Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716209898.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanej Z. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M..V. XXXX/X, XXX XX R., t.č. bytom Z. XXX/XXX, XXX
XX P., štátna občianka SR, o zaplatenie 631,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 527,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 527,59 € od 22.9.2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po
20,- €, splatných vždy do 25-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, v ktorom

nadobudne právoplatnosť tento rozsudok.
V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.8.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Consumer Finance Holding
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130) zo dňa 11.8.2016, ktorou sa

žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 631,18 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 22.9.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 9.4.2013 zmluvu o pôžičke
evid.č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 870,89 € na
kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku
v pravidelných 7 mesačných splátkach v sume 93,1 €. Do dňa spísania žaloby uhradila žalovaná
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 261,26 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 12.9.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná do dňa spísania žaloby dlžné splátky
neuhradila.Celkovýdlhžalovanejkudňupodaniažalobypredstavujesumu631,18€.Žalobcasizároveň
uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná
v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu
892,44 €, ktorú žalobca ponížil o už uhradenú čiastku 261,26 € a to predstavuje rozdiel vo výške

žalovanej sumy 631,18 €.

2.Dňa19.12.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň
súhlas so vstupom do konania.O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp.zn.10Csp/29/2016-24 zo dňa 24.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2018, ktorým súd
pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil Consumer Finance Holding a.s.,

IČO: 35923130 a do konania na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie
zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

3. Súd prípisom zo dňa 20.10.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámili súdu, či žalobca
berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145

ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, keď zároveň súd uviedol svoj predbežný
právny názor na to, prečo nie je možné vo veci vydať platobný rozkaz ohľadne celého nároku, ktorého
sa žalobca domáhal podanou žalobou.

4. Dňa 11.5.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.5.2018, ktorý
prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že nimi predložená úverová zmluva

spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z..
Zároveň odkázali na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016
v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N.. Zároveň dali súdu na vedomie rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd SR vyslovil nesúlad
ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ustanovením čl. 46 ods. 1 v spojení

s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedli, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 55,54 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou,
nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN
pre úvery vo výške do 1.500,- € vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v
čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v

Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok
2013 so stavom ku dňu 31.3.2013 predstavovala 39,20 %. Súdna prax zaujala názor, že postup
súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho
výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu
právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych

noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 55,54 %
neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a
je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 platného a účinného

od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v
čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastávajú názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN
za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve
nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.05.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 10.5.2018, doručené tunajšiemu súdu 11.5.2018,
zdôvodupracovnejzaneprázdnenostianenavyšovaniatrovkonaniavsúladesozásadouhospodárnosti

konania, pričom tiež ospravedlnili aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň navrhli, aby súd
rozhodol vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná,
ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa §
180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania resp. ktoré si obstaral súd ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor a to: Zmluvu o pôžičke
č.zmluvy XXXXXXXXXX z č.l.3-4, predžalobnú upomienku z č.l.5 vrátane poštovej doručenky z č.l.6,
prehľad splátok a úhrad z č.l.7, oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane poštového podacieho hárka

z č.l.20, oboznámil sa tiež s prednesom žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 9.4.2013 súd zistil,
že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovanou
ako klientom, pričom predmetom financovania pôžičky bola biela technika - chladnička, kde ako kúpnacena je uvedená suma 788,95 €, akontácia 30 % 261,26 €, pôžička (finančné plnenie) 527,59 €,
celková čiastka 609,63 € s poistením 651,70 €, splátka 87,09 € s poistením 93,10 €, počet splátok 7,
RPMN 55,54 %, fixná ročná úroková sadzba 55,54 %, priemerná hodnota RPMN 36,73 %, celkové

náklady spotrebiteľa 82,04 €, termín konečnej splatnosti november 2013, spôsob úhrady splátok
poštovou poukážkou. Klientka podpisom tejto prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky
resp. zmluvy vyjadrila svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky podľa Rámcovej
zmluvy o poistení č.E., uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding a.s. (ako poistník) a poisťovňou
Cardif Slovakia, a.s. (ako poistiteľom) a Všeobecných poistných podmienok poistiteľa. Klientka tiež

prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako „ZP“),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazala sa
ich dodržiavať.
Zo Zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd okrem iného zistil, že v článku 6 Podmienky splácania
bod 6.1. je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných

mesačných splátkach v sume a v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2. týchto zmluvných
podmienok. V bode 6.2. je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené
inak, sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V bode 6.3. je uvedené, že prvá
splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V článku 11

Zánik poistenia bod 11.1. je uvedené, že poistenie jednotlivej osoby, ktoré vzniklo na základe Rámcovej
zmluvy o poistení č.E., zaniká: d) dňom smrti a dňom vzniku plnej a trvalej invalidity poisteného. V článku
12 Skončenie zmluvy, právo klienta na odstúpenie od zmluvy v bode 12.4. je uvedené, že spoločnosť
má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta

15 dní vopred.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu
žalovanej, v ktorej jej oznámili, že napriek ich predchádzajúcim upozorneniam týkajúcich sa zmluvy
č.XXXXXXXX, ktorými jej poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tieto nevzala
vážne a preto ju vyzvali k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými

obchodnými podmienkami zmluvy. Žiadali uhradiť celkovú istinu vo výške 679,63 €, najneskôr do 3 dní
od doručenia tejto upomienky na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva,
že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná, s tým, že zásielka
bola vrátená späť dňa 18.9.2013 s poznámkou „adresát neznámy“.
Z prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovanej evid.č./VS:XXXXXXXX súd okrem iného zistil, že v

kolónke splátka je uvedená akontácia vo výške 261,26 € 9.4.2013, potom v dňoch 20.5.2013, 20.6.2013,
20.7.2013 a 20.8.2013 sú uvedené splátky vo výške 93,10 € a dňa 20.9.2013 je uvedená splátka 258,78
€, spolu splátky 892,44 € a v kolónke úhrada je uvedená len čiastka 261,26 € dňa 9.4.2013 z titulu
akontácie.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresoval

právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že ako postupca k 18.10.2016 postúpili
svoju pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX, uzavretej dňa 9.4.2013 medzi ňou ako dlžníkom a nimi ako
veriteľom vo výške 712,87 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením
zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 ako
postupníka, s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky svoje povinnosti

podľa predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného
poštového podacieho hárka č.EPH008020856 súd zistil, že dňa 24.10.2016 pod podacím číslom
RF179997469SK bola zasielaná poštová zásielka žalovanej.
Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že táto uviedla, že poberá len invalidný dôchodok 60,-
€ mesačne a teda nevie ako môžu od nej chcieť naraz 80,- €, lebo toľko ani nemá. Čo sa týka výdavkov,

platí si ešte lieky, lebo má cukrovku a je psychiatrický pacient. Veľmi ju celé toto mrzí, ale na ňu to ušil
ten róm. Uviedla tiež, že nemá z čoho žiť a chodí po košoch. Ona by to platila ako by vládala alebo by si
to mohla odpracovať, ale nevládze, lebo sa o ňu musí starať vnuk a dcéra. Bola by to schopná platiť po
nejakých 5-10,- €. Na záver uviedla, že by potrebovala asi obhajcu, lebo nie je schopná sa zastupovať.
Zo svojej rozhodovacej činnosti bola súdu známa skutočnosť, že podľa štatistiky uvádzanej Národnou

bankou Slovenska, konkrétne z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody pre rok 2013) bola pokiaľ ide o nové obchody pre domácnosti
vo vzťahu k spotrebiteľským a ostatným úverom s výnimkou úverov na nehnuteľnosti v 2.štvrťroku 2013
priemerná začiatočná fixácia úrokovej sadzby pre úvery do 1 roka vo výške 8,99 %.7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „citovaný právny predpis“), tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona

sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,

index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere dňa 9.4.2013, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu

spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez
možnosti modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie
dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu

aj posudzoval.
Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva
o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny
obchod“, t.j. na tento právny vzťah je potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného
zákonníka, avšak zároveň súd aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako
takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce právne úkony ako také.V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 9.4.2013 mal byť žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
527,59 €, ktorý sa zaviazala splatiť 7 mesačnými splátkami vo výške 93,10 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
651,70 € vrátane poistenia (celková čiastka bez poistenia bola 609,63 €). Ročná úroková sadzba v

zmluve bola dojednaná vo výške 55,54 %.
Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade
ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na
ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery
v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre

neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam

inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená
jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme
platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej

posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa

jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Úrokzúveruplnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky.Jehovýškapretomusízodpovedať
danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Zo štatistických informácií o
priemernýchúrokovýchmierachzúverovposkytnutýchveuráchrezidentomeurozóny,čosatýkanových

obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva, že v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera nových spotrebiteľských úverov so
začiatočnou dobou fixácie úrokovej sadzby do 1 roka vo výške 8,99 %. Úrok v predmetnej zmluve o
úvere túto sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje.
Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške

55,54 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve
o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s
ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania,

t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.
Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí
sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je
možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o
dohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanieoúrokuzaneplatné

v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej
nižšej výške, než vo výške 55,54 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na
zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere,
keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský

úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,
t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z
dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalovaná bola povinná uhradiť
žalobcovi len čiastku, ktorú jej právny predchodca žalobcu reálne poskytol, čiže finančné plnenie
vo výške 527,59 €, keď túto sumu mala splácať v mesačných splátkach vo výške 93,10 € vrátane

poistenia resp. 87,09 € bez poistenia, počnúc mesiacom máj 2013, vždy najneskôr do 20-teho dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná však v prospech tohto úverového vzťahu neuhradila žiadnu
splátku, keďže suma 261,26 €, ktorá je evidovaná v prehľade splátok a úhrad ako úhrada, predstavuje
akontáciu uhradenú žalovanou zrejme pri kúpe predmetného tovaru, ktorý bol predmetom financovania
úveru. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď žalovaná

nijakým spôsobom tieto skutočnosti nerozporovala, a to či už ide o výšku sumy poskytnutej právnym
predchodcom žalobcu žalovanej z titulu predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu, ktorá mala byť zo
strany žalovanej uhradená v prospech žalobcu.
Súd tak prisúdil žalobcovi len predmetnú sumu 527,59 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď
žalobcovinepriznalaninároknazaplateniepoistného,ktorémalobyťzahrnutévjednotlivýchmesačných
splátkach, konkrétne mesačne malo predstavovať sumu 6,01 €, t.j. za 7 splátok celkovo sumu 42,07

€, keďže žalobca nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy, keďže súd mal zo
správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 13.9.2017 preukázané, že žalovaná je od 31.1.2013
poberateľkou invalidného dôchodku, t.j. už v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, s tým, že
v zmysle zmluvných podmienok ohľadne zániku poistenia je uvedené, že toto zaniká dňom vzniku
plnej a trvalej invalidity, a rovnako súd nemal preukázaný nárok na úhradu poistného po predčasnom

zosplatnení úveru v mesiaci september 2013.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy od 22.9.2013 tak, ako
to považoval žalobca, keď súd vychádzal z predžalobnej upomienky, ktorou bola vyhlásená okamžitá
splatnosť celého úveru zo dňa 12.9.2013, s tým, že zásielka bola vrátená právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 18.9.2013, z dôvodu, že adresát bol neznámy, pričom v tomto predčasnom zosplatnení

úveru bola žalovanej poskytnutá lehota na dodatočné plnenie do 3 dní od doručenia tejto upomienky, t.j.
prvým dňom omeškania je 22.september 2013. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal
vo výške 5,5 % ročne, tiež ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania,
keď základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %.

9. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných
mesačných splátkach, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej na pojednávaní s poukazom na to, že
poberá len invalidný dôchodok, pričom súd mal lustráciou v Sociálnej poisťovni preukázané, že jej je
vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 72,30 €, s tým, že žalovaná uviedla, že má zvýšené výdavky
okrem iného na lieky, keďže má cukrovku a je aj psychiatrický pacient. V dôsledku týchto skutočností

súd žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach
by jej mohlo spôsobiť existenčné problémy, s tým, že výšku splátok určil súd na sumu 20,- € mesačne
pod hrozbou straty výhody splátok.

10. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní uviedla, že by potrebovala v konaní obhajcu, lebo nie je schopná

sa zastupovať, súd uvádza, že spolu so žalobou vrátane jej príloh a uznesenia, ktorým ju vyzval, aby sa
písomne vyjadrila k žalobe, bolo žalovanej doručované aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa
a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 Civilného sporového poriadku, kde bola
podrobne poučená o možnosti dať sa zastupovať v konaní zástupcom, ktorého si zvolí vrátane advokáta
resp. prostredníctvom Centra právnej pomoci a tiež ako spotrebiteľ právnickou osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, s tým, že predmetné dokumenty si žalovaná prevzala dňa 6.2.2018.
Súd teda zastáva názor, že žalovaná mala dostatočný časový priestor (viac ako 3 mesiace), aby využila
niektorý zo spôsobov zastúpenia a súd preto na jej návrh, aby jej bolo umožnené zabezpečiť si právneho
zástupcu,ktorýodprezentovalanazáverpojednávania,ktorébolonariadenévsúdenejveci,neprihliadol,
a to aj s poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku, konkrétne článok 5, keď sa podľa

názoru súdu jednalo o procesný úkon na strane žalovanej, ktorý by viedol k nedôvodným prieťahom v
konaní.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil
pomer úspechu strán konania v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 68 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola
suma 631,18 €, žalovaná bola zaviazaná na sumu 527,59 €, teda úspech žalobcu bol 84 % a úspech
žalovanej 16 %, čiže rozdiel predstavuje 68 % v prospech žalobcu s tým, že o konkrétnej výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.