Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200034
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818200034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v opatrovníckej veci maloletej G. P., L.

XX.X.XXXX, J. A. C.H. a C. C. P., L.Y. XX.X.XXXX, J. A. C.H., zastúpených kolíznym opatrovníkom
Ústredím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, detí
rodičov S. P., L.. X.X.XXXX, J. L. XXX, XXX XX K. a I.Á. P., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. K., toho času v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, 040 15 Košice - Šaca, v konaní o návrhu otca
o znížení výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 7 P 41/2017 - 50 zo dňa 6. 4. 2017, vo
výroku o výživnom v bode III a z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa

po 27,32 Eur/mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku vopred, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca do rúk matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. detí sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú dcéru G. P. a
maloletého syna C. P., a to z dôvodu, že sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Šaci a nemá žiadny príjem. Toho času nie je v ústave pracovne zaradený, pričom aj ak by bol
v budúcnosti pracovne zaradený, jeho príjem by bol minimálny.

2. Matka maloletých detí, ako to vyplýva z jej vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 19.06.2018, súhlasila
so znížením výživného na maloleté deti. Otec maloletých detí od nástupu do Ústavu na výkon trestu
a odňatia slobody (od 04.09.2017) neprispieval na výživu maloletých detí žiadnou sumou. Po rozvode
manželstva posielal peniaze na výživu maloletých detí, ale odkedy je vo výkone trestu, túto povinnosť
si neplnil. Matka maloletých ďalej uviedla, že len čo sa otec maloletých vráti z výkonu trestu a zamestná
sa, požiada o opätovné zvýšenie výživného. Matka maloletých je zamestnaná, jej mesačný príjem sa

pohybuje okolo 500 Eur. V starostlivosti má dve maloleté deti. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj
plnoletý syn, ktorý je nezamestnaný a hľadá si prácu.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí nemal námietky k návrhu otca maloletých o zníženie výživného.
Z predmetného návrhu mal vedomosť o tom, že otec maloletých sa nachádza v ústave na výkon trestu
odňatia slobody a nemá žiadny príjem. Uviedol, že aj nie je v záujme detí samotné zníženie výživného,
nakoľkoichpotrebynarastajú,ponechalnazváženiesúdusamotnézníženievýživného.Zároveňnavrhol

matke maloletých detí, aby v prípade návratu otca z výkonu trestu, požiadala o zvýšenie výživného na
maloleté deti.4. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami - samotným návrhom žalobcu, lustráciou v ZVJS, správou
MÚ Dobšiná, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rožňava, správou Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, správou ÚPSVaR v RV o prešetrených pomeroch v rodine matky mal. detí, správou Sociálnej

poisťovne, mzdovým listom matky mal. detí, pripojeným spisom tun. súdu 7 P 41/2017m, ako aj celým
obsahom predmetného spisu, rozsudkom sp. zn. 7 P 41/2017 zo dňa 6. 4. 2017, právoplatným dňa 24. 5.
2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutočný stav veci:

5. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 7 P 41/2017 zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu,

zo dňa 06. 04. 2017 bol otec maloletých zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa
po 100,- Eur/mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase
súdneho konania o rozvod manželstva bol otec maloletých samostatne zárobkovo činnou osobou v
oblasti lesníctva, jeho čistý príjem bol od 500 Eur do 600 Eur/mesačne.

6. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného

a štátnych sociálnych dávok (č. l. 21 spisu) mal súd preukázané, že matka maloletých detí nie
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie je poberateľom rodičovského
príspevku. Je poberateľom prídavkov na dieťa od 04/2004 vo výške 47,36 Eur. V evidencii uchádzačov
o zamestnanie bola naposledy vedená od 28.08.2010 do 30.11.2010. Dôvodom vyradenia bolo, že sa
zamestnala. Otec maloletých detí nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a nie

je poberateľom rodičovského príspevku. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy vedený
od 28.08.2010 do 30.11.2010, pričom dôvodom vyradenia bola nespolupráca.

7. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Šaci (čl. 1.23) mal súd preukázané, že otec
maloletých detí počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený a nepoberá

žiadnu pracovnú odmenu.

8. V zmysle ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine?), dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu

výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov
sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. V zmysle ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13.Súdvzmyslevyššiecitovanýchustanovení,akoajnazákladevykonanéhodokazovania,návrhuotca
vyhovel a znížil výživné na maloleté deti na sumu po 27,32 Eur/mesačne na jedno dieťa. Pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že na strane otca od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám,
keď v súčasnom období je otec maloletých v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Šaci, nie je

pracovne zaradený, nemá žiadny príjem a v dôsledku toho sa podstatne znížili jeho príjmy. Aj keď
doterajšia výška výživného na maloletých je v súlade s jej odôvodnenými potrebami, vzhľadom na
znížené príjmy otca, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v doteraz určenej výške prispieval
na výživu maloletých.14. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol, v zmysle ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona
o rodine s prihliadnutím k ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP,
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.