Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Saturday, June 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200288
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200288.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. - Y., proti
žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 6854/2017-KaZA zo dňa 30.06.2017, o sťažnosti žalobcu zo dňa 31.01.2018
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa

18.01.2018 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.07.2017, doručenou Krajskému súdu v Žiline elektronicky bez
zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 18.07.2017, doplnenou originálom doručeným súdu
dňa 24.07.2017, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6854/2017-KaZA zo dňa 30.06.2017
a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Spolu so žalobou požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Súd podanie žalobcu posúdil podľa povahy a obsahu ako správnu žalobu v zmysle § 177 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

2.VýzvouKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.30S/64/2017zodňa21.08.2017vyzvalsúdnazákladepodanej
žaloby v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo

výške 70 €, v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, podľa položky 10 písm. a) prílohy zákona. Súčasťou
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku bolo poučenie žalobcu o tom, že správny súd konanie zastaví,
ak nebude súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku za
podanú správnu žalobu bola doručená žalobcovi dňa 22.08.2017.

3. Podaním zo dňa 23.08.2017 žalobca opätovne požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-136 zo dňa 10.10.2017, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, súd o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov
nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca podaním zo dňa 06.11.2017 sťažnosť, o ktorej rozhodol
súd uznesením sp. zn. 30S/64/2017-147 zo dňa 05.12.2017 tak, že sťažnosť žalobcu zo dňa 06.11.2017
zamietol. Uznesenie o priznaní oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov ako i uznesenie o zamietnutí
jeho sťažnosti proti predmetnému uzneseniu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017.

4. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa 18.01.2018, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, súd konanie zastavil. Predmetné uznesenie bolo odôvodnené tým, že žalobca v
lehote stanovenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku súdny poplatok nezaplatil, hoci o
následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za
bodkočiarkou v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. Uznesenie bolo žalobcovi

doručené dňa 23.01.2018.5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca podaním doručeným súdu elektronicky bez zaručeného
elektronického podpisu (e-mailom) dňa 04.02.2018, doplneným originálom zo dňa 31.01.2018,
podaným prostredníctvom pošty, sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že krajský súd nielenže nerešpektoval

jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1, ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 13
ods. 1 písm. a), ods. 3, čl. 16, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 39, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl.
47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 145 ods. 4 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky,
§§ 2, 5 a ďalších zákona č. 162/2015 Z.z., §§ 3, 4, 5, 123 a ďalších OZ, § 4 ods. 1 písm. i) zákona
č. 71/1992 Z.z., ale nerešpektoval ani v žalobe a sťažnosti zo dňa 06.11.2017 uvedené rozhodnutia a

nálezy, či už Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo Európskeho súdu pre
ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorými je viazaný a dokonca ignoroval aj ustanovenia čl.
1, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), ods. 2 až ods. 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, čl. 28 a ďalších,
medzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj jeho štatút chránenej
osoby - osoby ŤZP vyššieho veku. V celom konaní postupoval formalisticky, zrejme zo zaujatosti, čím
mu spôsobuje psychické traumy s ďalším poškodzovaním zdravia, o čom majú svedčiť priložené články.

6. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), proti uzneseniu správneho súdu vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

Podľa § 153 SSP sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa
§ 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech.

Podľa § 155 ods. 1 SSP v sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a)
označenie napadnutého uznesenia, b) dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené,

c) v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny, d) návrh výroku rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 1 SSP rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie.

Podľa § 156 ods. 2 SSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti veci možné a účelné.

Podľa § 158 SSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.
Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát
správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci,
v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 162 SSP proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.) poplatková povinnosť vzniká
podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo

žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ, a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhom
na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak
a) už začal konať vo veci samej,
b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu

v tej iste veci po tom, ako začal konať vo veci samej,
c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku
1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a
správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.

Podľa § 14 zákona č. 71/1992 Zb.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
(2) V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci
nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
(3) V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
(4)Vkonanípodľatohtozákonakonáarozhodujevyššísúdnyúradníkvrátanerozhodovaniaozastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

7. Po doručení sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu sp. zn. 30S/64/2017-151 zo dňa
18.01.2018 správny súd preskúmal podanú sťažnosť, napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu. Čo sa týka samotnej sťažnosti, táto bola podaná proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon pripúšťa podanie sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom. Sťažnosť bola podaná v rámci zákonnej lehoty a osobou oprávnenou na podanie sťažnosti.

8. Splnenie poplatkovej povinnosti, t. j. zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným
podmienkam správneho súdneho konania vzhľadom na procesno-právne následky jeho nezaplatenia
spočívajúceho v zastavení konania (výnimkou je prípad oslobodenia od súdnych poplatkov). Súdny
poplatok patrí medzi trovy súdneho konania. V článku 46 Ústavy Slovenskej republiky sa ako základné

právo zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Trovy konania sú spoluurčujúcim faktorom
toho, či sa uvedené základné právo naplní aj reálnym obsahom. V rámci rozhodovacej praxe pri
aplikovaní článku 46 Ústavy SR vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky aj viaceré obsahové princípy
uplatňovania tohto práva. Osobitne možno v tejto súvislosti uviesť právo na reálny prístup k súdu, ktoré
však neznamená automatické právo na bezplatný prístup k súdu. Uvedené judikoval Ústavný súd SR

napr. v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 144/04, podľa ktorého „Ústava vo svojom článku 46 ods. 1 negarantuje
právo na bezplatné súdne konanie. Právo na prístup k súdu môže byť obmedzené alebo podmienené
splnením rôznych formalít alebo iných podmienok, ku ktorým patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa
zákona č. 71/1992 Zb.“

9. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola žalobcovi
doručená dňa 22.08.2017. Vzhľadom na to, že súd rozhodoval o žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov, lehota na zaplatenie súdneho poplatku opätovne začala plynúť od právoplatnosti uznesenia,
ktorým správny súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
zamietol. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v lehote stanovenej súdom vo výzve na

zaplateniesúdnehopoplatku(10dní),anikudňuvydaniauzneseniaozastaveníkonania,súdnypoplatok
nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto na základe vyššie uvedeného
súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. konanie musel zastaviť.

10. Pokiaľ sťažovateľ (žalobca) v sťažnosti len vo všeobecnej rovine s odkazom na
jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky, vybrané paragrafy SSP, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 71/1992 Zb. a vybrané články Medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
namietal vady konania, ako i rozhodnutia o zastavení konania bez toho, aby uviedol, v čom konkrétnemali tieto vady spočívať, krajský súd procesný postup vyššieho súdneho úradníka v konaní preskúmal
všeobecne vo vzťahu k obsahu spisu a nezistil v jeho postupe pochybenia, ktoré by viedli k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ namietané vady v postupe vyššieho súdneho úradníka nijako

konkrétne nešpecifikoval. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb., nečinnosť žalobcu spočívajúca v nezaplatení v súdneho poplatku v súdom stanovenej
lehote, je sankcionovaná zastavením súdneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že už v uznesení sp.
zn. 30S/64/2017-147 zo dňa 05.12.2017 poukázal na skutočnosť, že v posudzovanej veci mal nesporne
preukázanú takú aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu žalobcu, ktorá mu umožňuje jednorázovo

zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,00 € bez negatívnych vplyvov na jeho životnú úroveň. Majetkové
pomery žalobcu boli podrobne uvedené v uznesení správneho súdu sp. zn. 30S/64/2017-136 zo dňa
10.10.2017, na ktorého odôvodnenie krajský súd poukazuje. Tieto boli preukázané z listinných dôkazov
predložených jednak samotným žalobcom, ako aj získaných súdom z katastra nehnuteľností. Dôvody
pre oslobodenie okrem pomerov účastníka z ustanovenia § 166 ods. 1 SSP nevyplývajú, a preto ani
nemohli byť relevantné pre posúdenie žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku.

11. Správny súd konal vo veci so žalobcom, ktorý nie je zastúpený advokátom, keďže ide o konanie,
kde právne zastúpenie nie je obligatórne (§ 49 ods. 2 písm. d) SSP), a pretože žalobcovi, ktorý sám
podal v lehote sťažnosť, už v zmysle ust. § 156 ods. 1 SSP uplynula lehota na jej doplnenie, v štádiu
rozhodovania o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu právna pomoc advokáta by nemohla byť ani

efektívne poskytnutá.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vydané rozhodnutie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bolo vecne správne. Vzhľadom
nato,žeanipovydanípredmetnéhouznesenianebolapreukázanážiadnaskutočnosť,sktoroubyplatný

právny poriadok Slovenskej republiky spájal dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, rozhodol
správny súd tak, že podanú sťažnosť v zmysle ust. § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).