Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315203896
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4315203896.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: REALITY

- GO MONEY s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655, proti žalovanému:
Mesto Levice, so sídlom Nám. hrdinov 1, 934 32 Levice, IČO: 00307203, o náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e v y h o v u j e návrhu aby do konania vedeného na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 7C/176/2015 na miesto doterajšieho žalobcu REALITY - GO MONEY s.r.o. so sídlom
Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655 vstúpil nový žalobca REALITY - X24 CZ s.r.o. so
sídlom nám. 1.máje 1605, Uherský Brod, PSČ: 688 01, Česká republika, IČO: 292 13 754.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 12.3.2015 sa právny predchodca žalobcu a to REALITY - X24 CZ s.r.o.,
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody vo výške 7 794,59 Eur, taktiež žiadal
priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a
zároveň správca v zmysle § 1a písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

vydal Platobný výmer č. XXXXXX/XXXX zo dňa 31.3.2005, ktorým vyrubil daňovníkovi REALITY, a.s.,
Trenčín, Kubranská č. 623, IČO: 36 305 961 (ďalej len daňovník) daň z nehnuteľností na rok 2005 a to
daň zo stavieb vo výške 234 819,- SK, teda spolu daň z nehnuteľností vo výške 234 819,- SK. Právny
predchodca žalobcu uzavrel ako postupník so spoločnosťou REALITY, a.s. ako postupcom zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok
2005 uvedeným platobným výmerom. Od zmluvy o postúpení pohľadávok pôvodný žalobca REALITY

- X24 CZ s.r.o. odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody
v predmetnom konaní. Podľa žaloby nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v nerešpektovaní
právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z
nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom
dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľností ako daňovníkovi na realizáciu
a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti. Žalovaný
bol povinný skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby

dane z nehnuteľnosti. Žalovaný túto právnu povinnosť nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto
miestnychpodmienok,ktorébolitaké,žebyzníženiesadzbydaneplneopodstatňovali.Daňovníkovibola
v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností vyrubená neadekvátna a nenáležitá daň.
Daňovník vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadnevyužitie jeho nehnuteľností, mohol nehnuteľnosti využívať len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný
nebol schopný zabezpečiť riadne možnosti príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovanie
vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol

schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými
ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľností vo
vlastníctve daňovníka. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch
obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkovo dostačujúci vzhľad územia. Žalovaný
inkasoval na dani z nehnuteľností od daňovníka značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom

nezabezpečil pre daňovníka akékoľvek skvalitnenie a zlepšenie možnosti využitia týchto nehnuteľností.
Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil
možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky objektívne existovali,
bol jeho postup nesprávny a daňovníkovi ním bola spôsobená škoda. Zastáva názor, že uvedené
rozhodnutie správcu dane je nezákonné a protiústavné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.5.2016, kde uviedol, že s podanou žalobou v
plnom rozsahu nesúhlasí a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že Mesto Levice, ako správca dane z
nehnuteľností podľa § 1a písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyrubilo dňa 31.3.2005 platobným
výmerom č. XXXXXX/XXXX daň z nehnuteľností na rok 2005 pre daňovníka REALITY, a.s., Kubranská

ul. č. 623, 911 01 Trenčín, IČO: 36 305 961 vo výške 234 819 Sk. Vyrubená daň bola splatná v
nasledovných splátkach: v termíne do 31.3.2005 v sume 77 490,00 SK, v termíne do 30.6.2005 v
sume 77 490,00 SK, v termíne do 30.9.2005 v sume 79 839,00 SK. Daň bola zaplatená nasledovne:
31.5.2005 v sume 77 490,00 SK, 11.7.2005 v sume 77 490,00 SK, 30.9.2008 v sume 79 839,00 SK. Proti
platobnému výmeru v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. bolo možné podať odvolanie v lehote

15 dní odo dňa doručenia. Platobný výmer bol doručený dňa 18.4.2005. Keďže v stanovenej lehote
nebolo podané odvolanie platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2005. Daňovník nevyužil
žiadnyriadnyopravnýaanimimoriadnyopravnýprostriedokvzmyslezákonač.511/1992Zb.Tvrdeniam
žalobcu, že Mesto Levice ako správca dane z nehnuteľností v procese vyrubovania dane, uplatnilo
nesprávnyúradnýpostupatokonkrétnetým,žepriurčenívýškydaneneprihliadlonamiestnepodmienky

a neposúdilo možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností, čím porušilo právnu povinnosť skúmať
existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možností zníženia dane z nehnuteľností, nie sú
pravdivé. Mesto Levice využilo všetky zákonné možnosti pri určovaní výšky dane a pri schvaľovaní VZN
mesta Levice č. 76 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území mesta Levice
na rok 2005. O tom, že správca dane pri stanovení výšky sadzieb daní zohľadnil aj miestne podmienky

preukazuje tá skutočnosť, že vo VZN mesta Levice č. 76 o podmienkach určovania a vyberania dane
z nehnuteľností na území mesta Levice na rok 2005 boli schválené rôzne sadzby daní z nehnuteľností
zo stavieb. Tvrdenie žalobcu, že vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností na
rok 2005 je nezákonné a protiústavné, nakoľko spoločnosť Reality, a.s., ako daňovník nadobudol
zdaňované nehnuteľností z príjmov už zdanených daňou z príjmu a napriek tomu, bola druhýkrát

zdaňovaná daňou z nehnuteľností je nepodstatné, nakoľko na vyrúbenie dane z nehnuteľností nemá
vplyv z akých zdrojov bol nehnuteľný majetok nadobudnutý, ale podstatné je vlastníctvo nehnuteľností.
Žalobca vlastníctvo predmetných nehnuteľností deklaroval podaním daňového priznania na rok 2005,
v zmysle § 19 zákona č. 582/2004 Z.z. a podľa § 9 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovníkom dane
zo stavieb je vlastník stavby. Príjem dane z nehnuteľností je príjmom mesta a nie je zákonom určené

účelové použitie získaných finančných prostriedkov. O ich použití rozhoduje mestské zastupiteľstvo na
základe schváleného rozpočtu mesta. Na základe uvedeného je zrejmé, že postup mesta Levice pri
vydávaní platobného výmeru č. 004052/2005 zo dňa 31.3.2005 bol správny a zákonný, žalobcovi nebola
spôsobená žiadna škoda a preto navrhujú, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.5.2017. Právny predchodca žalobcu a to REALITY
- X24 CZ s.r.o. pred pojednávaním dňa 5.5.2017 doručil súdu návrh na vstup strany sporu do
konania podľa § 80 CSP na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky a žiadosť o
odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania akceptoval a pojednávanie odročil nadeň 6.9.2017. Zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcu, v tom čase REALITY - X24 CZ s.r.o., aby
súdu doručil súhlas spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. so vstupom do konania. V stanovenej
lehote tento súhlas nebol doručený a preto Okresný súd Levice uznesením zo dňa 27.9.2017 pod č.k.

7C/176/2015-73 nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Termín pojednávania
vytýčenýnadeň6.9.2017bolzrušenýavovecibolvytýčenýnovýtermínpojednávanianadeň3.11.2017.
Právny predchodca žalobcu REALITY - X24 CZ s.r.o. pred pojednávaním dňa 26.10.2017 doručil súdu
návrh na vstup strany sporu do konania podľa § 80 CSP na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu
postúpenia pohľadávky spolu s písomným súhlasom so vstupom do konania, ktorý udelila Obchodná

spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o. Súd žiadosť o odročenie pojednávania akceptoval. Okresný
súd Levice uznesením zo dňa 27.10.2017 pod č.k. 7C/176/2015-84 vyhovel návrhu, aby do konania
vedeného vo Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/176/2015 na miesto doterajšieho žalobcu REALITY-
X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 29213754, vstúpil
novýžalobca:REALITY-GOMONEYs.r.o.,IČO:48272655,sosídlomNováulica1588,90031Stupava.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14.3.2018. Žalobca dňa 9.3.2018 doručil súdu návrh
na vstup strany sporu do konania namiesto doterajšieho žalobcu. Z dôvodu podaného návrhu na vstup
nového subjektu do konania navrhol odročenie pojednávania. Žiadal pripustiť zmenu strany sporu tak,
aby z konania vystúpil doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť REALITY -
X24 CZ s.r.o., z dôvodu zrušenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2017 uzatvorenou medzi

REALITY - X24 CZ s.r.o. a spol. REALITY - GO MONEY s.r.o., obsahom ktorej je pohľadávka vymáhaná
v predmetnom súdnom konaní. Súd na emailovú adresu žalobcu mu oznámil (č.l. 103 spisu), že jeho
žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje s tým, že o procesných návrhoch strán sporu rozhodne
na pojednávaní. Súd poukazuje na to, že pokiaľ by mal z tohto dôvodu vždy odročiť pojednávanie,
nemuselo by v dôsledku takto opakovane podávaných návrhov vôbec dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu.

I predchádzajúce pojednávanie vytýčené na deň 10.5.2017, 6.9.2017 a 3.11.2017 bolo odročené z
uvedeného dôvodu (bod 5 rozsudku). Zmluva, na základe ktorej navrhol žalobca vstup nového subjektu
do konania, bola uzavretá iba 7 dní pred termínom pojednávania, pričom súd považuje tento postup
žalobcu za obštrukčný a zameraný na opätovné zmarenia pojednávania. Zo strany žalobcu išlo o
procesný úkon vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepoužíva právnu

ochranu(čl.5ZákladnýchprincípovCSP).Súdnapojednávanídňa14.3.2018rozhodolonávrhužalobcu
na pripustenie vstupu nového subjektu do konania spolu s rozhodnutím vo veci samej tak, že nevyhovel
návrhu žalobcu.

6. Súd na pojednávaní dňa 14.3.2018 tak pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP.

Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal podanú žalobu zamietnuť.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie i oboznámením sa s listinných dôkazmi, zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Žalovaný vydal dňa 31.3.2005 Platobný výmer č. XXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil daňovníkovi

REALITY a.s., IČO: 36 305 961, daň z nehnuteľností spolu vo výške 234 819,00,- SK. Daňovník ako
postupca so spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 29213754 ako postupníkom uzatvoril dňa
24.10.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola tejto spoločnosti (pôvodný žalobca) postúpená
pohľadávka daňovníka na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri
vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2005 uvedeným platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa

31.3.2005. Pokiaľ ide o výšku, tak v zmluve je uvedené, že predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už
zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2005 vo výške 234 819,- SK a výškou dane, ktorá by bola
určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane
s ohľadom na miestne podmienky, pričom túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného
dokazovania, alternatívne výška tejto škody zodpovedá sume vo výške 7 794,56 Eur. Listom zo dňa

15.1.2015 požiadala spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o. žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone
samosprávy.

8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájanú.

9. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.10. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.Podľa§524OZ(1)Veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.08.2007; ďalej len
"zákona č. 514/2003 Z. z.") tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej
len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

16. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z. z. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú
ustanovenia § 5 a 6.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Pod pojmom aktívna
vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného

práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Pasívna vecná legitimácia
na strane žalovaného znamená, že mu podľa hmotného práva vyplýva určitá povinnosť. Skúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania

nenamieta )porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. júna
2010). Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní aktívna
vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným a preto súd podanú žalobu zamietol.

22. Podľa žaloby k vzniku tvrdenej škody malo dôjsť Platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX zo dňa
31.3.2005, vydaného za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného od 1.7.2004). Podľa § 5 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastníkkonania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, teda v tomto prípade
daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka
daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky z daňovníka na inú osobu

je však neplatná pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala
byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Nárok
na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1
zákona vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného mohol byť poškodený
iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd
nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda
vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie prvý ani ďalší postupník. Iba poškodený a nie postupník
mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo.
Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by
prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému

bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené
neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutia, ktorými mu škoda mala
byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené neboli, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako
o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol
postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala. Žalobcovi pritom daň vyrubená nebola a zo skutkových tvrdení

obsiahnutých v žalobe jednoznačne poškodeným nie je. Súd poukazuje i na to, že zmluvou o postúpení
pohľadávky podľa § 524 OZ sa môže preniesť iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Niektoré
práva teda nemožno previesť, teda v danom prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu.
Daňovníkovi taktiež nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva ani priznané
právo na prípadné zníženie dane, teda ani neexistuje tu zákonný predpoklad na priznanie nároku na

náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonného
rozhodnutia (§ 3 ods. 1), teda daňovník ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám nenadobudol.

23. Súd považuje nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď
žalobcasvojnárokodôvodňovaltým,žeideonároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným

postupom žalovaného. Takýmto právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný. Právnym
predpokladom nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona môže byť aj nezákonné rozhodnutie
aj nesprávny postup, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval
žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky.

Pokiaľ žalobca namietal proces postupu žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubený
dane z nehnuteľností, tak v tomto prípade nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny
úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy,
no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup vyrubenia
dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bolo Platobný výmer

č. XXXXXX/XXXX. Na základe toho je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z
nezákonného rozhodnutia. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že uvedený platobný výmer nebol príslušným
orgánom pre nezákonnosť nikdy zrušený ani zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno
posudzovať ako otázku predbežnú. Uvedené vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto
ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Súd
nie je oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri vyrubovaní dane daňovníkovi,
ak výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného a toto
je právoplatné, vykonateľné a zrušené nebolo.

24. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný, žalobca nebol vo veci vecne aktívne legitimovaný, pre súd bolo
bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa výškou škody a prípadne ďalšími okolnosťami. Z vyššie
uvedených dôvodov súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, avšak náhradu trov konania nežiadal priznať,
preto súd vyslovil, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II., III., tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v
2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).