Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010159
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416010159.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v trestnej veci proti

obžalovanému I. J., L.É. XX.XX.XXXX E. Ž. L. Y., P. J. C. J. Š., živnostníkovi pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I. J., L.. XX.XX.XXXX E. Ž. L. Y., P. J. J. Š., živnostník,

sa uznáva vinným že,

ako otec T. J., L.. XX.X.XXXX P. J. J. Š., A.. K.. I.. D. XXXX, si od mesiaca júl 2015 až do súčasnej doby,
v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplno povinnosť vyplývajúcu
mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, ktorá mu bola deklarovaná
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XC XXX/XXXX - XX X. K. XX. I. XXX v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica D.. X.. XXCo XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, s
právoplatnosťou ku dňu 9.3.2017, ktorými bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške a 120
eur mesačne, vždy do 15. teho dňa v mesiaci k rukám T. J. čím zapríčinil, za vyššie uvedené obdobie

v neprospech T. J. dlh na výživnom vo výške 3.840 eur

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona

za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného

zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
povinnosti zaplatiť v určenej skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 3.840 eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 21.03.2016 na tunajší súd obžalobu
na obvineného I. J., L.. XX.XX.XXXX E. Ž. L. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1 Tr. zákona.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať
len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj
bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný; obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý

je predmetom obžaloby pred orgánom činnom v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o
vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a
urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skrátenia jeho vyšetrovania; obžalovaný bol na možnosť
vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Súd za splnenia podmienok § 252 ods. 2 písm. a) až d) Tr. poriadku vykonal dokazovanie za
neprítomnosti obžalovaného.

Skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku mal súd preukázané najmä z
výpovedi svedkyne poškodenej T. J.R., L.. XX.XX.XXXX, D. T. J., L.. XX.XX.XXXX a taktiež ostatných

listinných dôkazov, ktoré boli na predmetnom hlavnom pojednávaní oboznámené.

Z výpovede svedkyne G. T. J. vyplynula pre súd jednoznačne okolnosť, že obžalovaný si v žalovanom
období riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako osobe oprávnenej podľa
osobitného zákona, pričom dlh za žalované obdobie na výživnom predstavuje finančný obnos ku dňu

konaniahlavnéhopojednávaniasumu3.840,-€.Svedkyňapoškodenávosvojejvýpovediďalejpotvrdila,
že neplatením výživného nebola ohrozená jej výchova ako oprávnenej podľa osobitného zákona.

Svedkyňa T. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že obžalovaný si za celé žalované
obdobie, ktoré je súčasťou skutkovej vety vyživovaciu povinnosť neplnil tak počas maloletosti vypočutej

poškodenej svedkyne ako i počas jej plnoletosti až do súčasnej doby. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi
potvrdila okolnosť, že z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti, nebola ohrozená výchova maloletého
dieťaťa, resp. plnoletej svedkyne poškodenej.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,

D.. X.. XC XXXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1997 bol obžalovaný zaviazaný
prispievať na výživu v tom čase mal. T. J.R., L.. XX.X.XXXX výživným vo výške 26,65 € mesačne vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca zvlášť, vopred k rukám matky T. J., L.. XX.XX.XXXX. Jeho vyživovacia
povinnosť bola pre účely trestného konania určená na sumu 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, čím podľa obžaloby zapríčinil za žalované

obdobie od mesiaca júl 2015 do podania obžaloby dlh na výživnom vo výške 244,17 €.

Z prevedeného dokazovania Rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. konania 5C 122/2015-95
zo dňa 22.06.2016 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica D.. X.. XXCo XXX/XXXX
X. K. XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2017 mal súd nesporne za

preukázané, že obžalovaný bol hore uvedenými rozhodnutiami zaviazaný prispievať na výživu T. J., L..
XX.XX.XXXX sumou 120,- € mesačne, počnúc dňom 01.04.2015 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám T. J. ako oprávnenej osoby podľa osobitného zákona.

Obžalovaný I. J. spáchanie skutku nepoprel, z jeho písomnej mailovej komunikácie vyplynula pre súd

okolnosť, že vinu nepopiera, avšak nie je mu známa výška dlžného výživného.

Na základe vyššie uvedeného vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i zo vzájomnej súvislosti
tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak,

ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozhodnutia pričom nemal pochybnosť o vine obžalovaného.K osobe obžalovaného mal súd zistené, že tento bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, ostatný krát
Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom D.. X.. XT XXX/XX, kde mu bol uložený pre prečin

podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 3 mesiacov s uložením
skúšobnej doby v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom na osvedčenie obžalovaného podľa § 50 ods. 4
Tr. zákona sa na páchateľa hľadí akokeby nebol odsúdený. Nakoľko obžalovaný sa zdržiava poväčšine
mimo územia Slovenskej republiky, správy z miesta trvalého pobytu nemajú výpovednú hodnotu.

Pokiaľ ide o uloženie trestu súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zákona všetky okolnosti
prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, kde sa obžalovaný v rámci
prípravného konania k skutku doznal. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
Tr. zákona, pričom na eventuálne uplatnenie § 37 písm. m) Tr. zákona súd z dôvodu osvedčenia sa

obžalovaného pri uložení posledného trestu odňatia slobody na túto okolnosť neprihliadol. Pri takomto
zistenom skutkovom stave, súd ukladal obžalovanému trest v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Trest má
byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne
iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu
odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania prečinu a okolnosti, ktoré mu
predchádzali. Práve vyššie uvedené okolnosti spôsobu spáchania trestného činu v kontexte s postojom
páchateľa k tomuto skutku viedli súd k tomu, že po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel
k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu a
prevýchovu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd zároveň zvažoval, či je potrebné,

aby takto vymeraný trest obžalovaný priamo vykonal alebo či je ešte účelu trestu možné dosiahnuť aj
jeho hrozbou pri podmienečnom odsúdení. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného ešte boli podľa názoru
súdu splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd
rozhodol, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odloží na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50
ods. 1 Tr. zákona v rozsahu 24 mesiacov. Súd zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona uložil v

záujem poškodenej obmedzenie v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná

náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.