Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213875
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1613213875.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Nemocničná a.s.,

Pezinok, IČO: 35 865 679, zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885
459, proti žalovanej: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica,
IČO: 31 444 873, zastúpená Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35
906 464, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. V zastavujúcej časti uznesením zo dňa 02.02.2015 č.k. 9C/32/2014-542 sa žalovanej priznáva
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2014
žiadal súd, aby vydal tento rozsudok:

Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odvysielať na začiatku relácie E. noviny
vysielané televíziou M. o 19.00 hod. ospravedlnenie, obrazom i zvukom, s nasledovným znením textu:

„MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. ako vysielateľ televízie M. sa ospravedlňuje spoločnosti Nemocničná,
a.s. za šírenie nepravdivých a zavádzajúcich informácií v nasledujúcich príspevkoch redaktorky K. V.
odvysielaných pod názvom: „Župa dáva milióny súkromnej firme" v programe E. noviny televíziou M. dňa
25.06.2013 o 19.00 hodine, „Firma chce tri milióny" v programe E. noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX
o 19.00 hodine, „Firma chce peniaze od župy" v programe E. noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o
19.00 hodine. Spoločnosti Nemocničná, a.s. sa ospravedlňujeme za poškodenie jej dobrej povesti."

Navrhovateľ taktiež žiadal, aby súd uložil žalovanej do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v denníku I. noviny, v denníku O., v týždenníku
E. vo forme platenej inzercie v nasledovnom znení:

„MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. sa ospravedlňuje spoločnosti Nemocničná, a.s. za šírenie
nepravdivých a zavádzajúcich informácií v nasledujúcich príspevkoch redaktorky K. V. odvysielaných

pod názvom: Župa dáva milióny súkromnej firme" v programe E. noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX
o 19.00 hodine, „Firma chce tri milióny" v programe E. noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00
hodine, „Firma chce peniaze od župy" v programe E. noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00
hodine. Spoločnosti Nemocničná, a.s. sa ospravedlňujeme za poškodenie jej dobrej povesti."Napokon žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je slovenskou obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje
zdravotnícke zariadenie - všeobecná ambulancia a ambulancie ako aj ústavnú starostlivosť a je
prevádzkovateľom Nemocnice v Malackách, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v regióne
Záhorie pre spádovú oblasť pre cca 80.000 obyvateľov. Nemocnica v Malackách poskytuje zdravotnú

starostlivosť na lôžkových oddeleniach: chirurgické oddelenie, gynekologické oddelenie, interné
oddelenie, geriatrické oddelenie a oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, na chirurgickej a
internej jednotke intenzívnej starostlivosti, na nefrologickom/dializačnom stacionári, v nasledovných
odboroch jednodňovej zdravotnej starostlivosti: chirurgia, gynekológia, ortopédia, traumatológia,
urológia, oftalmológia, ORL, na oddeleniach spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odboroch:
fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, rádiológia, centrálne sterilizácia a v cca tridsiatich

primárnych a špecializovaných ambulanciách pre dospelých a piatich detských špecializovaných
ambulanciách. MUDr. P. K. je zakladateľom a majiteľom skupiny spoločnosti MEDIREX GROUP,
majoritným akcionárom spoločnosti Nemocničná, a.s. a je predsedom predstavenstva spoločnosti
Medirex, a.s., Holubyho 35, Pezinok, IČO: 35 766 450 a lekárom. MEDIREX GROUP je skupina
8 spoločností, ktoré sa zaoberajú poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Do skupiny patrí tiež

zdravotnícke zariadenie v Malackách. V roku 2001 sa v súlade so zákonom o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky sa NsP v Malackách stala
príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom sa stal Bratislavský samosprávny kraj. Nemocnica v
čase tohto prechodu bola vo veľmi kritickom stave vo všetkých oblastiach jej činnosti. Mala veľmi zlú
povesť medzi obyvateľstvom regiónu, existovala veľká nedôvera ku kvalite poskytovanej zdravotnej

starostlivosti ako aj ku kompetentnosti zdravotníckeho personálu. Nemocnica mala veľmi nedostatočné
prístrojové vybavenie. Problémom bolo aj nedostatočné zmluvné zabezpečenie svojej hlavnej činnosti,
poskytovania zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami. Výsledkom tejto negatívnej situácie
bolo výrazné stratové hospodárenie a neustále prehlbovanie finančnej zadĺženosti nemocnice a z
toho vyplývajúca hrozba jej bezprostredného zániku so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami. V

priebehu roku 2003 vzrástlo zadĺženie celkovo na 100 miliónov Sk. Bratislavský samosprávny kraj
ako zriaďovateľ musel pokrývať vytváranú stratu z vlastných zdrojov. Aby nemocnica nezanikla a
obyvatelia regiónu neprišli o jediné zdravotné zariadenie na cestných ťahoch medzi hlavným mestom a
hranicou s Českou republikou, Bratislavský samosprávny kraj navrhol model prevádzky NsP Malacky,
ktorý bol postavený na zachovaní zdravotnej starostlivosti v nemocnici, zastavení zadlžovania a

ďalšej modernizácie nemocnice. Následne pristúpil k rokovaniam so spoločnosťou Nemocničná, a.s.,
ktorá ako jediná pristúpila na uvedené podmienky a došlo k prenájmu nemocnice. Dňom 1. júla
2004 prevzala Nemocničná a.s. na základe nájomnej zmluvy s Bratislavským samosprávnym krajom
prevádzkovanie Nemocnice s poliklinikou Malacky. Nemocničná a.s. odpredala časť akcií aj mestu
Malacky,čímsamestopriamopodieľanariadeníspoločnostiatiežmádosahnakontroluvýkonučinnosti

Nemocničnej a.s. Medzi spoločnosťou Nemocničná a.s. a Bratislavským samosprávnym krajom bola
dňa 18.06.2004 uzavretá nájomná zmluva na dobu trvania nájmu 9 rokov a 11 mesiacov s tým, že
predmetnájmumôžebyťvyužívanývýhradnenaposkytovaniezdravotnejstarostlivosti,došlokprevzatiu
všetkých zamestnancov a Nemocničná a.s. sa tiež zaviazala investovať do modernizácie nemocnice
ako nájomca sumu 50 miliónov Sk podľa bodu 6.3 nájomnej zmluvy do technického zhodnotenia

predmetu nájmu, t.j. do nehnuteľnosti patriacej prenajímateľovi - Bratislavskému samosprávnemu
kraju. Keďže bolo nevyhnutné pri revitalizácii nemocnice vynaložiť ďalšie investície, ktoré musela
realizovať spoločnosť Nemocničná a.s. ako nájomca, došlo k predĺženiu doby nájmu na 30 rokov, t.j.
do 31.12.2035 dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve podpísanom dňa 16.11.2005. Súčasne sa nájomca
v zmenenom bode 6.3 nájomnej zmluvy zaviazal, že počas doby trvania nájmu investuje 100 miliónov

Sk do technického zhodnotenia predmetu nájmu. NsP Malacky, Nemocničná a.s. sa postupne stala
modernou nemocnicou, ktorej pracoviská sú vybavené a zariadené novou prístrojovou technikou a
technológiou. Investície do stavebných a rekonštrukčných prác na budove prispeli k pozitívnej zmene
imidžu celej nemocnice. V novembri 2012 bol ukončený dvojročný projekt modernizácie Nemocnice
Malacky v spolupráci súkromnej spoločnosti Nemocničná a.s. a Bratislavského samosprávneho kraja

otvorením centrálneho príjmu a oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny. Uvedená spolupráca
medzi Bratislavským samosprávnym krajom a Nemocničnou a.s. bola zmluvne upravená v dohode
o spolupráci pri rekonštrukcii NsP Malacky zo dňa 28.06.2011. Rekonštrukciu Nemocnice Malacky si
vyžiadala platná legislatíva, nakoľko Bratislavský samosprávny kraj ako prenajímateľ nehnuteľnosti naúčel poskytovania zdravotnej starostlivosti bol povinný splniť zákonnú požiadavku poskytnutia predmetu
nájmu v stave spôsobilom na dojednaný účel. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z

hľadiska ochrany zdravia a Výnos Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008 - OL z 10.09.2008 o
minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých
druhov zdravotníckych zariadení určili na predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy technické požiadavky,
ktorých splnenie sa vyžaduje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu vydaného povolenia
na prevádzkovanie nemocnice s poliklinikou. Časť priestorov predmetu nájmu nespĺňala niekoľko

základných parametrov stanovených Výnosom ministerstva. Zosúladenie stavebného stavu predmetu
nájmu s podmienkami, ktoré vyžiadal Výnos ministerstva, bolo úpravou predmetu nájmu väčšieho
rozsahu a zároveň investíciou na udržanie predmetu nájmu v prevádzkyschopnom stave vyhovujúcom
účelu predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy, a teda na zabezpečenie optimálneho využívania
priestorov pre účely prevádzkovania nemocnice a poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany
nájomcu - Nemocničná a.s. podľa nájomnej zmluvy. Z uvedených dôvodov sa zmluvné strany dohodli

na spolupráci pri tejto rekonštrukcii v celkovej výške až do výšky finančných nákladov 4.500.000
eur vrátane DPH, pričom náklady na rekonštrukciu boli rozdelené nasledovne: BSK na rekonštrukciu
stavebnotechnickej časti predmetu nájmu(t.j. nehnuteľností, ktoré bol povinný zrekonštruovať tak, aby
boli uvedené do stavu spôsobilého užívania nájomcom ako mu vyplýva zo zákona a z nájomnej
zmluvy) podieľal sumou 2.200.000 eur vrátane DPH, Nemocničná a.s. sa podieľala na zvyšnej

časti rekonštrukcie, t.j. na obstaraní potrebného prístrojového vybavenia predmetu nájmu vo
výške 2.300.000,- eur, vrátane DPH. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa naďalej usiluje o
rekonštrukciunemocnice.Nemocnicaposkytujekomplexnúzdravotnústarostlivosťpodjednoustrechou,
vrátane kvalitného prístrojového vybavenia a špičkovej diagnostiky. Žalobca uskutočnil na vlastné
náklady modernizáciu pracovísk Nemocnice v Malackách, pričom za obdobie ôsmich rokov jej

prevádzkovania investovala do stavebných úprav nemocnice viac ako 3,6 miliónov eur, do prístrojového
a technologického vybavenia a ostatného majetku potrebného k zabezpečeniu chodu nemocnice viac
ako 8,3 miliónov eur a samotnému Bratislavskému samosprávnemu kraju zaplatila na nájomnom a daň
z nehnuteľnosti viac ako 318.000 eur a nepretržite od roku 2004 dotuje aj jednotlivé stratové strediská
nemocnice. Z posledných rekonštrukcií predkladá napríklad prehľad faktúr a faktúry za rekonštrukcie

z leta 2013 v celkovej výške 46.641,57 eur. Uvedené investície financovala Nemocničná a.s. z
vlastných zdrojov, ako preukazuje napr. zmluva o úvere č. 382/AUOC/07 uzavretá medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou Nemocničná a.s. zo dňa 16.07.2007. Poukazovala na bod 2.2 zmluvy
o úvere z ktorého vyplýva, že účelom úveru je financovanie vnútornej rekonštrukcie nemocnice v
Malackách vo výške 47,6 milióna. Avšak legislatívne zmeny, ktoré nastali od roku 2011 mali negatívny

dopad na hospodárenie všetkých nemocníc, vrátane Nemocnice v Malackách. V rámci týchto zmien
zdravotné poisťovne pristúpili k zavedeniu tzv. osobitne hradených výkonov, na základe ktorých sa
znížila platba za výkony zaradené do uvedenej kategórie poskytnuté ich poistencom, pričom zároveň
takto stanovené ceny výkonov absolútne nezohľadňujú reálne náklady na vykonávanie zdravotnej
starostlivosti, do Slovenského právneho poriadku boli prijaté nové zákony, ktorých dôsledkom bolo

presné stanovenie minimálnych mzdových nárokov zdravotníckeho personálu, čo na jednej strane
jasne stanovuje mzdové náklady nemocnice Malacky, tieto náklady však na druhej strane nie sú vôbec
pokryté zo strany zdravotných poisťovní zvýšením úhrad za výkony, čo ešte viac sťažuje prevádzku a
hospodárenie nemocnice, a zároveň bola prijatá novela Zákonníka práce, v súvislosti s ktorou došlo k
zmenám v daňovej a odvodovej povinnosti niektorých zamestnancov, ktorá znamená pre nemocnicu

ďalšie zvýšenie mzdových nákladov. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci Nemocnice v Malackách majú
vyššie uvedené skutočnosti negatívny dopad na prevádzku nemocnice ako celku, najmä však na
prevádzku ústavnej pohotovostnej služby a lekárskej služby prvej pomoci. Ústavná pohotovostná služba
(ďalej aj ako ÚPS) je poskytovanie ambulantnej a pohotovostnej zdravotnej starostlivosti 24 hodín
denne, t.j. poskytovanie nepretržitej zdravotnej starostlivosti špecializovanými pracoviskami v rozsahu:

chirurgická ambulancia, ambulancia vnútorného lekárstva, gynekologická ambulancia, pohotovosť na
rádiologickom oddelení, ktorá je prevádzkovaná v pracovných dňoch v čase medzi 14.00 hod. až 07.00
hod., pohotovosť na operačných sálach v rámci komplexu operačných sál, ktorá je prevádzkovaná
v pracovných dňoch v čase medzi 15.00 hod až do 07.00 hod. a pohotovosť anestéziologického
lekára a sestry, ktorá je prevádzkovaná v pracovných dňoch v čase medzi 15.00 hod až 07.00 hod.,

pričom počas víkendov, sviatkov a dní pracovného pokoja je ÚPS zabezpečovaná nepretržite 24 hodín
denne. Jedná sa o činnosť, ktorá je poskytovaná vo verejnom záujme všetkým obyvateľom okresu
Malacky ako aj jeho okolia, a je preto všeobecne prospešnou službou poskytovanou vo verejnom
záujme, ktorú môže zabezpečovať len zdravotníckej zariadenie s adekvátnym vybavením uvedenýchpracovísk v zmysle Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. decembra 2008 č. 09812/2008-OL o
minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých
druhov zdravotníckych zariadení. Lekárska služba prvej pomoci (ďalej aj ako LSPP) pre dospelých a

pre deti a dorast, je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej
ambulantnej starostlivosti pre dospelých a všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast v
regióne Malacky, ktorej chod organizačne zabezpečuje Nemocničná a.s. v Nemocnici v Malackách na
základe poverenia BSK v pracovných dňoch v čase od 15.30 hod. do 07.00 hod. Počas víkendov,
sviatkov a dní pracovného pokoja je LSPP zabezpečovaná 24 hodín denne. V dôsledku hospodárskej

situácie a legislatívnych zmien predstavuje strata spoločnosti Nemocničná a.s. na úseku ÚPS a na
úseku LSPP za predchádzajúci hospodársky rok sumu takmer 900.000 eur. Nariadenie vlády SR
č. 640/2008, v ktorej bola určená minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bolo k 1.
októbru 2012 novelizované tak, že bola z minimálnej siete stanovená pevná sieť poskytovateľov
podľa okresov a následne stanovená koncová sieť ÚZZ, kde sú uvedené len štátne zdravotnícke
zariadenia s výnimkou Onkologického ústavu sv. Alžbety. Z uvedených skutočností vyplýva, že

minimálnu sieť poskytovateľov určuje v zmysle platnej legislatívy vláda Slovenskej republiky. V zozname
nie sú uvedené žiadne všeobecné, alebo špecializované nemocnice, ktoré nie sú v zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR s výnimkou Onkologického ústavu sv. Alžbety. Spôsob
financovania ÚZZ upravuje Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045-9/2005-
SL zo 16.marca 2005, podľa ktorého je LSPP financované u všetkých poskytovateľov rovnako -

paušálnou sadzbou podľa počtu obyvateľov detí a dospelých, avšak tento paušál nepokrýva ani osobné
náklady na lekárov a sestry v ambulancii. V prípade využitia služby obyvateľom poisťovňa preplatí len
ošetrenie pacienta. Financovanie ÚPS poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulanciách ústavnej
pohotovostnej služby nie je financované paušálnou platbou, poisťovňa preplatí len ošetrenie pacienta.
Problematika financovania LSPP a ÚPS v rámci urgentných príjmov je problémom celoslovenským ,

na jej nedostatočné financovanie opakovane poukazujú stavovské organizácie a príjmy nepokryjú
ani 30% požadovaných mzdových nákladov. V § 6 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z.z. je
uvedené, že poskytovateľ v rámci pevnej siete zabezpečuje 24 hodinovú dostupnosť špecializovaných
pracovísk vrátane ,,Urgentného príjmu" a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca (nakoľko nie je zaradený do pevnej siete) by nemusel zabezpečovať 24 hodinovú

ambulantnú dostupnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ÚPS pre obyvateľov okresu
Malacky, čím by podstatne znížila náklady a tým aj stratu. Túto činnosť zabezpečuje len preto, aby cca
80 tisíc obyvateľov spádovej oblasti nemocnice Malacky mali dostupnú akútnu a neodkladnú zdravotnú
starostlivosť a nemuseli cestovať za ňou do Bratislavy. Všetky uvedené investície ako aj legislatívne
zmeny mali negatívny dôsledok na financovanie nemocnice a hospodársky výsledok žalobcu, ktorý

vykazuje od roku 2004 stratu ako vyplýva z prílohy k žalobe, ktorá musela byť krytá zo strany akcionárov
opakovaným zvyšovaním základného imania, ako vyplýva z prílohy k žalobe. Žalobca musel opakovane
zvyšovať svoje základné imanie za účelom krytia strát. Túto skutočnosť preukazujú notárske zápisnice,
ktoré pripojil k žalobe. Z tohto dôvodu hľadal žalobca riešenie vzniknutej situácie v spolupráci s
Bratislavským samosprávnym krajom a pripravili návrh zmluvy o spolupráci pri zabezpečovaní ÚPS

a LSPP v nemocnici v Malackách, ktorá bola pripravená na rokovanie zastupiteľstva BSK, ktoré sa
malo konať dňa 21.06.2013. Z dôvodovej správy vyplýva, že analýza Programu hospodárskeho a
sociálneho rozvoja BSK na roky 2014-2020 identifikovala v kapitole A.5.3. nesúc názov ,,Sociálna
infraštruktúra" na str. 140 ohrozenie nedostatočnej rozmiestnenosti primárnych zdravotníckych služieb
t.j. LSPP a ÚPS ako prílišnú koncentráciu verejných služieb BSK v Hlavnom meste SR Bratislava, čo

bude mať najnepriaznivejší dopad v okrese Malacky, a to z dôvodu najväčšej fyzickej vzdialenosti od
hlavného mesta SR Bratislavy, sídelnej štruktúry tvorenej iba jedným regionálnym centrom - mesto
Malacky, excentrickej polohy okolitých obcí, s výhľadom nárastu počtu obyvateľov s požiadavkami na
nadštandardnú občiansku vybavenosť spomedzi všetkých okresov BSK. Na základe zistení Analýzy
územia BSK v predmetnej oblasti bol zvolený strategický cieľ ,,Rozvoj služieb a turizmu", ktorého úlohou

je zabezpečenie dostupných a kvalitných verejných služieb aj v oblasti zdravotníctva v podmienkach
rozrastajúcej sídelnej štruktúry BSK. Programová časť PHSR BSK 2014-2020 navrhuje v aktivite
9.1 ,,Cielené investície do zdravotnej a sociálnej infraštruktúry" zlepšenie prístupu k špecializovaným ,
vysokokvalitným službám, vrátane zdravotníctva a sociálnych služieb všeobecného záujmu. Predmetná
aktivita sa má realizovať v záujme dosiahnutia adresnosti výsledkov okrem iného ak v okresných

mestách. BSK prepojil plnenie Programu s programovým rozpočtom BSK prostredníctvom Akčného
plánu, v ktorom sa nachádza projektový zámer, znižujúci ohrozenie nedostatočnej rozmiestnenosti
primárnych zdravotníckych služieb, č. 37 ,,Kooperácia na rozširovaní a zachovaní LSPP a ÚPS v
Nemocnici Malacky vo verejnom záujme". Zachovanie služby LSPP a ÚPS v Nemocnici Malackypodporilo aj Združenie miest a obcí záhorskej oblasti a v jeho rámci tak urobili takmer všetci starostovia
zo spádovej oblasti ako žalobca preukazuje listinným dôkazom pripojeným k žalobe. Následne sa na
žalobcu obrátila redaktorka žalovanej so žiadosťou o poskytnutie stanoviska k otázkam. Na jej otázky

jej žalobca poslal odpovede. Aj napriek tomu pripravila nepravdivú a osočujúcu reportáž odvysielanú
v relácii Televízne noviny dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hod. pod názvom ,,Župa dáva milióny súkromnej
firme". Uviedla v nej nasledovné tvrdenia: ,, Bratislavská župa pred rokmi odovzdala nemocnicu
súkromnejfirme.(...)Chcelasatakzbaviťfinančnéhobremena.Avýsledok?Podrôznymizámienkamido
nej župa naďalej leje milióny z našich daní. Akurát, že nemocnica nám už nepatrí." Žalobca je na základe

uvedených tvrdení vnímaný ako podnikateľ, ktorý vlastní nemocnicu, ktorú získal nekalým spôsobom
a profituje z Bratislavského samosprávneho kraja a verejných zdrojov. Pravdou však je, že žalobca
prispel k zabezpečeniu chodu nemocnice viac ako 8,3 miliónov eur a samotnému bratislavskému
samosprávnemu kraju zaplatil za dané obdobie (za nájomné a daň z nehnuteľnosti) viac ako 318.000
eur a nepretržite od roku 2004 dotuje aj jednotlivé stratové strediská nemocnice. Následne redaktorka
uviedla podobizeň M.. K. s pejoratívnym komentárom: Poďme pekne po poriadku. Tohto pána možno

poznáte. Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe platí
nájom. Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. O. Y. pýta pre firmu tri milióny
eur. Vraj na pohotovosť". Firma nepýta peniaze prvýkrát, na jar jej župa zaplatila vyše dvoch miliónov na
obnovu priestorov. Aj tu pomáhal Y., predseda BASK. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko podľa
nájomnej zmluvy bol nájom pôvodne uzavretý na 11 mesiacov a 9 rokov, až následne po vzájomnej

dohode a investícií zo strany žalobcu do nehnuteľnosti patriacej BSK vo výške 100 miliónov Sk došlo
k predĺženiu nájomnej zmluvy dodatkom č. 2 na 30 rokov. Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že župa
pýta prostriedky pre ,,firmu", nakoľko uvedené prostriedky nie sú profitom spoločnosti žalobcu, ale
slúžia na zabezpečenie LSPP a ÚPS, ktorá je poskytovaním služby vo verejnom záujme a je zákonnou
povinnosťou BSK ju zabezpečovať. Naopak, práve žalobca uvedenú povinnosť nemá, avšak chápe

situáciu spádovej oblasti Malacky zahrňujúcej 80.000 ľudí a usiluje sa ju udržať. Rovnako tak nie
je pravda, že na jar zaplatila župa firme vyše dvoch miliónov. Prostriedky neboli platené spoločnosti
žalobcu, ale jednalo sa o naplnenie zákonnej povinnosti BSK udržať predmet nájmu, ktorý je vo
vlastníctve BSK v stave spôsobilom na dojednaný účel, t.j. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Priestory, ktoré boli takto zrekonštruované, zostávajú vo vlastníctve BSK, preto nemožno hovoriť o

tom, že boli zaplatené spoločnosti žalobcu. Na záver redaktorka uviedla: ,, Župa od roku 2004 menila
pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice už dávno pripadajú firme, no miliónové
výdavky ešte aj dnes platia ľudia. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko žalobca v dôsledku rozsiahlej
revitalizácie Nemocnice Malacky vykazuje od roku 2004 stratu, ako vyplýva z prílohy k žalobe, ktorá
musela byť krytá zo strany akcionárov opakovaným zvyšovaním základného imania ako vyplýva z

príloh. Príloha 42 obsahuje súvahu a výkaz zisku a strát žalobcu za obdobie rokov 2005-2012. Žalobca
v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná opakovane pokračovala v diskreditačnej kampani proti žalobcovi
publikovaním nových príspevkov, v ktorých osočuje žalobcu, napríklad v príspevku zo dňa 15.07.2013
odvysielaného v relácii TV Markíza E. noviny o 19.00 hod. pod názvom ,,Firma chce tri milióny", kde
žalobcu označuje ako súkromnú firmu, ktorá získala 100 000 rukojemníkov s pomocou politikov", ako

aj v príspevku zo dňa 27.07.2013 odvysielaného v relácii TV M. E. noviny o 19.00 hod. pod názvom ,,
Firma chce peniaze od župy". Publikovaním uvedených nepravdivých a zavádzajúcich informácií sa voči
žalobcovi rozpútala silná negatívna kampaň, ktorá sa prejavila tiež vylepovaním dehonestujúcich letákov
s označením ,,Škandál", ktoré boli dňa 16.072013 vylepené na celom areáli nemocnice v Malackách.
Na týchto letákoch bol žalobca označený ako súkromná firma, ktorej venoval BSK 3 milióny eur, a teda

ako subjekt zneužívajúci verejné zdroje pre svoj zisk. Uvedenie zavádzajúcich a nepravdivých informácií
zo strany žalovanej sa stalo opakovane ako preukazuje aj stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo
dňa 11.01.2013, ktoré uviedlo: ,, Redaktorka V. vo svojich reportážach uviedla množstvo klamstiev a
nepravdivých informácií, a to aj napriek tomu, že jej rovnako ako ministerstvo, tak aj vedenie nemocnice
poskytlo korektné odpovede. Realita je však taká, že verejnosť bola vždy informovaná zavádzajúco,

účelovo a neférovo. Divák tak dostal maximálne skreslenú a zavádzajúcu informáciu, v ktorej boli
poskladané jednotlivé fakty a výpovede účelovo so zámerom diskreditovať riaditeľa Fakultnej nemocnice
a jeho najbližších spolupracovníkov. Žalobca urobil všetky potrebné kroky na prešetrenie konania
žalovanej, keď popri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podala tiež sťažnosť na porušenie
zákona podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov

voči príspevkom odvysielaným dňa 25.06.2013 o 19.00 hod. pod názvom ,,Župa dáva milióny súkromnej
firme, dňa 15.07.2013 o 19.00 hod pod názvom ,, Firma chce tri milióny a dňa XX.XX.XXXX o 19.00
hod. pod názvom ,, Firma chce peniaze od župy". O podanej sťažnosti prebieha konanie pred Radou pre
vysielanie a retransmisiu zaevidované pod č. 3788/281-2013. Súčasne Okresná prokuratúra BratislavaI vydala dňa 21.10.2013 uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci prečinu ohovárania podľa § 373
ods. 1, 2 písm. c) Tr. poriadku voči K. V. v súvislosti s tvrdeniami uvedenými v reportáži relácie E.
noviny dňa XX.XX.XXXX pod názvom ,, Župa dáva milióny súkromnej firme". Žalobca v žalobe uviedol,

že budoval od svojho vzniku dobrú povesť a zabezpečil revitalizáciu Nemocnice Malacky. Žalovaná
zasiahla do dobrej povesti žalobcu a to predovšetkým rozširovaním skresľujúcich a nepravdivých
informácií vo svojej reportáži a správe uverejnenej na webovej stránke. Uvedený zásah žalovanej bol
neoprávnený, nakoľko sa jednalo o nepravdivé tvrdenie. Navyše, žalovaná sa dopustila protiprávneho
konania úmyselne, nakoľko si bola plne vedomá úplných a pravdivých informácií, ktoré od žalobcu

obdržala. Keďže redaktorka žalovanej K. V. si bola plne vedomá pravdivých informácií (napr. o procese
rekonštrukcie nemocnice Malacky a o strate nemocnice vykrývanej akcionármi spoločnosti žalobcu,
ktoré mala k dispozícii od žalobcu), a aj napriek tomu poskytla verejnosti klamlivé informácie o zisku a
vytvárala vo verejnosti dojem o nepoctivom získaní prostriedkov z verejných zdrojov, konala v ostrom
rozpore s novinárskou etikou a jej konanie nemožno za žiadnych okolností subsumovať pod slobodu
prejavu podľa čl. 10 Dohovoru. Je absolútne zarážajúce, že novinár šíri klamlivé tvrdenia, hoci mu

dotknuté osoby poskytli a preukázali pravdivé a úplné odpovede na jeho zadané otázky. Ďalej žalobca v
žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná sú súťažiteľmi v zmysle § 41 Obchodného zákonníka, a to podľa
tzv. širokého vymedzenia súťažiteľov, nakoľko súdna prax a rovnako tak judikatúra hodnotí kritérium
účasti na hospodárskej súťaži mimoriadne extenzívne. S ohľadom na uvedené je preto nesporné,
že i v prípade výkladu pojmu súťažiteľ sú žalobca a žalovaná súťažiteľmi, keďže zahŕňa celú sféru

trhového súperenia, bez ohľadu na to, či konkrétne subjekty sú navzájom v súťažnom vzťahu. Navyše,
žalovanáposkytlauvedenéškandalózneinformáciescieľomzískaťmajetkovýprospechzvýšenímsvojej
sledovanosti na úkor žalobcu, ktorého reputácia bola v očiach verejnosti - potenciálnych klientov ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti znížená. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 44 Obchodného
zákonníka a uviedol, že žalovaná svojim konaním naplnila znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže,

keďže, žalovaná konala v hospodárskej súťaži, a to vo forme aktívneho konania, t.j. jednak komisívne,
keď aktívne šírila o žalobcovi zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia difamačného charakteru vzbudzujúce
komplexný dojem straty dôveryhodnosti a parazitovania na verejných zdrojoch, žalovaná konala v
rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže jej konanie nielen že vylúčilo pozitívne účinky hospodárskej
súťaže, ale dokonca zmenilo v negatívne a tiež porušilo normy práva súkromného i verejného (právo

na ochranu dobrej povesti, konanie v súlade s dobrými mravmi porušenie § 16 ods.3 písm. a) a b)
zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii). Súčasne sa jedná o špecifickú formu zabraňovacej
súťaže s cieľom zdiskreditovať žalobcu a zabrániť mu uskutočňovať jeho podnikateľskú činnosť, konanie
žalovanej bolo spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom i spotrebiteľom, vrátane klientov spoločnosti
žalobcu. Napokon žalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej utrel na

svojich právach jednak značnú majetkovú i nemajetkovú ujmu, pričom jeho reputácia v obchodných
vzťahoch ako aj v očiach verejnosti bola značne zhoršená. Žalobca žiada o priznanie primeraného
zadosťučinenia a náhrady spôsobenej ujmy, a to jednak vo forme morálneho zadosťučinenia v podobe
publikácie ospravedlnenia žalovanej v Hospodárskych novinách, v denníku O. a v týždenníku E.
a v E. novinách E. M. za šírenie skreslených informácií so zlým úmyslom s jednoznačným cieľom

znevážiť žalobcu a zničiť jeho postavenie v očiach verejnosti ako aj vo forme peňažného plnenia. Sumu
majetkovej sankcie vo forme peňažného plnenia, vzhľadom na ujmu spôsobenú žalobcovi na jeho dobrej
povesti podľa § 19b ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka, so zohľadnením všetkých atribútov konania
žalovanej, predovšetkým evidentného zlého úmyslu, snahe zničiť jeho pozíciu vybudovanú dlhoročným
pôsobením na trhu a vzhľadom na intenzitu spôsobeného zásahu a najmä šírenie nepravdivých

informácií aj napriek tomu, že žalovaná si bola ich nepravdivosti plne vedomá, žalobca si uplatňuje
náhradu peňažného plnenia vo výške 1.000 eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2014 uviedla, že predmetom napádaných reportáží
vytvorených redaktorkou žalovanej K. V. (ďalej len ,,redaktorka"), bolo informovanie o poskytnutí

finančných prostriedkov Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len ,,BSK") na podporu podnikania
súkromnej spoločnosti spravujúcej Nemocnicu Malacky. BSK vyčlenil 2,2 milióna eur zo svojho rozpočtu
na plnenie zmluvných povinností voči žalobcovi vyplývajúcich z Dohody o spolupráci pri rekonštrukcii
NsP Malacky zo dňa 28.06.2011 (predloženej žalobcom ako dôkaz). Žalobca aj napriek veľkej finančnej
podpore zo strany BSK, požadoval od BSK ďalšie 3 milióny eur pod hrozbou zániku prevádzky

ústavnej pohotovostnej služby a lekárskej služby prvej pomoci slúžiacej takmer 100 tis. obyvateľom
spádovej oblasti Malacky. Napriek kriticky ladeným reportážam zameraným predovšetkým voči osobe
predsedu BSK a predsedu politickej strany Pavla Y., žalobu nepodal ani p. Y. ani žiadna iná fyzická
či právnická osoba okrem žalobcu. Žalovaný odvysielal pravdivé informácie o veciach dôležitéhoverejného záujmu. V zmysle Etického kódexu novinára (predloženého žalobcom ako dôkaz) pod
dôležitým verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša významný prospech všetkým alebo
mnohým občanom. Dôležitým verejným záujmom je najmä: zabránenie zneužívaniu verejnej moci,

riadne fungovanie politického systému a spoločenských inštitúcií, ochrana života, zdravia, bezpečnosti
a majetku občanov, ochrana morálky a základných spoločenských hodnôt. Žalovaná považovala za
svoju povinnosť informovať divákov a predovšetkým obyvateľov dotknutej oblasti Malacky o spôsobe,
akým sa nakladá s finančnými prostriedkami BSK a o možnosti zániku ústavnej pohotovostnej služby a
lekárskej služby prvej pomoci v Nemocnici Malacky (ďalej len ,,nemocnica"). Žalovaná je toho názoru,

že odvysielané skutočnosti je potrebné hodnotiť z hľadiska ich obsahu ako zverejnenie informácií o
veciach dôležitého verejného záujmu. Žalovaná má za to, že žalobca neosvedčil žiadnym hodnoverným
spôsobom oprávnenosť svojho nároku voči žalovanej. Žalovaná v celom rozsahu odmieta akýkoľvek
zásah do práv žalobcu v dôsledku odvysielania, resp. zverejnenia na webovej stránke žalovanej
žalobcom označených reportáží. Redaktorka vychádzala pri tvorbe všetkých reportáží z verejne
dostupných informácií a dokumentov, obsah všetkých reportáží bol podložený riadnymi argumentmi. V

reportážach boli odvysielané skutočnosti, založené na relevantne podložených a pravdivých tvrdeniach,
ktoré vychádzali zo stavu v čase prípravy a odvysielania reportáží.
K reportáži 1 žalovaná uviedla, že žalobca na strane 10 žaloby označil za nepravdivé a osočujúce
tvrdenie, že ,,Bratislavská župa pred rokmi odovzdala nemocnicu súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť
finančného bremena. Pod rôznymi zámienkami do nej župa naďalej leje milióny z našich daní. Akurát,

že nemocnica nám už nepatrí."
Žalovaná považuje žalobcove výhrady voči vyššie uvedenému tvrdeniu za neopodstatnené. Podľa
Zmluvy o nájme, Dodatku č.1 a Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve (všetky predložené žalobcom ako
dôkazy) uzatvorených medzi BSK ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom vyplýva, že BSK
prenajal žalobcovi ako súkromnej obchodnej spoločnosti nemocnicu. Jedným z dôvodov uzavretia

predmetných zmlúv bola veľká zadĺženosť nemocnice a snaha o zabezpečenie jej riadneho chodu. Z
ustanovení týchto dokumentov vyplýva, že tak BSK ako aj žalobca investujú finančné prostriedky do
revitalizácie nemocnice s cieľom zabezpečiť a udržať jej prevádzkyschopnosť. Žalobca ďalej v žalobe
uvádza, že v dôsledku týchto tvrdení je ,,vnímaný ako podnikateľ, ktorý vlastní nemocnicu, ktorú získal
nekalým spôsobom a profituje z BSK a verejných zdrojov". Takéto námietky žalobcu sú bez reálneho

základu, pretože žalovaná prezentovala divákom pravdivé informácie o verejne známej spolupráci BSK
a žalobcom. Je nesporné, že žalobca je súkromná spoločnosť, ktorá prevádzkuje nemocnicu. Vďaka
investíciam BSK vo výške 2,2 milióna eur za účelom stavebno-technickej rekonštrukcie časti areálu
nemocnice bol značnou mierou žalobcovi umožnený výkon jeho podnikateľskej činnosti. Je pritom
nepodstatné akou mierou sa na financovaní svojich vlastných podnikateľských aktivít zúčastňuje aj

sám žalobca. Skutočnosť, že žalobca bo opísaný ako súkromná obchodná spoločnosť, ktorá prijala
peniaze v rámci plnenia zmluvných povinností zo strany BSK nemôže byť zo strany žalobcu vnímaná
ako klamlivé, či urážlivé tvrdenie. Žalobcovi preto nemôže byť prisudzovaná zodpovednosť za závery,
ktoré si diváci o ,,súkromnej firme" vytvorili z pravdivých informácií. Žalobca na str. 11 žaloby označil za
nepravdivé uvedenie podobizne MUDr. K. s pejoratívnym komentárom (podľa žalobcu - pozn. žalovanej)

redaktorky: Poďme pekne po poriadku. Tohto pána možno poznáte (Ide o M.. K. - pozn. žalovanej).
Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe platí nájom.
Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. O. Y. pýta pre firmu tri milióny eur.
Vraj na pohotovosť. Firma nepýta peniaze prvýkrát, na jar jej župa zaplatila vyše dvoch miliónov na
obnovu priestorov. Aj tu pomáhal Y.." Ide o preukázane pravdivé skutkové tvrdenie, ktoré nemožno

spochybňovať. Vyššie uvedené prepojenie osoby MUDr. K. so žalobcom a následným komentárom
redaktorky žalovaná nepovažuje ani za nepravdivé ani za pejoratívne, nakoľko sám žalobca v žalobe
uvádza, že MUDr. P. K. je majoritným akcionárom spoločnosti Nemocničná a.s., žalobca platí nájomné
BSK, pretože táto povinnosť mu vyplýva z nájomnej zmluvy, BSK vznikla zmluvná povinnosť finančne
podporovať chod nemocnice. Žalovaná je oprávnená tieto fakty zverejniť, pričom žiadnym z vyššie

uvedenýchtvrdenínemohlodôjsťkzásahudodobrejpovestižalobcu.Žalobcatiežoznačilzanepravdivé
tvrdenie redaktorky: ,,Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky
nemocnice už dávno pripadajú firme no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia." Uvedené tvrdenie
naráža na skutočnosť, že žalobca a BSK od roku 2004 uzavreli niekoľko zmluvných vzťahov, predmetom
ktorých bol nájom a rekonštrukcia nemocnice. Žalobca sa v žalobe neustále bráni tým, že straty

nemocnice musel viac krát vykrývať zo strany svojich akcionárov opakovaným zvyšovaním základného
imania. Je pritom nepodstatné, ako rieši žalobca ako súkromný podnikateľský subjekt svoju ekonomickú
situáciu. Podstatné je, že aj napriek opakovaným investíciám zo strany žalobcu a BSK je nemocnica
stále stratová, čo pociťujú predovšetkým jej pacienti, ktorí ako daňoví poplatníci rovnako prispeli najej prevádzkyschopnosť. Bez ohľadu na žalobcovo negatívne vnímanie takto podaných pravdivých
informácií nie je možné tvrdiť, že žalobca odvysielal klamlivé tvrdenia. Žalobca v žalobe tvrdí, že v
dôsledku odvysielania napadnutých reportáží vznikla voči žalobcovi negatívna kampaň prostredníctvom

diskusného portálu na webovej stránke žalovanej a letákov s označením ,,Škandál" vylepených v
areáli nemocnice. Žalovaná odmieta akékoľvek prepojenie napádaných reportáží a údajnej negatívnej
kampane namierenej voči žalobcovi. Žalovaná na základe pravdivých faktov poukázala na možnú
hrozbu uzavretia pohotovosti ako aj spôsob, akým BSK hospodári s peniazmi daňových poplatníkov. Tak
ako majú diváci Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na slobodný prístup k informáciám

o veciach verejného záujmu, majú rovnako právo si vytvoriť vlastný názor k odprezentovaným
skutočnostiam. Navyše, akékoľvek reakcie ľudí, ktoré žalobca spája s diskusným fórom resp. s letákmi,
sa týkajú osoby verejného záujmu a politika - predsedu BSK O. Y. a nie žalobcu, ako tvrdí žalobca.
K reportáži 2 a 3 žalovaná uviedla, že žalobca uvádza, že odvysielaním reportáže 2 a reportáže
3 došlo zo strany žalovanej k osočovaniu žalobcu tým, že bol označený ako ,,súkromná firma,
ktorá získala 100.000 rukojemníkov s pomocou politikov". Redaktorka vyjadrila kritiku postoja žalobcu

k možnosti uzavretia pohotovosti nemocnice pokiaľ by nedostal finančnú pomoc zo strany BSK.
Označenie obyvateľov spádovej oblasti Malacky za ,,rukojemníkov súkromnej firmy" je hodnotiacim
úsudkom redaktorky, ktorá mala dostatok podkladov o skutkovom stave na to, aby ho mohla vysloviť.
Potvrdzuje to aj vyhlásenie poslankyne BSK a vtedy ešte kandidátky na post predsedu BSK M. K.
- Y. zo dňa 15.07.2013, ktorá na tlačovej konferencii kritizovala postoj BSK a žalobcu k stratovej

pohotovosti a držaní pacientov pohotovosti v rukojemníctve. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že
aby sa žalobca jednotlivo vyjadril ku každému výroku a vysvetlil, v čom spočíva dopad do jeho práv,
žalovaná nie je schopná adresne vyvrátiť tvrdenia a nároky žalobcu. Len konštatovanie porušenia
žalobcových práv, bez bližšej analýzy skutkových okolností údajného osočovania, robí žalobcove
tvrdenia bezdôvodné a bezpredmetné. Na preukázanie pravdivosti svojich žalobných tvrdení žalobca

cituje stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR k reportáži K. V. o Fakultnej nemocnici s poliklinikou
Žilina. Uvedené stanovisko nijakým spôsobom nesúvisí s osobou žalobcu, s jeho nárokmi a ani s jeho
reportážami. Takéto neobjektívne a dôkazmi nepodložené vyjadrenie ministerstva nie je relevantné
pre toto konanie a preto by súd naň nemal prihliadať. V závere žaloby žalobca dodáva, že urobil
potrebné kroky k prešetreniu konania žalovanej. Podal sťažnosť na porušenie zákona č. 195/2000 Z.z. o

telekomunikáciách v znení neskorších predpisov voči všetkým napádaným reportážam. Podľa zápisnice
č. 18/2013 zo zasadnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 22.10.2013 bolo o žalobcovej
sťažnosti rozhodnuté uznesením č. 13-18/11.920, ktorým bola sťažnosť uznaná za neopodstatnenú.
Tiež, pokiaľ žalobca informoval súd o vydaní uznesenia Okresného prokurátora Bratislava I o začatí
trestného stíhania vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona proti

redaktorkeK.V.vsúvislostistvrdeniamiuvedenýmivreportáži1.Podľainformáciidostupnýchžalovanej,
predmetné trestné stíhanie bolo zastavené.
Podľa žalobcových tvrdení sa mala žalovaná odvysielaním reportáží dopustiť aj nekalosúťažného
konania a konania proti dobrým mravom. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné
a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: a) ide o konanie v hospodárskej

súťaži, b) takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu.
Splnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži predpokladá jednak existenciu súťažného vzťahu,
teda existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a jednak existenciu konania uskutočneného v
rámci tohto súťažného vzťahu. Žalobca ani žalovaná sa nenachádzajú v súťažnom vzťahu. Každý z
nich podniká v odlišnej podnikateľskej sfére a na inom relevantnom trhu. V súťažnom vzťahu môžu

byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi výrobkami
a službami, pokiaľ s nimi ich odberatelia počítajú ako s alternatívou, resp. ak medzi nimi existujú
určité substitučné možnosti. Konanie o hospodárskej súťaži teda predpokladá najmenej dva súperiace
subjekty. V súťažnom vzťahu preto môžu byť nielen obchodníci (podnikatelia so zhodnými, či podobnými
výrobkami, alebo službami, ale aj s výrobkami a službami veľmi rozdielnymi, pokiaľ však medzi nimi

existujú určité substitučné možnosti, pričom tieto vzťahy nemožno zamieňať so záväzkovými právnymi
vzťahmi. K tomu, aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu je treba, aby sa pri
naplnení ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže produkty súťažiacich subjektov stretli
na trhu, a to v predmete, čase a priestore. Túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide o
súťažiteľov podnikajúcich v úplne iných podnikateľských sférach a ponúkajúcich úplne odlišné služby. V

konaní o ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne
a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušenie dobrých mravov
súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom. Vzhľadom na skutočnosti, že žalovaná sa nedopustila žiadneho protiprávnehoalebo nekalosúťažného konania voči osobe žalobcu, nemohla tak žalobcovi privodiť žiadnu ujmu.
Žalobca navyše ani nepreukázal, k akej ujme resp. hrozbe ujmy malo dôjsť v dôsledku údajného
protiprávneho konania žalovanej. Žalobcovo tvrdenie o snahe žalovanej získať majetkový prospech

zvýšením sledovanosti na úkor dobrej povesti žalovanej je nepravdivé a ničím nepreukázané.
Napokon k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná poukazovala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 4Cdo 15/03 podľa ktorého, fyzickej osobe môže byť výnimočne priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže následná reakcia svedčiaca
o znížení dôstojnosti alebo vážnosti tejto osoby v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2

Obč. zákonníka. V zmysle uvedeného má žalovaná analogicky za to, že reportáže nemohli spôsobiť
a nespôsobili žalobcovi negatívne a protiprávne následky a takéto následky neboli a nemôžu byť z
jeho strany preukázané. Žalovaná ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalobca celkom nejednoznačne
určil náhradu peňažného plnenia tým, že požaduje 1.000 eur a zároveň súd žiada, aby bolo v priebehu
konania uskutočnené ďalšie dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, ktorým sa určí výška
peňažného plnenia za ujmu spôsobenú žalobcovi. Žalobca tak vôbec neuviedol celkovú výšku svojho

žalobného nároku. Žalovanej nie je jasné, akým spôsobom žalobca dospel k sume 1.000 eur a náhradu
čoho ňou požaduje. Pokiaľ žalobca požaduje peňažné plnenie v súvislosti s viacerými nárokmi, je
povinný vyčísliť konkrétnu sumu peňažného plnenia za každý jeden nárok osobitne. Nie je totiž možné
žiadať jednu sumu kumulatívne z troch rôznych právnych nárokov, konkrétne z ochrany dobrej povesti,
náhrady škody a nekalej súťaže. Žalovaná je toho názoru, že žaloba neobsahuje opísanie rozhodujúcich

skutočností, na základe ktorých nárok vznikol, ako ani označenie dôkazov, na základe ktorých malo
dôjsť k majetkovej i nemajetkovej ujme a na základe ktorých je možné preukázať výšku nároku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd predmetnú
žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2014 žalobca navrhol súdu pripustenie zmeny
žaloby.

4. Na pojednávaní konanom dňa 02.12.2014 súd pripustil zmenu petitu zhodne s písomným návrhom
zo dňa 27.11.2014 tak, že aktuálny petit znie:

I. „Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odvysielať na začiatku relácie E.
noviny vysielané televíziou M. o 19.00 hod. ospravedlnenie, obrazom i zvukom, s nasledovným znením
textu:

MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. ako vysielateľ televízie M. sa ospravedlňuje spoločnosti Nemocničná,
a.s. za šírenie nasledujúcich zavádzajúcich a nepravdivých výrokov odvysielaných v príspevkoch
redaktorky K. V., a to konkrétne:

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „ Župa dáva milióny súkromnej firme" v programe E.

noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:

„ Bratislavská župa odovzdala nemocnicu súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť finančného bremena. A
výsledok? Pod rôznymi zámienkami do nej župa naďalej leje milióny z našich daní. Akurát, že nemocnica
nám už nepatrí."

„Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe platí nájom.
Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. O. Y. pýta pre firmu tri milióny eur. Vraj
na pohotovosť."

„Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice už dávno
pripadajú firme, no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia."

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „Firma chce tri milióny" v programe E. noviny televíziou
M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:

„ Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá, keď súkromná firma získa 100 000 rukojemníkov s pomocou politikov.
Reč je o regionálnej nemocnici v Malackách. Firma, ktorá ju riadi, chce od bratislavskej župy 3 milióny,
inak vraj zavrie pohotovosť."„ V roku 2004 odovzdala bratislavská župa malackú nemocnicu súkromnej firme, bez súťaže, na 30
rokov. Firma získala budovu, personál, vybavenie a právo na celý zisk. Župe platí nájom. Od daňovníkov

ale pýta čoraz viac peňazí. Tentokrát vraj nemá na pohotovosť a chce 3 milióny. Tľapla si s O. Y.."

„Firma riadi nemocnicu 9 rokov. Zmluvy a dodatky s ňou tak podpisovali už dovedna traja župani. Ani
jeden však firmu nezaviazal, aby garantovala najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek. Firma tak
získala zbraň, vďaka ktorej má 100.000 rukojemníkov."

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „Firma chce peniaze od župy" v programe E. noviny
televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:

„ Nemocnicu v Malackách ovláda firma zo skupiny Medirex. Župa sa jej prevodom v roku 2004 chcela
zbaviť finančnej záťaže. Len za župana Y. však firma dostala 2,2 milióna eur. Teraz chce ďalší milión a

to ešte do volieb. Vraj na pohotovosť."

„Sumy žiada na 2 oddelenia, ktoré mu nevynášajú. Peniaze zo ziskových oddelení si necháva pre seba.
Župe z nich nedáva ani cent."

„ Firma napriek tomu žiada o dotáciu aj župu. Žiada tak peniaze, ktoré už raz zaplatené má."

Žalobca v podaní uviedol, že v uvedených príspevkoch boli uvedené pravdu skresľujúce údaje, ktoré
poškodili dobrú povesť spoločnosti Nemocničná, a.s. Pravdu skresľujúcimi a nepravdivými boli najmä
informácie o tom, že spoločnosť Nemocničná, a.s. je vykresľovaná ako podnikateľ, ktorý špekulatívne

žiadal od Bratislavského samosprávneho kraja prostriedky na zachovanie lekárskej služby prvej
pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, ktoré už raz zaplatené má, teda na účely svojho obohatenia.
Tieto informácie sú nepravdivé, nakoľko poskytovanie týchto služieb je vysoko stratové a spoločnosť
Nemocničná, a.s. zabezpečuje 9 rokov lekársku službu prvej pomoci a ústavnú pohotovostnú službu
na svoje náklady a znáša straty. Spoločnosti Nemocničná a.s. sa ospravedlňujeme za poškodenie jej

dobrej povesti."

II. „Žalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady
uverejnenie ospravedlnenia v denníku I. noviny, v denníku O., v týždenníku E. vo forme platenej inzercie
v nasledujúcom znení:

MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. ako vysielateľ televízie M. sa ospravedlňuje spoločnosti Nemocničná,
a.s. za šírenie nasledujúcich zavádzajúcich a nepravdivých výrokov odvysielaných v príspevkoch
redaktorky K. V., a to konkrétne:

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „ Župa dáva milióny súkromnej firme" v programe E.
noviny televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:

„ Bratislavská župa odovzdala nemocnicu súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť finančného bremena. A
výsledok? Pod rôznymi zámienkami do nej župa naďalej leje milióny z našich daní. Akurát, že nemocnica

nám už nepatrí."

„Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe platí nájom.
Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. O. Y. pýta pre firmu tri milióny eur. Vraj
na pohotovosť."

„Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice už dávno
pripadajú firme, no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia."

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „Firma chce tri milióny" v programe E. noviny televíziou

M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:„ Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá, keď súkromná firma získa 100 000 rukojemníkov s pomocou politikov.
Reč je o regionálnej nemocnici v Malackách. Firma, ktorá ju riadi, chce od bratislavskej župy 30 milióny,
inak vraj zavrie pohotovosť."

„ V roku 2004 odovzdala bratislavská župa malackú nemocnicu súkromnej firme, bez súťaže, na 30
rokov. Firma získala budovu, personál, vybavenie a právo na celý zisk. Župe platí nájom. Od daňovníkov
ale pýta čoraz viac peňazí. Tentokrát vraj nemá na pohotovosť a chce 3 milióny. Tľapla si s O. Y.."

„Firma riadi nemocnicu 9 rokov. Zmluvy a dodatky s ňou tak podpisovali už dovedna traja župani. Ani
jeden však firmu nezaviazal, aby garantovala najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek. Firma tak
získala zbraň, vďaka ktorej má 100.000 rukojemníkov."

- za nasledujúce výroky obsiahnuté v príspevku „Firma chce peniaze od župy" v programe E. noviny
televíziou M. dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hodine:

„ Nemocnicu v Malackách ovláda firma zo skupiny Medirex. Župa sa jej prevodom v roku 2004 chcela
zbaviť finančnej záťaže. Len za župana Y. však firma dostala 2,2 milióna eur. Teraz chce ďalší milión a
to ešte do volieb. Vraj na pohotovosť."

„Sumy žiada na 2 oddelenia, ktoré mu nevynášajú. Peniaze zo ziskových oddelení si necháva pre seba.
Župe z nich nedáva ani cent."

„ Firma napriek tomu žiada o dotáciu aj župu. Žiada tak peniaze, ktoré už raz zaplatené má."

V uvedených príspevkoch boli uvedené pravdu skresľujúce údaje, ktoré poškodili dobrú povesť
spoločnosti Nemocničná, a.s. Pravdu skresľujúcimi a nepravdivými boli najmä informácie o tom,
že spoločnosť nemocničná, a.s. je vykresľovaná ako podnikateľ, ktorý špekulatívne žiadal od
Bratislavskéhosamosprávnehokrajaprostriedkynazachovanielekárskejslužbyprvejpomociaústavnej
pohotovostnej služby, ktoré už raz zaplatené má, teda na účely svojho obohatenia. Tieto informácie

sú nepravdivé, nakoľko poskytovanie týchto služieb je vysoko stratové a spoločnosť Nemocničná, a.s.
zabezpečuje 9 rokov lekársku službu prvej pomoci a ústavnú pohotovostnú službu na svoje náklady a
znáša straty. Spoločnosti Nemocničná a.s. sa ospravedlňujeme za poškodenie jej dobrej povesti."

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 euro ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, nájomnou zmluvou zo dňa
18.06.2004, Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 25.08.2004, Dodatkom č. 2 k nájomnej
zmluve zo dňa 16.11.2005, Dohodou o spolupráci medzi Bratislavským samosprávnym krajom a

spoločnosťou Nemocničná a.s. zo dňa 28.06.2011, listinou - hospodárske výsledky žalobcu od
roku 2004 - 2012, sťažnosťou žalobcu zo dňa 30.07.2013, zmluvou o úvere zo dňa 16.07.2007,
článkom www.teraz.sk ,,Y.-K., zápisnicou č. 18/2013 zo zasadnutia Rady
pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo dňa 22.10.2013, záznamom z tlačovej konferencie
zo dňa 23.07.2013 ,,Téma: LSPP, ÚPS, financovanie zdravotnej starostlivosti," výňatkom v

webovej stránky zachranmepohotovost.webnode.sk, uznesením zo zasadnutia pracovnej skupiny k
ekonomicko-zdravotníckemu auditu Nemocničná a.s. Malacky, konanej dňa 26.08.2014, výňatkom
z webovej stránky zo
dňa 09.09.2014, článkom www.sme.sk ohľadne štruktúry výdavkov BSK do
zdravotníctvazodňa24.10.2014,prehľadomvýdavkovdozdravotníctvavrámciBSKzaroky2010-2014,

informáciou Zdravotnej poisťovne Dôvera pre médiá zo dňa 24.07.2013, článkom - blogom poslankyne
NR SR B. R. zo dňa 28.10.2014, dohody o spolupráci pri rekonštruovaní z roku 2013, pozvánkou
predsedu BSK zo dňa 11.06.2013, správou nezávislého audítora pre poslancov BSK zo dňa 19.05.2014,
ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom zástupcov strán, svedkov K. M., B. R., Z. A., M.. M. I. a
zistil tento skutkový stav:

6. Z nájomnej zmluvy zo dňa 18.06.2004 súd zistil, že prenajímateľ Bratislavský samosprávny
kraj prenajal žalobcovi - spoločnosti Nemocničná a.s. nemocnicu v Malackách na dobu 9 rokov a
11 mesiacov. Nájomca sa zaviazal počas doby trvania nájmu celkovo investovať do technickéhozhodnotenia predmetu nájmu investície vo výške 50 miliónov Sk. Nájomca sa v zmluve zaviazal,
prenajaté priestory na svoje náklady v nevyhnutnom rozsahu stavebne upraviť tak, aby mohli
byť optimálne využívané pre účely prevádzkovania nemocnice s poliklinikou podľa dokumentácie.

Modernizáciu, rekonštrukciu a technické zhodnotenie hnuteľných vecí sa zaviazal realizovať na svoje
náklady nájomca v súlade s podmienkami príslušných technických noriem s tým, že zhodnotenie vecí sa
započíta do nájomcovej investície. Potrebu opráv väčšieho rozsahu, mimo rámca bežných a drobných
opráv je nájomca povinný bez zbytočného odkladu po ich zistení nahlásiť prenajímateľovi. Tieto opravy
sa budú zabezpečovať na základe osobitnej dohody prenajímateľa a nájomcu.

7. Z dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 25.08.2004 súd zistil, že nájomca telefonicky oznámil
prenajímateľovi závažnú poruchu prístroja - biochemického analyzátora zn. Olympus AU 400, ktorý
sa dňom 23.08.2004 stal nepoužiteľným. V nadväznosti na dohodu zmluvných strán, že opravu
predmetného prístroja zabezpečí na svoje náklady nájomca, zmluvné strany sa dohodli, že splatnosť
nájomného za obdobie od 01.07.2004 do 31.03.2005 je dohodou zmluvných strán určená najneskôr do

30.04.2005.

8. Z dodatku č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 16.11.2005 súd zistil, že nájomca sa zaviazal počas doby
trvania nájmu celkovo investovať do technického zhodnotenia predmetu nájmu investície vo výške 100
miliónov Sk, ktorú sumu sa zaväzuje investovať do technického zhodnotenia predmetu nájmu najneskôr

do 31.12.2013.

9. Z dohody o spolupráci medzi Bratislavským samosprávnym krajom a spoločnosťou Nemocničná
a.s. zo dňa 28.06.2011 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že BSK sa na Rekonštrukcii
nemocnice v Malackách bude podieľať sumou 2.200 000 eur vrátane DPH. Ďalej sa zmluvné strany

dohodli, že vzhľadom k tomu, že BSK sa podieľa na Rekonštrukcii stavebnotechnickej časti predmetu
nájmu, nájomca sa bude podieľať na zvyšnej časti Rekonštrukcie. Účastníci sa dohodli, že nájomca
sa bude podieľať sumou 2.300 000 eur vrátane DPH na obstaraní potrebného prístrojového vybavenia
predmetu nájmu.

10. Z listiny - Hospodárske výsledky od roku 2004 - 2012 súd zistil, že žalobca spolu vykazuje mínusový
hospodársky výsledok: - 1 815 546,99 eur.

11. Z listu členov Združenia miest a obcí záhorskej oblasti zo dňa 19.05.2013 adresovanom predsedovi
BSK Ing. O. Y. súd zistil, že títo vyjadrili podporu na dofinancovanie ústavnej pohotovostnej služby a

lekárskej služby prvej pomoci Nemocnice Malacky, keď, ako sa dozvedeli, tieto služby nie sú adekvátne
ohodnotené a financované zo strany zdravotných poisťovní a rozdiel medzi úhradami za výkony
realizované v rámci týchto služieb a nákladmi na ich zabezpečenie je priepastný.

12. Zo sťažnosti žalobcu zo dňa 30.07.2013 súd zistil, že žalobca podal Rade pre vysielanie

rentransmisiu sťažnosť pre porušenie zákona podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a
retransmisii.

13. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 21.10.2013, č.k. 1Pv 840/13 súd zistil, že
prokurátorzačaltrestnéstíhanievoveciprečinuohováraniapodľa§373ods.1,ods.2písm.c)Trestného

zákona s použitím ust. § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože osoba vystupujúca pod menom
K. V., ako redaktorka TV M. v reportáži relácie E. noviny dňa XX.XX.XXXX o 19.00 hod. na televíznej
stanici TV M. pod názvom ,, Župa dáva 2 milióny eur súkromnej firme" uviedla tvrdenia, ktoré mali
byť nepravdivé a zavádzajúce s negatívnym dopadom na vážnosť MUDr. P. K. a jeho podnikateľskej
činnosti pred verejnosťou a v podnikateľskej sfére, o čom svedčia diskusné príspevky na diskusnom

portáli na webovej stránke, čím verejne o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou
mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v podnikaní.

14. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.07.2007 súd zistil, že žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľnou, a.s.
zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi sumu 52.600.000,-Sk na účel

dojednaný v zmluve.

15.Zčlánkuwww.teraz.sk,,Y.-K."súdzistil,ževtomčaseposlankyňaBSKavtedy
ešte kandidátka na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja vo vyhlásení zo dňa 15.07.2013na tlačovej konferencii kritizovala postoj BSK a žalobcu k stratovej pohotovosti a držaní pacientov
pohotovosti v rukojemníctve, kde uviedla, že O. Y. chce zo župných dorovnať stratu, ktorú vytvára
poskytovanie ústavnej pohotovostnej služby a lekárskej služby prvej pomoci. Podľa nej podporuje

podnikateľské aktivity súkromnej spoločnosti. Uviedla, že Pavol Y. sa vyjadril, že je samozrejme v
prirodzenom záujme župy aj obyvateľov, aby udržali malackú nemocnicu a samozrejme ju aj rozvíjali.
Tak, ako je dnes dotovaná doprava vo verejnom záujme, podobne BSK má podľa župana v pláne, že
môže prispieť na niektoré zdravotnícke činnosti. Chceli teda dorovnať prevádzkové náklady. Navrhli
zmluvu, ktorá rieši problém, že dorovná to, čo nezaplatia poisťovne. V tomto zmysle bol aj pripravovaný

program do zastupiteľstva, ktorý reagoval na rapídne zvýšenie platov lekárov a sestier, a ktorý sa najviac
prejavil práve pri dvoch činnostiach, ktoré táto nemocnica poskytuje. Je to ústavná pohotovostná služba
a lekárska služba prvej pomoci. Práve na týchto dvoch sa podľa župana vyrába najväčšia strata. Ak
by poisťovne lepšie preplácali tieto činnosti, nemuseli by sme to preplácať my, konštatoval Pavol Y.,
ktorý by chcel získať podporu naprieč politickým spektrom. Ako ďalej Pavol Y. zdôraznil, župa nechce
nemocnicu zatvárať, práve naopak, chce, aby tam lekári ostali a aby podľa možnosti rozširovali svoje

služby. Ďalej uviedol, že nemocnice v roku 2004 prenajímali ako stratovú, dnes ošetrí podstatne viac
pacientov a robí omnoho viac výkonov v oveľa lepšom prostredí. Berieme zdravotníctvo ako službu vo
verejnom záujme zdôraznil. O zachovanie oboch služieb v malackej nemocnici žiada aj 27 starostov
a primátorov, medzi nimi aj primátor Malaciek. Preto hľadali riešenie, ktoré to umožní. Pod BSK patrí
šesť polikliník a jedna nemocnica v Malackách. Je to špičková nemocnica pre veľkú časť Záhoria, ročne

ošetrí 180 000 pacientov. Je v záujme župy a jej obyvateľov, aby sme túto nemocnicu udržali, dodal. S
postojom župana nie je stotožnená jeho protikandidátka v nadchádzajúcich župných voľbách M. Y.-K.
(SMER - SD), podľa ktorej snaha venovať ďalšie 3 milióny eur nemocnici v Malackách, ktorú prevádzkuje
súkromná spoločnosť, vyvoláva viacero otáznikov. Predseda BSK Pavol Y. ( SDKÚ-DS) robí z pacientov
rukojemníkov v prospech súkromnej firmy. Podľa jej slov, snaha venovať ďalšie 3 milióny eur nemocnici

v Malackách, ktorú prevádzkuje súkromná spoločnosť, stále vyvoláva viacero otáznikov. Uviedla, že
je to len ďalší dôkaz toho, že ako verejný činiteľ koná dlhodobo v prospech súkromnej firmy a nie v
záujme daňových poplatníkov. Pripomenula, že táto nemocnica, ktorú si od BSK v roku 2004 prenajala
na 30 rokov súkromná spoločnosť, už v minulosti od Y. dostala 2,2 milióny eur na svoju rekonštrukciu.
Nie je pritom tajomstvom, že od svojich pacientov vyberá poplatky. Teraz jej chce bratislavský župan

venovať ďalšie 2 milióny pod zámienkou udržania lekárskej služby prvej pomoci. To všetko bez toho,
aby vysvetlil, ako a na základe čoho sa k tejto sume dopracoval, upozornila europoslankyňa. Podľa
Y.-K. je nekorektné, že Frešo nepodmienil zachovanie prvej pomoci už pri podpisovaní zmluvy na
rekonštrukciu. Namiesto toho dohodol najhoršie zmluvné podmienky. Z nich vyplýva, že spoločnosť,
ktorá má nemocnicu v prenájme, môže pohotovostnú službu zrušiť, ak na jej peniaze nedostane peniaze

od BSK. Ide pritom o pohotovosť pre 80 000 ľudí. Nezodpovedný prístup župana vedie k tomu, že z
pacientov sa stávajú rukojemníci súkromnej firmy s dodatkom, že O. Y. zmluvu krátko pred hlasovaním
na júnovom zastupiteľstve stiahol, lebo sa zľakol oveľa korektnejšieho návrhu ,, z dielne Smeru-SD" Ten
bol založený na tom, aby sa na vykrývaní straty podieľala aj súkromná spoločnosť a to, polovicou. Y.-K.
zároveň pripomenula, že prenájom nemocnice mal pôvodne zbaviť BSK finančnej záťaže. Výsledkom

je, že O. Y. prichádza s ďalšími návrhmi ako naliať milióny eur do nemocnice, ktorá je už dávno v
súkromnýchrukách.Župatýmpodporujepodnikateľskéaktivitysúkromnejspoločnostianákladyznášajú
obyvatelia kraja. Politička zároveň vyzvala O. Y., aby obnovil rokovania so súkromnou spoločnosťou,
a nevystavil 80 000 obyvateľov situácii, že od 1. septembra im zanikne pohotovosť v tejto spádovej
oblasti. Dúfa, že župan zvolá mimoriadne krajské zastupiteľstvo, kde bude možné zmluvné podmienky

so spoločnosťou opätovne prerokovať, apelovala.

16. Zo Zápisnice č. 18/2013 zo zasadnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo
dňa 22.10.2013 súd zistil, že sťažnosť žalobcu evidovanú pod č. 3788/281-2013 Rada uznala za
neopodstatnenú.

17.ZTlačovejsprávyžalobcuzodňa23.07.2013podtitulkom,,NemocnicavyzývaposlancovBSKkonať
súd zistil, že poslanci BSK dostali od žalobcu komplexnú informáciu a zdôvodnenie, prečo nemocnica
žiada dotáciu na zachovanie služieb ÚPS a LSPP, kde žalobca uvádza, že fungovanie ÚPS a LSPP nie
je v nemocnici Malacky stále vyriešené. Pokiaľ poslanci BSK na septembrovom zasadnutí nevyriešia

minimálne situáciu na rok 2014, nemocnica bude nútená začať proces ukončovania činností ÚPS a
LSPP. Žalobca v správe uvádza, že straty, ktoré nemocnica kumuluje kvôli prevádzke ÚPS a LSPP,
už nie sú naďalej udržateľné. Akcionári spoločnosti Nemocničná a.s., ktorá zariadenie prevádzkuje,
financujú straty už osem rokov, pričom zároveň do jej technologického vybavenia investovali takmer 10miliónov eur. Na straty, ktoré nemocnici spôsobujú činnosti ÚPS a LSPP, upozorňovali už dávno. A trvá
na tom, že nemocnica nie je schopná v ďalšom roku tieto činnosti prevádzkovať. Navyše - nemocnica
v Malackách ani nie je zo zákona povinná to robiť a doteraz tak robila iba vďaka finančnej podpore

akcionárov Nemocničnej a.s., povedal riaditeľ nemocnice Peter C.. V uplynulých rokoch tieto služby
zrušilo množstvo nemocníc po celom Slovensku. Riaditeľ nemocnice pritom zdôraznil, že nemocnica
nikdy nežiadala o peniaze, ktoré by pre ňu a pre jej akcionára znamenali zisk, ale iba dotáciu na vykrytie
straty vznikajúcej prevádzkovaním uvedených činností, ktorú už nie je schopná vlastnými silami ďalej
pokrývať.

18. Zo záznamu z tlačovej konferencie zo dňa 23.07.2013 ,,Téma: LSPP, ÚPS, financovanie zdravotnej
starostlivosti" súd zistil, že na odpovede novinárov zástupcovia žalobcu uviedli, že BSK sa podieľal
svojimi investíciami na Nemocnici Malacky výlučne na opravách a rekonštrukcii budovy. Čo sa týka
sumy 1 milión eur, túto si žalobca nevymyslel, jedná sa o rámcovú sumu, ktorú si žalobca nevymyslel,
a suma poskytovaná BSK sa viaže na auditované výsledky LSPP a ÚPS a má pokrývať iba ich stratu.

LSPP je podľa legislatívy povinný zabezpečovať VÚC a ten môže dať komukoľvek licenciu na povolenie
zabezpečenia LSPP. Len, nikto to nechce, pretože je to stratové. Zástupca žalobcu ďalej vysvetlil, že
LSPP môže poskytovať obvodný lekár a o tom, kto ju bude poskytovať rozhodne kraj. Žalobca poskytuje
lekársku službu. Žalobca nie je povinný poskytovať LSPP ani ÚPS. Tieto služby žalobca poskytuje
preto, lebo ho o to požiadal kraj. A, keďže tieto činnosti ročne vytvárajú nejakú stratu, tak žiada kraj,

ktorý je povinný tieto služby zabezpečiť o pomoc s týmito službami. Sú len dve možnosti. Buď sa tieto
služby poskytovať prestanú, alebo sa na ich fungovaní bude podieľať kraj dotáciami. Keďže BSK si
našiel v malackej nemocnici partnera, ktorý zobral tieto služby na seba, 9 rokov ich financoval, teraz
sa pýta, či mu kraj pri tom pomôže. LSPP a ÚPS sú povinné zabezpečiť samosprávne kraje, a oni
si nájdu nejakého poskytovateľa. Platí to na celom Slovensku. A, tento poskytovateľ potom poskytuje

tieto služby. Táto povinnosť je na samosprávnom kraji, nie na poisťovniach. Ďalej zástupca žalobcu
na konferencii uviedol, že kraj uzavrel v roku 2004 s Nemocničnou a.s. dohodu o tom, že si zoberie
do správy tú nemocnicu v čase, kedy BSK evidoval ročnú stratu nemocnice na úrovni 670-840 tisíc
eur. Tejto straty sa kraj zbavil. Za 9 rokov nemusel znášať žiadnu stratu nemocnice okrem investícií
2,2 mil. eur, ktorá šla do opráv budov, pozemkov a zariadení, ktoré patria BSK. Teraz prvý krát po 9.

rokoch partner kraja Nemocničná a.s. pod vplyvom zmien spred dvoch rokov, kedy sa zmenili úhrady,
vzrástli platy sestier a iné. sa pýta svojho partnera, BSK, či mu pomôže udržať činnosť LSPP a ÚPS,
ktoré nemocnica zo zákona prevádzkovať nemusí. Je to prvý prípad. V rámci Slovenska bolo takýchto
prípadov viac. Niektoré to vyriešili tak, že ich zavreli, iné podporili. Ale, nič z toho sa nestalo z BSK.
Žalobca sa teraz len pýta BSK a jeho poslancov, či im pomôžu, a či majú záujem zachovať tieto dve

činnosti. 26 starostov okresu Malacky napísalo, že áno, aj primátor Malaciek. Čiže, žalobca sa teraz len
pýta, či je ochotný BSK pomôcť sumou, ktorú auditor podľa účtovníctva ročne vyčísli, nič iné, nič viac.
Bude to suma, ktorá sa bude rovnať presne tej strate, ktorú žalobcovi LSPP a ÚPS vykoná do roka.
tzn. úhrady od poisťovní verzus reálne náklady na tieto služby. Zástupca žalobcu na konferencii tiež
uviedol, že v Malackách vyzneli v očiach ľudí, ako nejakí zlodeji. Bohužiaľ, medializáciou, nie ich vinou.

Celé Malacky sú oblepené plagátmi nejakých aktivistov. Pred tromi týždňami bol žalobca obvinený, že
využíva a vydiera 100 000 ľudí regiónu, BSK k tomu, aby si vymámili nejaké peniaze do súkromnej firmy,
čo ohlásila redaktorka pani Demešová. Nedelíme sa s BSK o žiadne zisky. Po dvojročnom vyjednávaní
s BSK je žalobca obvinený, že chce vycuciavať pre súkromnú firmu verejné zdroje. Aj ďalšie nemocnice
na Slovensku 5-6 riešia podobný problém. Ani jeden z tých prevádzkovateľov nemocníc nebol obvinený

z toho, že vycuciava verejné rozpočty, ktoré sú okrem iného aj na to, aby financovali verejnoprospešné
služby, kam patria aj LSPP a ÚPS.

19. Z výňatku v webovej stránky zachranmepohotovost.webnode.sk spolu s uznesením pracovnej
skupiny k ekonomicko-zdravotníckemu auditu Nemocničná a.s. zo dňa 26.08.2014 súd zistil, že komisia

poslancov VÚC odporučila schváliť dotáciu 580 tisíc na záchranu pohotovosti v Malackách na základe
auditu, ktorý pre Bratislavský samosprávny kraj vypracovala spoločnosť ekoAUDÍTOR, s.r.o.

20. Z prijatého uznesenia zo zasadnutia pracovnej skupiny k ekonomicko-zdravotníckemu auditu
Nemocničná a.s. Malacky, konanej dňa 26.08.2014 súd zistil, že pracovná skupina BSK odporučila

poskytnúť pre Nemocničnú a.s. Malacky jednorázovú dotáciu vo výške 580.000 eur, čo zodpovedá
záveru ekonomicko-zdravotníckeho auditu.21. Z výňatku z webovej stránky zodňa09.09.2014súdzistil,žepreLPMsavyjadrilajstarostaobceRohožník,ktorýuviedol,
že podporuje a bude podporovať schválenie dotácie, ktorá má pokryť stratu vzniknutú prevádzkovaním

ÚPS v Malackách, ktorá bola nezávislým auditom, ktorý si objednal BSK vyčíslená približne sumou 580
000 eur.

22. Z výňatku z webovej stránky zo 07.10.2014 súd zistil, že hovorkyňa malackej nemocnice pre

agentúru SITA potvrdila skutočnosť, že LSPP v nasledujúcich dňoch preberie nový poskytovateľ
Komplexná záchranná služba a ústavná pohotovostná služba, ktorú vykonávala nemocnica, postupne
skončí. Žalobca v tlačovej správe priblížil zmeny v poskytovaní služieb, ako aj vysvetlenie, prečo pristúpil
k takémuto zásadnému rozhodnutiu. Uviedol, že LSPP aj ÚPS v Malackách bude pre obyvateľov Záhoria
fungovať od 7. októbra v novom režime. Kým LSPP by mal zabezpečovať nový poskytovateľ ÚPS začína
s procesom jej ukončovania. V správe sa tiež uvádza, že malacká nemocnica žiada bratislavskú župu,

aby stratovú verejnoprospešnú službu ÚPS pomohla dofinancovať. O pomoci rozhodujú zástupcovia
BSK už 34 mesiacov, no bez výsledku. Za posledné roky urobila Nemocnica Malacky maximum, aby
pohotovosť pre ľudí v regióne udržala. Nemocnica poskytla zástupcom BSK aj poslancom zastupiteľstva
všetky potrebné analýzy. Zaslala 20 listov, zúčastnila sa na žiadosť BSK niekoľkých odborných
komisií a kolokvií a intenzívne spolupracovala aj pri vypracovaní nezávislého auditu na žiadosť BSK.

Prevádzkovať službu ÚPS bez pomoci už ďalej pre Nemocnicu Malacky nie je udržateľné.

23. Z článku www.sme.sk ohľadne štruktúry výdavkov BSK do zdravotníctva zo
dňa 24.10.2014 súd zistil, že v článku pod názvom Bratislavská župa posiela do Malaciek státisíce eur na
pohotovosťsauvádza,žedvojročnýsporožupnúdotáciusakončínižšousumou.DoMalaciekmedzitým

prišiel aj ďalší poskytovateľ pohotovosti pre menej vážne prípady. V článku sa okrem iného uvádza, že
dotáciu vyše 580.000 eur v piatok župní poslanci schválili. Žiadateľom o ňu však nebola ako doteraz
nemocnica, ale mesto Malacky. Bola to veľká téma pred župnými voľbami na konci minulého roka, keď
župa vedená Pavlom Y. navrhla dotáciu až 3 milióny eur. Od pôvodného návrhu sa župa dostala k sume
takmer 600.000 eur po externom audite.

24. Z prehľadu výdavkov do zdravotníctva v rámci BSK za roky 2010-2014 súd zistil, že jediný subjekt,
ktorému BSK kontinuálne poskytovala finančnú pomoc je žalobca, ktorému v uvedenom období poskytol
spolu sumu 4.556.749,59 eur.

25. Z informácie Zdravotnej poisťovne Dôvera pre médiá zo dňa 24.07.2013 súd zistil, že poisťovňa sa
vyjadrila, že momentálnej situácii v Nemocnici Malacky nerozumie. Pred pár dňami sa s nemocnicou
dohodli na rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, cenách aj podmienkach. Ceny poisťovňa
rieši vždy komplexne, čiže za všetky hospitalizácie, odborné ambulancie, laboratóriá, či pohotovosti
spolu. Poisťovňa sa nechystá v blízkej dobe meniť obojstranne dohodnuté podmienky len preto, že sa

z tejto zdravotníckej témy stáva politická kauza. Dohoda na cenách bola obojstranná. Ich záväzkom
voči klientom je platiť. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. To aj poisťovňa robí. Aj ostatné nemocnice
dostali rovnaké podmienky na úhradu, pričom dokážu tvoriť prevádzkový zisk. Úhradu za ÚPS v
nedávnej minulosti zvyšovali o 30%, ceny sú dohodnuté komplexne pre celú nemocnicu a poisťovňa ich
neuvádza vytrhnuté z kontextu, pretože poskytovanie zdravotnej straostlivosti v nemocnici je previazané

na ostatné odborné zložky. A cena za prijatého pacienta na LSPP alebo ÚPS záleží aj od toho, či
tento pacient ide po ošetrení domov alebo zostane hospitalizovaný v nemocnici. Ústavná pohotovostná
služba je hradená podobne ako ambulancia špecialistu, čiže podľa výkonov poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. LSPP je hradená paušálom, ktorého jednotková výška je uvedená nižšie a celková výška
závisí od počtu poistencov v spádovom území príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, druhá

časť úhrady závisí od poskytnutej zdravotnej starostlivosti - je hradená podľa výkonov a jednotková cena
bodu je uvedená nižšie a tretia časť je za dopravu - ak lekár cestuje k pacientovi, cena za km.

26. Z článku - blogu poslankyne NR SR za SaS B. R. zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že poslankyňa v
článku pod titulom ,, Náš život je iba jeden veľký kšeft, alebo prečo nesúhlasím s dotáciou pre nemocnicu

Malacky uviedla, že 580.000 eur včera dostala súkromná nemocnica v Malackách - Nemocničná a.s.
Dotáciu prakticky dostalo mesto Malacky, ale je viazané použiť ju na nemocnicu. Čiže výsledok je
rovnaký.Jejvoľbamioslabeníkolegoviadarovalisúkromnejfirmeďalšiepeniazenazákladeniekoľkokrát
spochybneného auditu. Kolegovia sú totiž neschopní povedať nahlas nepopulárnu myšlienku. Hovorí odotáciu pre stratu, ktorrú spôsobuje prevádza ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS). Vraj ak bratislavský
samosprávny kraj dotáciu neposkytne, pohotovosť bude zrušená a obyvatelia z okolia Malaciek budú
musieť cestovať na bratislavské Kramáre. ÚPS - ústavná pohotovostná služba rieši akútne stavy,

ktoré si vyžadujú okamžitý zásah lekára - odborníka. V Malackách sú tri takéto ambulancie- interná,
chirurgická a gynekologická. Funguje večer, cez víkendy a sviatky. Práve zrušením tejto pohotovosti
hrozila súkromná nemocnica v Malackách. Lekárska služba prvej pomoci rieši problémy, s ktorými bežne
idete k všeobecnému lekárovi. Napr. teploty, vyrážky, predpísanie liekov a pod. LSPP v Malackách aj
donedávna fungovala namiesto do rána iba do 22.00 hod a spomínaná dotácia na tom nič nemení.

LSPP totiž prevzala iná spoločnosť, ktorá bude túto službu poskytovať až do rána. Uviedla, že dotácia
od BSK človeku s menšími problémami nijako nepomôže, pretože už dnes človeka po desiatej hodine
pošlú s dieťaťom s chrípkou alebo teplotou na Kramáre, prípadne si človek LSPP zavolá domov. Tá
zostáva zachovaná tak, či tak. A, ak ide o vážny problém,, ak má dieťa prudké bolesti bruška, zlomí
si ruku, či nohu, alebo nebodaj si rozbije hlavu a je v bezvedomí, je možné zavolať sanitku, aby sa k
pacientovi dostala čo najskôr. Sanitka drobca odvezie do najbližšej ÚPS. Nemocnicu aj pohotovosť v

Malackách chceme. Nikto to nedokázal viac a lepšie ako BSK, ktorý v rokoch 2010-2013 preinvestoval
v Malackej nemocnici 4,5 milióna eur. Teraz žiadajú ďalších 580.000 eur na problém, ktorý sa ale
touto dotáciou nevyrieši. Kedy príde ďalšia žiadosť? O rok? O dva? Bude chodiť každý rok? Dokedy
budeme platiť? A koľko? A, prečo vlastne iba Malackám? Prečo nie Pezinku? Veď napr. Doľany sú
tiež ďaleko od Kramárov. Prečo je BSK v pozícii jediného zodpovedného za ÚPS v Malackách? Prečo

sa malačania neobrátia na štát, na mesto Malacky a okolité obce? Veď ani jedna z dotknutých obcí
neprispieva na chod ÚPS ani centom. Kde sú všetci tí komunálni politici a starostovia, ktorých ste si
zvolili? Mnohí z nich nosia tričko vládnej strany. Pomoc je totiž jedna vec, ale úplné financovanie? To
už je zneužívanie. BSK nemá takéto financovanie v kompetencii a nemá na to ani prostriedky. Ak je
nemocnica v Malackách potrebná, čo určite je, nech ju štát zaradí do nemocničnej siete. Potom náklady

na jej chod bude preplácať poisťovňa z vybraného poistného. Ale prečo BSK? A, prečo preboha iba
BSK? A znova... Dokedy? Toto má riešiť vláda. Na ňu sa budete právom hnevať, keď vám zrušia ÚPS.
Poslankyňa v blogu ďalej uviedla, že urobili si s kolegom Vladom A. výlet do malackovej nemocnice.
Na návšteve zistili okrem iného aj to, že v ambulanciach ÚPS nesedia a nikdy nesedeli lekári. Lekári
v prípade potreby dobiehajú z oddelení. Je to celkom logické, v tom problém nevidí. Problém vidí v

tom, že v audite je nadhodnotená strata Nemocničnej, a.s. tým, že sa tam hovorí o Stálych lekároch
na ambulanciach ÚPS (súčasne s tými na oddeleniach - čiže viacerí lekári naraz). Ak Nemocničná a.s.
zavádza v tomto, v čom ešte? Koľko peňazí darovali do súkromných vrecák jej jasným argumentom
rezistentní kolegovia, keď bez mihnutia oka odklepli dotáciu nie vo výške straty, ale ešte aj nejaké to
euríčko navyše? Veď nech je aj aký zisk si podeliť. Napokon uviedla, že nedá jej nepovedať, že to vy

ľudia s volebným právom si volíte zástupcov, ktorí sú zbabelí a slabí, neschopní robiť nepopulárne, ale
zdravé rozhodnutia. Nie je potom nič ľahšie, ako natiahnuť ruku a rozdávať z verejných zdrojov, ak sa
verejnosťnezaujíma.Nášsúčasnýpremiérnatomvybudovalcelkomslušnúkariéru,pretožetým,ktorým
dáte vás milujú, a tí, ktorým ste zobrali o tom nevedia a ani nechcú. Existuje niekoľko vážnych dôvodov
nefinancovať zisk súkromnej firme z vašich peňazí, napriek tomu mnohí moji kolegovia neustáli politický

tlak a schválili dotáciu. Vôbec ich nevyrušili naše argumenty, nechceli ich počuť. Dokonca odhlasovali
predčasné ukončenie diskusie, nemajú sa o čom baviť. Ak by išlo o ich peňaženky, asi by si argumenty
vypočuli. A tak čakajme, či a kedy príde podobná požiadavka od ďalšieho mesta - tiež pred voľbami. A
mali by sme to financovať, veď ide o životy, či nie? Rovnako by sme mohli zvážiť financovanie výskumu
rakoviny, ako spomenul kolega Ondro V.. Koľko na to dáme? Milión, dva? A naše deti sa naďalej budú

učiť v polorozpadnutých školách, do ktorých zateká, pretože nemáme na opravu. Na záver svedkyňa
uviedla, sú to vaše peniaze a vaši poslanci. Sledujte nás a najmä dožadujte sa zverejňovania všetkého,
čo s dá, aby ste vôbec mali čo sledovať.

27. Z Dohody o spolupráci pri rekonštruovaní z roku 2013 súd zistil, že v zmluve s konštatuje,

že žalobca v predchádzajúcom období uskutočnil na základe nájomnej zmluvy na vlastné náklady
modernizáciu pracovísk Nemocnice v Malackách, pričom za obdobie ôsmich rokov jej prevádzkovania
investoval do stavebných úprav nemocnice viac ako 3,6 milióna eur, do prístrojového a technologického
vybavenia a ostatného majetku potrebného k zabezpečeniu chodu nemocnice viac ako 8,3 milióna eur
a samotnému BSK zaplatil za dané obdobie (za nájomné a daň z nehnuteľnosti) viac ako 318.000 eur

a nepretržite od roku 2004 dotuje aj jednotlivé stratové strediská nemocnice. Na základe Dohody o
spolupráci pri rekonštrukcii NsP Malacky sa zmluvné strany na tejto rekonštrukcii podieľajú celkovou
sumou 4,5 milióna eur, z čoho podiel BSK činí 2,2 milióna eur. V návrhu dohody sa ďalej uvádza,
že v dôsledku hospodárskej situácie a legislatívnych zmien predstavuje strata žalobcu na úseku ÚPSa LSPP za predchádzajúci hospodársky rok sumu takmer 900.000 eur. Cieľom BSK je zachovanie
kontinuálnej zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie nepretržitej dostupnosti tak ambulantnej, ako aj
ústavnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. BSK nechce v žiadnom prípade dopustiť,

aby boli poškodené práva občanov a má preto záujem doriešiť tento nežiadúci stav kompenzáciou
zvýšených nákladov v rámci ÚPS a LSPP poskytovaných vo verejnom záujme (t.j. dofinacovať do výšky
skutočných prevádzkových nákladov) na základe analýzy BSK je uvedené riešenie identifikované v
Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK na roky 2014-2020 prostredníctvom opatrenia 9.
aktivity. V návrhu zmluvy o spolupráci sa ďalej uvádza, že žalobca bude prevádzkovať službu LSPP

a ÚPS a BSK na základe vystavenej faktúry poskytne žalobcovi ako prevádzkovateľovi Nemocnice
v Malackách finančné prostriedky na zabezpečenie nepretržitej činnosti ÚPS a LSPP v Nemocnici v
Malackách, a to v rozsahu, v ktorom tieto služby nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
BSK sa zaväzuje, že poskytne žalobcovi za účelom zabezpečenia zachovania realizácie všeobecne
prospešných služieb v zdravotníckom zariadení Nemocnice v Malackách v rámci ÚPS a LSPP v zmysle
tejto Zmluvy finančné prostriedky v maximálnej výške 1 milión eur za príslušný kalendárny rok.

28. Z pozvánky predsedu BSK zo dňa 11.06.2013 súd zistil, že predmetom rokovania Zastupiteľstva
Bratislavského samosprávneho kraja podľa bodu 13. bol aj návrh Zmluvy o spolupráci pri zabezpečení
ÚPS a LSPP v nemocnici v Malackách medzi BSK a Nemocničnou a.s.

29. Zo správy nezávislého audítora pre poslancov BSK zo dňa 19.05.2014 súd zistil, že účtovná jednotka
podľa názoru audítora vo výkaze hospodárenia ÚPS vykázala materiálové náklady vyššie o 57 376,95
eur. Na základe uvedeného by hospodársky výsledok strediska ÚPS za rok 2013 bola strata vo výške
580 879,79 eur.

30. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že aktuálny žalobcom upravený rozsah
ospravedlnenia je príliš rozsiahly. Sú v ňom napádané aj jednoznačne pravdivé výroky, ktoré nie sú
spôsobilé žiadneho protiprávneho zásahu. Poukazoval na skutočnosť, že medzičasom došlo k určitému
vývoju tejto kauzy ohľadne dotácií. Malackej nemocnici bol napokon priznaný omnoho nižší príspevok,
ako žiadala, a o ktorom tvrdila, že je nevyhnutný. Namiesto 3 miliónov zastupiteľstvo BSK schválilo sumu

580.000 eur, aj to nie priamo Nemocnici v Malackách, ale mestu Malacky. Je zrejmé, že v tejto veci ide
o verejné zdroje a judikatúra ESĽP i slovenských súdov je za jedno v tom, že v takom prípade je verejný
záujem na informovaní a právo verejnosti na informácie je takisto zvýšený. Poukazoval na predložené
listinné dôkazy preukazujúce, že jediný subjekt, ktorému BSK kontinuálne poskytovala finančnú podporu
je žalobca.

31. Právna zástupkyňa žalobcu k vývoju kauzy uviedla, že je pravdou, že došlo k poskytnutiu dotácií
priamo mestu Malacky, ktoré ju následne postúpilo nemocnici ako jej akcionár. Bolo to urobené z dôvodu
väčšej transparentnosti a pointy sporu ktorým je, že BSK finančne dotuje ĽSPP a ÚPS. Medializovanými
príspevkami sa žalobca snažil vyvolať dojem, že žalobca je neprávom dotovaný BSK. Aj tento finančný

príspevokdokazuje,žežalobcaoprávnenežiadalofinančnýpríspevok,ktorýmubolposkytnutý.Žalobca
súhlasí s tým, že nakoľko sa jedná o verejné financovanie zdravotnej starostlivosti, že je namieste ich
verejná kontrola, avšak aj tá musí sledovať zásady objektívnej pravdy a reálnej skutočnosti.

32. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.12.2014 uviedol, že žalovaný dezinpretuje informácie o výške

údajnej dotácie, keď opakovane zdôrazňuje číslo 3 milióny eur a uvádza, že bol určený podstatne nižší
príspevok na daný účel. Skutočnosť je však taká, že sumu 3 milióny eur začal bulvárne zdôrazňovať
práve žalovaný. V skutočnosti rokovali Bratislavský samosprávny kraj s Nemocničnou a.s. o možnosti
financovania LSPP a ÚPS v rozsahu, a akom tieto služby nie sú hradené z verejného zdravotného
poistenia (preukazuje to bod 1.1 návrhu zmluvy o spolupráci pri zabezpečení ÚPS a LSPP v nemocnici

v Malackách predložený na rokovanie v júni 2013) a to v maximálnej výške 1.000.000 eur za príslušný
kalendárny rok (preukazuje to bod 1.2 návrhu zmluvy o spolupráci pri zabezpečení ÚPS a LSPP v
nemocnici v Malackách predložený na rokovanie zastupiteľstva v júni 2013. O otázke opodstatnenosti
dotácie si dal BSK vypracovať nezávislý audit od spoločnosti ekoAUDÍTOR, s.r.o.. Audit účtovne zreálnil
stratužalobcuzposkytovaniaÚPSaLSPPvovýške580.000eurzarok2013. Dotáciumalina0.10.2014

na zasadaní zastupiteľstva BSK odsúhlasiť poslanci, avšak nestalo sa tak. K záveru o opodstatnenosti
dotácie rokovala tiež pracovná skupina k ekonomicko-zdravotníckemu auditu žalobcu, ktorá na svojom
zasadnutí dňa 26.08.2014 dospela k záveru, že odporúča poskytnúť pre žalobcu jednorázovú dotáciu
vo výške 580.000 eur. Pokiaľ ide o poslanecký prieskum poslankyne BSK B. R., žalobca nemá žiadnuvedomosť o tom, že by uskutočnila oficiálny prieskum a reálne preskúmala podmienky poskytovania
ústavnej pohotovostnej služby a prítomnosť lekárov. Preto žalobca považuje uvedené tvrdenia za
nepodložené a účelové. Vzhľadom na vzdialenosť Malacky-Bratislava a potrebu zabezpečovania

operatívnej urgentnej zdravotnej starostlivosti žalobca dobrovoľne poskytoval LSPP a ÚPS v regióne
Záhorie pre spádovú oblasť 80.000 obyvateľov, vďaka čomu nemuseli obyvatelia Malaciek a okolia
cestovať za LSPP a ÚPS do vzdialenej Bratislavy. Tieto aktivity sú pritom vysoko stratové. Vzhľadom
na opakované požiadavky zo strany dotknutých obyvateľov a petíciu, ktorú podpísalo viac než 82000
občanov, došlo po dvoch mesiacoch obmedzeného fungovania k obnoveniu pôvodného režimu a od

utorka 09.12.2014 môžu obyvatelia Záhoria využiť ÚPS v Nemocnici Malacky nepretržite 24 hodín
denne. Finančnú pomoc pre ÚPS na rok 2014 odhlasovali poslanci Bratislavského samosprávneho
kraja koncom októbra tohto roku. Časť schválenej sumy nemocnica vracia župe kvôli obmedzenému
režimu služby v októbri a novembri tohto roku. Bratislavský samosprávny kraj, mesto Malacky aj
prevádzkovateľ regionálnej nemocnice v Malackách, Nemocničná a.s., 9 decembra podpísali zmluvu o
finančnej pomoci pre ÚPS v Malackách na rok 2014. Poslanci BSK schválili finančnú pomoc z rozpočtu

kraja na zachovanie tejto služby vo verejnom záujme vo výške stanovenej nezávislým audítorom na
krajskom zastupiteľstve 24. októbra 2014. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca nie je
zo zákona povinný zabezpečovať ÚPS (nemocnica nie je zaradená do pevnej siete nemocníc), túto
službu dobrovoľne zabezpečuje viac ako 10 rokov. Komplikovaná situácia s prevádzkovaním ústavnej
pohotovostnej služby v druhom najväčšom okrese Bratislavského samosprávneho kraja trvá už tri roky.

Malacká nemocnica žiada bratislavskú župu, aby stratovú verejnoprospešnú službu ÚPS pomohla
dofinancovať. O pomoci rozhodovali zástupcovia BSK viac ako 30 mesiacov bez výsledku. Nemocnica
pritom žiada iba o spolufinancovanie stratovej služby ÚPS vo verejnom záujme a nikdy nežiadala o
peniaze, ktoré by pre ňu znamenali zisk. Za posledné roky urobila Nemocnica Malacky maximum
preto, aby pohotovosť pre ľudí v regióne udržala. Prevádzkovať službu ÚPS bez pomoci už ďalej

pre Nemocnicu Malacky nie je udržateľné. Vďaka jednorázovej finančnej pomoci zo strany BSK je
nemocnica schopná vykryť značnú časť finančnej straty z prevádzkovania ÚPS pre pacientov Záhoria
v roku 2014. Kvôli obmedzenému režimu ÚPS v októbri a novembri tohto roku, keď ÚPS v Malackách
fungovala od 07.00 do 22.00 hod., vracia Nemocničná a.s. späť kraju viac ako 46 tisíc eur zo sumy,
ktorú určil nezávislý audítor v ekonomickom a zdravotníckom audite v lete tohto roku. O tento audit

požiadala župa, ktorá na zastupiteľstve v októbri 2014 tiež avizovala, že už pracuje na systémovom
riešení nedostatočného financovania ÚPS v Malackách. Návrh by mal byť známy ešte pred letom 2015.
Uvedený problém nie je na Slovensku ojedinelý, takýchto problémov je na Slovensku množstvo, pričom
jednotlivé samosprávne kraje riešia problémy nemocníc vo svojej správe rôznymi spôsobmi - niekedy
nákupom prístrojov a zariadení, inokedy úľavy od nájomného, osobitné dotácie alebo rušenie stratových

oddelení. Napríklad došlo k zrušeniu LSPP v Novákoch, Krupine, Banskej Štiavnici, Seredi, Galante,
Turčianskych Tepliciach, Liptovskom Hrádku a ďalších obciach z dôvodu, že ich poskytovatelia si už
nemohli dovoliť znášať stratu nevyhnutne spojenú s prevádzkovaním LSPP, resp.ÚPS. Samosprávne
kraje (čiže nielen BSK) každoročne investujú do nemocníc a polikliník, ktorých sú zriaďovateľmi,
resp. patria do ich pôsobnosti, milióny eur. V mnohých prípadoch ide o partnerstvá so súkromnými

spoločnosťami. Žalovaná sa svojim konaním vo forme verejného vysielania dopustila zásahu do dobrej
povesti žalobcu zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 26 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a porušenia práva na ochranu dobrej povesti podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Predmetné odvysielanie správ žalovanou nemalo za cieľ pravdivo, včasne a všestranne
informovať verejnosť o skutočnostiach verejného záujmu a poskytnúť jej informácie s cieľom aplikovať

v praxi ústavné právo na informácie. Obsah a spracovanie správy nemal žiadnu zrejmú výchovnú
či spoločensky inak užitočnú funkciu. Toto správanie ako aj podprahové prostriedky komunikácie
komerčných médií s divákmi (napríklad vzbudzovanie negatívnych emócií, dôraz na špecifickú bulvárnu
rétoriku a dôraz na prvotný vizuálny vnem v podobe expresívnych upútaviek, ,,vhodne" zaradených do
hlavného vysielacieho času, obsah ,,podporujúcich" fotografií a iných záberov) je všeobecne známe.

Takéto správanie žalovanej je však neprijateľné v rozpore s obsahom ústavného práva na slobodu
prejavu, prekračuje mieru tolerantného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.

33. Svedkyňa K. M., redaktorka žalovanej uviedla, že téme udelenia dotácie žalobcovi sa začala venovať
v roku 2013, keď bol na zastupiteľstve BSK návrh na udelenie dotácie súkromnej firme. Tento návrh

nebol podložený žiadnou hlbšou analýzou, nebola vyhlásená žiadna verejná súťaž a preto chceli vedieť,
na základe čoho župan O. Y. presadzoval udelenie dotácie tejto súkromnej firme. Pretože odpoveď bola
v duchu, že sa dohodol pán župan so súkromnou firmou, bez analýza a verejnej súťaže, považovali za
potrebné o tejto skutočnosti informovať verejnosť.Pri získavaní ďalších informácií v ďalších reportážach už vychádzala z materiálov, ktoré im poslala župa,
alebospoločnosťMedirexvodpovedinaichmailovéotázky.Všetkyúdajeainformácie,ktorésúuvedené
v jej reportážach sú pravdivé, je v nich všetok podstatný kontext a tým pádom sa spoločnosť M. nemá

za čo ospravedlňovať.
K príspevku: ,,Bratislavská župa odovzdala nemocnicu súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť
finančného bremena. A výsledok? Pod rôznymi zámienkami do nej župa naďalej leje milióny z našich
daní. Akurát, že nemocnica nám už nepatrí" uviedla, že vychádzala z verejne dostupných dokumentov.
Väčšina z nich je na webe bratislavského samosprávneho kraja. V roku 2004 odovzdal BSK nemocnicu

v Malackách žalobcovi. V dokumente BSK sa uvádza, že cieľom tohto odovzdania je zbavenie sa
finančnéhobremena.Nemocnicatotižročnevytváralastratuvrozsahu600-700tisíceuražupanechcela
túto stratu ďalej znášať. Zároveň však občanom sľúbila, že zdravotná starostlivosť zostane v plnom
rozsahu zachovaná a bude dokonca rozšírená po nástupce súkromného investora do nemocnice. Župa
uzavrela so žalobcom zmluvu o nájme, v ktorej je uvedené, že rekonštrukciu nemocnice bude na vlastné
náklady znášať nájomca, teda súkromná firma. V neskoršom dodatku č. 2 k zmluve však táto podmienka

vypadla. Žalobcasitakzačalponiekoľkýchrokochsvojhopôsobenianárokovaťdotácieodžupyadostal
na rekonštrukciu budovy 2,2 milióna eur. Toto sú milióny, ktoré sa uvádzajú v napadnutom príspevku.
Vzhľadom k tomu, že v roku 2013 si nemocnica pýtala dotáciu znovu, tento krát 3 milióny na tri roky
a župan Pavol Y. jej túto dotáciu chcel udeliť, ide o ďalšie milióny, ktoré mala župa do tejto nemocnice
naliať, hoci v pôvodnej zmluve nebolo uvedené, že súkromný investor bude mať takéto finančné nároky.

Časťou výroku ... akurát, že nemocnica nám už nepatrí ... išlo o faktické vyjadrenie skutočnosti, že
nemocnica od roku 2004 nepatrí BSK, ale žalobcovi, ktorý o nej môže rozhodovať, vyjednávať za ňu s
poisťovňami, prijímať, prepúšťať lekárov, a celkovo o nej rozhodovať, ako o biznisovej jednotke. Župa
už na jej riadenie nemá žiadny dosah.
K príspevku: ,,Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe

platí nájom. Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. Pavol Y. pýta pre firmu tri
milióny eur. Vraj na pohotovosť" uviedla, že v žiadnom prípade nie je povinnosťou BSK financovať ÚPS
a LSPP, bratislavský samosprávny kraj tak môže urobiť, ak sa tak rozhodne. Výrok je v reportáži spojený
s fotografiou pána K., ktorý je šéfom a majiteľom skupiny Medirex, do ktorej patrí aj žalobca. Pán K.
vystupoval niekoľko mesiacov pred odvysielaním predmetných reportáží na tlačovej konferencii, kde

žiadal o viac peňazí na platy sestier v nemocnici v Malackách. Až do odvysielanie predmetnej reportáže
bol zástupcom nemocnice v médiach práve pán K.. Preto ho použila v reportáži.
K príspevku: ,,Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice
už dávno pripadajú firme, no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia" svedkyňa uviedla, že pri
jeho príprave vychádzala z materiálov ako je zmluva o nájme, jej dodatkov, dohody o spolupráci medzi

BSK a žalobcom. Ako príklad uviedla bod 6.8 pôvodnej zmluvy o nájme, kde je napísané, že nájomca
predmet nájmu na svoje náklady v nevyhnutnom rozsahu stavebne upraví tak, aby mohli byť optimálne
využívané pre účely využívania nemocnice. V dodatku č. 2 k nájomnej zmluve už vypadlo spojenie -
na vlastné náklady. To je len príklad, je tam ďalších minimálne 5 bodov, kde vypadlo slovné spojenie
- na vlastné náklady. Na takéto tvrdenie je novinár povinný verejnosť upozorniť, pretože tieto zmeny v

zmluvách utvorili neskôr priestor na to, aby mohla župa financovať veci, ako napríklad rekonštrukcia
tejto nemocnice, a to aj napriek tomu, že v pôvodnej dohode nič také nebolo. Zo zmlúv, ktoré upravujú
vzťah medzi súkromnou firmou a župou vyplýva, že ak nemocnica tvorí prevádzkový zisk, môže si ho
nechať a nemusí sa oň deliť so župou. Nebolo relevantné, či žalobca od roku 2004 vytvoril nejaký zisk.
Toto z hľadiska reportáží o spôsobe udelenia dotácie z verejných zdrojov nebolo irelevantné. Dôležité

bolo, na koho vrub ide hospodársky výsledok z takého podnikania.
K príspevku: ,,Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá, keď súkromná firma získa 100 000 rukojemníkov
s pomocou politikov. Reč je o regionálnej nemocnici v Malackách. Firma, ktorá ju riadi, chce od
bratislavskej župy 3 milióny, inak vraj zavrie pohotovosť" svedkyňa uviedla, že v žiadnom prípade
nie je povinnosťou BSK financovať lekársku službu prvej pomoci. Od prevodu nemocnice na

súkromného poskytovateľa je za zdravotnú starostlivosť zodpovedný poskytovateľ, teda žalobca.
Zdravotná poisťovňa žalovanej oznámila, že nemocnica v Malackách je financovaná dostatočne.
Dokonca nedočerpáva pridelené limity. Nároky žalobcu na dotáciu sú takto predmetom polemiky s
ktorou sa musí vysporiadať kraj a mal by to urobiť transparentne. Ak chce BSK výjsť súkromnej firme v
ústrety a dať jej peniaze na financovanie dvoch služieb, musí takéto rozhodnutia podložiť relevantnými

argumentmi, ako analýza, verejná súťaž a ďalšie. Aby mali daňovníci BSK informáciu o tom, prečo
majú platiť súkromnej firme, ktorej vstupom sa BSK pôvodne snažila zbaviť bremena. Zdôraznila, že
bratislavská župa nechcela financovať straty nemocnice, ktoré boli v rozmedzí 600-700 tisíc eur ročne.
Zrazu súkromný investor rokoval so županom Pavlom Y. o dotácii na úrovni 1 milión eur ročne, čo je ešteväčší finančný nárok, ako v nemocnici pôvodne bol. Poukazovala na vyjadrenie zástupkyne spoločnosti
Medirex, ktorá okrem iného uviedla, že reálne hrozí, že asi 80 tisíc obyvateľov spádovej oblasti by mohlo
prísť o službu prvej pomoci a pohotovostnú službu. Svedkyňa ďalej uviedla, že dotácie si súkromné

firmy od štátu alebo samosprávy žiadajú relatívne bežne. Je ale ľahšie odmietnuť firmu, ktorá žiada
o dotáciu na podporu bežného podnikania napr. v hutníctve. Je veľmi ťažké nevyhovieť firme, ktorá
tvrdí, že bez dotácie reálne hrozí, že asi 80 tisíc obyvateľov spádovej oblasti by mohlo prísť o lekársku
službu prvej pomoci a pohotovostnú službu. Inými slovami, pri takomto rokovaní, aké bolo o dotácii
pre žalobcu sa obyvatelia Malaciek a okolia stali pre firmu rukojemníkmi. Ak župa nesplní požiadavku

firmy, ľudia zostanú bez tej najdôležitejšej zdravotnej pomoci, ktorou je urgentná medicína. Svedkyňa
ďalej uviedla, že ďalším sporným momentom v úvahách o udelení dotácie žalobcovi sú tieto dva dôvody:
Ústavná pohotovostná služba je previazaná na ďalšie odborné zložky v nemocnici a jej činnosť sa
ekonomicky nedá oddeliť nejakým triviálnym výpočtom. Druhá vec je, že ústavná pohotovostná služba
predstavuje častokrát len akýsi vstup do nemocnice, pacient je prijatý v rámci ÚPS, zostáva v nemocnici
a hospitalizácia mu je preplácaná zo zdrojov poisťovní. Preto nie je možné triviálnym výpočtom oddeliť

hospodársky výsledok v ÚPS od ostatných nákladových stredísk v nemocnici.
K príspevku: ,,V roku 2004 odovzdala bratislavská župa malackú nemocnicu súkromnej firme, bez
súťaže, na 30 rokov. Firma získala budovu, personál, vybavenie a právo na celý zisk. Župe platí nájom.
Od daňovníkov ale pýta čoraz viac peňazí. Tentokrát vraj nemá na pohotovosť a chce 3 milióny. Tľapla si
s O. Y." svedkyňa uviedla, že v tomto výroku ide o zhrnutie faktov. Nevidí žiadny rozpor v tomto výroku.

K časti výroku ... tľapla si s Y. mala na mysli, že žalobca sa na výške dotácie v roku 2013 dohodol priamo
s P. Frešom. Nezasadala žiadna odborná komisia. Súčasťou rokovaní neboli žiadni poslanci. Išlo len o
dvojstrannú dohodu medzi županom a zástupcami firmy žalobcu.
K príspevku: ,,Firma riadi nemocnicu 9 rokov. Zmluvy a dodatky s ňou tak podpisovali už dovedna traja
župani. Ani jeden však firmu nezaviazal, aby garantovala najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek.

Firma tak získala zbraň, vďaka ktorej má 100.000 rukojemníkov" svedkyňa uviedla, že opäť ide o súhrn
faktov. Dohody uzatváralo BSK so žalobcom viackrát. Z týchto spravidla profitoval žalobca. Napr. keď jej
BSK udelil dotáciu na rekonštrukciu nemocnice, ale nežiadal nič späť, žiadnu novú garanciu, ani žiadny
záväzok. Preto by verejnosť mala vedieť, že došlo k úpravám zmluvného vzťahu a to viackrát, no výhody
z týchto úprav nemali obidve zmluvné strany symetrické. Je pravdepodobné, že bol priestor na takéto

vyjednávania so žalobcom a to pri každej úprave zmluvy, alebo pri každej novej uzavretej dohode, pri
ktorej došlo k rokovaniam s BSK.
K príspevku: ,,Nemocnicu v Malackách ovláda firma zo skupiny Medirex. Župa sa jej prevodom v roku
2004 chcela zbaviť finančnej záťaže. Len za župana Y. však firma dostala 2,2 milióna eur. Teraz chce
ďalší milión a to ešte do volieb. Vraj na pohotovosť" svedkyňa uviedla, že aj tento odvysielaný výrok

je pravdivý. Týka sa verejného záujmu. Daňovníci by mali o ňom vedieť. Pri príprave tohto príspevku
čerpalsa z tlačových konferencií žalobcu a župana O. Y., na ktorých obidve tieto strany informovali o
tom, že hoci pôvodný návrh dohody o udelení dotácie v sume 3 milióny eur na tri roky uzavretá nebola,
firma žiada aspoň o 1 milión eur na najbližší rok.
K príspevku: ,,Sumy žiada na 2 oddelenia, ktoré mu nevynášajú. Peniaze zo ziskových oddelení si

necháva pre seba. Župe z nich nedáva ani cent" svedkyňa uviedla, že ide o zhodnotenie skutočností,
ktoré vyplývajú z financovania nákladových stredísk v nemocnici. To, že tieto 2 oddelenia nevynášajú,
konštatoval žalobca v žiadostiach o udelenie dotácie. Na jej dopyty u všetkých troch zdravotných
poisťovní, prečo túto nemocnicu nefinancujú dostatočne, bola informovaná o tom, že nemocnica má
peňazí dosť, v niektorých prípadoch ani nedočerpáva uzavreté finančné limity. Jedna z poisťovní

dokonca uviedla, že nie je problém, aby si súkromná nemocnica prebytky zo ziskových častí nemocnice
presunula tam , kde jej peniaze chýbajú.
K príspevku: ,,Firma napriek tomu žiada o dotáciu aj župu. Žiada tak peniaze, ktoré už raz zaplatené
má" svedkyňa uviedla, že v tejto časti reportáže sa snažila verejnosti vysvetliť, akým spôsobom
je financovaná zdravotná starostlivosť. Žalobca chcel peniaze od BSK na financovanie zdravotnej

starostlivosti. Zdravotnú starostlivosť majú pritom financovať zdravotné poisťovne z odvodov, ktoré už
raz ľudia zaplatili. Všetky tri poisťovne sa vyjadrili, že peniaze na ÚPS a LSPP nemocnici dali. Teda,
nemocnica už raz peniaze dostala. Má vedomosť o tom, že žalobca uskutočnil investície do nemocnice
v Malackách aj z vlastných zdrojov. V čase udelenia dotácie od BSK to bolo 3,3 milióna eur. Svedkyňa
podotkla, že žalobcovi povinnosť zrekonštruovať nemocnicu vyplývala z pôvodnej zmluvy, ktorú uzavrela

s BSK. V čase, keď sa k tejto investícii zaviazal, sa o nejakej dotácii nič neuvádzalo. Rekonštrukcia mala
byť hradená súkromnou firmou, nie župou. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj po odvysielaní predmetných
reportáží sledovala a sleduje túto tému dodnes. Má za to, že vďaka reportážam žalovanej sa predmetná
dotácia neocitla v rukách súkromnej firmy len tak, bez analýz, ale kraj prijal záväzok, že pred udelenímdotácie si nechá vypracovať odbornú finančnú analýzu a spraví verejnú súťaž. Kraj zatiaľ splnil jeden z
týchto dvoch záväzkov a nechal si vypracovať analýzu, z ktorej vyplýva, že pôvodná požiadavka žalobcu
bola premrštená. Žalobca po rokovaní BSK a na základe uvedenej analýzy dostal sumu 600.000 eur.

Bratislavský samosprávny kraj takto ušetril nemalé finančné prostriedky vďaka analýze, ktorú si nechal
vypracovať. O dotáciach pre žalobcu BSK rokuje dodnes, pretože žalobca opakovane žiada peniaze
na financovanie spomínaných oddelení. V týchto rokovaniach však už majú poslanci k dispozícii viac
informácií pre svoje rozhodnutie.
Napokon svedkyňa uviedla, že je faktom, že pán K. na ňu podal trestné oznámenie. Trestné konanie

bolo podľa jej informácií zastavené. Išlo len o pokus o zastrašovania novinára. Téme zdravotníctva sa
v spoločnosti žalovanej venuje 5 rokov. Žalovaná odvysielala stovky jej kritických reportáží voči rôznym
subjektom. Postup p. K. voči nej bol pre ňu prekvapujúci a ojedinelý.

34. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Nemocnicu v Malackách zobrali do nájmu
v roku 2004 a neskôr sa táto nájomná zmluva rozšírila. Dôvodom bol zlý stav nemocnice ako aj

zazmluvnenia fungovania stavu nemocnice. Od vzniku nemocnice v Malackách v roku 1972 sa do nej
neinvestovalo. V čase, keď uvažovali o prenájme nemocnice, bratislavský samosprávny kraj rozmýšľal
o jej zrušení. Nemocnica mala niekoľko miliónové záväzky. S ich záväzkom v rámci zmluvy bola najmä
investícia do majetku samotného kraja vo výške 100 miliónov eur. Poukazoval na rozšírenie spektra
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nemocnica poskytuje ústavnú pohotovostnú službu (ÚPS). Na

rozdiel od svedkyne Barbory M. akcentuje, že žalobca nie je povinný túto službu zo zákona poskytovať.
Malacková nemocnica je zaradená do minimálnej siete poskytovateľov. Uviedol, že žalobca nikdy
od BSK nežiadal peniaze, ktoré by pre akcionárov znamenali zisk. Žiadali len peniaze za účelom
dofinancovania ústavnej pohotovostnej služby, ktorú bratislavský samosprávny kraj mal záujem, aby
žalobca poskytoval v regióne Malacky. Ústavná pohotovostná služba i lekárska služba prvej pomoci sú

financované cez zdravotné poisťovne. LSPP je hradené z troch zdrojov jedného subjektu. Je to jednak
paušálna platba za pacienta, plus doplatok za výjazd a plus si lekár môže nabodovať body za výkony u
pacientov. Uviedol, že ústavnú pohotovostnú službu možno prirovnať k hasičom. Ako keby boli platení
lenvprípade,žehasia.Nákladysprevádzkouústavnejpohotovostnejslužbysúvysoké.Lekárskuslužbu
prvej pomoci môže poskytovať poskytovateľ, ktorý

dostane povolenie od kraja. Žalobca už rok aj tri mesiace neposkytuje LSPP, pritom nekoná
protizákonne. Redaktorka K. M. predtým, ako boli predmetné reportáže odvysielané, mala k dispozícii
nájomnú zmluvu i ďalšie súvisiace zmluvy. Pred samotnou zmluvou on sám napísal bratislavskému
samosprávnemu kraju niekoľko vysvetľujúcich listov, v ktorých rozoberal jednotlivé náklady spojené
s prevádzkovaním ústavnej pohotovostnej služby i lekárskej služby prvej pomoci a tiež výnosy ktoré

plynú z prevádzkovania týchto služieb a viedli komunikáciu o výške dotácie. Poukazoval na zmluvu
o spolupráci pri zabezpečení ÚPS a LSPP medzi žalobcom a BSK, konkrétne na bod 1.2., kde sa
uvádza,žeBSKsazaväzuje,žeposkytnespoločnostiNemocničnáa.s.zaúčelomzachovania realizácie
všeobecne prospešných služieb v zdravotníckom zariadení Nemocnice v Malackách v rámci ÚPS a
LSPPvzmysletejtozmluvyfinančnéprostriedkyvmaximálnejvýške1milióneurzapríslušnýkalendárny

rok. Ďalej poukazoval na bod 1.3.2. zmluvy podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že počas
uvedeného obdobia, bude žalobca viesť špecializované pracoviská spadajúce pod ÚPS a pracovisko
LSPP ako účtovné jednotky. Aj za predpokladu, že by náklady žalobcu boli 3 milióny eur, v rámci
dotácie by v súlade so zmluvou mohli dostať len 1 milión eur, nie 3 milióny. Žalobca nikdy nežiadal
o žiadnu duplicitnú platbu. Žiadali o dotáciu na dofinancovanie služieb ÚPS a LSPP. Zdroje, ktoré

získali zo zdravotného poistenia v rámci poskytovania LSPP a ÚPS boli zo strany žalobcu použité na
financovanie týchto stredísk. Za prvých 9 rokov žalobca preinvestoval do stavebných úprav 3,6 mil. eur
a do prístrojov a ostatného majetku nemocnice sumu 6,1 milióna eur. Je nepravdivý výrok žalovanej v
reportáži .... akurát, že nemocnica nám už nepatrí... Samotný priestor nemocnice je totiž vo vlastníctve
BSK, o čom svedčia nájomné zmluvy a dodatky k nim. V čase uzavretia zmluvy o prenájme nebola

nutná verejná súťaž. Žalobca si už v roku 2008 splnil svoju povinnosť preinvestovať do majetku BSK 100
miliónov Sk. Priestory nemocnice totiž boli v žalostnom stave a bolo nutné ich do prevádzky schopného
zdravotníckeho zariadenia. Keďže žalobca preinvestoval uvedenú sumu do priestorov BSK, vznikla
medzi žalobcom a BSK dohoda o spolupráci pri rekonštrukcii z roku 2011, kde sa obidve strany, aj BSK
aj žalobca zaviazali preinvestovať ďalšie finančné zdroje. BSK 2,2 milióna eur, žalobca 2,3 milióna eur. Z

tohojasnevyplýva,žežalobcanedostalžiadnemiliónypresvojupotrebu,aleinvestovalichdopriestorov,
ktoré mu zostávajú a kde aj po skončení nájomnej zmluvy môže naďalej prevádzkovať poskytovateľa
zdravotnej služby. 2,2 milióna eur BSK investoval do svojich priestorov nemocnice na základe zmluvy o
spolupráci. Inak by sa priestory nedali používať na dohodnutý účel. Sumou 2,3 milióna eur sa žalobcazaviazal podieľať na rozšírení vybavenia nemocnice. V prípade, že by žalobca nezabezpečoval by sa
nepochybne zvýšil čas, kedy by sa ľudia dostali k poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znamenalo
by to viac prevozov, ľudia by za zdravotnou starostlivosťou museli lietať do Bratislavy, v prípade život

ohrozujúcich prípadoch vrtuľníkmi. Od októbra 2014 do decembra 2014 žalobca ústavnú pohotovostnú
službu nezabezpečoval. Nebolo v tejto súvislosti naňho podané žiadne trestné oznámenie. Žalobca nie
je povinný ústavnú pohotovostnú službu a lekársku službu prvej pomoci poskytovať. Pred odvysielaním
predmetných reportáží redaktorka žalovanej mala k dispozícii výsledky hospodárenia žalobcu. Hovoria
v globále o stratách, ktoré má žalobca v súvislosti s prevádzkovaním nemocnice. Za predpokladu, že

by si žalobca neprenajal malackovú nemocnicu, v súčasnosti by v Malackách bolo nejaké poliklinické
zariadenie. Naviac, BSK zaviazal žalobcu investovať do predmetu nájmu. Zástupca žalobcu ďalej
uviedol, že v roku 2004 boli priestory nemocnice v Malackách v žalostnom stave. Župa, ani mesto
Malacky nemali dostatok finančných prostriedkov na to, aby nemocnicu zrevitalizovali. Keď našli
žalobcu, boli veľmi radi, že našli partnera, ktorý do priestorov zainvestuje finančné prostriedky a bude
tam prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. Žalobca pred uzavretím nájomnej zmluvy bol oboznámený

s technickým stavom budov. V bode 6.8., 6.10. zmluvy o nájme sa uvádza, že žalobca sa zaväzuje
na vlastné náklady priestory nemocnice zmodernizovať, zrekonštruovať a teda investovať do priestorov
sumu 50 miliónov Sk. No po zistení, že táto suma nebude dostatočná na bezpečné prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia bolo vyvolané jednanie, kde sa obidve strany zhodli na zvýšení záväzku
investovať do majetku prenajímateľa vyššiu sumu a prenájom priestorov žalobca získal na dlhšiu

dobu. Na rokovaniach, či bolo v čase uzatvárania nájomnej zmluvy medzi stranami dohodnuté, že by
prenajímateľ BSK mohol v budúcnosti prispievať na stavebné úpravy alebo inú rekonštrukciu nemocnice
nebol prítomný. Nemá vedomosť o tom, že medzi žalobcom a BSK pri uzatváraní zmluvy v roku 2004 by
bolo dohodnuté, že by BSK malo finančne prispievať na prevádzku ÚPS a LSPP. Asi v roku 2012 žalobca
požiadal BSK o príspevok na financovanie ÚPS a LSPP. Analýzy, na základe ktorých žalobca žiadal BSK

o príspevok na financovanie ÚPS a LSPP získali z operačného strediska záchrannej zdravotnej služby,
potom z nemocničného informačného systému, tiež finančné analýzy jednotlivých stredísk ÚPS a LSPP,
kde žalobca zdokladoval všetky ich výnosy po poisťovniach a takisto náklady priamo na položky, ktoré
sú z hľadiska zákona o účtovníctve relevantné. Účtovníctvo malackej nemocnice je pravidelne ročne
auditované. V roku 2013 požadovali od BSK ročný príspevok maximálne do výšky 1 milión eur. V roku

2014 žalobca obdržal od BSK dotáciu v sume 580.000 eur. Jej časť bratislavskému samosprávnemu
kraju žalobca vracal, keď v určitom období neposkytoval ÚPS.

35. Svedkyňa Mgr. B. R., bývalá poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja vypovedala, že má
vedomosť o tom, že žalobca žiadal BSK o dotáciu, malo ísť o sumu 1 milión eur. Poslanci namietali,

že neexistujú žiadne relevantné podklady pre poskytnutie dotácie v požadovanej výške, čo županovi
vyčítali. Požiadali o audit, ktorý hovoril o sume 580.000 eur. Aj tak má voči tomuto auditu výhrady, keď v
sume straty sú započítané aj také položky, ktoré by tam podľa aktuálnej európskej legislatívy zarátané
mať nemali, ide o náklady, ktoré by existovali aj tak. Na základe ich námietok bol audit prepracovaný.
Výsledná suma bola 360.000 eur aj so ziskom. Čistá účtovná strata bez vyšla na sumu 190.000 eur.

Napriek týmto sumám a argumentom, že túto záležitosť by mala riešiť vláda, bola nakoniec schválená
dotácia pre žalobcu v sume 580.000 eur. Bolo veľmi neštandardné, že diskusia o tomto probléme sa
medzi poslancami zastavila ako nedôvodná a vyššia suma bola bez akejkoľvek diskusie odsúhlasená
ako dôvodná s tým, že odsúhlasením tejto dotácie mala byť pre malačanov zabezpečená ústavná
pohotovostná služba. Avšak, tak tomu vôbec nebolo, pretože išlo o stratu z minulých rokov a udelená

dotácia nebola zárukou fungovania ÚPS do budúcna pre malačanov. Uviedla, že absolutne chápe, že
súkromník nemôže podnikať so stratou a túto situáciu bolo treba riešiť. Pre malačanov je nepochybne
dôležitá pohotovostná služba i nemocnica. Avšak nemôže súhlasiť s takou nesystémovou dotáciou
každoročne, keď napr. školy nám chátrajú.

36. Svedok Z. A., poslanec Bratislavského samosprávneho kraja vypovedal, že je členom komisie
zdravotníctva a sociálnych veci. Mal k dispozícii všetky relevantné podklady pre posúdenie dôvodnosti
predmetnej dotácie. Je vyštudovaný daňový poradca, oblasť financií mu nie je cudzia. Má vedomosť
o tom, že žalobca v roku 2013 žiadal BSK o dotáciu na prevádzkovanie ÚPS a LSPP a neskôr už
len na financovanie ÚPS. Žalobca argumentoval tým, že má vysoké náklady v súvislosti s prevádzkou

obidvoch týchto služieb, v ktorej súvislosti mu vzniká strata. Bola im poskytnutá správa audítora, kde boli
rozpočítané náklady žalobcu ako aj strata od roku 2010. V správe audítora sa uvádzali sumy, ktoré sa
uvádzali, avšak v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o dotáciu vo výške 3 milióny eur za tri roky. Správa
audítora bola vypracovaná až pri ďalšej žiadosti žalobcu o poskytnutie dotácie na prevádzkovanieÚPS. Najprv žalobca žiadal o dotáciu na financovanie LSPP a ÚPS. Neskôr malacková nemocnica už
neposkytovala LSPP, tak žalobca žiadal dotáciu už len na dofinancovanie ÚPS. Suma na LSPP bola
vyčíslená sumou 50 tisíc eur. Dotácia v sume 580.000 eur bola žalobcovi poskytnutá v roku 2014. Aj

audítor skonštatoval, že žalobca v návrhu na udelenie dotácie uplatňoval položky, ktoré boli nedôvodné.
Žiadosť žalobcu o udelenie dotácie bola riešená na zasadnutí 21.06.2013, kedy schválená nebola. Mal
k dispozícii všetky podklady, ktorými disponoval BSK. Podklady žalobcu pre dotáciu, ktorá mu bola
udelená v roku 2014 boli nepochybne komplexnejšie ako tie, poslanci si ich vyžiadali. BSK vtedy hľadal
spôsob, akým by žalobcovi financie na prevádzkovanie ÚPS poskytol. Za obdobie 2010-2014 župa

poskytla žalobcovi na zveľadenie nemocnice sumu 4,5 milióna eur, pričom väčšina týchto peňazí bola
žalobcovi poskytnutá na základe samostatnej zmluvy medzi BSK a žalobcom, nie na základe nájomnej
zmluvy. Nemyslí si, že by BSK takýmto spôsobom mal financovať fungovanie žalobcu. Poslanci BSK
mali rozdielne názory na poskytnutie financií na rekonštrukciu aj na samotnú dotáciu, ale vzhľadom na
jej schválenie v zastupiteľstve, dotácia bola žalobcovi udelená. Podľa jeho názoru Pavol Frešo bol k
poskytnutiu predmetnej dotácie až príliš ústretový a to z hľadiska sumy ako aj s poukazom na celkové

zabezpečenie všetkých súčinností BSK. Pôvodne žalobca mal povinnosť poskytovať ÚPS i LSPP. Mali
vedomosť o tom, že zdravotné poisťovne nefinancujú ÚPS. S kolegyňou R. namietali, že táto služba
nebola poskytovaná tak, ako bola prezentovaná. V rámci ÚPS mali financovať náklady na jednotlivých
pracovníkov ÚPS v plnej výške, pričom pri návšteve v malackovej nemocnici v nočných hodinách zistili,
že tieto služby poskytujú pracovníci, ktorí sú fyzicky na nočnej službe v nemocnici a sú teda platení zo

zdravotného poistenia, takže platba BSK za ich osoby by bola duplicitná. Proces schvaľovania návrhu
zmluvy o spolupráci medzi BSK a žalobcom považoval za neštandardný v tom, že na poslancov bol
vyvíjaný časový tlak a nemali k dispozícii všetky relevantné podklady na jej schválenie. Suma pre
poskytnutie dotácie sa vypočítavala tak, že žalobca argumentoval zhoršovaním podmienok zo strany
zdravotných poisťovní. Poslanci namietali skutočnú cenu nákladov od ktorej mali byť vypočítané výnosy

za poskytnutú službu. Svedok ďalej uviedol, že samozrejme, že si je vedomý skutočnosti, že žalobca nie
jepovinnýzozákonaposkytovaťslužbyÚPS.BSKjenepochybnerád,žežalobcavMalackáchposkytuje
ÚPS a BSK počíta s preplácaním reálnych nákladov na jej poskytovanie. Nemocnicu v Malackách pred
rokom 2004 nenavštívil, ale nepochybuje o tom, že je v neporovnateľne lepšom stave.

37. Svedok MUDr. M. I. vypovedal, že poslanom BSK je už tretie funkčné obdobie, už 12. rok. Poslancom
BSK bol aj v čase odvysielania predmetných reportáží. V BSK je členom komisie sociálnych vecí a
zdravotníctva.LSPPjefinancovanápaušálomaÚPSjefinancovanázavýkony.ÚPSsúnajviacvyťažené
v odbore chirurgia, traumatológia, interná a anesteziológia, kde sú úhrady nastavené veľmi nízko a
reálne náklady za poskytnuté výkony ani zďaleka nepokryjú náklady, ktoré tento výkon stojí. Je to až

tragédia, že za 1 hodinové komplexné vyšetrenie pacienta dostávajú 6,22 eur. Toto hodnotenie ani
zďaleka nepokrýva náklad, napr. na materiál. A kde sú ďalšie náklady napr. na energie, mzdy. Ako lekár
s dvomi atestáciami a 30 ročnou praxou v odbore chirurgia donedávna slúžil nočné služby. Za nočnú
službu mal zaplatené 6 eur na hodinu. To bola odplata na ÚPS, kde slúžil do od začiatku služby, do rána
nezažmúril oko a so všetkou zodpovednosťou, ktorá k tomu prislúcha. Žiaľ, takto je nastavený systém,

že tieto segmenty sú veľmi nízko hodnotené a zďaleka nepokrývajú reálne náklady, ktoré táto služba
stojí a si reálne vyžaduje. Pre ilustráciu, dovezú rozbitých ľudí, musí tam byť prirodzene lekár, sestrička,
ošetrovateľ, rontgenista, anesteziológ, celý tím ľudí, inštrumentálny pracovník na operačných sálach.
Toto objektívne pri tých mzdových úhradách, ktoré človek dostáva nemôže pokryť všetky tie náklady a
tak sa vytvára dlh. Poskytovanie ÚPS v nemocnici v Malackách prebieha tak, že po skončení 15. hodiny,

prídu 15 noví kolegovia a tento robí do rána druhého dňa. Pokiaľ ide o poslanecký prieskum pani R.,
a jeho závery, že na recepcii nikto nebol. Toto nie je pravdou. Takýto stav neexistuje. Takýto záver je
až urážajúci. Realita je taká, že lekári pôsobia z ambulanciách, potom v rámci voľného času idú do
služby do ÚPS, sú tam do rána a zas ráno nastúpia do ambulancie. Teda sú v nemocnici 32 hodín
nonstop. Pokiaľ ide o poskytnutie dotácie na financovanie ÚPS, než sa došlo k jej schváleniu, prešiel

veľmi dlhý čas, zdĺhavý proces rokovaní s rôznymi subjektami, keď sa hľadala cesta dofinancovania
rozdielu, ktorý reálne existoval. Nakoniec sa dospelo k záveru, že je dôvodné a je vo verejnom záujme a
potrebné malackú nemocnicu dofinancovať. Ďalšou otázkou bolo, akou sumou. Župa sa vyjadrila, že to
môže byť maximálne 1 milión eur. Robil sa audit, ktorý vytaxoval potrebu dotácie na sumu cca 500.000
eur. Potom bol robený ďalší audit, záver bol podobný. Konsenzu o predmetnej dotácii predchádzali dva

roky intenzívnych rokovaní ľudí tvoriacich kolokvium až z toho vzišiel záver o dotácii, ktorej poskytnutie
zastupiteľstvo BSK schválilo. Jednalo sa o absolútne čistú záležitosť, keď schváleniu predmetnej dotácie
predchádzalo intenzívne rokovanie kompetentných subjektov. Schválenie dotácie považoval za jedinú
možnú alternatívu ako zachrániť túto službu pre občanov regiónu Záhoria. V júni 2013 nedošlo nazastupiteľstve k schváleniu žiadanej dotácie, keď regióny ako Malacky, Senica, vždy ťahali za kratší
koniec oproti Bratislave. Napríklad na minulom zastupiteľstve schválili dotáciu Poliklinike v Karlovej Vsi,
kde sú všetci neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vo výške 3 milióny eur. Keď sa jedná o

Malacky, Senecko, je nám povedené, choďte pre národnú radu, tam sa domáhajte svojich nárokov. Nám
cezpoľným sa akékoľvek peniaze presadzujú a priznávajú veľmi ťažko.

38. Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo
vyjadrovať svoje názor slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne

vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti.

39. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10

ods. 2 Dohovoru a čl. 6 ods. 4 Ústavy SR, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom ust. §
11 a nasl. Obč. zákonníka. Obmedzenie prejavu práva na slobodu prejavu priznaním práva na ochrany
osobnosti nie je porušením čl. 10 Dohovoru. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na
ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní,
teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým.

40.Podľačl.19ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

41. Ako už bolo vyššie uvedené, sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej

spoločnosti a tvorí jednu zo základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo
na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené, tak, ako to predpokladá článok 10 ods.
2 Dohovoru a článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právami na ochranu osobnosti a dobrej
povesti v rozsahu vymedzenom ustanovením § 11 a násl. a § 19b Obč. zákonníka. Obmedzenie práva
na slobodu prejavu priznaním práva na ochranu osobnosti a dobrej povesti, nie je porušením čl. 10

Dohovoru. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti a dobrej povesti
treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému
právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým.

42. Podľa § 19b ods. 2 Obč. zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

43. Podľa § 19b ods. 3 Obč. zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.

44.Vzmyslevyššieuvedenýchustanovenízákonapožívaprávnickáosobaochranupredneoprávneným
zásahom do jej existujúcej povesti, ktorý je objektívne spôsobilý poškodiť túto jej povesť, a teda
privodiť zmenu dobrej povesti na horšiu, či zlú povesť. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité
morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a

prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť predstavuje predovšetkým poctivosť, serióznosť, dôveryhodnosť,
slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe
služieb, výkonov, či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov.
Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie
výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života. Každá právnická osoba má práva na

zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva
iným subjektom, má právo na jej ochranu.

45. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti je založená na objektívnom princípe, bez
ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či konanie v dobrej viere, a preto

nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej
rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu nato, či si bol vedomý neoprávnenosti
zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené z tzv. ospravedlniteľného omylu.46. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich
sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú
osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo v neposlednom

rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ sú neoprávnené, teda vybočujúce z hraníc
vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojmu účelu. V tomto smere
treba vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi výrokmi, kým existenciu
tvrdení možno preukázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu a preto tam, kde
vyhlásenie prechádza do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu bude závisieť na tom, či existuje

dostatočný skutkový podklad pre napadnuté vyhlásenie a či toto z tohto podkladu logicky vyplýva.

47. Napokon k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti môže dôjsť aj uverejnením pravdu
skresľujúcich údajov. Údaj predstavuje konkrétnu informáciu vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej
(právnickej) osobe, nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde, údaj pravdu
skresľujúci sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že

môže viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti.

48. Každý názor, stanovisko, či kritika, je vzhľadom na význam slobody prejavu podľa čl. 17 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd ako jedného z pilierov každej demokratickej spoločnosti zásadne prípustnou
záležitosťou. V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia

základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na
informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Samotné
uverejnenie možného nepravdivého údaja dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá
spravidla neoprávnený zásah do dobrej povesti. Na druhej strane, každé zverejnenie nepravdivého
údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú

prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

49. Ako už bolo vyššie uvedené, právnická osoba má v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) právo na ochranu svojho názvu a dobrej povesti. Pri zakotvovaní tohto inštitútu zákonodarca
bezpochyby vychádzal z režimu ochrany obsiahnutého v ustanovení § 11 až 13 OZ. V odbornej

právnickej verejnosti preto dnes v podstate nie je sporné, že právo na názov dobrú povesť, resp. na ich
ochranu, je obdobou práv na meno a česť, či ich ochranu, v prípade fyzických osôb.

50. Základom osobitného druhu zodpovednosti za zásah do povesti právnickej osoby v zmysle
ustanovení § 19b a súv. OZ je skutočnosť, že prišlo k zásahu do subjektívnych práv jednoznačne

identifikovanej osoby a že takýto zásah je v rozpore s platným právom. Zásah je v rozpore s platným
právom predovšetkým v prípade ak sú o právnickej osobe uvedené nepravdivé údaje (fakty) spôsobilé
privodiť ujmu jej osobnostným právam alebo sú uverejnené vyjadrenia presahujúce akýkoľvek rámec
prípustnej kritiky.

51. Zásah do dobrej povesti právnickej osoby nie je možný vo všeobecnej rovine. Vždy sa musí jednať
o zásah do práv konkrétneho alebo aspoň jednoznačne určitého subjektu.

52. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pri publikovaní akýchkoľvek vyjadrení je nevyhnutné robiť
rozdiel medzi informáciami faktickej povahy a hodnotiacimi úsudkami. Kým pravdivosť prvých je možné

verifikovať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov je na základe ich subjektívnej povahy apriori neoveriteľná.

53. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 OZ a nasl. OZ sa aplikuje len v
prípade zásahu, ktorý je neoprávnený a je zároveň spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených
zákonom. K tomu je potrebné kumulatívne naplnenie všetkých nasledovných podmienok: (i) musí

ísť o obmedzenie slobody prejavu na základe zákona, (ii) obmedzenie musí sledovať legitímny cieľ
(napr. ochrana práv a slobôd iných, ochrana verejného poriadku, bezpečnosť štátu) a (iii) konkrétny
zásah do slobody prejavu musí byť opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na dosiahnutie
sledovaného cieľa, zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a byť primeraný. Prípadné obmedzenie
pritom musí byť striktne primerané chránenému záujmu a nie je ho možné urobiť preventívne ani vo

väčšej miere ako je nevyhnutne potrebné. Zároveň v prípade pochybností či podmienky obmedzenia boli
alebo neboli splnené je nutné vždy rozhodnúť v prospech ochrany slobody a prejavu práva na informácie
a ich obmedzenie odmietnuť.54. Súd má povinnosť skúmať, či medzi uverejnenými informáciami v reportážach (či už pravdivými
alebo nepravdivými) a údajným zásahom do dobrej povesti žalobcu existuje príčinná súvislosť, a či
tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu v takej miere, ktorú v demokratickej spoločnosti už nie

je možné tolerovať.

55. Je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom a kritikou, pričom rozdiel medzi nimi je
potrebné umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym
prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná len, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo

pravdu skresľujúce, avšak kritika, ktorá je primeraná čo do obsahu, formy a miesta, a nevybočuje z
medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu, nie je zásahom
neoprávneným.

56. V prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca v 1. rade v konaní proti žalovanej domáha ochrany dobrej
povesti z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti v odvysielanom príspevku v relácii

Televízne noviny odvysielanej dňa XX.XX.XXXX v odvysielanom príspevku pod názvom Župa dáva
milióny súkromnej firme, dňa XX.XX.XXXX v odvysielanom príspevku pod názvom Firma chce tri milióny
a dňa XX.XX.XXXX v odvysielanom príspevku pod názvom Firma chce peniaze od župy. Žalovaná
v príspevku odvysielanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že 1. ,,Bratislavská župa odovzdala nemocnicu
súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť finančného bremena. A výsledok? Pod rôznymi zámienkami do

nej župa naďalej leje milióny z našich daní. Akurát, že nemocnica nám už nepatrí". 2. ,, Jeho firma
dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe platí nájom. Bratislavčania sa
však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. Pavol Y. pýta pre firmu tri milióny eur. Vraj na pohotovosť"
3. ,,Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice už dávno
pripadajú firme, no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia". Žalovaná v príspevku odvysielanom

dňa 15.07.2013 uviedla, že 4. ,, Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá, keď súkromná firma získa 100 000
rukojemníkov s pomocou politikov. Reč je o regionálnej nemocnici v Malackách. Firma, ktorá ju riadi,
chceodbratislavskejžupy3milióny,inakvrajzavriepohotovosť",5.,,Vroku2004odovzdalabratislavská
župa malackú nemocnicu súkromnej firme, bez súťaže, na 30 rokov. Firma získala budovu, personál,
vybavenie a právo na celý zisk. Župe platí nájom. Od daňovníkov ale pýta čoraz viac peňazí. Tentokrát

vraj nemá na pohotovosť a chce 3 milióny. Tľapla si s O. Y.", 6. ,,Firma riadi nemocnicu 9 rokov.
Zmluvy a dodatky s ňou tak podpisovali už dovedna traja župani. Ani jeden však firmu nezaviazal,
aby garantovala najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek. Firma tak získala zbraň, vďaka ktorej
má 100.000 rukojemníkov". Žalovaná v príspevku odvysielanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že 7. ,,
Nemocnicu v Malackách ovláda firma zo skupiny Medirex. Župa sa jej prevodom v roku 2004 chcela

zbaviť finančnej záťaže. Len za župana Freša však firma dostala 2,2 milióna eur. Teraz chce ďalší milión
a to ešte do volieb. Vraj na pohotovosť", 8. ,,Sumy žiada na 2 oddelenia, ktoré mu nevynášajú. Peniaze
zo ziskových oddelení si necháva pre seba. Župe z nich nedáva ani cent", 9. ,,Firma napriek tomu žiada
o dotáciu aj župu. Žiada tak peniaze, ktoré už raz zaplatené má". Žalobca tvrdil, že všetky odvysielané
výroky sú nepravdivé a navrhovaným odvysielaním ospravedlnenia sa žalobca usiluje očistiť svoju dobrú

povesť a uviesť na správnu mieru tvrdenia, ktoré opakovane prezentovala žalovaná, ktorá vykresľovala
žalobcu ako nečestného podnikateľa parazitujúceho na verejných zdrojoch v súvislosti s jeho snahou o
zachovanie lekárskej služby prvej pomoci s ústavnej pohotovostnej služby.

57. Reportáž má za cieľ pohotovo, s nevyhnutnými podrobnosťami a v jasnej forme zovšeobecniť

najvýznamnejšie a najvšeobecnejšie javy a udalosti. Dominujúcim prvkom je dej, ktorý reportér
na základe osobného poznania spravidla chronologicky opisuje priebeh udalostí tak, ako sa deje,
skutočnosť neskresľuje, zhromažďuje zaujímavosti a fakty, ktoré potom umocňuje výpoveďami priamych
účastníkov, svedkov, ich priamou rečou alebo ich parafrázuje. V reportáži sa uplatňujú na vyjadrenie
dynamiky deja aj metafory a prirovnania popri prísne a presne vyjadrenej fotografii. Reportáž je teda

univerzálny žáner na stvárňovanie rôznych oblastí ľudského života. Publicistické prejavy realizované
prostredníctvom masmédií sú určené širokej verejnosti s cieľom oboznamovať, objektívne informovať,
prípadne aj vzdelávať, a ich základnými znakmi sú preto objektívnosť, zrozumiteľnosť, vecnosť,
pôsobivosť, výstižnosť, nestrannosť a vyváženosť.

58. Vo vzťahu k reportáži sa zásadne nemožno dovolávať nepravdivosti tvrdení a vyjadrení jej
účastníkov, či dotknutých osôb, práve na ktorých zážitkoch, dojmoch a názoroch je reportáž založená a
ktoré tak vychádzajú z ich subjektívneho vnímania situácie, na ktorej mali priamu alebo nepriamu účasť.
Na rozdiel od účastníkov reportáže, je však postavenie redaktora iné, nakoľko tento musí v reportážizachovať nestrannosť a objektívnosť tým, že poskytne adekvátny priestor na vyjadrenie svojich názorov
a postojov všetkým zúčastneným a dotknutým osobám (názorová pluralita), svojimi komentármi by sa
mal obmedziť na nezaujaté hodnotenie opisovanej udalosti a poskytnúť poslucháčovi všetky aktuálne

dostupné relevantné fakty (všestrannosť informovania) a tieto vyhodnotiť objektívne tak, aby si tento
mohol vytvoriť sám svoj vlastný úsudok.

59. Z uvedeného vyplýva, že v prípade jednostranného spracovania reportáže, v ktorej sa poskytne
priestor len jednej zo zainteresovaných strán, môže dôjsť k zásahu do osobnostných práv druhej zo

zainteresovaných strán, ktorej priestor na reakciu nebol daný, hoci tomu nebránili žiadne vážne či
objektívne prekážky. Existencia neoprávneného zásahu a zodpovednosti za vznik ujmy s tým spojenej
však predpokladá posúdenie, či v prípade poskytnutia priestoru na vyjadrenie opomenutej strane, by v
konečnom dôsledku vyznelo odvysielanie príspevku celkom inak.

60. V zásade teda nemožno od vysielateľa spravodlivo požadovať preukazovať pravdivosť tvrdení

respondentov reportáže, avšak pokiaľ je reportáž založená na výpovedi len jednej strany a druhá
(opomenutá) dotknutá strana v prípadnom súdnom spore predloží svoje fakty a argumenty k riešenej
problematike, na základe ktorých možno usudzovať, že odvysielané údaje nie sú (úplne) pravdivé,
alebo sú pravdu skresľujúce, a ktoré pokiaľ by boli odvysielané, keby mu bol daný rovnocenný priestor
na ich prezentovanie, by prispeli k objektívnosti a vyváženosti príspevku, potom prichádza do úvahy

zodpovednosť vysielateľa za neoprávnený zásah.

61. Žalobcom namietané reportáže odvysielaná žalovanou dňa 25.06.2013, XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX sledovali legitímny záujem informovať o záležitosti verejného záujmu, keďže sa zaoberala
otázkou informovať o poskytnutí finančných prostriedkov bratislavského samosprávneho kraja na

podporupodnikaniasúkromnejspoločnostispravujúcejnemocnicuMalacky.BSKvyčlenil2,2miliónaeur
zo svojho rozpočtu na plnenie zmluvných povinností voči žalobcovi vyplývajúcich z Dohody o spolupráci
pri rekonštrukcii NsP Malacky zo dňa 28.06.2011. Žalobca aj napriek veľkej finančnej podpore zo strany
BSK, požadoval od BSK ďalšie 3 milióny eur pod hrozbou zániku prevádzky ústavnej pohotovostnej
služby a lekárskej služby prvej pomoci slúžiacej takmer 100 000 obyvateľom spádovej oblasti Malacky.

62. Vo vzťahu k obsahu reportáže sa len výnimočne, v obmedzenom rozsahu, možno dovolávať
nepravdivosti vyjadrení jej účastníkov, pretože práve na ich pozorovaní udalosti a ich názoroch je
reportáž založená. Iné je však postavenie redaktora, ktorý musí v reportáži zachovať nestrannosť a
objektívnosť tým, že poskytne adekvátny priestor na vyjadrenie svojich názorov a postojov všetkým

zúčastneným a dotknutým osobám (názorová pluralita), svojimi komentármi by sa mal obmedziť na
nezaujaté hodnotenie opisovanej udalosti a poskytnúť divákovi všetky aktuálne dostupné relevantné
fakty (všestrannosť informovania) a tieto vyhodnotiť objektívne tak, aby si divák mohol vytvoriť sám svoj
vlastný úsudok.

63.Vdanomprípadepodľanázorusúduredaktorkahranicesvojhonezávisléhopostavenianeprekročila.
K jednotlivým výrokom žalobcu súd uvádza nasledovné:

64. K výroku: ,,Bratislavská župa odovzdala nemocnicu súkromnej firme. Chcela sa tak zbaviť
finančného bremena. A výsledok? Pod rôznymi zámienkami do nej župa naďalej leje milióny z našich

daní. Akurát, že nemocnica nám už nepatrí".

Podľa názoru súdu, týmto výrokom nebolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. Je pravdou, že
Bratislavská župa odovzdala (prenajala) nemocnicu žalobcovi ako súkromnej obchodnej spoločnosti. A,
nepochybne je faktom aj to, že motiváciou pre takéto konanie župy bolo zbaviť sa finančného bremena,

keďže nemocnica dlhodobo vykazovala stratu. Táto druhá časť výroku sa však mohla poťažne mohla
dotknúť župy, určite nie žalobcu. Jedným z dôvodov uzavretia zmluvy o nájme a dodatku č. 1 a dodatku
č. 2 k nej bola nepochybne veľká zadĺženosť nemocnice a snaha o jej riadny chod. Z ustanovení zmluvy
o nájme a jej dodatkov vyplýva, že predmet nájmu je v zmysle technicko-prevádzkovom ako aj v zmysle
príslušných zákonov spôsobilý na dohodnutý účel nájmu podľa čl. II zmluvy. Žalobca sa zaviazal počas

doby trvania nájmu investovať do technického zhodnotenia predmetu nájmu investície vo výške 50
miliónov Sk. V zmluve o nájme sa žalobca ďalej zaviazal na svoje náklady v nevyhnutnom rozsahu
stavebne upraviť, aby mohli byť optimálne využívané pre potreby prevádzkovania nemocnice. Žalobca
sa zaviazal modernizáciu, rekonštrukciu a technické zhodnotenie hnuteľných vecí realizovať na svojenáklady teda do revitalizácie nemocnice s cieľom zabezpečiť a udržať jej prevádzku. V roku 2005 sa už
žalobca zaviazal investovať do technického zhodnotenia nemocnice sumu 100 miliónov Sk najneskôr
do 31.12.2013. Dňa 28.06.2011 však medzi žalobcom a BSK bola uzavretá Dohoda o spolupráci pri

rekonštrukcii NsP Malacky, v rámci ktorej sa Bratislavský samosprávny kraj zaviazal na rekonštrukcii sa
podieľať sumou 2,2 milióna eur, ktorá bude použitá na rekonštrukciu stavebnotechnickej časti predmetu
nájmu a žalobca sa zaviazal podieľať sa na obstaraní potrebného prístrojového vybavenie predmetu
nájmu sumou 2,3 milióna eur. Je nepochybné, že vďaka investíciam BSK vo výške 2,2 milióna eur
za účelom stavebno-technickej rekonštrukcie časti areálu nemocnice bol značnou mierou umožnený

žalobcovi výkon jeho podnikateľskej činnosti. Faktom teda je, že župa uzavrela so žalobcom zmluvu o
nájme, v ktorej je uvedené, že rekonštrukciu nemocnice bude na vlastné náklady znášať nájomca, teda
súkromná firma. V neskoršom dodatku č. 2 k zmluve však táto podmienka vypadla. V roku 2013 žalobca
opätovne žiadal o udelenie dotácie na základe zmluvy o spolupráci, vo výške 1 milión za príslušný
kalendárny rok a bolo tiež preukázané, že žalobcovi bola udelená dotácia v sume 580.000 eur. Na
tomto mieste sa žiada akcentovať, že aj žalobca nesie zodpovednosť za nedôsledné znenie pôvodnej

zmluvy o nájme, kde neboli špecifikované všetky, aj predmetné finančné nároky žalobcu. Kompetentní
zo strany žalobcu nepochybne už pri uzatváraní zmluvy o nájme v roku 2004 mali dlhodobé skúsenosti
v podnikaní v oblasti zdravotníctva a mali do tejto zmluvy zakomponovať všetky relevantné ustanovenia
a nie ich v ďalšom riešiť formou dodatkov a zmlúv o spolupráci. Bolo chybou, nezaviazať žalobcu, aby
garantoval najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek, ktorými ústavná pohotovostná služba a lekárska

služba prvej pomoci nepochybne sú. Časťou výroku ... akurát, že nemocnica nám už nepatrí ... išlo
tiež len o faktické vyjadrenie skutočnosti, že nemocnica od roku 2004 nepatrí BSK, ale žalobcovi, ktorý
o nej môže rozhodovať, vyjednávať za ňu s poisťovňami, prijímať, prepúšťať lekárov, a celkovo o nej
rozhodovať,akoobiznisovejjednotke.Jenepochybné,ževýlučnýmvlastníkomNemocnicevMalackách
jeBratislavskýsamosprávnykraj.Podľanázorusúdutýmtovýrokomnebolozasiahnutédodobrejpovesti

žalobcu. Samotné uverejnenie možného nepravdivého údaju, dotýkajúce sa dobrej povesti právnickej
osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak
presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, aby ju už nebolo možné tolerovať. Je pravdou, že
žalobca rámci plnenia zmluvných povinností opakovane prijal peniaze zo strany BSK. Je faktom, že

župa do spoločnosti žalobcu obrazne povedané ,,leje" peniaze z verejných zdrojov a našich daní. Táto
skutočnosť nemôže byť zo strany žalobcu vnímaná ako klamlivé, či urážlivé tvrdenie.

65. K výroku: ,,Jeho firma dostala v roku 2004 Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Župe
platí nájom. Bratislavčania sa však jej prevodom finančnej záťaže nezbavili. Pavol Y. pýta pre firmu tri

milióny eur. Vraj na pohotovosť".

Podľa názoru súdu ani týmto výrokom nebolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. Hoci je tento výrok
vytrhnutý z kontextu. Pod pojmom jeho firma treba mal vysielateľ na mysli MUDr. P. K.. Je pravdou, že
jeho firma dostala Nemocnicu v Malackách bez súťaže na 30 rokov. Pokiaľ ide o súťaž v zmysle zákona

o verejnom obstarávaní, nájom nehnuteľností bol vždy, a to aj podľa aktuálnej právnej úpravy z režimu
verejného obstarávania vyňatý vzhľadom na jeho špecifický charakter. Tento právny režim platil aj v čase
uzavretia zmluvy o nájme ku dňu 18.06.2004. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že u diváka táto časť
výroku redaktorky mohla vyvolať dojem, že žalobca nemocnicu získal netransparentne, podľa názoru
súdu však ani toto samotné tvrdenie nemôže predstavovať zásah do dobrej povesti žalobcu a zakladať

dôvod na uverejnenie ospravedlnenia. Je tiež pravdivá časť príspevku o tom, že žalobca platí župe
nájom. Táto povinnosť mu predsa vyplýva z nájomnej zmluvy. Je tiež pravdivé tvrdenie, že bratislavčania
sa jej prenájmom finančnej záťaže nezbavili. Je pravdou aj tá časť výroku, kde sa uvádza, Pavol Y. pýta
pre firmu tri milióny eur. Vraj na pohotovosť. Sú to fakty, ktoré žalovaná bola oprávnená zverejniť. Týmto
výrokom nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu.

66. K výroku: ,,Župa od roku 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Výsledok? Zisky nemocnice
už dávno pripadajú firme, no miliónové výdavky ešte aj dnes platia ľudia".

Podľa názoru súdu ani týmto výrokom nedošlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Uvedené tvrdenie

naráža na skutočnosť, že žalobca a BSK od roku 2004 uzavreli niekoľko zmluvných vzťahov, predmetom
ktorých bol nájom a rekonštrukcia nemocnice. Žalobca sa v žalobe neustále bráni tým, že straty
nemocnice musel viac krát vykrývať zo strany svojich akcionárov opakovaným zvyšovaním základného
imania. Podstatné je, že aj napriek opakovaným investíciám zo strany žalobcu a BSK je nemocnicastále stratová, čo pociťujú predovšetkým jej pacienti, ktorí ako daňoví poplatníci rovnako prispeli na
jej prevádzkyschopnosť. Bez ohľadu na žalobcovo negatívne vnímanie takto podaných pravdivých
informácií nie je možné tvrdiť, že žalobca odvysielal klamlivé tvrdenia. V tejto súvislosti súd poukazuje

aj na výpoveď svedkyne Barbory M., ktorá okrem iného uviedla, že pri jeho príprave vychádzala z
materiálov ako je zmluva o nájme, jej dodatkov, dohody o spolupráci medzi BSK a žalobcom. Ako príklad
uviedla bod 6.8 pôvodnej zmluvy o nájme, kde je napísané, že nájomca predmet nájmu na svoje náklady
v nevyhnutnom rozsahu stavebne upraví tak, aby mohli byť optimálne využívané pre účely využívania
nemocnice. V dodatku č. 2 k nájomnej zmluve už vypadlo spojenie - na vlastné náklady. To je len príklad,

je tam ďalších minimálne 5 bodov, kde vypadlo slovné spojenie - na vlastné náklady. Na takéto tvrdenie
je novinár povinný verejnosť upozorniť, pretože tieto zmeny v zmluvách utvorili neskôr priestor na to,
aby mohla župa financovať veci, ako napríklad rekonštrukcia tejto nemocnice, a to aj napriek tomu, že
v pôvodnej dohode nič také nebolo. Zo zmlúv, ktoré upravujú vzťah medzi súkromnou firmou a župou
vyplýva, že ak nemocnica tvorí prevádzkový zisk, môže si ho nechať a nemusí sa oň deliť so župou.
Nebolo relevantné, či žalobca od roku 2004 vytvoril nejaký zisk. Toto z hľadiska reportáží o spôsobe

udelenia dotácie z verejných zdrojov nebolo irelevantné. Dôležité bolo, na koho vrub ide hospodársky
výsledok z takého podnikania.

67. K výroku: ,,Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá, keď súkromná firma získa 100 000 rukojemníkov
s pomocou politikov. Reč je o regionálnej nemocnici v Malackách. Firma, ktorá ju riadi, chce od

bratislavskej župy 3 milióny, inak vraj zavrie pohotovosť".

Podľa názoru súdu ani tento výrok nie je nepravdivý a nie je dôvod na ospravedlnenie sa žalovanej
žalobcovi. Redaktorka vyjadrila kritiku postoja žalobcu k možnosti uzavretia pohotovosti nemocnice
pokiaľ by nedostal finančnú pomoc zo strany BSK. Označenie obyvateľov spádovej oblasti Malacky

za ,,rukojemníkov súkromnej firmy" je hodnotiacim úsudkom redaktorky, ktorá mala dostatok podkladov
o skutkovom stave na to, aby ho mohla vysloviť. Potvrdzuje to aj vyhlásenie poslankyne BSK a vtedy
ešte kandidátky na post predsedu BSK M. K. - Y. zo dňa 15.07.2013, ktorá na tlačovej konferencii
kritizovala postoj BSK a žalobcu k stratovej pohotovosti a držaní pacientov pohotovosti v rukojemníctve.
Svedkyňa K. M. v tejto súvislosti okrem iného uviedla, že Zdravotná poisťovňa žalovanej jej na jej otázky

oznámila, že nemocnica v Malackách je financovaná dostatočne. Dokonca nedočerpáva pridelené
limity. Nároky žalobcu na dotáciu sú takto predmetom polemiky s ktorou sa musí vysporiadať kraj a
mal by to urobiť transparentne. Ak chce BSK výjsť súkromnej firme v ústrety a dať jej peniaze na
financovanie dvoch služieb (ÚPS a LSPP), musí takéto rozhodnutia podložiť relevantnými argumentmi,
ako analýza a ďalšie. Aby mali daňovníci BSK informáciu o tom, prečo majú platiť súkromnej firme,

ktorej vstupom sa BSK pôvodne snažila zbaviť bremena. Zdôraznila, že bratislavská župa nechcela
financovať straty nemocnice, ktoré boli v rozmedzí 600-700 tisíc eur ročne. Zrazu súkromný investor
rokoval so županom Pavlom Y. o dotácii na úrovni 1 milión eur ročne, čo je ešte väčší finančný nárok,
ako v nemocnici pôvodne bol. Poukazovala na vyjadrenie zástupkyne spoločnosti Medirex, ktorá okrem
iného uviedla, že reálne hrozí, že asi 80 tisíc obyvateľov spádovej oblasti by mohlo prísť o službu prvej

pomoci a pohotovostnú službu. Svedkyňa ďalej uviedla, že dotácie si súkromné firmy od štátu alebo
samosprávy žiadajú relatívne bežne. Je ale ľahšie odmietnuť firmu, ktorá žiada o dotáciu na podporu
bežného podnikania napr. v hutníctve. Je veľmi ťažké nevyhovieť firme, ktorá tvrdí, že bez dotácie reálne
hrozí, že asi 80 tisíc obyvateľov spádovej oblasti by mohlo prísť o lekársku službu prvej pomoci a
pohotovostnú službu. Inými slovami, pri takomto rokovaní, aké bolo o dotácii pre žalobcu sa obyvatelia

Malaciek a okolia stali pre firmu rukojemníkmi. Ak župa nesplní požiadavku firmy, ľudia zostanú bez
tej najdôležitejšej zdravotnej pomoci, ktorou je urgentná medicína. Svedkyňa ďalej uviedla, že ďalším
sporným momentom v úvahách o udelení dotácie žalobcovi sú tieto dva dôvody: Ústavná pohotovostná
služba je previazaná na ďalšie odborné zložky v nemocnici a jej činnosť sa ekonomicky nedá oddeliť
nejakým triviálnym výpočtom. Druhá vec je, že ústavná pohotovostná služba predstavuje častokrát len

akýsi vstup do nemocnice, pacient je prijatý v rámci ÚPS, zostáva v nemocnici a hospitalizácia mu je
preplácaná zo zdrojov poisťovní. Preto nie je možné triviálnym výpočtom oddeliť hospodársky výsledok
v ÚPS od ostatných nákladových stredísk v nemocnici. Odvysielaním tohto príspevku rovnako nemohlo
dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu.

68. K výroku: ,,V roku 2004 odovzdala bratislavská župa malackú nemocnicu súkromnej firme, bez
súťaže, na 30 rokov. Firma získala budovu, personál, vybavenie a právo na celý zisk. Župe platí nájom.
Od daňovníkov ale pýta čoraz viac peňazí. Tentokrát vraj nemá na pohotovosť a chce 3 milióny. Tľapla
si s O. Y.".Podľa názoru súdu, ani odvysielaním tohto výroku nedošlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. V
tomto výroku ide o zhrnutie faktov. K časti výroku, kde sa uvádza, že v roku 2004 odovzdala župa

malackú nemocnicu bez súťaže na 30 rokov, súd ako už vyššie uvádza, že pôvodne, v zmluve o
nájme zo dňa 18.06.2004 bol žalobcovi predmet nájmu odovzdaný na dobu 10 rokov a 9 mesiacov.
Až na základe dodatku č. 2 zo dňa 16.11.2005 bola doba nájmu predĺžená do 31.12.1935, teda na
30 rokov. Tzn. že táto časť výroku redaktorky nie je pravdivá. Nie je pravdivá ani časť výroku, že
BSK odovzdala žalobcovi nemocnicu bez súťaže, keď v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, nájom

nehnuteľností bol vždy, a to aj podľa aktuálnej právnej úpravy z režimu verejného obstarávania vyňatý
vzhľadom na jeho špecifický charakter. Tento právny režim platil aj v čase uzavretia zmluvy o nájme
ku dňu 18.06.2004. Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že u diváka táto časť výroku redaktorky
mohla vyvolať dojem, že žalobca nemocnicu získal netransparentne, podľa názoru súdu však ani tieto
dve nepravdivé tvrdenia nemôžu predstavovať zásah do dobrej povesti žalobcu a zakladať dôvod na
uverejnenie ospravedlnenia, keď samotné uverejnenie možného nepravdivého údaju, dotýkajúce sa

dobrej povesti právnickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej
stranekaždézverejnenienepravdivéhoúdajunemusíautomatickyznamenaťtakýtozásah.Takýtozásah
je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, aby ju už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať. O takúto situáciu v odvysielanom výroku nešlo. K časti výroku ... tľapla
si s Frešom mala redaktorka na mysli, že žalobca sa na výške dotácie v roku 2013 dohodol priamo

s P. Frešom, keď nezasadala žiadna odborná komisia. Súčasťou rokovaní neboli žiadni poslanci. Išlo
len o dvojstrannú dohodu medzi županom a zástupcami firmy žalobcu. Tu je však potrebné uviesť, že
pred rokovaním o dotácii na fungovanie LSPP a ÚPS v Malackách návrh dotácie vo forme zmluvy o
spolupráci bol predmetom analýz, bolo k nemu vydané stanovisko združenia miest a obcí záhorskej
oblasti a prešiel tiež procesom schvaľovania v rámci zastupiteľstva BSK ako preukazujú stanoviská

finančnej komisie a komisie zdravotníctva a mala byť predmetom schvaľovania zastupiteľstva BSK. Teda
tvrdenia o tom, že schvaľovanie dotácie - t.j. návrhu Zmluvy o spolupráci sa uskutočnilo bez akejkoľvek
analýzy, alebo schvaľovacieho postupu nie sú pravdivé. Uvedené však nič nemení na tom, že ani tento
odvysielaný výrok nezakladá nárok žalobcu na odvysielanie ospravedlnenia, keď ako už bolo vyššie
uvedené, samotné uverejnenie možného nepravdivého údaju, dotýkajúce sa dobrej povesti právnickej

osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak
presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, aby ju už nebolo možné tolerovať. O takúto situáciu
v prípade odvysielania predmetného výroku nešlo.

69. K výroku: ,,Firma riadi nemocnicu 9 rokov. Zmluvy a dodatky s ňou tak podpisovali už dovedna traja
župani. Ani jeden však firmu nezaviazal, aby garantovala najdôležitejšie služby obyvateľov Malaciek.
Firma tak získala zbraň, vďaka ktorej má 100.000 rukojemníkov".

Podľa názoru súdu ani týmto odvysielaným výrokom nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu.

Skutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé. Ide o súhrn faktov. Dohody uzatváralo BSK so žalobcom
viackrát. Z týchto spravidla profitoval žalobca. Napr. keď jej BSK udelil dotáciu na rekonštrukciu
nemocnice, ale nežiadal nič späť, žiadnu novú garanciu, ani žiadny záväzok.

70. K výroku: ,,Nemocnicu v Malackách ovláda firma zo skupiny Medirex. Župa sa jej prevodom v roku

2004 chcela zbaviť finančnej záťaže. Len za župana Y. však firma dostala 2,2 milióna eur. Teraz chce
ďalší milión a to ešte do volieb. Vraj na pohotovosť".

Podľanázorusúdu,anitýmtovýrokomnebolozasiahnutédodobrejpovestižalobcu.Ajtentoodvysielaný
výrok je pravdivý. Týka sa verejného záujmu. Daňovníci by mali o ňom vedieť. Pri príprave tohto

príspevku redaktorka čerpala z tlačových konferencií žalobcu a župana Pavla Y., na ktorých obidve tieto
strany informovali o tom, že hoci pôvodný návrh dohody o udelení dotácie v sume 3 milióny eur na tri
roky uzavretá nebola, firma žiada aspoň o 1 milión eur na najbližší rok.

71. K výroku: ,,Sumy žiada na 2 oddelenia, ktoré mu nevynášajú. Peniaze zo ziskových oddelení si

necháva pre seba. Župe z nich nedáva ani cent".

Podľa názoru súdu, ani týmto výrokom nedošlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. To, že tieto 2
oddelenia nevynášajú, konštatoval žalobca v žiadostiach o udelenie dotácie. Na dopyty redaktorky uvšetkých troch zdravotných poisťovní, prečo túto nemocnicu nefinancujú dostatočne, bola informovaná
o tom, že nemocnica má peňazí dosť, v niektorých prípadoch ani nedočerpáva uzavreté finančné limity.
Jedna z poisťovní dokonca uviedla, že nie je problém, aby si súkromná nemocnica prebytky zo ziskových

častí nemocnice presunula tam , kde jej peniaze chýbajú.

72.Kvýroku:,,Firmanapriektomužiadaodotáciuajžupu.Žiadatakpeniaze,ktoréužrazzaplatenémá".

73. Aj v prípade tohto výroku je súd toho názoru, že ním nebolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. V

tejto časti reportáže sa redaktorka snažila verejnosti vysvetliť, akým spôsobom je financovaná zdravotná
starostlivosť. Žalobca chcel peniaze od BSK na financovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotnú
starostlivosť majú pritom financovať zdravotné poisťovne z odvodov, ktoré už raz ľudia zaplatili. Všetky
tri poisťovne sa vyjadrili, že peniaze na ÚPS a LSPP nemocnici dali. Teda, nemocnica už raz peniaze
dostala. Má vedomosť o tom, že žalobca uskutočnil investície do nemocnice v Malackách aj z vlastných
zdrojov. V čase udelenia dotácie od BSK to bolo 3,3 milióna eur. Svedkyňa podotkla, že žalobcovi

povinnosť zrekonštruovať nemocnicu vyplývala z pôvodnej zmluvy, ktorú uzavrela s BSK. V čase, keď
sa k tejto investícii zaviazal, sa o nejakej dotácii nič neuvádzalo. Rekonštrukcia mala byť hradená
súkromnou firmou, nie župou. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj po odvysielaní predmetných reportáží
sledovala a sleduje túto tému dodnes. Má za to, že vďaka reportážam žalovanej sa predmetná dotácia
neocitla v rukách súkromnej firmy len tak, bez analýz, ale kraj prijal záväzok, že pred udelením dotácie

si nechá vypracovať odbornú finančnú analýzu. Kraj zatiaľ splnil jeden z týchto dvoch záväzkov a nechal
si vypracovať analýzu, z ktorej vyplýva, že pôvodná požiadavka žalobcu bola premrštená. Žalobca po
rokovaní BSK a na základe uvedenej analýzy dostal sumu 600.000 eur. Bratislavský samosprávny kraj
takto ušetril nemalé finančné prostriedky vďaka analýze, ktorú si nechal vypracovať. O dotáciach pre
žalobcu BSK rokuje dodnes, pretože žalobca opakovane žiada peniaze na financovanie spomínaných

oddelení. V týchto rokovaniach však už majú poslanci k dispozícii viac informácií pre svoje rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto časti zmietol, keď ani týmto odvysielaným výrokom nemožno
konštatovať, že bolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu.

74.Vovzťahukodvysielanýmreportážamdňa15.07.2013adňa27.07.2013 (reportáže2a3)redaktorka

vyjadrila kritiku postoja žalobcu k možnostiam uzavretia pohotovosti nemocnice pokiaľ by nedostal
finančnú pomoc zo strany BSK. Označenie obyvateľov spádovej oblasti Malacky za ,,rukojemníkov
súkromnej firmy" je hodnotiacim úsudkom redaktorky, ktorá mala dostatok podkladov o skutkovom stave
na to, aby ho mohla vysloviť. Potvrdzuje to aj vyhlásenie v tom čase poslankyne BSK a vtedy ešte
kandidátky na post predsedu BSK M. K.-Y. zo dňa 15.07.2013, ktorá na tlačovej konferencii kritizovala

postoj BSK a žalobcu k stratovej pohotovosti a držaní pacientov v rukojemníctve.

75. Predmetné tri reportáže odvysielané žalovanou boli kritikou Bratislavského samosprávneho kraja
a jeho predsedu pre nehospodárne a ľahkovážne nakladanie s verejnými financiami. Vedenie BSK
totiž bez získania potrebných podkladov a informácií chcelo z verejných prostriedkov darovať žalobcovi

dotáciu 3 milióny eur za tri roky. Z tohto zámeru zišlo, o dotácii sa po odvysielaní reportáží začalo
odborne diskutovať, pričom sa po 1,5 roku prišlo na to, že dostatočná bude dotácia vo výške 580.000
eur. Už tento fakt preukazuje, že reportáže boli dôvodné vo verejnom záujme a pomohli ušetriť verejné
financie. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní 11.3.2016 tiež potvrdil, že v období po reportážach
žalobca súhlasil s uskutočnením auditu, ktorý mal zistiť výšku a dôvodnosť dotácie. Ak by skutočne na jar

2013 mala BSK od žalobcu všetky potrebné podklady a audity, ktoré by potvrdzovali požadovaný rámec
dotácie 1 mil. eur ročne až na tri roky, nebolo by predsa potrebné, aby sa robil ďalší audit a aby tento
proces trval ešte ďalší 1 a pol roka. Pripisovanie negatívnych dopadov žalovanému ako dôsledok týchto
troch reportáží považuje súd za nepreukázané. Žalobcovi neubudlo pacientov v Nemocnici Malacky, ani
sa mu neznížili hospodárske výsledky kvôli daným reportážam. Priestor na vyjadrenie k predmetným

reportážam dostali BSK, všetky zdravotné poisťovne, žalobca a tému redaktorka tiež konzultovala s
viacerými odbornými organizáciami napr. HPI a INECO. Napr. zo stanovísk poisťovní vyplynulo, že
platby pre Nemocnicu Malacky považujú za dostatočne vysoké a limity dokonca nevyčerpané. Čo sa
týka samotného textu ospravedlnenia ide o tzv. morálne zadosťučinenie v zmysle OZ, ktoré musí spĺňať
kritéria testu proporcionality, súd tak ex-offo musí skúmať či je text rozsahom primeraný, či obsahuje

pravdivé tvrdenia, či je jeho uverejnenie dôvodné a teda či si ochrana dobrej povesti žalobcu skutočne
vyžaduje takýto závažný zásah do slobody prejavu žalovanej. Súd má za to, že uvedené podmienky
splnené neboli. Text ospravedlnenia je príliš dlhý a obsahuje viacero výrokov, ktoré nie sú medzi
stranami sporné, sú pravdivé. Nie je dôvod takéto výroky odvysielať v najsledovanejšom televíznomčase. Príkladmo súd poukazuje na výroky: župa do nemocnice leje naďalej milióny, Pavol Y. pýta pre
firmu 3 mil. eur, župa od r. 2004 menila pravidlá v prospech firmy viackrát. Toto všetko sú už nesporné
skutočnosti preverené dokazovaním v tomto konaní. Žalobca, potvrdil, že formou dodatkov k zmluve

bola zrušená povinnosť sám sa podieľať na rekonštrukciách či technickej obnove nemocnice a župa mu
prispela na tento účel sumou vyše 2 mil. eur. K týmto dodatkom a zmenám financovania došlo podľa
slov Ing. O. C. z dôvodu, že technický stav nemocnice a s tým súvisiace možné záväzky žalobcu im
neboli vopred úplne presne známe. Vymenovanie pravdivých tvrdení v ospravedlnení tak je nedôvodné
a neproporcionálne. Niektoré napádané výroky môžu obsahovať prvky kritiky voči žalobcovi, tieto však

súd považuje za primerané hodnotiace úsudky redaktorky. Napr. slovné spojenia o rukojemníkoch ako
obyvateľov regiónu Malaciek použila aj politická súperka p. Freša - p. K.. Poznámka o tom, že žalobca
žiada peniaze, ktoré už raz dostal reflektuje na informácie od poisťovní, ktoré redaktorku ubezpečili,
že nemocnica Malacky dostala všetky potrebné peniaze z povinného zdravotného poistenia. Preto je
táto poznámka redaktorky podložená reálnym skutkovým základom a predstavuje primeraný hodnotiaci
úsudok. Ospravedlnenie označuje napádané výroky ako nepravdivé, pričom u hodnotiacich úsudkov

sa pravdivosť ani nepravdivosť posudzovať nemôže. Navrhovaný text preto nemá reálny význam. V
ospravedlnení je tiež neaktuálna informácia, že žalobca prevádzkuje služby LSPP a ÚPS na svoje
náklady a znáša straty. Žalobca pritom na minulých pojednávaniach priznal, že minimálne LSPP už
neprevádzkuje. Posledná veta ospravedlnenia o ospravedlnení za poškodenie dobrej povesti žalobcu
je nedôvodná, keďže takýto zásah v dokazovaní nebol preukázaný. Súčasťou petitu je aj povinnosť

žalovanéhouverejniťospravedlnenievdvochdenníkochajednomtýždenníku.Tentonárokjevrozpores
teóriou proporcionality a neprimeraný. Napádané výroky neboli v tlači uverejnené, preto nie je primerané
od žalobcu takéto ospravedlnenie žiadať.

76. S poukazom na vyššie uvedené súd nemá inú možnosť ako konštatovať, že v prípade žalobcu neboli

splnené zákonom požadované podmienky neoprávnenosti zásahu do práva na dobrú povesť právnickej
osoby a teda oprávnenosť a odôvodnenosť zásahu do slobody prejavu vysielateľa programovej služby
TV MARKÍZA tak nie je preukázaná. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku odvysielania napádaných
reportáží došlo k zníženiu a zásahu do jeho dobrej povesti.

77. Napokon súd považuje za dôležité uviesť, že náležitosťou riadnej žaloby je aj údaj o tom, ako má súd
rozhodnúť (žalobný petit). Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností v ňom obsiahnutým je nepresné, neurčité, alebo nezrozumiteľné, takže prevzatie takéhoto
petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by bolo po stránke
materiálnej nevykonateľné. Ak účastník napriek výzve neodstráni nesprávnosť žalobného petitu, ktorá

by mohla mať za následok nevykonateľnosť budúceho súdneho rozhodnutia, súd konanie pre tento
nedostatok znemožňujúci v ňom pokračovať zastaví. Od uvedeného nedostatku žalobného petitu treba
však odlišovať jeho nesúlad s hmotným právom. Pretože nesúlad petitu s hmotným právom nie je
nedostatok žaloby, nemôže viesť k zastaveniu konania, ale len k zamietnutiu žaloby. Nutnou súčasťou
žaloby musí teda okrem všeobecných náležitostí byť - popri uvedení skutkových tvrdení napadnutých

údajov dobrého mena, či povesti právnickej osoby - i znenie navrhovaného ospravedlnenia. Súd nemôže
petit žaloby akokoľvek opravovať, či meniť. Predmetom posúdenia v danej veci bolo. či odvysielané
údaje v predmetných reportážach boli nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Inými slovami, úlohou súdu
bolo uviesť príslušné skutkové tvrdenia na pravú mieru. Pokiaľ tomu však petit žaloby nezodpovedá,
nemôže byť žalobe vyhovené, aj z týchto dôvodov. Nie je pritom vecou súdu, aby neúplné, alebo nie

úplnelogickézneniepetitužalobysámdomýšľal,upravoval,aleboinakdotváral.Nazákladevykonaného
dokazovaniapriskúmaníodvysielanýchúdajnenepravdivých apravduskresľujúcichvýrokovsúddospel
k záveru, že aj z dôvodu naformulovania petitu žaloby tak, ako naformulovaný bol, keď v petite žaloby sú
niektoré údaje vytrhnuté z kontextu, a teda nie v súlade s hmotným právom. Žalobcom aj zmenený petit
v niektorých častiach predstavuje vetné konštrukcie vytrhnuté z uceleného kontextu, ktoré súd nemohol

nijakomeniť,keďzhľadiskaformálno-právnehobezvýslovnéhonávrhu(resp.zmenypetitu)súdnemôže
vo svojom rozhodnutí upraviť znenie výroku rozhodnutia. Jedná sa o návrhové konanie a podaným
návrhom (pripustenou zmenou) je súd viazaný a nemôže žalobu ani v prípade čiastočnej dôvodnosti
zmeniť tak, aby jej bolo možné aspoň sčasti vyhovieť. Aj z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

78. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.80. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

81. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku.

82. Onárokunanáhradutrovkonaniavzastavujúcejčastikonania(999eur)súdrozhodolpodľa256ods.
1 C.s.p. , keď zohľadnil skutočnosť, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Je nesporné, že
k zastaveniu konania v časti nároku žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia došlo v dôsledku
späťvzatia tejto časti žaloby, vznikol tak žalovanej v zastavujúcej časti nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, a to písomne v 2vyhotoveniach (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§
38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).