Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414200066.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: T. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX,
v konaní o zaplatenie 274,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 261,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z tejto sumy od 06.01.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenom súdu dňa 07.01.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť čiastku
274,27 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12,68 Eur od 04.02.2011 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 261,59 Eur od 06.01.2011 do zaplatenia ako aj trovy
konania, čo zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytla žalovanému telekomunikačné
služby, ktoré mu boli fakturované v sume 12,68 Eur faktúrou splatnou dňa 03.02.2011 a v sume 261,59
Eur faktúrou splatnou dňa 05.01.2011. Žalovaný faktúry neuhradil, pričom nárok na ich zaplatenie

bol žalobcovi aj s príslušenstvom postúpený spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 03.10.2012.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.06.2015 č.k. 6C/192/2014-51 tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 12,68 Eur od 04.02.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a takisto nepriznal náhradu trov konania ani bývalému vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26.02.2018 č.k.
12Co/107/2017-63 rozsudok tunajšieho súdu zrušil vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
a tiež v závislom výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšie konanie. Ako
konštatoval aj krajský súd, nedotknutým zostal výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
12,68Eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaatiežvýrokonepriznanítrovkonaniabývalémuvedľajšiemu

účastníkovi. Odvolací súd uviedol, že tunajší súd nesprávne právne posúdil premlčanie nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 261,59 Eur s príslušenstvom, pretože ak koniec lehoty určenej podľa rokov pripadol
na deň pracovného pokoja, je jej posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň.4. Po vrátení veci súd opätovne rozhodol v merite bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297
písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadku(zákonč.160/2015Z.z.),nakoľkosajednaloospotrebiteľskúvec,
išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 02.12.2010 zmluvu o pripojení (v znení
jej dodatku z toho istého dňa), ktorou sa menovaná spoločnosť zaviazala poskytovať žalovanému

dojednané elektronické komunikačné služby. Faktúrou splatnou dňa 05.01.2011 boli potom žalovanému
fakturované telekomunikačné služby v sume 261,59 Eur a faktúrou splatnou dňa 03.02.2011 boli
žalovanému fakturované telekomunikačné služby v sume 12,68 Eur. Žalobca doložil aj faktúru vystavenú
žalovanému v sume 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty, túto však žalobca v tomto spore nepožadoval.

6. Z uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou

Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie žalovaných pohľadávok
podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 03.10.2012 (zmluva na
č.l. 16 a nasl. spisu a jej príloha na č.l. 4 spisu)) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
Právny základ uzavretej zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 02.12.2010 (ako dňu uzavretia zmluvy o

pripojení), podľa ktorých zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na

tarifu.

7. Žalovaný, ktorý včas cenu poskytnutých telekomunikačných služieb neuhradil, je preto v zmysle
uzavretej zmluvy o pripojení povinný uhradiť fakturované telekomunikačné služby v celkovej dlžnej sume
274,27 Eur (261,59 Eur + 12,68 Eur) spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009
do 31.01.2013) žalobcovi, ktorý nárok na ich zaplatenie nadobudol postúpením podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávok. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz
svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť tejto dlžnej sumy, rovnako ako nebolo
predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného

zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
Úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v správnej výške v zmysle uvedených ustanovení v súlade
so sadzbou ECB platnou k prvému dňu omeškania so zaplatením danej faktúry.

8. Nakoľko suma 12,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 04.02.2011 do zaplatenia

(čo predstavuje dlh žalovaného z druhej žalovanej faktúry) bola už žalobcovi právoplatne priznaná
rozsudkomzodňa02.06.2015,súduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťeštesumu261,59Eursúrokom
z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 06.01.2011 do zaplatenia (čo predstavuje dlh žalovaného
z prvej žalovanej faktúry). V súlade so závermi odvolacieho súdu dodáva tunajší súd, že právo na
zaplatenie tejto faktúry nebolo premlčané. Faktúra bola splatnou dňa 05.01.2011 a všeobecná trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula v súlade s ust. § 122 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka uplynutím dňa 07.01.2014, pretože deň 05.01.2014 pripadal na nedeľu a deň
06.01.2014 bol štátnym sviatkom. Posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, čo
bol utorok 07.01.2014, kedy žalobca podal na tunajší súd žalobu v tejto veci a teda premlčacia doba do
podania žaloby neuplynula. Dňom podania žaloby totiž došlo k prerušeniu jej plynutia v zmysle § 112

Občianskeho zákonníka.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov
konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva

z § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.