Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7014200555.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci
žalobcu:SIMONISLOVAKIA,s.r.o.,Osloboditeľov4,Košice,práv.zast.:AdvokátskakanceláriaMelničák
a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva
SR, Trnavská cesta 52, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č.
OLP/1872/2014 zo dňa 10.03.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice ako prvostupňový správny orgán vydal dňa
04.12.2013 pod č. XXXX/XXXXX-XX/HV rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že účastníkovi konania
SIMONI SLOVAKIA, s.r.o., Osloboditeľov 4, 040 17 Košice, IČO: 45 267 073 (ďalej len „SIMONI
SLOVAKIA, s.r.o.“ alebo „účastník konania“), ktorý je prevádzkovateľom zariadenia LE BISTRO CAFE
BAR, OC Optima, Moldavská cesta 32, Košice, za to, že sa dopustil správneho deliktu, čo sa zistilo
pri výkone štátneho zdravotného dozoru v predmetnej prevádzke dňa 07.10.2013, a to tým, že porušil
ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. - tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia

v zariadení, ktoré nemá zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre
fajčiarov, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia
prvostupňový správny orgán uviedol, že: „Dňa 07.10.2013 bola zamestnancami tunajšieho správneho
orgánu vykonaná kontrola v zariadení spoločného stravovania - LE BISTRO CAFE BAR v OC Optima na
Moldavskej ceste 32 v Košiciach, ktorého prevádzkovateľ je účastník konania. Kontrolované zariadenie
disponuje dvoma konzumnými priestormi. Jeden konzumný priestor na prízemí je vyhradený pre
nefajčiarov a druhý konzumný priestor pre fajčiarov je situovaný v galérii s prístupom schodiskom

bez vstupných dverí, v ktorom v čase kontroly konzumenti fajčili. Priestor galérie je opatrený len
sklenenou priečkou do výšky cca 1,2 m od podlahy po obvode galérie, teda nie je stavebne oddelený
konzumnýpriestorprenefajčiarovodkonzumnéhopriestoruprefajčiarov.Včasekontrolybolivzariadení
pripravované a podávané nielen nápoje, ale aj pokrmy, a to šaláty, zapečené toasty, palacinky, cukrárske
výrobky a hlbokozmrazené krémy. Vyššie uvedené zistenia sú v rozpore s § 7 ods. 1 písm. h) zák. č.
377/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých
zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50% z plochy, ktorá je stavebne oddelená

od časti pre nefajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali škodlivé látky
z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a
neobsahujú tabak, pričom priestor musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. V zmysle § 8 ods. 1
písm. a) fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba sú povinné utvárať podmienky na zabezpečenieochrany nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok a tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu
alebo výrobkov, ktoré nie sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Vzhľadom k tomu, že priestor
vyhradený pre nefajčiarov nebol stavebne oddelený od časti pre fajčiarov tak, aby bolo zabránené

prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo domu a dechtu do tohto priestoru, bolo konanie
účastníka konania prevádzkovateľa predmetného zariadenia kvalifikované ako správny delikt podľa § 10
ods. 7 zák. č. 377/2007 Z.z. (správne má byť zákon č. 377/2004 Z.z.). Na základe zistených skutočností
tunajší správny orgán listom zo dňa 28.10.2013 pod. č. XXXX/XXXXX-XX/HV začal voči účastníkovi
konania správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 10 ods. 7 zák. č. 377/2007 Z.z. (správne má

byť zákon č. 377/2004 Z.z.) a účastníka konania vyzval, aby sa k podkladom tohto správneho konania
v stanovenej lehote vyjadril. Účastník konania oznámenie prevzal dňa 13.11.2013 a k podkladom tohto
správneho konania sa v stanovenej lehote ani do dnešného dňa písomne nevyjadril. Nakoľko účastník
konania doposiaľ nepodal svoje písomné vyjadrenie k predmetu konania správny orgán rozhodol na
základe skutočností zistených kontrolou zamestnancami tunajšieho úradu tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 7 cit. zákona orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu

od 500 eur do 15 000 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí
dodržiavania zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i) cit. zákona. Správny orgán uložil účastníkovi
konania pokutu vo výške 500,- eur, teda na dolnej hranici sadzby, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty
prihliadal na závažnosť porušenia povinnosti a hroziace následky na zdravie konzumentov.“

2. Žalobca v odvolaní zo dňa 31.12.2013 namietal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky za
účelom ochrany nefajčiarov, pretože časť vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na poschodí mezanín -
na galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov sa nachádza na prízemí pri vstupe do zariadenia spoločného
stravovania. Ďalej v odvolaní uviedol, že: „Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka spoločnosti
SIMONI SLOVAKIA, s.r.o. v OC Optima stavebne upravená tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov,

z ich dymu a dechtu ako aj z výrobkov určených na fajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na
časť vyhradenú pre nefajčiarov nachádzajúcu sa na prízemí. Časť priestorov vyhradená pre fajčiarov
sa nachádza na stavebne upravenej galérii - poschodí mezanínu, ktorá je stavebne oddelená od
ostatného priestoru. Nad touto časťou je umiestnený odsávací ventilátor G. Y. G. XXXX, XBXO, ktorý
zabezpečuje odsávanie všetkých škodlivých látok vznikajúcich pri fajčení tabakových výrobkov ako

aj výrobkov určených na fajčenie bez tabaku. Odsávaním škodlivých látok je priestor prevádzky LE
BISTRO CAFE BAR stavebne upravený tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov v priestore galérie
nedochádza k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov nachádzajúcich sa na prízemí. Spoločnosti SIMONI
SLOVAKIA, s.r.o. záleží aj na zabezpečení zdravia vlastných zamestnancov, a preto vykonala úkony
potrebné na vylúčenie pasívneho fajčenia. Zákon č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov bližšie

nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov, a teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený
priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor
pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon v § 7 ods. 1 písm. h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej
zariadenie spoločného stravovania vykonať také stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých
látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie

a neobsahujú tabak, do prostredia vyhradeného pre nefajčiarov. Spoločnosť SIMONI SLOVAKIA, s.r.o.
je preto názoru, že splnila všetky zákonom stanovené podmienky, za účelom ochrany nefajčiarov.
Správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z časti vyhradenej pre fajčiarov, nachádzajúcej
sa na poschodí mezanínu, prechádzali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu alebo
dechtu alebo výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Správny orgán sa uvedeným

ani nezaoberal a tým dostatočne zistil skutkový stav na posúdenie, či na strane spoločnosti SIMONI
SLOVAKIA, s.r.o. došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. h)
zákona č. 377/2004 Z.z. a možnosti uloženia pokuty.“

3. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa §

59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zo dňa 31.12.2013 zamietol. V dôvodoch
svojho rozhodnutia, citujúc ust. §7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), uviedol, že žalobca „...vo svojom
odvolaní správne uviedol zistenia zamestnancov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice,
že „priestor galérie je opatrený sklenenou priečkou len do výšky cca 1,2 m od podlahy po obvode

galérie“, teda nie je stavebne oddelený konzumný priestor pre nefajčiarov od konzumného priestoru
pre fajčiarov. Správny orgán trvá na tom, že takáto stavebná úprava nie je stavebným oddelením
nefajčiarskej časti od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali
škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené nafajčene a neobsahujú tabak. Umiestnenie odsávajúceho zariadenia nad galériou (priestor vyhradený
pre fajčiarov) nie je stavebným oddelením priestorov, tak ako ukladá vyššie citovaný zákon o ochrane
nefajčiarov. Správny orgán je toho názoru, že ani vykonaná stavebná úprava akou je znížená priečka

na galérii, ani umiestnenie odsávacieho zariadenia nemôžu úplne zabrániť prenikaniu škodlivých látok
z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré nie sú určené na fajčenie
a neobsahujú tabak do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Navyše v danom prípade zariadenie
spoločného stravovania disponuje dvoma dverami (jednak vstup do obchodnej pasáže, ako aj vstup
do exteriéru) a pri zmenách počasia spojených so zmenami prúdenia vzduch nie je možné zabrániť

prenikaniu vzduchu, a tým aj škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu do
priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Ustanovenie zákona je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel
zák.č.377/2004Z.z.vymedzenývust.§1cit.zákonastým,žetentozákonupravujepodmienkyochrany
ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a
tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových
výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystaveným účinkom fajčenia.

Je pravdou, že pojem „stavebne oddeliť“ nie je právnym predpisom detailne pomenovaný, ale je
ho potrebné vykladať tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej
úpravy. Povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania je utvárať také podmienky vo
svojich prevádzkach, aby zabezpečil ochranu nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú

tabak. Za týmto účelom sú prevádzkovatelia povinný urobiť také opatrenia, ktoré v najväčšej miere
zabránia prieniku zdraviu škodlivého dymu do nefajčiarskych častí prevádzky. Stavebným oddelením
treba rozumieť takú úpravu, ktorá vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej časti do nefajčiarskej časti.
Stavebne oddelený priestor, to je architektonicky ohraničený priestor zložený z viacerých jednotiek,
trvale fixovaných, čím sa vytvoria minimálne dva priestory tak, aby nedochádzalo k prieniku škodlivých

látok, dymu, dechtu do priestoru pre nefajčiarov. Účastník konania tým, že stavebne neoddelil fajčiarsku
časť od nefajčiarskej tak, že nezaplnil celý otvor medzi týmito časťami, zvolil také technické riešenie,
ktoré nechráni nefajčiarov ako mu to ukladá cit. zákon. V rozpore s právom chránenými záujmami
osôb uvedenými v zákone nezabránil voľnému prechodu dymu z fajčiarskej do nefajčiarskej časti.
Ak by v zákone bolo presne vymedzené technické riešenie stavebného oddelenia nefajčiarskej časti

od fajčiarskej časti, ktoré podľa účastníka konania absentuje v zákone, bolo by pre prevádzkovateľa
obmedzujúce a možno v niektorých prípadoch neuskutočniteľné, a preto diskriminujúce. Zákonodarca
pre to uviedol požiadavku všeobecne a v kontexte ostatných ustanovení zákona ukladajúcich povinnosť
utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo/8/2011, v ktorom

tento vyslovuje názor, že pojem „stavebne oddelený“ nie je síce bližšie konkretizovaný, avšak uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s účelom zákona č. 377/2004 Z.z. ako aj s jeho ostatnými
ustanoveniami tak, aby aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy.
Objektivizáciu prieniku škodlivých látok z fajčiarskej do nefajčiarskej časti kontrolnému orgánu zákon
neukladá, pretože vymedzil eliminácie jeho prieniku do nefajčiarskeho priestoru. Vyššie uvedená

čiastočná stavebná úprava galérie (sklenená priečka do výšky 1,2 m) ani vykonaná technická úprava
akou je umiestnenie odsávacieho ventilátora nie sú stavebným oddelením priestoru nefajčiarov od
priestoru pre fajčiarov tak, ako to ustanovuje zákon č. 377/2004 Z.z. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 377/2004
Z.z. orgán verejného zdravotníctva uložil správny orgán pokutu vo výške 500,- eur, teda na spodnej
hranici zákonného rozpätia s čím sa Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky stotožňuje,

nakoľko išlo o prvé porušenie povinností v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. Na základe uvedeného Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za potrebné rozhodnúť tak, ako je to vo výroku
tohto rozhodnutia uvedené.“ Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.03.2014.

4. Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2014 faxom a následne dňa

19.05.2014, sa žalobca domáhal zrušenia preskúmania rozhodnutia žalovaného a následne jeho
zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe voči žalovanému rozhodnutiu
namietal, že je toho názoru, že: „...žalovaný rozhodol o odvolaní /rovnako ako prvostupňový správny
orgán rozhodol o uložení pokuty žalobcovi/ na základe skutkového zistenia stavu veci, ktoré nebolo
pre posúdenie veci dostatočné, keď žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil len na

konštatovanie, že nefajčiarska časť prevádzky LE BISTRO CAFE BAR nie je od časti prevádzky
vyhradenej pre nefajčiarov oddelená súvisle od podlahy po strop a preto nefajčiarom neposkytuje
dostatočnú ochranu pred škodlivými látkami prenikajúcimi z časti prevádzky vyhradenej pre fajčiarov. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri rozhodovanío odvolaní žalobcu vôbec neprihliadal na reálnu účinnosť stavebného oddelenia priestoru prevádzky
vyhradeného pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov a spolu s tým realizovaným opatrením žalobcu
v podobe zabezpečenia odsávacieho ventilátora, keď žalovaný za jedinú, pre rozhodnutie rozhodujúcu

považoval skutočnosť, že priestory prevádzky vyhradené pre fajčiarov nie sú od priestorov pre
nefajčiarov oddelené súvisle od podlahy až po strop. Žalovaný v rozpore s platnou právnou úpravou
rozhodol o odvolaní bez reálneho preskúmania (a zistenia), či stavebné oddelenie nefajčiarskeho
priestoru, realizované žalobcom spolu s využitím technického vybavenia v podobe ventilátora G. Y.
G. XXXX, XBXO, sú opatreniami dostatočnými, resp. nedostatočnými pre zabezpečenie ochrany

nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo
z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by z časti vyhradenej pre fajčiarov, nachádzajúcej sa na poschodí mezanínu - na
galérii, prechádzali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu alebo dechtu alebo z
výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko zisteniu uvedeného nevenoval
náležitú pozornosť a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Tým, že žalovaný rozhodol bez zisťovania, či

fakticky, aj napriek stavebnému oddeleniu priestoru vyhradeného pre nefajčiarov za súčasného využitia
ventilátora G. Y. G. XXXX, XBXO, sa jedná o oddelenie, ktoré skutočne nezabraňuje prieniku škodlivých
látok do nefajčiarskej časti prevádzky a tým ohrozuje zdravie nefajčiarov zdržujúcich sa v nefajčiarskej
časti prevádzky, rozhodol tak na základe skutkového stavu nedostatočne zisteného pre posúdenie,
či na strane žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7 ods. 1

písm. h) zákona o ochrane nefajčiarov a možnosti uloženia pokuty.“ Žalobca v druhom bode žaloby,
citujúc ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona, namietal, že: „...splnil všetky zákonom stanovené predpoklady
ochrany nefajčiarov, pričom s uvedeným by sa stotožnil aj žalovaný, ak by dostatočne zistil skutkový
stav veci, nakoľko časť zariadenia vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na poschodí mezanínu - na
galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov je situovaná na prízemí pri vstupe do zariadenia spoločného

stravovania. Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka LE BISTRO CAFE BAR stavebne upravená
tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov, z ich dymu a dechtu ako aj z výrobkov určených na
fajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na časť vyhradenú pre nefajčiarov nachádzajúcu sa na
prízemí. Nad priestormi vyhradenými pre fajčiarov, nachádzajúcimi sa na stavebne upravenej galérii
- poschodí mezanínu, je umiestnený odsávací ventilátor G. Y. G. XXXX, XBXO, ktorý zabezpečuje

odsávanie všetkých škodlivých látok vznikajúcich v tejto časti prevádzky. Odsávaním škodlivých látok
je priestor prevádzky žalobcu stavebne upravený tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov v priestore
galérie nedochádza k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov nachádzajúcich sa na prízemí. Žalobca je toho
názoru, že zákon o ochrane nefajčiarov bližšie nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov, a
teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od

podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon o
ochrane nefajčiarov v § 7 ods. 1 písm. h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej zariadenie spoločného
stravovania vykonať také stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
do prostredia vyhradeného pre nefajčiarov. Žalobca je preto názoru, že splnil všetky zákonom stanovené

podmienky, za účelom ochrany nefajčiarov a rozhodnutie žalovaného, ku ktorému tento dospel na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci označuje na nesprávne a nezákonné.“

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
odôvodnenia svojho rozhodnutia č. OLP/1872/2014 zo dňa 10.03.2014. Tvrdil, že vyjadrenie žalobcu, že

sa jedná o stavebne oddelený priestor, nemožno podľa názoru žalovaného považovať na účely zákona
za pravdivé, pretože vzduchotechnika nie je stavebným oddelením od ostatných priestorov prevádzky.
Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/8/2011 zo
dňa 14.12.2011, z ktorého podľa žalovaného je zrejmé, že v prípade absencie bližšej špecifikácie pojmu
„stavebneoddelená“,tentojepotrebnévykladaťvsúvislostisúčelomtohtozákona,akoajjehoostatnými

ustanoveniami tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy.
Žalovaný taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/8/2012
zo dňa 27.02.2012, v ktorom dal Najvyšší súd Slovenskej republiky za pravdu Úradu verejného
zdravotníctva SR proti žalobcovi považujúcemu svoju prevádzku za samostatný priestor stavebne
dispozične oddelený od verejne prístupných predajní obchodného centra, nakoľko bol vybavený

vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky, z dvoch strán ohraničených
stenami a z dvoch technickou konštrukciou (rákosie). V tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukazuje na dôvodnú správu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov s navrhovanou účinnosťou od 01.07.2013 (ktorý bol doručený Národnej rade Slovenskej
republiky 08.02.2013), z ktorej jednoznačne vyplýva, že „dnešný právny stav nevytvára dostatočné
podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení

napríklad v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými v predkladacej
správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30.11.2009 o prostredí bez dymu)
sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z.z. na účel zabezpečenia zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje
fajčiť v obchodných domoch“. „Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v uvedenom rozhodnutí
uvádza, že vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej
istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej,
ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera

občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky preto ani nemohol vec posúdiť iným spôsobom. Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky má za to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012 dávajú jeho argumentácii jasne za pravdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku nepovažoval priestory kaviarne oddelenej
dvomi rákosnými stenami a vzduchotechnikou od priestorov obchodného centra za dostatočne stavebne
oddelené pre účely zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Preto analogicky nie je možné považovať za stavebné oddelenie
od nefajčiarskej časti prevádzky ani samotné oddelenie vzduchotechnikou. Je potrebné podotknúť, že

takéto oddelenie vzduchotechnikou by ani nemohlo byť považované za spoľahlivé oddelenie, nakoľko
je závislé od ľudského či technického faktoru (vzduchotechnika môže zlyhať, byť vypnutá a pod.), v
prípade takýchto udalostí by sa nikdy nemohlo jednať o spoľahlivé stavebné oddelenie podľa zákona č.
377/2004 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má teda za to, že nebolo potrebné
zisťovať dodatočné podmienky prenikania dymu do nefajčiarskej časti na mieste, nakoľko bolo jasné,

že si prevádzkovateľ svoje povinnosti podľa zákona č. 377/2004 Z.z. nesplnil na prvom mieste.“

6. Tunajší súd svojím rozsudkom zo dňa 02.10.2014 č.k. 6S/63/2014-53 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 02.02.2015 č.k. 6S/63/2014-86 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. zrušil
rozhodnutie žalovaného z 10.03.2014 č. OLP-1872/2014, ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu

verejného zdravotníctva Košice zo dňa 04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.03.2016 sp.zn. 10Sžo/71/2015 zrušil rozsudok tunajšieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie potom, ako dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach nezistil

dostatočne skutkový stav, pri rozhodovaní nebral do úvahy námietky žalobcu uvedené v žalobe, ale
rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, ku ktorým žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa. Najvyšší súd SR
sa nestotožnil ani s právnym názorom krajského súdu, že vo výroku nie je konkrétny popis skutku, z
ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená žalobcom v zmysle skutkovej podstaty
textu ustanoveného v § 7 ods. 1 písm. h) zákona, a vytkol krajskému súdu, že v rozhodnutí absentuje

vyjadrenie sa k žalobným námietkam žalobcu. Taktiež vytkol krajskému súdu, že zrušil rozhodnutie
žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., teda z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového
stavu, ale nie z dôvodu, ktorý namieta žalobca, a § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., teda z dôvodu zistenia
takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Súd rozsudkom z 26.05.2016 č.k. 6S/63/2014-102 zrušil rozhodnutie žalovaného z 10.03.2014
č. OLP-1872/2014, ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice zo dňa
04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že mal za to,
že žalovaný správny orgán so žalobcom, jeho konateľom, neprejednal správny delikt kladený žalobcovi
za vinu na ústnom pojednávaní, čo považoval za vadu konania, majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia

v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 231/2010-38 z 25.08.2010, v zmysle ktorého povinnosť
nariadiť ústne pojednávanie je potrebné nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných
správnych deliktoch, v čom videl posun v judikatúre.9. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 10Asan/4/2016 zrušil v predchádzajúcom bode
označený rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nestotožnil s
právnymnázoromsúdu,ževadou,ktorámohlamaťzanásledoknezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia,

na ktorú bolo potrebné prihliadnuť ex offo je nevykonanie ústneho pojednávania v rámci správneho
konania. Súčasne vytkol súdu, že v jeho rozhodnutí absentuje vyjadrenie sa k žalobným námietkam
žalobcu, čo má za následok, že rozhodnutie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V ďalšom
konaní uložil súdu vec prejednať a dôsledne sa vyporiadať so všetkým námietkami žalobcu uvedenými
v žalobe s prihliadnutím na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžo/71/2015-91 zo dňa 30.03.2016

a rozhodnutie riadne odôvodniť.

10. Vzhľadom na novú právnu úpravu - zákon č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a v zmysle ktorého ust. § 491 ods. 1, ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, súd v ďalšom konaní postupoval podľa SSP.

11. Súd opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl.
SSP, rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžo/71/2015-91 zo
dňa 30.03.2016, ako aj v jeho uznesení z 25.10.2017 sp.zn. 10Asan/4/2016, konajúc v neprítomnosti
účastníkov konania a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisovej dokumentácie žalovaného,

berúc do úvahy prednesy účastníkov konania na pojednávaní súdu 26.05.2016 dospel k záveru, že
žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

12. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie

žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 377/2004 Z.z. v znení účinnom
od 01.07.2013.

13. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy tretej časti SSP
preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,

ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Košice zo dňa 04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV o uložení pokuty žalobcovi podľa ust. §
10ods.7zákonavovýške500,-eurzasprávnydeliktspočívajúcivnezabezpečenízákazufajčeniapodľa
ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie
niektorejprocesnejzásadysprávnehokonaniaaďalejnaotázku,čivykonanédôkazylogickyrobiavôbec
možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu taktiež posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú
právnu vec relevantný právny predpis.

14. a) Na predposlednom pojednávaní súdu dňa 26.05.2016 právna zástupkyňa žalobcu, ktorá sa
posledného pojednávania dňa 31.05.2018 nezúčastnila, aj keď predvolanie na pojednávanie prevzala
dňa 10.04.2018, teda so zachovanou lehotou na prípravu na pojednávanie, uviedla: „Pridržiavame
sa svojich tvrdení a skutočností uvedených v žalobe a vo vyjadrení, sme názoru, že žalobca splnil

podmienky stanovené zákonu, zákon nešpecifikuje akým spôsobom má byť priestor pre fajčiarov
stavebne oddelený od priestoru pre nefajčiarov. Ide iba o výklad žalovaného, že musí ísť o stavebné
oddelenie predelené stenou. Žalobca však túto povinnosť zabezpečil pre ochranu nefajčiarov, splnil tým,
že umiestnil fajčiarsku časť na mezonet, oddelil to sklenenou priečkou do výšky 1,2 m a zabezpečil
vzduchotechniku, ktorá odťahuje škodlivé látky od fajčiarov. Preto navrhujeme, aby za účelom zistenia

skutkovéhostavubolustanovenýznalec,ktorýzistí,čizariadenienamontovanévprevádzkejespôsobilé
zabezpečiť odťah škodlivých látok produkovaných fajčiarmi na mezaníne.“

b) Poverená zástupkyňa žalovaného na predposlednom pojednávaní súdu 26.05.2016, ktorá
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností, uviedla:

„Vážený súd, Úrad verejného zdravotníctva SR sa naďalej pridržiava v plnom rozsahu všetkých
vydaných rozhodnutí, nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa a to, že vzduchotechnika je považovaná za
splnenie litery zákona, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa
27.02.2013 nepovažuje vzduchotechniku za dostatočné stavebné oddelenie v zmysle zákona o ochranenefajčiarov. Preto navrhovaného znalca považujeme za zbytočného a skúmanie skutkového stavu
Úrad verejného zdravotníctva SR považuje za dostatočné. Nakoľko v konaní bolo potrebné preukázať
splnenie povinnosti, a to stavebné oddelenie v časti nefajčiarov a fajčiarov na prevádzke. Ak sa pozrieme

na výklad legislatívneho termínu „stavebne oddeliť“ použitý v zákone, tak oddelená znamená osobitná,
izolovaná, odčlenená, prípadne niečo, čo je extra. Čiže priečku, ktorú zabezpečil žalobca, a to je vo
výške 1,2 m, nie je možné považovať za dostatočné stavebné oddelenie a vzduchotechniku rovnako v
žiadnom prípade nie je možné považovať za stavebnú úpravu.“

c) K prednesu poverenej zástupkyne žalovaného právna zástupkyňa žalobcu na predposlednom
pojednávaní súdu 26.05.2016 ešte dodala: „Priestor prevádzkarne je rozdelený na dve časti, na prízemí
sa nachádza nefajčiarska časť a na poschodí sa nachádza fajčiarska časť. Ak žalovaný poukazuje
na výklad slovného spojenia „stavebne oddelené“, sme toho názoru, že priestor nachádzajúci sa na
poschodí na mezaníne je stavebné oddelený od fajčiarskej časti. Priestor tvorí samostatnú oddelenú
extra časť prevádzky.“

d) Na otázku predsedu senátu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že oddelenie fajčiarskej časti od
nefajčiarskej časti u žalobcu predstavovalo na investíciách 150.000,- eur.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľaust.§6ods.2písm.b)SSPsprávnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvoveciach
správneho trestania.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP).

Podľa ust. § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie

otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie

a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.Podľa ust. § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu

byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa ust. § 1 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon“), teda v znení účinnom do 19.05.2016
tento zákon upravuje
a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky
nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred
inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov

bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,
b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

Podľa ust. § 2 ods. 4 písm. i) zákona v znení účinnom do 19.05.2016 zariadenie spoločného stravovania

je zariadenie, v ktorom sa poskytujú stravovacie služby spojené s podávaním pokrmov a nápojov.

Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona s účinnosťou od 01.07.2013 zakazuje sa fajčiť v zariadeniach
spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50
% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre

nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený
pri vstupe do zariadenia.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zákona v znení účinnom do 19.05.2016 orgány verejného zdravotníctva

uložia pokutu od 500,- eur do 15.000,- eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak
nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i).

16. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu, konkrétne zo
záznamu kontroly vyhotoveného dňa 07.10.2013, súd zistil, že dňa 30.09.2013 Regionálny úrad

verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach zamestnankyňami T.. R. a L. T. pri kontrole zameranej na
prešetrenie podnetu na porušovanie zákona č. 377/2004 Z.z. na ochranu nefajčiarov bolo zistené, na
základepodnetuzodňa30.09.2013,ževpredmetnomzariadeníspoločnéhostravovaniažalobcusafajčí
na galérii, ktorá nie je úplne stavebne oddelená od priestoru pre nefajčiarov a je oddelená iba zníženou
cca 1,2 m vysokou sklenenou priečkou, teda nie do výšky stropu ani nie úplne od podlahy. Zároveň sa

v zariadení spoločného stravovania podávali a konzumovali vybrané druhy pokrmov, napr. zapečené
panini, toasty, šaláty - lososový, proscinko, tuniak, mozzarella, avokádový s grilovanou zeleninou,
palacinky z prášku (tepelná úprava v zápulti) aj slané, špaldové, croissanty (zakúpené v hypermarkete),
cukrárenské výrobky - dodané R. R. U..G..C.., L. J., W. XX, W., tiramisu, mascarpone s ovocím, mrkvová
torta, gaštanové pyré, panva costa, hlbokozmrazené krémy dávkované H. - z T.. V predmetnom zápise

sa vyjadrila prítomná čašníčka J. tak, že s obsahom oboznámi prevádzkovateľa, ktorý podá písomné
vyjadrenie do 7 dní RÚVZ. V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nenachádza podnet,
ktorý bol doručený dňa 30.09.2013 RÚVZ Košice. V administratívnom spise sa nachádzajú rozhodnutia
správnych orgánov prvého a druhého stupňa, odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalovaného a oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty s výzvou na podanie

vyjadrenia v lehote 5 dní, a to zo dňa 28.10.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV, ktoré bolo doručené žalobcovi
dňa 13.11.2013. Ako z vyššie uvedeného oznámenia začatia správneho konania voči žalobcovi vyplýva,
žalobca mal možnosť sa vyjadriť k oznámeniu v lehote 5 dní od doručenia oznámenia vo veci uloženia
pokuty podľa § 10 ods. 7 zákona za to, že žalobca nezabezpečil dodržiavanie zákazu podľa § 7 ods.1 písm. h) zákona, čo žalobca neurobil, preto žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie a po podaní
odvolania žalobcom druhostupňové rozhodnutie tak, ako je vyššie uvedené.

17. V danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona, v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť
v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených
najmenej 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru pre
nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov,

ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený
pri vstupe do zariadenia.

18. Ako vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013, v predmetnom zariadení sa fajčí na
galérii, ktorá nie je úplne stavebne oddelená od priestorov pre nefajčiarov, iba zníženou cca 1,2 m
vysokou sklenenou priečkou, teda nie do výšky stropu ani nie úplne od podlahy, a na galérii sa

zároveň konzumovali aj vybrané druhy pokrmov, ako sa vyššie (bod 16 tohto rozsudku) uvádza. Časť
zariadeniaspoločnéhostravovanianachádzajúcasanaprvomposchodí(galérii)niejepodľažalovaného
dostatočne technicky riešená sklenenou priečkou do výšky 1,2 m a umiestnením odsávacieho
ventilátora,avšaktátočasťjevyhradenáprefajčiarovavertikálnejeoddelenáodpriestorovvyhradených
pre nefajčiarov, ktoré priestory sa nachádzajú na prízemí zariadenia spoločného stravovania, pričom na

galérii sú umiestnené odsávacie zariadenia.

19. V bode 18 tohto rozsudku zistený skutkový stav účastníci konania popisujú zhodne vo svojich
podaniach, ako aj na predposlednom pojednávaní (26.05.2016), na ktorom sa zúčastnili, avšak každý
si ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona vykladá inak. Obaja účastníci konania uznávajú, že termín „stavebne

oddelená“ v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona účinného od 01.07.2013 (ktorý termín je uvedený
aj v písm. g) bode 2 citovaného zákonného ustanovenia, poznamenáva súd) nie je právnym predpisom
detailne pomenovaný, teda definovaný, a teda nie je výslovne ustanovené, akým spôsobom sa má
fajčiarska časť od nefajčiarskej časti stavebne oddeliť.

20. Podľa názoru súdu, ktorý vychádza z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/8/2011
zo 14.12.2011 opierajúceho sa o výklad súladný s Ústavou SR, je potrebné tento pojem vykladať pri
absencii bližšej špecifikácie v spojitosti s účelom tohto zákona, ako aj s jeho ďalšími ustanoveniami,
pretože aj z dôvodovej správy vládneho návrhu zákona, ktorým sa menil od 01.01.2013 zákon (novelou
zákona č. 142/13 Z.z., ktorá zmena bola prijatá Národnou radou SR v súlade s medzinárodným

dokumentom, ktorým je Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30.11.2009 o
prostredí nefajčiarov), sa teda aj v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré
majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre
nefajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových
výrobkov, pričom priestor pre nefajčiarov má byť umiestnení pri vstupe do zariadenia, zakazuje fajčiť.

21. Zo zápisnice (záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013) jednoznačne vyplýva, že fajčiarska časť v
zariadení verejného stravovania žalobcu nie je stavebne oddelená od časti pre nefajčiarov tak, aby do
priestoru pre nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu,
alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, a z tejto zápisnice taktiež vyplýva,

že priestor pre nefajčiarov nie je umiestnený pri vstupe do zariadenia, keďže pri vstupe do zariadenia je
umiestnený priestor pre nefajčiarov. Priestor pre fajčiarov sa nachádza nad priestorom pre nefajčiarov.
Vzhľadom na uvedené a tiež na bod 19 tohto rozsudku súd námietku žalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení
o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nepovažuje za dôvodnú.

22. Podľa názoru súdu skutočnosť, že časť určená pre nefajčiarov nie je stavebné oddelená v zmysle
ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona od časti určenej pre fajčiarov je v preskúmavanom prípade rozhodná a
túto skutočnosť nemôže ani s opatrením realizovaným žalobcom v podobe zabezpečenia odsávacieho
zariadeniazmeniťnastavebnéoddelenietýchtopriestorov,pretožesatamnachádzaveľkývoľnýpriestor
(nad sklenenou priečkou o výške 1,2 m), ktorý nie je stavebné oddelený od časti pre nefajčiarov.

23. K námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal prenikanie dymu do časti pre nefajčiarov, čo ani
nezisťoval, a preto žalobca má za to, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7ods. 1 písm. h) zákona a možnosti uloženia pokuty, súd uvádza, že takéto zisťovanie žalovaný nebol
povinný vykonať, pretože stavebné oddelenie časti určenej pre fajčiarov od časti určenej pre nefajčiarov
nenastalo. S názorom žalobcu uvedeným v žalobe a spočívajúcom v tvrdení, že splnil všetky zákonom

stanovené predpoklady ochrany nefajčiarov preto súd nemôže súhlasiť.

24. Žalovaný sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa odsávacieho zariadenia podľa názoru súdu
dostatočne vysporiadal, ak konštatoval, že umiestnenie odsávacieho zariadenia nemôže úplne zabrániť
prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov, ktoré

sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov, a pri zmenách
počasia spojených so zmenami prúdenia vzduchu nie je možné zabrániť prenikaniu vzduchu a tým aj
prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu do priestoru vyhradeného
pre nefajčiarov. Kolobeh vzduchu v neuzavretom priestore zariadenia verejného stravovania žalobcu
ako celku, v ktorom sa nachádzajú dvoje dvier pri vstupe do obchodnej pasáže a pri vstupe do exteriéru,
odsávacie zariadenie môže čiastočne ovplyvniť, ale úplne ho nemôže vylúčiť, dodáva súd.

25. Preto, pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, súd uzatvára, že nevidí v nich dôvod na to, aby
bolo rozhodnutie žalovaného a prípade aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné
zrušené, pretože žalovaný okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu
právnemu posúdeniu veci, popísal vo svojich rozhodnutiach dostatočne zodpovedne aj skutkový stav

veci, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Žalovaný v
rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom podľa názoru súdu správne
konštatoval, že tak ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, zachovávajúcim zásady
správneho konania a trestania za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe v judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal žalovaný aj v žalovanom rozhodnutí (bod 5

tohto rozsudku).

26. Preto súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v jeho uzneseniach zo dňa 30.03.2016 č.k. 10Sžo/71/2015-91 a zo dňa 25.10.2017 č.k.
10Asan/4/2016-154, ktoré uznesenia boli pre súd záväzné, ako nedôvodnú zamietol.

27. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepatrí a keďže
žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd vo výroku vyriekol, že účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznáva (§ 167 ods. 1 a § 168 SSP).

28. Senát súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.