej
moci je fotokópia dokladu Osvedčenie o pravosti podpisu F. Q., ktoré bolo vykonané dňa 08.03.2013
A. P., poverenou JUDr. Pavlom Jombíkom, notárom v Banskej Bystrici. Zo spisového materiálu je tiež
preukázané, že správca dane v období od 27.03.2013 do 05.09.2013 konal s pani P. A. v súlade

s predloženou generálnou plnou mocou a následne od 06.09.2013 s advokátom JUDr. Ondrejom
Zacharom. Podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku nie je vylúčené, aby správca dane vykonával úkony
v nevyhnutných prípadoch priamo s daňovým subjektom. Konateľ daňového subjektu sa zúčastnil
ústnych pojednávaní dňa 07.03.2013, 15.03.2013 a 09.04.2013 napriek tomu, že správcovi dane bola
doručená generálna plná moc na pani P. A. dňa 27.03.2013. Termín ústneho pojednávania 09.04.2013

bol s daňovým subjektom dohodnutý v čase, keď správca dane ešte nemal vedomosť o udelení
generálnej plnej moci, avšak ústne pojednávanie vykonané priamo s konateľom spoločnosti pánom
F. Q. nebolo vykonané v rozpore s § 9 ods. 8 citovaného zákona. P. A. podpisovala za žalobcu
podané daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec, apríl, máj a jún 2013 ako uvedená
osoba oprávnená na podanie daňového priznania. Taktiež vo svojej odpovedi na výzvu správcu dane

v súvislosti s výkonom kontroly u žalobcu, doručenej správcovi dane 13.05.2013 uviedla, že ako
splnomocnený zástupca nevie predmetné doklady predložiť. Pani A. podpisovala zápisnice z ústnych
pojednávaní ako splnomocnený zástupca žalobcu. Taktiež svedkovia P. A. a F. Q. vo svojich svedeckých
výpovediach v trestnom konaní sa odvolávali na plnomocenstvo udelené pani A.. Finančné riaditeľstvo
SR v rámci preskúmania podnetu, v ktorom spochybnil plnomocenstvo udelené F. Q., preveroval v

žiadosti na Notársky úrad JUDr. Pavla Jombíka, pravosť podpisu F. Q. na uvedenom osvedčení,
pričom z vyjadrenia notárskeho úradu vyplynulo, že dňa 08.03.2013 navštívil notársky úrad F. Q. za
účelom osvedčenia podpisu na listine Generálne plnomocenstvo zo dňa 04.03.2013. V súlade s § 9
ods. 3 Daňového poriadku ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa takéto
plnomocenstvo za všeobecné. Je nesporné, že rozsah splnomocnenia nie je presne vymedzený, ani

obmedzený, a preto sa vzťahuje na všetky právne úkony súvisiace so zastupovaním spoločnosti FIT
SERVIS s.r.o., ako aj so zastupovaním spoločníka a konateľa tejto spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že
správca dane vyžaduje ku každej plnej moci vymedzenie konkrétneho a presného daňového konania,
nemá oporu v žiadnom ustanovení § 9 Daňového poriadku. Naopak je v rozpore s § 9 ods. 3
citovaného zákona. Správca dane nemal dôvod vypočuť pani A. tak, ako to žalobca požadoval, pretože

o jej splnomocnení nepochyboval. Splnomocnenie bolo riadne zaevidované cez podateľňu Daňového
úradu Banská Bystrica dňa 27.03.2013. K námietkam žalobcu na neštandardný postup pri prijímaní
údajnej generálnej plnej moci pre pani P. A. žalovaný uviedol, že správca dane preukazuje doručenie
ním vyhotovených písomností a nie je povinný preukazovať nedoručenie podaní daňových subjektov,
prípadne presne uvádzať skutočnosti týkajúce sa zamestnancov správcu dane, ktorí prevzali podanie

od daňového subjektu. Napriek tomu Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, sekcia inšpekcie a
vnútornej kontroly, odboru vnútornej kontroly, v samostatnom konaní na základe podnetu žalobcu
prešetrilo postup Daňového úradu Banská Bystrica pri výkone registrácie týkajúcej sa plnomocenstva a
prijalo záver, že bolo postupované v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ainternými riadiacimi aktami FR SR. K námietke žalobcu, že správca dane konal s osobou neoprávnenou
konať za žalobcu, žalovaný uviedol, že s JUDr. Zacharom konal na základe doručenej plnej moci i
na základe písomného vyjadrenia žalobcu dňa 25.09.2013, v ktorom uviedol konateľ žalobcu, že vo

veci daňovej kontroly za 2.štvrťrok 2012 je oprávnený na zastupovanie a doručovanie JUDr. Zachar,
pričom do toho času konal taktiež s osobou oprávnenou konať za žalobcu s pani P. A. na základe
generálnej plnej moci udelenej jej F. Q.. Žalovaný má za to, že žalobca účelovo namieta predloženie
uvedeného plnomocenstva pre P. A. za účelom spochybniť zákonnosť vykonanej daňovej kontroly.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž 98-102/02 zo 17.12.2003, ktorý konštatoval,

že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Žalovaný odmietal žalobnú námietku ohľadom účelového konania správcu dane s cieľom urýchlene
ukončiť daňovú kontrolu bez ohľadu na práva daňového subjektu v zmysle § 45 Daňového poriadku
a konštatoval, že v prípade, ak správca dane považuje daňovou kontrolou zistený skutkový stav

za dostatočne zistený a preukázaný, má povinnosť vyhotoviť protokol z daňovej kontroly. V tomto
prípade správca dane postupoval v súlade s procesným zákonom, keď o výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol, pričom vyjadrenie sa daňového subjektu k zisteniam zapracoval do protokolu a po
ich vyhotovení prijal záver uvedený v protokole, že zamestnanci správcu dane trvajú na zisteniach
uvedených v protokole. V závere protokolu súčasne uviedol, že bude postupovať podľa § 46 ods. 8

Daňového poriadku, čo uviedol aj slovne vo výzve na prerokovanie protokolu, čím upozornil daňový
subjekt na jeho právo písomne sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňová kontrola
bola ukončená dňom doručenia protokolu žalobcovi, pričom podľa § 68 citovaného zákona začalo
vyrubovacie konanie. Daňový subjekt má zachované právo na predkladanie dôkazov podporujúcich

jeho tvrdenia i vo vyrubovacom konaní, t.j. nezakazuje sa predkladať dôkazy ani po ukončení daňovej
kontroly.

K žalobnej námietke o nezákonnom použití svedeckých výpovedí z trestného konania žalovaný
konštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu nie je možné považovať za nezákonný,

ak si podklady k daňovej kontrole za účelom správneho a čo najúplnejšieho zistenia skutkového
stavu zabezpečil aj z dokladov a zistení orgánov činných v trestnom konaní. Práve naopak, správca
dane má povinnosť prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a teda aj na zistenia a
doklady zabezpečené políciou. Správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie podľa § 24 Daňového
poriadku, a to v súlade so zásadami daňového konania uvedenými § 3 citovaného zákona. Na

zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 citovaného
zákona, t.j. vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav. Zabezpečil potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver vo veci. Rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, obsahujú dostatok relevantných dôkazov, a preto ich nemožno

považovať za nepreskúmateľné, ako tvrdí žalobca. Žalovaný, ako odvolací orgán, sa vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní. Zákonnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu preskúmal tiež v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2011, dajúc do
pozornosti konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax“, C-440/04 „Recolta
recykling SPRL“.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch
v nej uvedených. Generálna plná moc pre P. A. v takom obsahu a v takej forme, ako bola prijatá,
nemala byť akceptovaná a v podstate trvá na tom, že sa „záhadne“ objavila v daňovom konaní. Konateľ
žalobcu deklaroval, že žiadnu plnú moc nepredložil. Dožadoval sa prešetrenia neštandardného postupu

pri akceptovaní tejto plnej moci, avšak bolo mu oznámené, že všetko je v poriadku. Trval na tom, že
sa jedná o nezákonné rozhodnutie, jednak z dôvodu toho, že sa konalo s neoprávnenou osobou, ďalej
že neboli akceptované námietky žalobcu v daňovom konaní, boli zaraďované podklady z iných konaní.
Pri vykonávaní daňovej kontroly neboli splnené zákonné podmienky a celý postup možno označiť za
účelový, nemajúci oporu v zákone. Tvrdené personálne a majetkové prepojenie nebolo preukázané,

jedná sa len o domnienky správcu dane. K zisteniam daňovej kontroly boli podané rozsiahle námietky,
pričom tieto boli spracované v podstate za pol dňa, keď na druhý deň už obdržal vypracovaný protokol.
Generálna plná moc nemala byť akceptovaná, pretože nevyplýva z nej, že by sa jednalo o zastúpenie
pre toto daňové konanie.Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na písomne podanom vyjadrení k žalobe a poukázala na to, že
sa jedná o opakujúce sa námietky, teda žalobné námietky sú rovnaké ako odvolacie námietky, s ktorými

sa žalovaný v odvolacom konaní vysporiadal a odôvodnil v rozhodnutí napadnutou žalobou.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p.,
podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a

po prejednaní veci na riadnom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100301/1/404194/2014/5019zodňa10.09.2014,ktorýmžalovanýpotvrdilrozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu - Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/2345515/2014/Hm zo dňa
30.05.2014, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2012
v sume 647.863,94 Eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 2.136,06 Eur.

Súd sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav, z ktorého
vychádzali účastníci konania, nie je sporným, preto z neho tak, ako bol zistený daňovými orgánmi a
opísaný v Protokole o daňovej kontrole a v rozhodnutiach, vychádzal.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd

posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu žalobných
námietok. Súdny prieskum preto nie je absolútny, je limitovaný dôvodmi uvádzanými v žalobe, teda
súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia len v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Súd konštatuje, že
žiadne zo žalobných námietok nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že záver daňových orgánov o personálnom a majetkovom
prepojení obchodných spoločností je nesprávny. Prvým predávajúcim bola spoločnosť NARETA s.r.o.
(Fitaréna s.r.o.), ktorej konateľkou bola aj P. A., zároveň splnomocnená zástupkyňa spoločnosti FIT
SERVISs.r.o.od27.03.2013.NehnuteľnosťbolapredanáspoločnostiWeberInvestmentsgroupa.s.dňa

18.06.2012 a následne spoločnosť Weber Investments group a.s. predala nehnuteľnosť spoločnosti FIT
SERVIS s.r.o. v krátkom časovom slede dňa 25.06.2012. Spoločníkmi a súčasne konateľmi spoločnosti
Fitaréna s.r.o. v čase predaja nehnuteľnosti boli D.. P. F. a P. A. a konateľom P. A.. Spoločnosť udelila
generálnu plnú moc na jej zastupovanie P. A. po tom, čo došlo k prevodu obchodného podielu tejto
spoločnosti na novú konateľku dňa 21.06.2012. Spoločnosť Weber Investments group a.s. bola a je

spoločníkom spoločnosti FIT SERVIS s.r.o.. Predseda predstavenstva spoločnosti Weber Investments
group a.s. M. Weber bol v čase prevodu súčasne i konateľom spoločnosti METALEKO s.r.o. (FIT
SERVIS s.r.o.), teda žalobcu, pričom kúpnu zmluvu dňa 25.06.2012 podpísal jednak za predávajúceho
a jednak za kupujúceho. Účtovníctvo všetkých troch spoločností zapojených do reťazového obchodu
bolo spracovávané spoločnosťou Afrodita trade s.r.o., ktorej jediným konateľom je M. N. a spoločníkom

Weber Investments group a.s.. Súd, rovnako ako žalovaný, považuje za irelevantné tvrdenie, že v
súčasnosti, resp. v období po dotknutej obchodnej transakcii (od 01.03.2013) je spoločníkom spoločnosti
FIT SERVIS s.r.o. nielen spoločnosť Weber Investments group a.s., ale i spoločnosť M FALK s.r.o.,
ktorej jediným konateľom je Q. Q.. Z vykonaného dokazovania daňovými orgánmi, z vyhodnotenia
všetkých dôkazov použitých pre účely daňového konania, vyplynula nesporná skutočnosť, že všetky

spoločnosti, podieľajúce sa na postupnom predaji nehnuteľnosti, boli riadené konateľmi, spoločníkmi
a splnomocneným zástupcom, ktorí navzájom vedeli o svojom konaní - o predaji nehnuteľnosti.
Nehnuteľnosť po prevode prevádzkovali rovnaké osoby, ako pred predajom nehnuteľnosti.Súd nepovažuje za opodstatnenú žalobnú námietku ohľadom nesprávneho postupu daňových orgánov,
ktoré akceptovali generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti FIT SERVIS s.r.o. udelenú P. A. dňa
04.03.2013 F. Q., ktorá bola doručená daňovému úradu dňa 27.03.2013. Spochybňovanie predmetnej

plnej moci považuje aj súd za účelové, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplývajú objektívne
okolnosti svedčiace o tom, že plná moc bola P. A. udelená právne korektným spôsobom a daňové
orgány nepochybili, pokiaľ s ňou ako so zástupkyňou žalobcu konali. Neobstojí tvrdenie v žalobe, že bolo
potrebné špecifikovať, pre aké daňové konanie bola plná moc udelená, k výkonu akej daňovej kontroly
a podobne. Predmetná plná moc po jej prijatí bola riadne zaevidovaná pod príslušným evidenčným

číslom, poradovým číslom pečiatky, bolo potvrdené, že súhlasí s originálom, pričom pravosť podpisu
splnomocniteľa bola osvedčená na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka. Za najpodstatnejšie súd
považuje to, že samotná splnomocnená zástupkyňa P. A. sa vo vzťahu k daňovému úradu správala ako
zástupkyňa žalobcu, keď v súlade s predloženou generálnou plnou mocou reagovala na výzvy správcu
dane. Taktiež podpisovala za žalobcu daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec, apríl,
máj a jún 2013. Ako zástupkyňa podpisovala za žalobcu zápisnice z ústnych pojednávaní. Svedkovia

P. A. a F. Q. vo svojich svedeckých výpovediach v trestnom konaní sa odvolávali na plnomocenstvo
udelené pani P. A.. V osobitnom konaní, na základe podnetu žalobcu, Finančné riaditeľstvo SR preverilo
žalobcom tvrdený neštandardný postup pri prijímaní a akceptovaní predmetnej generálnej plnej moci,
pričom nebolo zistené žiadne pochybenie v postupe daňového úradu. Ak rozsah splnomocnenia nebol
špecifikovaný, teda rozsah nebol presne vymedzený, považuje sa takéto plnomocenstvo za všeobecné

v zmysle § 9 ods. 3 Daňového poriadku. Súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že zo
žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane mal vyžadovať u každej plnej
moci vymedzenie konkrétneho a presného daňového konania, na ktoré sa splnomocnenie vzťahuje. Zo
všetkých okolností vyplýva, že žalobca účelovo spochybňuje splnomocnenie pre pani P. A., nakoľko
predmetné splnomocnenie svedčí o prepojení bývalej spoločníčky NARETA s.r.o. P. A. so spoločnosťou

FIT SERVIS s.r.o., t.j. o skutočnosti svedčiacej v neprospech žalobcu v predmetnej kauze. Súd preto
nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku, že správca dane konal s osobou neoprávnenou konať
za žalobcu.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že správca dane neporušil práva daňového subjektu, majúc

za to, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 a § 24 ods. 2 Daňového
poriadku. Nebolo preukázané poškodenie práv daňového subjektu v súvislosti s tvrdeným urýchlením
ukončením daňovej kontroly. Správca dane postupoval v súlade s procesným zákonom, keď o výsledku
daňovej kontroly vyhotovil protokol, pričom vyjadrenie sa daňového subjektu k zisteniam zapracoval do
protokolu a po jeho vyhotovení prijal záver v protokole, že zamestnanci trvajú na zisteniach uvedených

v protokole. Bolo zachované právo daňovému subjektu písomne sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v
protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu výkonu
daňovej kontroly. V zásade daňový subjekt na svoje tvrdenia môže predkladať dôkazy i vo vyrubovacom
konaní, t.j. po ukončení daňovej kontroly. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane pri
výkone daňovej kontroly dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu,

dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, zaoberal sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní. V dňoch 09.08.2013 a 20.08.2013 kontaktoval telefonicky
splnomocnenú zástupkyňu pani A. z dôvodu oboznámenia daňového subjektu so zisteniami správcu
dane. Pani P. A. sa dostavila na Daňový úrad Banská Bystrica 23.08.2013, keď do zápisnice uviedla, že
k zisteniam správcu dane sa vyjadrí do 09.09.2013. Dňa 06.09.2013 požiadal splnomocnený zástupca

žalobcu JUDr. Ondrej Zachar o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Dňa 27.09.2013 správca dane zaslal
Protokol z daňovej kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k protokolu splnomocnenému zástupcovi.
JUDr. Zachar si Protokol prevzal dňa 21.10.2013 a správca dane určil daňovému subjektu lehotu na
vyjadreniesakprotokoludo15.11.2013,t.j.poskytolžalobcovidostatočnýčasovýpriestor.Kúčelovostia
urýchlenému ukončeniu daňovej kontroly je potrebné poznamenať, že daňová kontrola bola vykonávaná

na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, v úzkej súčinnosti s nimi. Je zrejmé, že bolo potrebné
zosúladiť vyšetrovanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní s úkonmi vykonávanými v daňovom
konaní. Je potrebné tiež prihliadať, aby pri výkone daňovej kontroly nedošlo k zmareniu konania orgánov
činných v trestnom konaní. Keďže pre správcu dane platí zákonom stanovená lehota, v ktorej musí
ukončiť daňovú kontrolu, v záujme zabezpečenia práv daňového subjektu na riadne dokazovanie pred

vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, je prípustné vykonávať dokazovanie aj vo vyrubovacom
konaní, ako tomu bolo v predmetnej veci, keď došlo k vypočutia svedkov na návrh splnomocneného
zástupcu.Súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe o nemožnosti použiť pre účely daňového konania svedecké
výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní. V zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, o ohliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon vymenúva dôkazy len demonštratívne.
Použité svedecké výpovede získané od orgánov činných v trestnom konaní, uvedené v rozhodnutí,

nemožno považovať za dôkaz použitý v rozpore s Daňovým poriadkom. Všetky výpovede, ktoré správca
dane uviedol vo svojom rozhodnutí, boli od orgánov činných v trestnom konaní vyžiadané v súlade
s Daňovým poriadkom. Pri výpovediach svedkov a obvinených bol od mája 2013 prítomný aj JUDr.
Ondrej Zachar. Samotná namietaná skutočnosť, že žalobcovi bolo upreté právo klásť svedkom otázky,
nemôže diskvalifikovať objektívne zistenia v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako dôkaz
použitý v daňovom konaní, keď v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno ako dôkaz použiť

všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
Žalobca v žalobe nenamietal konkrétny obsah svedeckých výpovedí u osôb vypočutých pred orgánmi
činnými v trestnom konaní, resp. nedožadoval sa konfrontácie s vypočutými a podobne. Skutočnosť, že
JUDr. Ondrej Zachar sa stal splnomocneným právnym zástupcom žalobcu neskôr, ako obhajoval osoby
obvinené v trestnom konaní, nie je podstatnou. Právny zástupca žalobcu JUDr. Zachar mal možnosť

nazerať do spisu u správcu dane a oboznamovať sa so všetkými podkladmi, ktoré správca dane pred
rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zhromaždil.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že ak nemal dôvod pochybovať o generálnom
plnomocenstve pre P. A., nebol dôvod menovanú vypočuť v konaní, pričom táto skutočnosť sama o

sebe nespôsobuje takú vadu v konaní, ktorá by mala vyústiť do nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Súd nepovažuje za správne konštatovanie žalobcu, že žalovaný a aj správca dane sa účelovo vyhýbali
námietkam a pripomienkam vo vzťahu k údajnej generálnej plnej moci. Naopak daňové orgány tejto plnej
moci venovali náležitú pozornosť a dostatočne odôvodnili, prečo plnú moc akceptovali. Naopak, súd
zastáva názor, že práve žalobca nadmieru preceňuje význam skutočnosti - preukázania nesprávneho

postupu daňových orgánov, ak akceptovali predmetnú generálnu plnú moc.

Súd má za to, že daňové orgány neporušili zásadu zákonnosti v zmysle zákona o správe daní. Chránili
záujmy štátu, ale dbali pritom aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. S judikatúrou, či už Ústavného súdu

SR alebo Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal žalobca, v zásade možno súhlasiť, avšak je
potrebné prihliadnuť na konkrétne okolnosti tejto veci, zistenia preukazujúce skutkový stav, ktorý právne
posudzovali daňové orgány. Nedošlo v predmetnom konaní k nadradeniu fiškálneho záujmu štátu
nad dodržiavaním a rešpektovaním práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Súd má za
to, že žalovaný sa s relevantnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal, náležite odôvodnil

svoje rozhodnutie, preto neobstojí ani poukaz na publikované rozhodnutie pod R-75/1998. Súd má
za to, že daňové orgány dostatočným spôsobom odôvodnili, prečo žalobca nemá nárok na odpočet
dane, vychádzajúc z podrobne popísaného zisteného skutkového stavu veci, preto nemožno považovať
rozhodnutia daňových orgánov za „predčasné“ vo vzťahu na poukazovanú judikatúru NS SR.

Pokiaľ žalobca namietal nevysporiadanie sa s odvolacou námietkou nesprávnej aplikácie na daný
prípad rozhodnutia ESD Halifax, súd poznamenáva, že Súdny dvor v rozsudku z 21.01.2006 vo veci
C-255/02 „Halifax plc“ rozhodol a vyhlásil 1./ plnenia, o aké ide vo veci samej, predstavujú dodávku
tovarov alebo poskytnutie služieb a hospodársku činnosť, v zmysle článku 2 bodu 1 a článku 4 odsek
1 a 2, článku 5 odsek 1 a článku 6 odsek 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977

o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém
DPH, iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu a 2./ Šiestu smernicu
je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na
vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na
jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených

v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto
Smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným
týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný
cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Daňové orgány na základe uvedenej judikatúrykonštatovali, že spoločnosť FIT SERVIS s.r.o. mala za cieľ získanie daňovej výhody - uplatnenie
odpočítania dane vo výške 650.000 Eur z nákupu nehnuteľnosti, pričom nešlo o vykonávanie bežných
obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania.

Dosah podmienok ustanovených v rozsudku Halifax na účely preukázania zneužitia bol riešený ako
prejudiciálna otázka v ďalšom rozhodnutí Súdneho dvora C-425/06 „Part service Srl“, ktorý posudzoval
otázku, či pojem zneužitia práva definovaný v rozsudku Halifax ako plnenie vykonávané s hlavným
cieľom získať daňovú výhodu, je zhodný, širší alebo užší ako pojem zneužitie práva definovaný ako

plnenie vykonávané bez hospodárskych dôvodov, pričom v zmysle bodu 47 rozsudku „Part Service“
vyplýva záver, že strata reálneho hospodárskeho dôvodu sa prejavuje v tom, že transakcia je umelo
vytvorená a jej jediným cieľom je získanie daňovej výhody. Rozsudok Part Service sa odlišuje od
Halifaxu práve tým, že umožňuje vykonať test zneužitia práva cez skúmanie hospodárskeho dôvodu.
Hospodársky dôvod je vôľovou zložkou daňového subjektu, preto dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte, avšak objektívne znaky zneužitia práva sú dôkazným bremenom správcu dane.

Súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že daňový subjekt zneužil právo Spoločenstva, keď si
nárokoval odpočítanie dane z nákupu nehnuteľnosti za účelom získania daňovej výhody. Nehnuteľnosť
v krátkom časovom slede dvakrát zmenila majiteľa, pričom prvý predávajúci spoločnosť NARETA s.r.o.
zmenila po predaji sídlo konateľa spoločnosti a spoločníkov. Obchodné podiely boli prevedené na osobu

pani I. F., ktorá ako vyplýva zo zisťovania daňových orgánov a z jej výpovede, je brigádničkou, je
po mozgovej príhode, za spoločnosť nikdy nekonala, nevie, akej činnosti sa spoločnosť venuje, za
spoločnosť neuskutočnila predaj nehnuteľnosti, neprevzala žiadne doklady. Bývalý spoločníci previedli
na ňu obchodné podiely spoločnosti za „obed, cigarety a cestu vlakom“.

Z administratívneho spisu daňových orgánov je zrejmé, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly
a počas vyrubovacieho konania získal objektívne dôkazy, že všetky spoločnosti zúčastnené na obchode,
vedeli o skutočnosti, že sa zúčastňujú konania, ktoré smeruje k získaniu daňovej výhody: - na strane
jednej neodvedenie dane do ŠR vo výške 650.000 Eur a na strane druhej uplatnenie odpočítania dane
vo výške 650.000 Eur. Správca dane získal v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

relevantné a objektívne dôkazy, ktoré uviedol v rozhodnutí z 30.05.2014. V konaní úzko spolupracoval s
orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré voči bývalým konateľom a spoločníkom spoločnosti NARETA
s.r.o. P. A., P. A., D.. P. F. a štatutárnemu zástupcovi Weber Investments group a.s. a bývalému
konateľoviFITSERVISs.r.o.M.N.vedietrestnékonanievovecineodvedeniadaneapoistného.Dôkazy,
ktoré svedčia o účelovosti odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, sú okrem iných

samotný prevod spoločnosti NARETA s.r.o. na „bieleho koňa“, to že spoločnosť WIG nezaplatila žiadnu
časť kúpnej ceny pri nákupe nehnuteľnosti spoločnosti NARETA s.r.o. a spoločnosť FIT SERVIS s.r.o.
zaplatila z kúpnej ceny vo výške 3.900.000 Eur len časť 16.500 Eur predávajúcemu WIG.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vykonal nielen

formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH),
ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti.
Všetky pripomienky daňového subjektu boli prehodnotené a následne vydané rozhodnutie, ktorým bol
daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 650.000 Eur. Daňové orgány pri posudzovaní nároku
na odpočet DPH musia uprednostňovať skutočný stav pred stavom formálne právnym a nie je možné

prihliadať k simulovaným právnym úkonom, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili alebo zastierajú
úkony, ktoré sa uskutočnili. Daňový subjekt uplatňujúci odpočítanie dane musí byť schopný preukázať,
že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a teda, že tovar alebo služby, ktoré
sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.

Súd, v zhode s daňovými orgánmi, dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia zákona o DPH tým,
žesivzdaňovacomobdobí2.štvrťok2012uplatnilodpočítaniedaneznákupunehnuteľnosti-transakcie,
pri ktorej správca dane zistil zneužitie práva Spoločenstva. Aj podľa názoru súdu deklarovaný prevod
nebol realizovaný za ekonomickým účelom, ale sledoval vytvorenie umelých podmienok s cieľom získať
daňovú výhodu, čo plne korešponduje so záverom Súdneho dvora vysloveného v rozsudku C-425/06,

v zmysle ktorého absencia reálneho hospodárskeho dôvodu sa prejavuje v tom, že transakcia je umelo
vytvorená a jej jediným cieľom je získanie daňovej výhody.Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,

pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu
stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie §
250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.