Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203362
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415203362.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: P.. F. O., F. XX, 841

05 Bratislava, zast. JUDr. Hedviga Gallová, Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, proti žalovaným v I.
rade: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Nám. sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 603 520, II.
rade: Hlavné Mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603
481, o náhradu škody vo výške 10.732,41 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v II. rade zamieta.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.092,81 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 01.07.2014 do zaplatenia. Všetko v lehote do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 10.732,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

od 01.07.2014 do zaplatenia.
Žalobuodôvodnilatým,žedňaXX.XX.XXXXvrannýchhodinácho07.38hod.naF.R.Č..XXvBratislave
utrpela úraz dolnej končatiny, a to následkom pošmyknutia a pádu na neudržiavanej, neposypanej a
zľadovatenej ceste. V uvedený deň bola táto komunikácia bez akejkoľvek zimnej údržby, a preto mala
za to, že v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neudržiavanou komunikáciou utrpela pri páde ťažký
úraz pravej nohy - viacnásobnú zlomeninu pravého predkolenia a odo dňa 20.02.2013 do 10.02.2014
bola v dočasnej pracovnej neschopnosti. Po páde ostala ležať na zľadovatenej ceste až do príchodu

RZP Bratislava Karlova Ves, bola naložená na nosítka a bola jej poskytnutá prvá pomoc. Následne bola
ošetrená v nemocnici R. Z. Q. F., F. XX, Bratislava, avšak vzhľadom ku veľmi komplikovanej zlomenine
pravého predkolenia bola prevezená do R. Z. J. v Bratislave, kde bola následne na druhý deň po
úraze dňa 21.02.2013 operovaná a pravé predkolenie píšťaly (tíbia) jej bolo dočasne fixované titánovým
klincom. Po operácii v dôsledku úrazu nemohla chodiť, pohybovala sa pomocou mechanického vozíka
- zdravotnej pomôcky, následne za pomoci chodítka, nakoľko nebola schopná samostatnej chôdze. Po
niekoľkých týždňoch ťažkej rehabilitácie sa začala pohybovať za pomoci barlí a neskôr francúzskych

barlí. Až po ukončení rehabilitácie vo februári 2014 po jednoročnej pracovnej neschopnosti nastúpila do
práce. Dňa 02.12.2014 opätovne nastúpila do R. Z. J. v Bratislave, nakoľko dňa 03.12.2014 sa musela
podrobiť plánovanej operácii - odstránenie intramediárneho klinca z pravej tíbie.Dňa 20.11.2013 žalobkyňa napísala žiadosť žalovanému v 1. rade a žiadala o náhradu škody a zaujatie
písomného stanoviska správcu cestnej komunikácie, na ktorej sa jej úraz stal, avšak bezúspešne.
Odpoveď žalovaného v 1. rade zo dňa 11.12.2013 bola odmietavá s tým, že sa má so svojim nárokom

na náhradu škody obrátiť na žalovaného v 2. rade ako správcu miestnej komunikácie II. triedy na F. ulici
v Bratislave, pričom na základe predložených písomností musel žalovaný v 1. rade vedieť, že sa úraz
stal na komunikácii III. triedy, ktorej výkon správy zabezpečuje.
Žalovaný v 2. rade vo svojom liste zo dňa 30.01.2014 uviedol, že „úsek komunikácie na F. R. Č.. XX nie
je zaradený do siete mestských komunikácií (I-IV) na území Hl. mesta SR Bratislavy“, t.j. že žalovaný

v 2. rade na tomto úseku nezabezpečuje výkon správy.
Po skončení dočasnej práceneschopnosti zamestnávateľ zrazil žalobkyni z funkčného platu finančné
prostriedky vo výške 333,- eur, a to z dôvodu, že v roku 2013 čerpala dovolenku, na ktorú následne z
dôvodu dočasnej práce neschopnosti nevznikol nárok.
Žalobkyni mal v dôsledku úrazu vzniknúť nárok na úrazový príplatok podľa § 85 z. č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, ktorý je vypočítaný podľa § 84, pričom vymeriavacím základom pre potreby

sociálneho poistenia za rok 2012 bol príjem vo výške 17.715,46 eura. Dni práceneschopnosti za obdobie
roku 2013 predstavujú 315 dní a za rok 2014 je to 41 dní, spolu PN 356 kalendárnych dní. Úrazový
príplatok je celkovo vyčíslený sumou 4.449,70 eura.
Hodnotenie bolestného je vyčíslené počtom bodov 215, zo dňa 26.03.2014 a hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia bolo vyčísleného dňa 19.12.2014 počtom bodov 120. Hodnota bolestného ku

dňu vzniku škody t.j. ku 20.02.2013 v zmysle Zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia za 1 bod = 14,85 eura. Spolu za 215 bodov na bolestnom = 3.192,75
eura, Spolu za 120 bodov na sťažení spoločenského uplatnenia = 1.782,- eur.
Ďalšie nároky na náhradu škody v súvislosti s predmetným úrazom predstavujú - náklady na lieky v
celkovej sume 421,95 eura, pomôcky na rehabilitáciu, matrac v celkovej sume 156,64 eura, zdravotná

obuv, oblečenie do nemocnice v celkovej sume 396,07 eura.

Žalobkyňa podaním zo dňa 02.03.2016 rozšírila návrh na náhradu škody na sumu 12.122,51 eura z
toho 1.244,70 eura titulom úrazového príplatku za druhú práceneschopnosť trvajúcu od 02.12.2014 do
08.03.2015. Súd na pojednávaní konanom 11. marca 2016 túto zmenu pripustil.

Žalovaný v II. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.05.2015, v ktorom uviedol, že Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava - oddelenie správy komunikácií zabezpečuje výkon len na miestnych
komunikáciách I. a II. triedy: F. ulica ako miestna komunikácia II. triedy je zaradená v sieti miestnych
komunikácií iba v úseku od ulice O. F. po otočku trolejbusov (trasa MHD).

MČ Karlova Ves - žalovaný v I. rade podľa § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov v spojení s § 29 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a čl. 6 ods. 2 Štatútu hlavného mesta Slovenskej
republiky - vykonáva správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy (ulice, cestičky,

chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody) vrátane k nim patriacej
zelene, stromoradia, ako aj správu a údržbu verejných priestranstiev, zabezpečuje čistenie miestnych
komunikácií III. a IV. triedy. Vzhľadom na skutočnosť komunikácia, na ktorej k údajnej škodovej udalosti
malo prísť, je komunikáciou 3. triedy, žalovaný v II. rade odkázal na § 7a ods. 2 písm. e) zákona č.
377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov v súlade,

s ktorým je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4.
triedy a verejných priestranstiev mestskej časti. Rovnako čl. 29 ods. 1 písm. e) Štatútu hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy‚ v znení dodatkov ustanovuje, že mestskej časti je podľa osobitného
predpisu vyhradené zabezpečovať výstavbu, údržbu a vykonávať správu miestnych komunikácií 3. a
4. triedy vrátane k nim patriacej cestnej zelene, stromoradia, a verejných priestranstiev zverených do

správy mestskej časti.

Z uvedeného navrhol žalovaný v II. rade voči nemu žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie.

Žalovaný v I. rade sa k podanej žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené 02.06.2015, v ktorom
uviedol, že dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, porušenie povinnosti zo strany žalovaného v
I. rade, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie žalovaného v I.
rade, je na žalobkyni. Z príloh žaloby predložených žalobkyňou, ktoré boli založené do súdneho spisu,nie je zrejmé, na akom mieste sa úraz stal, ani v akom stave bola komunikácia, na ktorej žalobkyňa
uvádza, že k úrazu došlo. Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Štatútom hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy, hospodária so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami.
V zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách: „Závady v schodnosti
priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj
závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať
správcovia miestnych komunikácií Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa

nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez
prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli
znečistením, poľadovicou alebo snehom. Predmetná komunikácia, na ktorej údajne utrpela žalobkyňa
úraz, nebola nikdy protokolárne zverená mestskej časti ani zaradená do siete miestnych komunikácií.
Z vyššie uvedených dôvodov mám zato, že žalovaný v I. rade nie je v predmetnej právnej veci pasívne
legitimovaný, v celom rozsahu poprel zodpovednosť MČ Bratislava Karlova Ves za vzniknutú škodu a

žalobu voči žalovanému v I. rade navrhol zamietnuť v celom rozsahu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobkyne,svedkovF.U.,H.K.,Q.U.,oboznámenímsasobsahom
listinných dôkazov: potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, záznamom o zhodnotení zdravotného
stavu osoby, lekárskym posudkami F.. A. T. F.. E. ktorými bola určená bodová hodnota sťaženia

spoločenského uplatnenia spolu na 335 bodov, Štatútom Hl. mesta Slovenskej republiky , povolením
Mestkej časti Bratislava - Karlova Ves (žalovaný v I. rade), ktorým rozhodol o povolení vyhradeného
parkovania na ulici F., protokolom o zverení komunikácií III. a IV. triedy Mestkej časti Karlova Ves,
Organizačným poriadkom žalovaného v II. rade, účtami za ostatné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s
utrpeným úrazom žalobkyne.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX utrpela žalobkyňa v ranných hodinách o 7.38 hod úraz dolnej končatiny z dôvodu
pošmyknutiaapádunaneudržiavanej,neposypanej,zľadovatelejkomunikácii.Presnémiestoúrazubolo

preukázané výsluchmi svedkov. Svedok F. U., uviedol, že keď išiel ráno so synom do školy, nepamätal si
presne deň, tak počul susedu, žalobkyňu. Zbadal ju po príchode na parkovisko na zemi, pýtal sa jej či je
v poriadku. Jej hlas znel bolestivo. Vravela, že ju bolí noha, vybral z auta deku a zavolal sanitku. Povedal
záchranárom,žemáasizlomenúnohu.Včaseúrazubološmykľavo.Ajostatníľudiaprechádzalipomaly,
aby sa nešmykli. Komunikácia nebola upravená, solená. Na slepej mape svedok presne označil miesto

úrazu (č.l. 129 spisu).

Svedkyňa H. K. taktiež uviedla, že si presne nepamätá deň, kedy došlo k úrazu. Prešla cez chodník
na cestu, kde je aj parkovisko, tam si všimla pani susedu - žalobkyňu na zemi, pri nej stála svedkyňa
U. a pán U.. Videla ako pod ňu dávajú deku, nevedela sa postaviť. Hlasno stonala od bolesti. Išla cez

cestu, cez to parkovisko, a nakoľko nasnežilo a bolo zamrznuté, čo však nebolo vidieť. Keď chodí na
MHD, nemajú obyvatelia inú možnosť, len prechádzať cez to parkovisko, ktoré nebolo nikdy čistené. Sú
čistené chodníky pred obytným domom, ale nižšie k ceste sa to nečistí. Keď to nie je očistené, šmýka sa
a majú čo robiť, aby prišli dole. Počkala kým došla sanitka, naložili ju a potom išla na autobus. Taktiež
na slepej mape a fotografii označila miesto úrazu. (č.l. 130 a 131 spisu).

Svedkyňa Q. U., uviedla, že vyšla ráno z brány, bolo zlé počasie, bola zima. Videla pred sebou susedu,
ona ešte ani nevyšla na cestu a videla ju ako spadla na zem. Pristúpila k nej a začala sa jej pýtať, či je v
poriadku. Ona mala asi šok, jajkala, nevedela ju ani zdvihnúť, ani s ňou nejako manipulovať. Následne,
dobehol nejaký pán (pozn. súdu svedok U.). Ten sa zapojil k zachraňovaniu. Ale tým, že ňou nechceli

hýbať, tak ponúkol, že prinesie deku z auta. Doniesol deku a pomohol jej, aby si na deku sadla. Potom
sa volala sanitka. Ďalej uviedla, že komunikácia nie je upravená, vtedy bolo možno mierne nasnežené,
ale bolo určite klzko. Nemohla k nej utekať. Keď sa chce dostať na zastávku MHD je potrebné prejsť
cez parkovisko. Svedkyňa označila miesto úrazu krížikom perom do slepej mapy a fotografie (č.l. 132
a 133 spisu).

Súd mal teda s veľkou presnosťou zistené presné miesto úrazu žalobkyne.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného k rozhodujúcemu dňu,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskoršíchpredpisov,účinnéhokudňu20.02.2013(ďalejlenzákonč.437/2004Z.z.),náhradazabolesť

za poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2, veta prvá, zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť za poskytuje na základe
lekárskeho posudku.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. veta prvá, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č, 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh podľa odseku 1 a do troch mesiacov do
jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č, 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.Podľa § 9 ods. 1 a 5 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný

výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

Podľa § 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný
vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár

primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch
ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.

Podľa § 85 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa
§ 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Súd po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, vypočutí žalobkyne, svedkov a vychádzajúc zo
záverov lekárskych správ, ustálil skutkový stav, ktorý následne subsumoval pod vyššie citované zákonné
ustanovenia. Návrh uplatnený v rámci konečného znenia petitu, bol dôvodný len v časti a to z viacerých
dôvodov.

Súd v prvom rade konštatuje, že žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietol z dôvodu, že tento
skutočne nie je v tomto konaní subjektom pasívne legitimovaným. Jediným pasívne legitimovaným
subjektom v tomto konaní je žalovaný v I. rade, nakoľko podľa § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s § 29 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a čl. 6 ods. 2 Štatútu hlavného mesta
Slovenskej republiky tento vykonáva správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy
(ulice, cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody) vrátane k nim
patriacej zelene, stromoradia, ako aj správu a údržbu verejných priestranstiev, zabezpečuje čistenie
miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia, na ktorej ku škodovej

udalosti došlo, je komunikáciou III. triedy, práve žalovaný v I. rade vykonáva nad ňou správu.

Podľa § 7a ods. 2 písm. e) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
v znení neskorších predpisov v súlade, s ktorým je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a
schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev mestskej časti. Rovnako čl. 29

ods. 1 písm. e) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy‚ v znení dodatkov ustanovuje,
že mestskej časti je podľa osobitného predpisu vyhradené zabezpečovať výstavbu, údržbu a vykonávať
správu miestnych komunikácií 3. a 4. triedy vrátane k nim patriacej cestnej zelene, stromoradia, a
verejných priestranstiev zverených do správy mestskej časti.

Súd ďalej vychádzal z nesporného skutkového záveru, že na strane žalobkyne došlo v dôsledku úrazu
k poškodeniu zdravia. Súd však musel zamietnuť časť nároku vo výške 5.694,40 eura, ktorým si
žalobkyňa uplatnila úrazový príplatok podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ako zo
samotného znenia uvedeného paragrafového znenia - zamestnanec zamestnávateľa, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na

úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, alebo nárok na výplatu nemocenského z
nemocenského poistenia.Je teda zrejmé, že takto uplatnený nárok musel súd zamietnuť, nakoľko v prejednávanej veci neutrpela
žalobkyňa ako zamestnanec pracovný úraz. Pričom § 1 tohto zákona tento vymedzuje sociálne
poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,

organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním
sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Takto uplatnený nárok v tomto konaní
bol teda uplatnený celkom nesprávne.

Súd taktiež musel zamietnuť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 333,30 eura, ktorá bola žalobkyne

zrazená žalobkyni jej zamestnávateľom z dôvodu, že žalobkyňa si pred úrazom, v roku 2013 vyčerpala
dovolenku, na ktorú jej z dôvodu neskoršej práceneschopnosti ( z dôvodu úrazu) nevznikol nárok.

Podľa § 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok
na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni.

Podľa § 109 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v
kalendárnomroku,zaktorýsadovolenkaposkytuje,môžezamestnávateľkrátiťdovolenkuzaprvých100
zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných
dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu dôležitých osobných
prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci
za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa
mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného

zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o
dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu
alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času
zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že zamestnávateľ mohol krátiť žalobkyni dovolenku,
respektíve požadovať od nej plnenie za dovolenku na ktorú jej nevznikol nárok a ktorú napriek tomu pred
úrazomčerpala.Náhraduzavráteniesumy333,30eura,všaknemožnoúspešnežiadaťvtomtosporeod
žalovanéhovprvomrade,nakoľkoúplneabsentujepríčinnásúvislosťmedzikonanímaleboopomenutím

(porušením povinnosti) žalovaného a následkom (vzniknutou škodou). Žalovaný síce porušil svoju
povinnosť udržiavať komunikáciu v adekvátnom stave, ale zodpovednosť za povinnosť vrátiť žalovanou
sumu 333,30 eura zamestnávateľovi nenesie. V neposlednom rade na tomto mieste treba uviesť, že
žalovaná tým, že čerpala dovolenku skôr ako jej na ňu vznikol nárok a prípadným priznaním finančnej
náhrady za toto obdobie, by za uvedené obdobie čerpania dovolenky získala dve plnenia - samotnú

dovolenku (ktorú vyčerpala) ako aj finančnú náhradu.

Súd teda ustálil, že jediným zodpovedným subjektom v prejednávanej veci je žalovaný v I. rade, nakoľko
práve on mal v správe komunikáciu, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne. Tvrdenie žalovaného, že mu
nikdy nebola uvedená komunikácia protokolárne odovzdaná do správy, ho nijakým spôsobom nemôže

zbaviť zodpovednosti. Žalovaný v I. rade v rámci svojej obrany tvrdil, že nemôže byť zodpovedným
subjektom nakoľko podľa § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, správcovia
miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že

nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť,
pričom predmetné parkovisko nie je možné zaradiť do žiadnej z uvedených kategórií. Súd s takouto
argumentáciu nemôže súhlasiť, nakoľko cez inkriminovanú komunikáciu sa nedá prejsť iným spôsobom
ako cez ňu. Nie je síce určená výlučne pre chodcov, avšak chodci ju musia jednoznačne jednodenne
používať, čo vyplynulo aj z dokazovania. Taktiež treba poukázať na fakt, že žalovaný v I. rade vyberá

poplatky za vyhradené parkovanie na danom mieste, čo ani nespochybnil.

Žalovaný v I. rade nespochybnil výšku bodového ohodnotenia bolestného ani sťaženia spoločenského
uplatnenia nakoľko toto bolo riadne obodované. V tomto smere teda súd nevykonal hlbšie dokazovanie,nakoľko táto otázka bola nesporná. Namietal nárok evidovaný z účtenky predložené z lekární, matrac, fit
lopta, cvičebná guma, obuv a oblečenie Nie je jasné, či všetky náklady na lieky súviseli priamo s úrazom
navrhovateľky, považoval za dôležité, aby k uvedeným účtenkám existovali aj lekárske predpisy, z

ktorých by bolo zrejmé, že tieto lieky majú priamy súvis s udalosťou, niektoré účtenky sú aj zo zahraničia,
pričom nie je zrejmé, jasné o aké lieky ide.

Súd vyhodnotil, všetky vydokladované náklady za ďalšie náklady spojené s úrazom žalobkyne za
oprávnené. Je všeobecne známe , že mnoho liekov v dnešnej dobe sú hradené v plnej miere pacientom,

pričom nie na všetky potrebné lieky je potrebný lekársky predpis. Napríklad lieky ako Wobenzyn,
Heparoid, Traumeel sú všeobecne známe, určené na odstraňovanie resp. znižovanie následkov
poúrazových stavov. Taktiež náklady súvisiace s rekonvalescenciou a rehabilitáciou mal za preukázané.
Vzhľadom na charakter zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela je zjavné, že náklady napr. na fit loptu, matrac,
cvičebnú gumu sú opodstatnené, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že v rámci rehabilitácie, žalovaná
tieto pomôcky používala. Bez utrpeného úrazu, by tieto pomôcky nemusela kupovať. Taktiež oblečenie,

ktoré žalobkyňa zahrnula do nákladov súvisí s úrazom, nakoľko ako sama uviedla v nemocnici sa ocitla
náhle, v dôsledku úrazu, pričom nemala potrebné veci na pobyt v nemocnici. V zahraničí nakúpeným
liekom žalobkyňa uviedla, že ide o homeopatický gél Belifor, ktorého výhoda spočíva v tom, že nie je to
liek, ktorý sa musí užívať per orálne, nakoľko v tom čase som brala obrovské množstvo liekov a tento
liek sa užíva transdermálnym spôsobom a nezaťažuje tým pádom žalúdok. Tento bol kúpený v Belgicku

dcérou, pričom uplatnené množstvo tohto lieku nezodpovedá jeho skutočnej spotrebe, nakoľko tento
liek užíva v oveľa väčšom množstve ako si uplatnila.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 12.122,25 eura, pričom úspešná bola v
časti 6.092,81 eura. Z uvedeného je zrejmé, že úspech žalobkyne predstavuje cca 50 %. Ale taktiež

úspech žalovaného v I. rade predstavuje cca 50 %. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.