Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010045
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113010045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Ivety

Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému K. P., stíhaného pre pokračovací
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.júna
2018 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018.

II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c) Tr. por. sa

obžalovaný K. P., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom L., K. č. 2, na slobode,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 291/2010 zo dňa 16.01.2013,

pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovavcí prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 09.04.2010 v čase okolo 10.00 hod. obvinený K. P. uviedol do omylu T.. C. Y. a to spôsobom, že
potom ako ho pristavil v K. na križovatke ulíc Z. - P. a požiadal ho, aby mu ukázal cestu k nemocnici na
onkológiu na Z. ulicu, poškodený nastúpil do auta k obvinenému, po čom z neho asi po 100 metroch
vystúpili, kedy obvinený pod zámienkou, že jeho dobrý známy mal autohaváriu a potrebuje do hodiny
zložiť zálohu na jeho operáciu, žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro s tým, že

mu dá do zálohy finančnú hotovosť vo výške 10.000 USD a následne po príchode manželky zraneného
mu táto hotovosť vráti, poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Poštovej banke a.s. Bratislava v jej
pobočke v Bratislave ba Odborárskom námestí v čase o 10.15 hod. finančnú hotovosť vo výške 2.500
euro a túto odovzdal obvinenému, následne po telefonickom kontakte obvineného údajne s odťahovou
službou, tento opätovne žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro na odťahovú
službu a na iné výdavky, na čo poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s.
v jej pobočke na Odborárskom námestí v čase o 10.41 hod. finančnú hotovosť vo výške X.XXX euro,

ktorú vzápätí odovzdal obvinenému, následne v mieste trvalého bydliska poškodeného v K. na K. ulici
č. XX mu obvinený ukázal zálohu vo výške XX.XXX F. s tým, že požičané peniaze v celkovej výške
X.XXX euro mu vráti do XX.XX hod. čo sa však nestalo a poškodený po odchode obvineného zistil, že
obvinený mu do zálohy odovzdal falošných XX F., čím takto obvinený K. P. spôsobil poškodenému T..
C. Y. v zastúpení T.. M. Y. škodu vo výške 5.500 euro,

2/ dňa 07.07.2010 v čase okolo 12.30 hod. v K. na V. ulici č. XX na prízemí v izbe bytu č. 01 spoločným

konaním vylákal od poškodenej T.. B. Z. finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro a to tým spôsobom,
že poškodenej uviedol, že tieto potrebuje na operáciu osoby, ktorá mala autonehodu, inak túto nebudúoperovať, nakoľko uvedená osoba je cudzincom, pričom finančnú hotovosť vrátia ešte toho istého dňa,
na čo im poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro, pričom obvinený finančné
prostriedky poškodenej nevrátil, čím takto spoločným konaním (s už právoplatne odsúdenou A. Z.)

spôsobili poškodenej T.. B. Z. v zastúpení T.. Q. C. škodu vo výške 1.150 euro,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX a dedičia poškodenej B. Z., nar.

XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018 bol
obžalovaný K. P. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 09.04.2010 v čase okolo 10.00 hod. obvinený K. P. uviedol do omylu T.. C. Y. a to spôsobom,
že potom ako ho pristavil v Bratislave na križovatke ulíc Z. - P. a požiadal ho, aby mu ukázal cestu k
nemocnici na onkológiu na Z. ulicu, poškodený nastúpil do auta k obvinenému, po čom z neho asi po
100 metroch vystúpili, kedy obvinený pod zámienkou, že jeho dobrý známy mal autohaváriu a potrebuje
do hodiny zložiť zálohu na jeho operáciu, žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro

s tým, že mu dá do zálohy finančnú hotovosť vo výške 10.000 USD a následne po príchode manželky
zraneného mu táto hotovosť vráti, poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Poštovej banke a.s.
K. v jej pobočke v K. ba U. námestí v čase o 10.15 hod. finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro a túto
odovzdal obvinenému, následne po telefonickom kontakte obvineného údajne s odťahovou službou,
tento opätovne žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro na odťahovú službu a na

iné výdavky, na čo poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. v jej pobočke
na Odborárskom námestí v čase o 10.41 hod. finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro, ktorú vzápätí
odovzdal obvinenému, následne v mieste trvalého bydliska poškodeného v Bratislave na K. ulici č. XX
mu obvinený ukázal zálohu vo výške 10.000 USD s tým, že požičané peniaze v celkovej výške X.XXX
euro mu vráti do XX.XX hod., čo sa však nestalo a poškodený po odchode obvineného zistil, že obvinený

mu do zálohy odovzdal falošných 50 USD, čím takto obvinený Boris P. spôsobil poškodenému T.. C. Y.
v zastúpení T.. M. Y. škodu vo výške 5.500 euro,

2/ dňa 07.07.2010 v čase okolo 12.30 hod. v K. na V. ulici č. XX na prízemí v izbe bytu č. 01 spoločným
konaním vylákal od poškodenej T.. B. Z. finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro a to tým spôsobom,

že poškodenej uviedol, že tieto potrebuje na operáciu osoby, ktorá mala autonehodu, inak túto nebudú
operovať, nakoľko uvedená osoba je cudzincom, pričom finančnú hotovosť vrátia ešte toho istého dňa,
na čo im poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro, pričom obvinený finančné
prostriedky poškodenej nevrátil, čím takto spoločným konaním (s už právoplatne odsúdenou A. Z.)
spôsobili poškodenej T.. B. Vašicovej v zastúpení T.. Q. C. škodu vo výške 1.150 euro.

Za to mu bol podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX
škodu vo výške 5.500 euro. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli dedičia poškodenej B. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zomretej dňa XX.XX.XXXX odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný K. P., ktoré odôvodnil osobitným
písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní namieta, že poukazuje na absolútne

jednoznačný pomer dôkazov, ktoré preukazujú nevinu obžalovaného oproti jedinému nepriamemu
dôkazu, ktorý absolútne nejednoznačne a nepresvedčivo indikuje možnosť úvahy o potenciálnej
vine obžalovaného. Navyše ide o dôkaz, ktorý je nepoužiteľný v konaní pred súdom. Poukazuje na
skutočnosť, že výsluchy poškodených boli vykonané pred vznesením obvinenia a preto ich pokladá za
absolútne irelevantné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz/31/2002.

Namieta, že nemal možnosť vypočuť poškodené osoby, ktoré ešte za svojho života neboli prepočutévyšetrovateľom tak, aby sa ich reálne mohol zúčastniť. Nešlo tu teda o neodkladné, či neopakovateľné
úkony. Upozorňuje, že v prípadoch poškodených osôb ide o jediné usvedčujúce dôkazy, pri ktorých mali
orgány činné v trestnom konaní prepočuť týchto svedkov už v priebehu prípravného konania. Pokiaľ ide

o zvyšné dôkazy, tak tie nesvedčia o vine obžalovaného. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že neboli
zviditeľnené a zaistené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy, pričom svedkovia T.. M. Y. a T.. Q.
C. neuviedli nič, čo by usvedčovalo obžalovaného. Poukazuje aj na výpoveď A. Z., ktorá poprela, že by
sa obžalovaný účastnil stíhanej trestnej činnosti. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na verejné
zasadnutie nedostavil, ani sa žiadnym spôsobom neospravedlnil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v

celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Zvýraznil, že vina
obžalovanéhobolazaloženálennavýpovediachpoškodenýchzprípravnéhokonania,ktorímedzičasom
zomreli, pričom tieto výpovede nie je možné použiť pri odsúdení obžalovaného, pretože neboli vykonané
kontradiktórnym spôsobom. Považuje ich za nezákonné a nepoužiteľné v konaní pred súdom.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, mal dostatok
dôkazov, aby rozhodol o vine obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol
ako nedôvodné.

O.T..M.Y.uviedol,ženemávýhradyprotirozhodnutiusúduovýrokuonáhradeškody.Pokiaľideonávrh

obhajcu, podľa jeho názoru okresný súd postupoval správne v tomto smere, nakoľko vina obžalovaného
bola jednoznačne preukázaná. Poukazuje aj na rekogníciu, ktorá je neopakovateľným úkonom a možno
z nej vychádzať.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ako bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Pokiaľ ide o výrok o vine zo spáchania skutkov (čiastkových útokov) uvedených v obžalobe, tak krajský

súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a
okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj v prípade čítania výpovedí už zomretých poškodených
podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por.

V posudzovanej trestnej veci nebolo medzi stranami sporné, že skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/

obžaloby sa stali a napĺňajú znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zák. V
tomto smere je možné poukázať na výpovede poškodených osôb, ktoré pomerne podrobne popísali
všetky rozhodné skutkové okolnosti, ktoré sa týkali vylákania finančných prostriedkov pod nepravdivou
zámienkou s tým, že im bola spôsobená škoda vo výške uvedenej v obžalobnom návrhu. Ich výpovede
ohľadne priebehu skutkového deja podporujú aj nepriame dôkazy ako výberové lístky z O. banky a zo

A. sporiteľne, ktoré preukazujú výber finančných prostriedkov, kamerový záznam ohľadne osoby, ktorá
bolapoškodenýmvovýpovedipopísaná,akoajvýpovedepozostalýchosôb(pozomretýchpoškodených
osobách), ktorým poškodené osoby popísali rozhodné skutkové okolnosti. O. ide o skutok uvedený
v obžalobe v bode 2/, tak možno poukázať aj na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn.6T/4/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorým bola zo spáchania tohto skutku právoplatne odsúdená A. Z.,
pôvodne spoluobvinená K. P..

Tieto dôkazné prostriedky sú plne postačujúce na vyvodenie záveru, že sa stali skutky uvedené
v obžalobe, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Je však nevyhnutné
preskúmať aj to, či sú spôsobilé založiť výrok o vine obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti.

Námietky obžalovaného spočívajúce v tom, že výpovede poškodených osôb sú výpovede nezákonné
nie je možné akceptovať. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že ohľadne skutku uvedeného v bode 1/
obžaloby bolo začaté trestné stíhanie vo veci dňa 09.04.2010, pričom poškodený T.. C. Y. vypovedal v
procesnom postavení svedka - poškodeného dňa 09.04.2010, teda v deň začatia trestného stíhania vo
veci. Poškodený bol riadne poučený a súvisle opisoval všetky rozhodné skutkové okolnosti uvedené v
skutkovej vete obžaloby pod bodom 1/.

Skutočnosť,ževýsluchpoškodenéhobolvykonanývdeňzačatiatrestnéhostíhanianiejemožnéoznačiť
za nezákonný postup policajta, nakoľko Trestný poriadok umožňuje vykonávať dokazovanie ihneď po
začatí trestného stíhania, t. j. aj v rovnaký deň ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci. V žiadnom
prípade sa tu preto neuplatnia právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tz/31/2002, na

ktorý poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní, pretože v tam posudzovanej trestnej veci sa začal
realizovať výsluch svedka deň pred začatím trestného stíhania vo veci, teda ešte skôr, ako bolo trestné
stíhanie začaté.

Predmetný výsluch poškodeného je preto potrebné považovať za výsluch, ktorý bol vykonaný v súlade

so zákonom, z ktorého je možné vychádzať pri ustaľovaní skutkového deja a jeho právnej kvalifikácie.
To, že bol výsluch poškodeného realizovaný pred vznesením obvinenia nie je pritom dôvodom, aby bol
pokladaný za irelevantný, ako sa nesprávne domnieva obžalovaný v podanom odvolaní. Zákonodarca
totiž umožňuje vykonávať dokazovanie (t. j. aj výsluchy poškodených) už po začatí trestného stíhania a
preto realizácia takéhoto výsluchu nie je postihnutá nezákonnosťou.

Inou otázkou je, či takéto výsluchy môžu byť aj spôsobilým (postačujúcim) usvedčujúcim dôkazom
obžalovaného a to vzhľadom k tomu, že tu prišlo k stretu s právom obžalovaného na kontradiktórny
výsluch svedka.

Poškodený T.. C. Y. totiž už viackrát v prípravnom konaní nevypovedal, pričom dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Obvinenie bolo K. P. vznesené dňa 25.06.2010 a teda ani on, ani jeho obhajca nemali možnosť, z dôvodu
úmrtia poškodeného, viesť kontradiktórny výsluch tohto svedka.

Na tomto mieste je nutné uviesť, že rokognícia vykonaná s poškodeným je fakticky len pokračovaním

výsluchu poškodeného a preto všetky závery uvádzané ohľadne výpovedí poškodených osôb sa
vzťahujú aj na rekogníciu, ktorá bola s poškodenými následne vykonaná. Tá je síce neopakovateľným
úkonom, avšak obhajca, či obvinený majú právo pri výsluchu svedka spochybňovať aj ním vykonanú
rekogníciu a k jej priebehu klásť svedkovi otázky.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 2/, tak pre tento skutok bolo začaté
trestné stíhanie vo veci dňa 14.07.2010. V ten istý deň vypovedala v procesnom postavení svedka -
poškodeného T.. B. Z.. Z rovnakých dôvodov ako boli uvedené vyššie, bol aj tento výsluch vykonaný v
súladesozákonomamožnoznehovychádzaťpriustaľovanískutkovéhodejaajehoprávnejkvalifikácie.

Aj v tomto prípade však došlo k stretu s právom obžalovaného na kontradiktórny výsluch svedka,
nakoľko menovaná poškodená síce ešte počas prípravného konania vypovedala a to dňa 18.08.2010
(v deň vznesenia obvinenia K. P.), avšak obvinený, ani jeho obhajca nemali možnosť sa tohto výsluchu
zúčastniť a klásť poškodenej - svedkyni otázky. Následne poškodená dňa 10.11.2011 zomrela.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že bolo pochybením orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ
poškodené osoby v danej trestnej veci opätovne nevypočuli aj po vznesení obvinenia. Vzhľadom k tomu,
že išlo o osoby vysokého veku, mali tak postupovať s osobitným urýchlením, aby sa tak zachovala
dôkazná hodnota týchto výpovedí aj pre konanie pred súdom. Prieťah, ktorý bol vo vyšetrovaníspôsobený zo strany orgánov činných v trestnom konaní mal potom také následky, že poškodené osoby
zomreliaužreálnenebolomožnédaťobvinenému,čijehoobhajcovimožnosťvykonaťichkontradiktórny
výsluch.

V súvislosti s právom obžalovaného vypočúvať svedkov (tzv. právo na kontradiktórny výsluch svedka)
krajský súd upozorňuje, že súdy sú povinné aplikovať nielen vnútroštátne právo, ale aj relevantné
ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), ktorý je na
území SR priamo vykonateľný a taktiež sú povinné brať do úvahy aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, nakoľko len tento súdny orgán je oprávnený záväzne vykladať obsah jednotlivých článkov
Dohovoru.

Podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru má každý, kto je obvinený z trestného činu, právo vypočúvať
alebo dať vypočuť svedkov proti sebe.

Predmetné ustanovenie je garanciou kontradiktórnej povahy konania, ktorá vychádza z toho, že
svedkovia by mali byť vypočutí súdom (prípadne procesnými stranami) v prítomnosti obvineného na
verejnom pojednávaní a to tak, aby im obvinený mohol klásť otázky a aby mohol spochybniť ich výpoveď.
Z kontradiktórnej povahy konania existujú výnimky, ktoré však nesmú skracovať práva obhajoby.
Spravidla tak obvinenému musí byť poskytnutá dostatočná možnosť spochybniť výpoveď svedka a klásť

svedkovi otázky a to buď v okamihu, keď svedok vypovedá, alebo v neskoršej fáze konania.

Pokiaľ má byť pred súdom použitý ako dôkaz výpoveď svedka, ktorého obvinený nikdy nemal možnosť
vypočuť (čo je aj prípad obžalovaného K. P. vo vzťahu k výpovediam zomretých poškodených osôb),
tak je nevyhnutné postupovať podľa testu vyloženého v rozsudku veľkého senátu Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Al - C. a E. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 15.12.2011 č. 26766/05 v spojení s
rozsudkom veľkého senátu vo veci Schatschaschwili proti Nemecku zo dňa 15.12.2015 č. 9154/10.

Otázka, či pripustením výpovede neprítomného svedka (týmto termínom sa označuje aj svedok, ktorý
bol vypočutý iba v prípravnom konaní bez prítomnosti obvineného či jeho obhajcu), ako dôkazu proti

obvinenému nebolo porušené právo obvineného vypočúvať svedkov sa posudzuje v troch krokoch,
ktoré boli stanovené vyššie citovanou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle týchto
rozhodnutí je nutné posúdiť:

1/ Či pre neprítomnosť svedka existoval dostatočný dôvod,

2/ akú váhu mal tento dôkaz, t. j. či išlo o jediný alebo rozhodujúci dôkaz proti obvinenému alebo o dôkaz
so značnou váhou,
3/ či v konaní existovali dostatočne vyvažujúce faktory, vrátane silných procesných záruk, ktoré
kompenzovali pripustenie výpovede neprítomného svedka ako dôkazu proti obvinenému.

Nakoniec vo svetle týchto troch kritérií je potrebné posúdiť, či možno konanie ako celok považovať za
spravodlivé.

Dôkaz výpoveďou neprítomného svedka možno ako usvedčujúci dôkaz proti obvinenému použiť len v
prípade, ak pre neprítomnosť svedka existoval dostatočný dôvod, ak takáto výpoveď nebola jediným, či

rozhodujúcim dôkazom o vine obvineného a v prípade, ak bola jediným, či rozhodujúcim usvedčujúcim
dôkazom tak len vtedy, ak zároveň existovali dostatočne vyvažujúce faktory, ktoré kompenzovali
pripustenie výpovede neprítomného svedka ako dôkazu proti obvinenému.

V prvom kroku sa teda skúma, či existoval dostatočný dôvod pre neprítomnosť svedka. Európsky súd

pre ľudské práva v rozsudku vo veci Al - C. a E. uviedol, že ak svedok zomrel, pochopiteľne nezostáva
iná možnosť ako prečítať jeho skroršiu výpoveď.

Vzhľadom k tomu, že poškodení T.. C. Y. a Ing. B. Z. zomreli ešte pred konaním hlavného pojednávania
existoval logický dôvod na čítanie ich svedeckých výpovedí z prípravného konania. Na tomto mieste

krajský súd opakuje, že išlo síce o výpovede zákonné, avšak zároveň išlo o výpovede, na ktorých sa
obvinený a ani jeho obhajca nemali možnosť zúčastniť a viesť prípadne kontradiktórny výsluch týchto
usvedčujúcich svedkov už v prípravnom konaní. Prvý krok v stanovenom teste preto bol splnený.V druhom kroku testu sa skúma, či svedectvo neprítomného svedka bolo jediným, či rozhodujúcim
dôkazom pre odsúdenie obvineného (rozsudok vo veci Al - C. a E.), prípadne, či takáto svedecká
výpoveď mala značnú váhu a jej pripustenie preto mohlo znevýhodniť obhajobu (rozsudok vo veci vo

veci Schatschaschwili).

Rozhodujúci dôkaz podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je taký dôkaz, ktorý je tak významný alebo
dôležitý, že ho možno považovať za pravdepodobne určujúci pre výsledok prípadu. Pokiaľ je výpoveď
neprítomného svedka podporená ďalšími dôkazmi, bude závisieť od hodnotenia týchto podporných

dôkazov, či možno výpoveď neprítomného svedka považovať za rozhodujúci dôkaz.

V danom prípade došlo k vzneseniu obvinenia Borisovi P. pri obidvoch skutkoch len na základe
rekognície, pri ktorej bol ako páchateľ opoznaný poškodenými osobami.

Pokiaľ ide o zvyšné dôkazy, tak T.. Q. C., či T.. M. Y., synovia poškodených osôb disponovali len

sprostredkovanými informáciami o spáchaní skutku, avšak nie už o tom, kto bol páchateľom skutku.
Tieto výpovede preto nemožno označiť za výpovede usvedčujúce obžalovaného. Rovnaký záver platí
aj o listinných dôkazoch (výberové lístky z banky), či pre kamerový záznam, nakoľko tieto dôkazy sa
opätovne týkajú iba skutkových okolností, avšak nie toho, kto bol páchateľom stíhaného trestného činu.

Záver o vine obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti nie je možné vyvodiť ani z
vykonaného znaleckého dokazovania (odvetvie daktyloskopia a odvetvie kriminalistická biológia a
genetická analýza), pretože z nich nemožno vyvodiť žiadne poznatky ohľadne obžalovaného a jeho
účasti na stíhaných skutkoch. A napokon vo veci vypovedala v procesnom postavení svedka aj bývalá
spoluobvinená K. P. a to A. Z., ktorá poprela účasť obžalovaného na spáchaní skutku uvedeného v bode

2/ obžaloby.

Z. na túto dôkaznú situáciu krajský súd uzatvára, že jediným, či rozhodujúcim dôkazom viny
obžalovaného boli len a výhradne výpovede poškodených osôb spojené s následnou rekogníciou. Z
iných vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť účasť obžalovaného na spáchaní žalovanej trestnej

činnosti.

Pokiaľ ide o tretí krok testu, tak tu sa skúma, či existovali dostatočne vyvažujúce faktory, ktoré
kompenzovali znevýhodnenie obhajoby spôsobené tým, že ako dôkaz bola pripustená výpoveď
neprítomného svedka.

Europský súd pre ľudské práva vníma (pozri rozsudok vo veci Al - C. a E. a rozsudok vo veci A.) ako
dôležitú záruku skutočnosť, že súdy pristupujú k výpovedi neprítomného svedka obozretne. Rovnako
tak skúma, či si vnútroštátne súdy uvedomovali, že výpoveď neprítomného svedka má nižšiu váhu a či
súd podrobne odôvodnil prečo považuje takéto svedectvo za spoľahlivé a to aj so zreteľom k ostatným

dôkazom. Ďalšou významnou zárukou je existencia dôkazov podporujúcich výpoveď neprítomného
svedka. Môže ísť napríklad o výpovede osôb, ktorým svedok udalosti popísal bezprostredne potom, čo
sa odohrali, hlavne pokiaľ tieto osoby vypovedali pred súdom a obvinený ich mal možnosť sám vypočuť
a ich výpoveď sa týka toho, kto mohol byť páchateľom stíhaného trestného činu. Za podstatnú záruku
sa považuje aj to, pokiaľ mal obvinený možnosť položiť svedkovi otázky písomne, prípadne pokiaľ mal

možnosť obvinený alebo jeho obhajca vypočuť svedka v prípravnom konaní. Za ďalší vyvažujúci faktor
je pokladané, ak je na súde prehratý videozáznam výpovede svedka, čo umožňuje súdu, ako aj stranám,
pozorovať svedka počas výsluchu a utvoriť si názor na jeho vierohodnosť.

V každom prípade však musí mať podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, obvinený možnosť uviesť,

ako podľa neho prebehli relevantné udalosti a spochybniť vierohodnosť neprítomného svedka, prípadne
poukázať na nekonzistentnosť jeho výpovedi, či nesúlad s výpovedou iných svedkov.

Iba pri existencii dostatočných záruk možno prijať záver, aby výpoveď neprítomného svedka bola
jediným, či rozhodujúcim dôkazom pre odsúdenie obvineného. Rozsah týchto záruk bude vždy závisieť

na tom, akú váhu mala výpoveď neprítomného svedka na rozhodnutie. Čím závažnejšia takáto
výpoveď bola, tým silnejšie záruky musí konanie vykazovať, aby bolo možné považovať rozhodnutie
za spravodlivé.K uvedenému krajský súd dodáva, že podporné dôkazy, ktoré sú v súlade s výpoveďou neprítomného
svedka nie je možné považovať za dostatočnú procesnú záruku v zmysle tretieho kroku testu, pokiaľ sa
netýkajú otázky kto bol páchateľom trestného činu (nejde o podporné dôkazy vo vzťahu k usvedčeniu

obvineného), ale len skutkových okolností posudzovaného prípadu.

Odvolací súd je názoru, že v danej trestnej veci neexistovali žiadne dôležité záruky, ktoré by
kompenzovali použitie výpovede neprítomného svedka na usvedčenie obžalovaného zo spáchania
stíhanej trestnej činnosti. Krajský súd opakuje, že výpovede poškodených osôb boli jedinými

usvedčujúcimi dôkazmi obžalovaného. Obžalovaný a ani jeho obhajca, nemali nikdy možnosť klásť
týmto svedkom otázky a vo veci neexistujú žiadne ďalšie dôkazy (hoci aj podporné), z ktorých by
sa dala vyvodiť vina obžalovaného. Z výpovedí poškodených osôb nebol vyhotovený ani obrazovo
zvukový záznam, ktorý by mohol byť prehratý na hlavnom pojednávaní a nebola tu ani možnosť položiť
poškodeným osobám otázky napríklad sprostredkovane (cez inú osobu, napríklad sudcu, písomne a
podobne). Navyše poškodené osoby mohli byť reálne vypočuté policajtom v prípravnom konaní ešte za

svojho života a to tak, aby sa na nich mohol reálne zúčastniť obžalovaný, respektíve jeho obhajca. To,
že policajt takto nepostupoval, nie je možné klásť na ťarchu obžalovanému.

Za takéhoto stavu nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné založiť odsúdenie obžalovaného
Borisa P. iba na výpovediach poškodených osôb. V tomto smere sú preto výpovede poškodených osôb

procesne nespôsobilými dôkazmi na výrok o vine obžalovaného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.
Iné dôkazy svedčiace o vine obžalovaného pritom na hlavnom pojednávaní produkované neboli.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nie je možné nepochybne, t. j. bez
rozumných pochybností, ustáliť, že na stíhanej trestnej činnosti sa zúčastnil obžalovaný K. P.. Práve z

týchto dôvodov bolo namieste uplatnenie zásady „in dubio pro reo“ a oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. V tomto smere krajský súd pripomína, že ani vysoký
stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Krajský súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn procesne

spôsobilých dôkazov, ktorý by jednoznačne a nepochybne usvedčoval obžalovaného zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutkov
uvedených v obžalobe (teda, že sa nepodieľal na podvodnom konaní voči poškodeným osobám), ale
konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutkov uvedených v obžalobe
dopustil (teda, že sa podieľal na podvodnom konaní voči poškodeným osobám). Nedokázaná vina tu má

však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady „in dubio pro reo“, oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby.

Pokiaľideovýrokonáhradeškody,takkrajskýsúdvychádzalzustanovenia§288ods.3Tr.por.vzmysle
ktorého musí súd obligatórne odkázať poškodené subjekty na civilný proces, ak vyhlásil oslobodzujúci

rozsudok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.