Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/758/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114234558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ M. I., nar. XX.XX.XXXX, 2./ N. I., nar.
XX.XX.XXXX, 3./ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom U. č. XXX, Z. J., žalobcovia v 1./ až 3./ rade
zastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovanej: I. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, Z. J., zastúpená Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom advokátom so
sídlom Farská 12, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 24. marca 2016 č. k. 7C/265/2014-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.03.2016 č. k. 7C/265/2014-136 pri právnom posúdení podľa
§ 80 písm. c/ OSP, § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 473 ods. 1 Obč. zák. určil,
že žalobkyňa v 1./ rade je podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. J.,
zapísanej na LV č. XXXX, a to parcely registra „E“ č. XXX záhrady o výmere 831 m2 v podiele 1-ica.
Ďalej určil, že do dedičstva po nebohom Z. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patrí podiel

1-ica k celku nehnuteľnosti parcely registra „E“ č. XXX záhrady o výmere 831 m2, nachádzajúcej sa v
kat. úz. Z. J., zapísanej na LV č. XXXX.

2. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1./ až 3./ rade náhradu trov konania spolu v sume
5.852,12 eura (trovy zaplateného súdneho poplatku 99,50 eura + trovy právneho zastúpenia 5.748,91
eura) na účet právnej zástupkyne žalobcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu spolu v sume 5.852,12 eura

priznal žalobcom v 1./ až 3./ rade majúcim v konaní úspech. Žalobcovia zaplatili súdny poplatok za
podaný žalobný návrh v sume 99,50 eura. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd
z ocenenia predmetu konania vo výške 25.000 eur v zmysle na tento účel vypracovaného znaleckého
posudku č. 31/2016. Hodnotu jedného úkonu právnej služby po 50 % znížení vzhľadom na zastupovanie
troch žalobcov ich právnou zástupkyňou, určil súd vo výške 209,97 eura. Priznaná náhrada trov konania
žalobcom v 1./ až 3./ rade spolu v sume 5.852,12 eura predstavuje odmenu za 6 úkonov právnej služby
+ 1 úkon právnej služby vo výške 50 % + 20 % DPH vo vzťahu ku každému zastupovanému žalobcovi

+ réžijný paušál.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie v prípade žalobcov v 1./ až 3./
rade vzhliadol na ich strane dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmyslevtedy platného ust. § 80 písm. c/ OSP, pretože vlastníctvo k pozemku je medzi účastníkmi konania
sporné a je možné konštatovať, že rozhodnutie vo veci samej prinesie istotu do právneho postavenia
účastníkov, keď z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva

k predmetnému pozemku môžu domôcť iba súdnou cestou, a to vzhľadom na rozdielny právny názor
oboch zúčastnených strán k otázke vlastníctva tohto pozemku, ktorý je v súčasnosti podľa výpisu z LV
č. XXXX vedený ako výlučné vlastníctvo žalovanej.

4. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sporný pozemok nadobudla žalobkyňa v 1./ rade

spolu s manželom titulom kúpy, avšak nastala chyba pri samotnom vyhotovení kúpnej zmluvy, kde
namiesto parcely č. XXX bola uvedená parcela č. XXX. Ďalej bolo v konaní preukázané, že na spornom
pozemku si žalobkyňa v 1./ rade spolu s manželom postavili rodinný dom, pričom tento pozemok spolu
s domom dobromyseľne a nerušene užívali viac ako 50 rokov, čím k nemu získali vlastnícke právo
vydržaním. Sama žalovaná ako aj svedkovia vypočutí v konaní (dcéra žalovanej a jej vnučka) sa vyjadrili,
že žalovanej parcela č. XXX nepatrí, ale že jej patrí parcela č. XXX a XXX. Žalovaná sa v priebehu

konania mylne domnievala, že žalobcovia bývajú na parcele č. XXX, pretože túto kúpili. Takisto si zle
vysvetlila kadiaľ tiekol aj potok, ako jeden z orientačných bodov. Podľa názoru žalovanej potok tiekol
medziparcelamič.XXXaXXXapretosamylnedomnievala,žezapotokom,t.j.naparceleč.XXXbývajú
žalobcovia. Túto situáciu obdobne vysvetľovali aj žalovanej príbuzné, v konaní vypočuté svedkyne B. a
T. M., ktoré sa zhodli v tvrdení, že parc. č. XXX patrí Y. a že im nepatrí. Svedkyňa M. Y. v konaní uviedla,

že im patria parcely č. XXX/X a XXX/X. V konaní vypočutá svedkyňa Q. A. uviedla, že je susedkou
žalobkyne v 1./ rade, pričom jej patrí parcela č. XXX/X a XXX/X. Súd takisto vykonal ohliadku na mieste
samom a medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný pozemok užívajú žalobcovia viac ako 50 rokov.

5. Vzhľadom k tomu, že manžel žalobkyne v 1./ rade zomrel a v dedičskom konaní po ňom nebol

sporný pozemok predmetom dedičstva, nakoľko nebol zapísaný na príslušnom LV, bolo potrebné určiť,
že vlastníkom 1-ice pozemku je žalobkyňa v 1./ rade a podiel 1-ice tohto pozemku, že patrí do dedičstva
po zomrelom manželovi žalobkyne v 1./ rade. Z uvedeného dôvodu v pozícii žalobcov v 2./ a 3./ rade
vystupovali aj dve deti žalobkyne v 1./ rade a zomrelého Z. I., ako jeho zákonní dedičia.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uvádzajúc, že podáva trestné oznámenie
na pani advokátku M. B. pre podozrenie z falšovania pozemnoknižnej vložky č. XXX. Takisto trestné
oznámenie podáva aj na žalobcov v 1./ až 3./ rade. V roku 1974 si od svojej matky kúpila parcely č. XXX
a XXX, pričom tieto delí potok. Na polovici parcely č. XXX, ktorú si kúpila od mamy býva pani I.. V tej
istej záhrade XXX býva aj pani P. B., tiež na ich. V roku 2011, keď si I. chcela dať prepísať, čo nikdy

nekúpili, tak advokátka B. všetko sfalšovala a prepísala aj jej dedičstvo po rodičoch na Z. I., čo už je na
posmech. Žiadala vysvetliť, či pani I. bola do 24. marca užívateľ a nie vlastník. Zároveň sa odvolala aj
voči rozsudku s vysokým súdnym poplatkom.

7. Právny zástupca žalovanej v písomnom podaní zo dňa 14.06.2016 uviedol, že proti rozsudku OS

Nitra zo dňa 24.03.2016 č. k. 7C/265/2014-136 jeho klientka, t. j. žalovaná podala v zákonnej lehote
odvolanie a preto žiada OS Nitra o zrušenie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku a zároveň
navrhuje súdu, aby podľa § 209 ods. 1 OSP vyzval žalovanú k doplneniu odvolania.

8. Žalovaná reagujúc na výzvu prvoinštančného súdu zo dňa 26.07.2016 č. k. 7C/265/2014-178 ohľadne

doplnenia ňou podaného odvolania v mailovom podaní zo dňa 09.09.2016 oznámila súdu, že odvolaním
napáda rozsudok OS Nitra zo dňa 24.03.2016 vo veci účastníkov uvedených v tomto doplnení. Aj v
prípade, že by súd správne ustálil, že predmetná nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve žalovanej, je daný
dôvod na postup podľa § 150 ods. 1 OSP. Za pochybenie súdu tiež považuje, že pri výsluchu súd
pripustil sugestívne otázky právnej zástupkyne žalobcov, čo preukazuje, že žalobcovia boli vopred

pripravení, na čo budú odpovedať. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je vyčerpávajúce a má
pôsobiť tak, že žalovaná sama uznala nárok žalobcov, čomu tak v skutočnosti nebolo. V spise sa
ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené nachádzal iba znalecký posudok č. 22/2016 predložený
právnou zástupkyňou žalobcov. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.03.2016,
súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vyhlásil za skončené, pričom oboznámenie obsahu spisu pred

skončením dokazovania oboznámenie znaleckého posudku č. 31/2016 vôbec neobsahovalo. Ak by súd
rozhodoval o náhrade trov konania na základe dôkazu v tom čase v spise sa nachádzajúceho, čo bol
znalecký posudok č. 22/2016, tak potom by rozhodnutie o náhrade trov konania bolo určite v prospechžalovanej priaznivejšie. S poukazom n tieto dôvody navrhla žalovaná napadnutý rozsudok OS Nitra zo
dňa 24.03.2016 č. k. 7C/265/2014-136 zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobcovia v 1./ až 3./ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo strany žalovanej uviedli,
že navrhujú odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v celom
rozsahu potvrdiť a zároveň im priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby
(písomné vyjadrenie k odvolaniu). Odvolanie žalovanej a ani jeho doplnenie vzhľadom na argumenty
v nich uvádzané, nie sú spôsobilé na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Celú genézu vlastníckych

vzťahov ohľadne parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX v kat. úz. Z. J. vysvetlil žalovanej aj OÚ Nitra
- katastrálny odbor v konaní sp. zn. X 102/2015-9. Na pojednávaní dňa 22.10.2015 žalovaná sama
prehlásila, že parc. č. XXX nikdy nemali a teda im ani nikdy nepatrila. Na parc. č. XXX býva žalobkyňa
M. I., pričom žalobcovia chcú ich parc. č. XXX.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovanej došlým súdu prvej

inštanciedňa07.04.2016spolusdoplnenímtohtoodvolaniadošlýmsúduprvejinštanciedňa20.09.2016
napadnutý rozsudok OS Nitra zo dňa 24.03.2016 č. k. 7C/265/2014-136 procesným postupom podľa
§ 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario)
následne dospejúc k tomu záveru, že predmetné odvolanie, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej nie
je dôvodné. V časti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd odvolanie podané

žalovanou považoval za opodstatnené.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V danom prípade pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak v tejto časti napadnutého výroku
odvolací súd predmetný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto
časti, s ktorou sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, ktorý pokiaľ ide o
vyhovenie podanej žalobe, aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho
a procesného predpisu. Správne mal za preukázané, že spornú parcelu č. XXX nadobudla žalobkyňa
v 1./ rade spolu s manželom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.10.1958. V dôsledku

omylu pri vyhotovení tejto zmluvy došlo k tomu, že namiesto správneho parcelného čísla XXX, bolo do
zmluvy zakomponované nesprávne parcelné číslo XXX. Žalobcovia v 1./ až 3./ rade užívajú nerušene
a dobromyseľne parc. č. XXX o výmere 831 m2 v tom rozsahu, ako ju kúpili v r. 1958, pričom na nej
postavili aj rodinný dom. Samotná žalovaná v konaní uviedla, že jej parcela č. XXX nepatrí, ale že patríM. Y.. M. Y., ako vypočutá svedkyňa uviedla, že im patria parcely č. XXX/X a XXX/X. Q. A. v konaní
takisto vypočutá ako svedkyňa uviedla, že je susedkou žalobkyne v 1./ rade, pričom jej patria parcely
č. XXX/X a XXX/X. Aj vykonanou tvaromiestnou ohliadkou predmetnej nehnuteľnosti nebolo v konaní

preukázané tvrdenie žalovanej, že rodinný dom žalobcov v 1./ ž 3./ rade je postavený na parcele č.
XXX. Žalovaná si v konaní a dá sa povedať, že aj predtým zle vysvetlila to, kade v skutočnosti tečie
potok, ako dôležitý orientačný bod. Potok totiž netečie medzi parcelami č. XXX a XXX ako v konaní
tvrdila žalovaná, pretože tento tečie za parcelami č. XXX/X a XXX/X a za potokom sa potom nachádzajú
parcely č. XXX a XXX vlastnícky patriace žalovanej. Žalovaná je na príslušnom liste vlastníctva síce

vedená ako vlastníčka parcely č. XXX, avšak iba preto, že túto parcelu zdedila v dedičskom konaní po
svojej nebohej matke M. C. v r. XXXX, avšak predmetnú parcelu vôbec neužíva.

14. Na základe takmer 50-ročnej, dobromyseľnej a ničím nerušenej držby tejto nehnuteľnosti zo strany
žalobcov, resp. ich právneho predchodcu, prvoinštančný súd žalobkyňu v 1./ rade správne určil za
podielovú spoluvlastníčku (v 1-ici) vo vzťahu k parcele č. XXX záhrade o výmere 831 m2 nachádzajúcej

sa v kat. úz. Z. J., zapísanej v registri „E“ na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie takisto správne skonštatoval
aj dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ vtedy platného
OSP, ktorý vzhliadol vo vznesení istoty do právneho postavenia strán sporu k predmetnému pozemku
prostredníctvom vydaného súdneho rozhodnutia v tomto spore.

15. Aktívna legitimácia žalobcov v 2./ a 3./ rade ako detí ich nebohého otca a zároveň aj poručiteľa Z.
I. je daná tým, že títo spolu s ich matkou - žalobkyňou v 1./ rade, ako zákonní dedičia v dodatočnom
dedičskom konaní prededia 1-icu tejto parcely (č. XXX), nakoľko v pôvodnom dedičskom konaní po
tomto poručiteľovi nebola táto parcela predmetom dedičstva.

16. Pokiaľ ide o zrušenie napadnutého výroku ohľadne náhrady trov konania, procesným postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s následným vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie v tejto časti (§ 391 ods. 1 CSP), tak odvolací súd za hlavný dôvod postupu v tomto smere
pokladá to, že súd sa vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 257 v súvislosti s rozhodovaním
o trovách prvoinštančného konania, čo je jeho povinnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo

väčšine prípadov.
Takisto z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súdom v súvislosti s hodnotením výšky
predmetu konania bol akceptovaný znalecký posudok č. 31/2016, a nie znalecký posudok č. 22/2016
predložený v priebehu konania právnou zástupkyňou žalobcov v 1./ až 3./ rade, ktorý vychádza z inej,
o polovicu nižšej hodnoty výšky predmetu konania. Na pojednávaní dňa 03.03.2016, kde súd prvej

inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom vopred boli oboznámené listinné dôkazy tvoriace
vlastne obsah spisu, znalecký posudok č. 31/2016 tu oboznámený nebol. Predmetom preskúmavania
zo strany odvolacieho súdu v danom prípade nebol výrok prvoinštančného rozsudku zo dňa 24.03.2016
ukladajúci žalovanej povinnosť zaplatiť na účet OS Nitra trovy štátu v sume 0,85 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, pretože podaným odvolaním a ani jeho doplnením, výrok o náhrade trov

konania štátu nebol odvolaním napadnutý.

17. Záverom odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku s čiastočnou
výnimkou odôvodnenia náhrady trov konania, nepovažuje za nedostatočné a nepresvedčujúce, tak ako
v odvolaní tvrdí žalovaná, resp. jej právny zástupca. Takisto aj námietku právneho zástupcu žalovanej

prezentovanú v doplnení odvolania žalovanej na margo sugestivity niektorých otázok pokladaných
právnou zástupkyňou žalobcov, konkrétne žalobkyni v 2./ rade na pojednávaní dňa 08.09.2015 považuje
zaprávneirelevantnú,pretožeosobouriadiacouvykonávaniedôkazovnasúdeprvejinštanciejevýlučne
iba sudca, ktorý sám posúdi, či ide o sugestívnu otázku zo strany právneho zástupcu, a ak áno, tak
takúto otázku nepripustí. To, čo bude žalobca, resp. žalovaný vypovedať na pojednávaní, určuje vždy

predseda senátu, a nie právny zástupca strany sporu, ktorý ju môže iba usmerniť v tom smere, na aké
hlavné body sa má vo svojej výpovedi zamerať.

18.Spoukazomnatietodôvody,odvolacísúdopodanomodvolanížalovanej,akoočiastočnedôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ďalším rozhodnutím (§ 396
ods. 1, 3 CSP) spolu s rozhodnutím o náhrade trov prvoinštančného konania.20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).