Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313220400
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313220400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
R. X, W., zastúpený JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, proti
žalovanej: M. H., nar., XX. XX. XXXX, bytom W., t.č. B. č. XXX, U. H., o zaplatenie 839,25 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12. septembra 2016
č.k. 16C/1/2014-117 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. októbra 2016 č.k.16C/1/2014-125,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania m e n í tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 762,17 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne od 07. 10. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej na súde prvej inštancie, ako aj na
odvolacom súde, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 77,08
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 77,08 eura od 07. 10. 2013 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom

zo dňa 07. 10. 2016 žalobu v časti o zaplatenie sumy 762,17 eura zamietol.
1.2.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý sa nachádza
v W. na adrese R. X W., v ktorom bývali strany sporu spoločne a po rozvode manželstva byt užívala
žalovaná. U. skutočnosti zo strany strán sporu sporné neboli. Sporným zostala doba užívania bytu
žalovanou, nakoľko žalovaná tvrdila, že byt užívala iba do 22. decembra 2012 a žalobca požaduje
náhradu úhrad do júna 2013. Žalovaná kľúče od bytu žalobcovi odovzdala až dňa 22. 12. 2014, pričom
nepoprela v konaní, že sa na základe výzvy, z bytu nevysťahovala. Predmetom daného sporu bolo

obdobie od decembra 2012 do júna 2013, za ktoré obdobie žalobca uhradil sumu 658,60 eura dňa 08.
12. 2012 z titulu poplatkov spojených s užívaním bytu, ďalej za elektrinu zaplatil sumu 180,65 eura,
spolu 839,25 eura.
1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniajedôvodnáčiastočneatonajmäzdôvodu,žežalobcaneposkytolsúdudôkaz

o existencii bezdôvodného obohatenia žalovanou v plnom rozsahu. V konaní nebolo sporu o tom, že byt
bol a aj naďalej je vo vlastníctve žalobcu a to na základe dvoch darovacích zmlúv od žalovanej. Rovnako
tak nebolo sporu, že žalovaná po rozvode manželstva byt užívala. Spor nastal v tom, že žalovaná tvrdí,
že byt užívala do decembra 2012, konkrétne do 22. decembra 2012 a žalobca požaduje náhradu úhraddo júna 2013. V konaniach vedených pod sp. zn. 13C/238/2012 a pod sp. zn. 9C/512/2012, ako aj v
predmetnom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná síce vlastnila kľúče od bytu až do 22.
12. 2014, avšak uvedené nepreukazovalo, že žalovaná vlastnila aj kľúče od vchodu, čo jednoznačne

poprela nielen žalovaná, ale aj svedkyňa a žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym dôkazom opaku
nepreukazoval. Žalovaná nepoprela, že sa na základe výzvy z bytu nevysťahovala, ale vysťahovala
sa až v decembri 2012. Za toto obdobie bola povinná uhradiť žalobcovi alikvotnú časť za predmetné
užívanie sporného bytu bez právneho dôvodu, t.j. predpis predstavoval sumu 108,61 eura/31 dní x 22
dní, sa rovnako sume 77,08 eura. Navyše, súd prvej inštancie prihliadol aj na zníženú spotrebu vody a

stočného v byte za rok 2013, ako aj na skutočnosť, že žalovaná už preukázateľne 05. 08. 2013 bývala
na B. XXX. Vo zvyšnej časti, majúc za to, že žalovaná predmetný byt od XX. 12. 2012 neužívala, žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal z priznanej sumy i úroky z omeškania.
1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a to i napriek tomu, že jej úspech v konaní predstavoval 82%, nakoľko neúspech mala v
rozsahu 9%, teda úspech žalobcu bol v rozsahu 91% a rozdiel predstavoval celkový úspech žalovanej

v rozsahu 82%. Vychádzal pritom z toho, že žalovaná trovy konania nežiadala priznať, ako ani si žiadne
neuplatnila.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol, v zamietajúcej časti, odvolaním žalobca. Nestotožnil sa s
rozsudkom v tejto časti dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vytýka súdu prvej inštancie, že akceptoval iba argumentáciu žalovanej, nesprávne
vyhodnotil okamih, kedy žalovaná pristúpila k opusteniu predmetného bytu. Skutočnosťou, ktorá
preukazuje ukončenie užívania bytu je nesporne odovzdanie kľúčov od bytu, ktoré sa uskutočnilo až

dňa 22. 12. 2014. Sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 09. 12. 2013 uviedla, že
naďalej uhrádza plyn za predmetný byt. Vyvstáva preto otázka, aký by mala žalovaná dôvod uhrádzať
platby za plyn, ak byt neužívala po 22. 12. 2012. Tvrdenie tak súdu prvej inštancie, ako aj žalovanej,
že nedisponovala kľúčom od vchodových dverí, považuje za účelové tvrdenie, nakoľko, ak by nemala
tento kľúč k dispozícii, neodkladala by odovzdanie kľúčov od bytu do 22. 12. 2014. Nestotožnil sa s

názorom súdu prvej inštancie ani ohľadne posúdenia obsahu výzvy na vypratanie bytu. Žalobca vytýka
súdu prvej inštancie, že nenariadil výsluch navrhnutej svedkyne D. Y., ktorý považoval za nevyhnutný
na preukázanie jeho tvrdení. Namieta tiež skutočnosť, že výsluch svedkyne K. sa uskutočnil mimo
pojednávania a žalobca nebol na tomto výsluchu prítomný a nemohol tak klásť prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne svedkyni otázky.

2.1. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti tak, že žalobe
vyhovie , resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v byte od 22. 12. 2012 nebývala,
s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a uhradila sumu určenú týmto rozsudkom. Predmetný byt

neužívala od Vianoc roku 2012 a ak by v byte bývala ona a jej deti, bola by v ňom značne vyššia spotreba
energie a vody.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom

tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa §
383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 762,17 eura,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 839,25
eura dôvodiac, že žalovaná od rozvodu manželstva užívala byt, ktorý je v jeho vlastníctve, ktorý nebola
ochotná vypratať a za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 neplatila poplatky súvisiace s užívaním

bytu vo výške 658,60 eura, elektrinu v sume 180,65 eura. Tento nedoplatok zaplatil žalobca dňa 08. 12.
2012. Žiada preto zaviazať žalovanú k náhrade tejto sumy.
6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 77,08
euradôvodiac,žežalovanápredmetnýbytuužívalaibado22.12.2012atátosumapredstavujealikvotnú
čiastku za toto obdobie, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca a podal proti nemu odvolanie, poukazujúc
na skutočnosť, že žalovaná kľúče od predmetného bytu odovzdala až dňa 22. 12. 2014, pričom
preukázateľne dňa 05. 08. 2013 bývala v B. č. XXX.

7.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, konania, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť. Z uvedeného dôvodu preto vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie
oboznámením sa s výpismi z účtu žalobcu, ktorými preukazoval zaplatenie poplatkov súvisiacich

s užívaním bytu, dokladom o vrátení kľúčov od predmetného bytu žalobcovi. Pojednávania sa na
odvolacom súde zúčastnila iba žalovaná, žalobca a jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnili
s tým, že žalobca je v zahraničí a právna zástupkyňa má kolíziu pojednávaní. Odvolací súd oznámil
právnej zástupkyni žalobcu neakceptovanie dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania.

8.1. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní po zopakovaní dokazovania na, dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v danej veci síce vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej
veci aplikoval právne predpisy, a to ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, avšak skutkový stav, ktorý
v dostatočnom rozsahu zistil, nesprávne vyhodnotil.

9.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie,
ktorý v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť
dokazovanie, avšak konajúci súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, preto na odvolacom
pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to oboznámením výpisov z účtov
žalobcu (č.l. 6 až 12, 68), ako aj písomným dokladom o vrátení kľúčov od predmetného bytu žalovanou

žalobcovi (č.l. 60).

9.1. Žalovaná vo svojom vyjadrení na odvolacom pojednávaní iba uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie, od decembra 2012 bývala v rodinnom dome, v byte žalobcu nebývala, nakoľko
nevedela, kedy sa zo zahraničia vráti a byt bol v rekonštrukcii, preto tam ani bývať nemohla. Potvrdila,

že v predmetnom byte mala aj po decembri 2012 nábytok a svoje veci. Kľúče od bytu odovzdala až v
decembri 2014 dôvodiac, že jej právna zástupkyňa jej poradila, aby si kľúče ponechala, nakoľko v tom
čase viedla súdne konanie o vrátenie daru, a to predmetného bytu od žalobcu. Nevedela uviesť, kedy
sumu, ktorú jej uložil súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, žalobcovi zaplatila.
10. Odvolací súd sa nestotožnil s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie v tej časti, v

ktorej určil, že žalovaná predmetný byt užívala iba do 22. 12. 2012. Odvolací súd, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania žalobcu, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo
a zopakovaní dokazovania na odvolacom súde, jednoznačne dospel k záveru o dôvodnosti odvolania
podaného žalobcom. V danej veci bolo medzi stranami sporu nesporné, že žalobca je vlastníkom
predmetného bytu, že žalovaná v predmetnom byte bývala, že poplatky súvisiace s užívaním bytu

neplatila a že žalobca sa v predmetnom byte nezdržiaval. Taktiež bolo medzi stranami nesporné, že
žalobca žalovanú sumu uhradil z titulu poplatkov súvisiacich s užívaním predmetného bytu za obdobie
od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 658,60 eura a za elektrickú energiu v sume 180,65 eura,
spolu 839,25 eura. Spornou zostala doba užívania bytu žalovanou, keď žalovaná tvrdí, že predmetný
byt prestala užívať dňom 22. 12. 2012, pričom kľúče od predmetného bytu odovzdala žalobcovi až dňa

22. 12. 2014 a následne tiež žalovaná suma za obdobie od 22. 12. 2012 do 30. 06. 2013.

10.1. Súd prvej inštancie pri ustálení doby trvania užívania predmetného bytu žalovanou, vychádzal
iba z jej tvrdenia. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil. Žalovaná v priebehu konania žiadnymspôsobom nepreukázala, že by predmetný byt skutočne vypratala a odovzdala žalobcovi ku dňu 22.
12. 2012. Ani jedna svedecká výpoveď tomuto záveru nenasvedčuje. Sama, na odvolacom pojednávaní
uviedla, že v predmetnom byte, aj po tomto dátume, mala nábytok a svoje veci. Je nesporné, že

žalobkyňa predmetný byt užívala, ku dňu 22. 12. 2012 byt riadne žalobcovi neodovzdala a tento mala
stále vo svojej dispozičnej moci. Skutočnosťou, ktorá preukazuje skutočné odovzdanie bytu, resp. jeho
vypratanie, žalobcovi, je okamih, kedy prestáva mať tento byt vo svojej dispozičnej moci, t.j. ak nemá od
neho žiadne kľúče a nevie sa do tohto bytu žiadnym riadnym spôsobom dostať a užívať ho. Tento okamih
v danej veci nastal až dňom 22. 12. 2014, čomu nasvedčuje jednak tvrdenie žalobcu, ale aj žalovanej, že

kľúčeskutočneodovzdalažalobcoviažvtentodeň,avneposlednomradejetátoskutočnosťpreukázaná
i písomným dôkazom, založeným v spise na č.l. 60, zo dňa 22. 12. 2014, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že právna zástupkyňa žalovanej odovzdala v tento deň kľúče od bytu právnej zástupkyni žalobcu. Až
týmtodňomjemožnépovedať,žepredmetnýbytsadostalzdispozičnejsféryžalovanejaažodtohtodňa
ho možno považovať za vyprataný a riadne odovzdaný žalobcovi. Skutočnosť, že jej právna zástupkyňa
jej poradila, aby počas konania na súde o vrátenie daru (predmetného bytu) od žalovaného si kľúče

ponechala, je v danom konaní bezpredmetná. Je nepochybné, že žalovaná mala k dispozícii kľúče
od predmetného bytu a až do tohto okamihu, t.j. do 22. 12. 2014, sa kedykoľvek mohla do tohto bytu
vrátiť, užívať ho, používať na svoje osobné potreby. Zároveň, na druhej strane, jej vznikla povinnosť,
keďže predmetný byt užívala, resp. mohla ho užívať, platiť poplatky súvisiace s užívaním tohto bytu
správcovi. Túto povinnosť si však nesplnila, splnil ju za ňu žalobca, ako vlastník bytu, má potom žalobca

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktoré žalovaná získala tým, že predmetný
byt užívala bez právneho dôvodu a bez platenia poplatkov s užívaním súvisiacich. Za tejto situácie je
úplne irelevantné konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná predmetný byt neužívala, nakoľko
nemala kľúče od vchodu. Táto okolnosť jednak preukázaná nebola a jednak nemá vplyv na užívanie
predmetného bytu, od ktorého nepochybne kľúče, až do 22. 12. 2014, mala. Ak žalovaná kľúčom od

vchodu nedisponovala, nie je zrejmý dôvod, prečo kľúče od bytu žalobcovi neodovzdala skôr, než v
uvedený deň.

10.2. Súd prvej inštancie na podporu svojho záveru, že žalovaná predmetný byt užívala iba od 22. 12.
2012, poukázal a akceptoval tvrdenie žalovanej, že od 05. 08. 2013 bývala v B., ktorú skutočnosť uviedla

ako adresu v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že
žalovaná od uvedeného dátumu bývala v B. avšak pre toto konanie je bezvýznamná, nakoľko žalobca
si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu platenia poplatkov za užívanie bytu
žalovanou za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že aj v tomto
období mala žalovaná k dispozícii predmetný byt, keďže kľúče od tohto bytu odovzdala až v decembri

2014.

10.3. Skutočnosti, že žalovaná predmetný byt užívala aj po 22. 12. 2012 svedčí aj jej vyjadrenie v
podanom odpore proti platobnému rozkazu, doručeného súdu prvej inštancie dňa 09. 12. 2013, v
ktorom uviedla, že: „predmetný byt od decembra 2012 neužíva, bývalému manželovi za predchádzajúce

obdobie uhradila náklady na bývanie, doteraz uhrádza plyn a aj náklady za elektrickú energiu, kým
bývalý manžel nezrušil zmluvu so ZsE“. S poukazom na toto vyjadrenie potom vyvstáva otázka, z akého
dôvodu žalovaná uhrádzala poplatky za plyn ešte aj v decembri 2013, ak podľa jej tvrdenia, byt už v
decembri 2012 neužívala.

10.4. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná mala vo
svojej dispozícii kľúče od predmetného bytu až do 22. 12. 2014, do ktorého obdobia sa kedykoľvek
mohla do predmetného bytu vrátiť, byt užívať. Je bezpredmetné jej tvrdenie, že byt neužívala, ak ho
mala k dispozícii a vedela sa do tohto bytu kedykoľvek vrátiť a užívať ho. Na druhej strane preto okamih,
kedy žalovaná ukončila užívanie predmetného bytu je potrebné považovať deň 22. 12. 2014, kedy

odovzdala kľúče od predmetného bytu žalobcovi. Za tejto situácie jej potom vznikla povinnosť hradiť
poplatky súvisiace s užívaním predmetného bytu. Ak žalovaná tieto poplatky nezaplatila, preukázateľne
ich zaplatil žalobca, preto za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 sa žalovaná obohatila o sumu
839,25 eura, ktorú musí žalobcovi vydať.

11.Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 77,08 eura za alikvotný čas decembra
2012, t.j. od 01. 12. 2012 do 22. 12. 2012, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,5%
ročne od 07. 10. 2013 do zaplatenia. Odvolací súd preto v dôsledku podaného odvolania žalobcom a
majúc za to, že žalovaná predmetný byt užívala, resp. mohla užívať až do 22. 12. 2014, s poukazom nažalovanú sumu, priznal žalobcovi sumu, v ktorej časti súd prvej inštancie jeho nárok zamietol a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 762,17 eura.
11.1. Žalovaná dostala s úhradou do omeškania, odvolací súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), aj úrok z omeškania a to odo dňa podania žaloby na súd,
t.j. 07. 10. 2013 a to z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanú vyzýval na
dobrovoľné uhradenie bezdôvodného obohatenia. Touto výzvou bolo až podanie žaloby. K prvému dňu
omeškania bol úrok Európskej centrálnej banky vo výške 0,5% ročne, zvýšenie o päť percentuálnych

bodov podľa § 3 ods. 1 Nariadenia, predstavuje výšku 5,5% ročne.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1

CSP,úspešnémužalobcovivznikloprávonanáhradutrovtaknasúdeprvejinštancie,akoaj odvolacieho
konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).