Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313220400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313220400.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: M. D., T.. XX. XX.

XXXX, H. W., R. X, zast. JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Levice, Námestie hrdinov 13,
IČO: 42 206 570, proti žalovanej: M. H., T.. XX. XX. XXXX, H. W., U. Č. B. XXX, o zaplatenie 839,25
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 77,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 77,08 eura od 07. 10. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07. 10. 2013 sa žalobca domáhal zaplatenia 839,25 eura s

príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX na V.. poschodí bytového
domu na ulici R., súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X, zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra
W., pre kat. územie W., obec W., okres W.. Okrem toho dodal, že so žalovanou boli manželia a ich
manželstvoboloprávoplatnérozvedenévkonanívedenompodsp.zn.15P/284/2012.Následneuviedol,
že od rozvodu manželstva žalovaná užívala predmetný byt bez akéhokoľvek dôvodu, nakoľko nie je
vlastníčkou bytu a tiež nebola ochotná byt vypratať. Dňa 08. 10. 2012 podal žalobca voči žalovanej
návrh na vypratanie bytu, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 13C/238/2012. Rovnako tak žalovaná

sa voči nemu v konaní pod sp. zn. 9C/512/2012 domáhala vrátenia daru a to predmetného bytu.
Zdôraznil, že dlhodobo pracuje v zahraničí a byt užívala žalovaná, ktorá však správcovi bytového domu
vôbec neuhrádzala náklady spojené s užívaním bytu, v dôsledku čoho žalobca za obdobie od 01. 12.
2012 do 30. 06. 2013 uhradil za úhrady za služby spojené s užívaním bytu sumu 658,60 eura a za
používanie elektrickej energie z osobného účtu sumu 180,65 eura. Z uvedeného teda vyplývalo, že
medzi stranami sporu išlo o vzťah z neoprávneného majetkového prospechu, preto žiadal o uloženie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 839,25 eura s príslušným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podala v zákonnej lehote
odôvodnený odpor žalovaná, namietajúc, že byt od decembra 2012 neužívala a náklady za užívanie do
decembra 2012 žalobcovi uhradila. Navyše dodala, že doteraz uhrádza plyn a tiež uhrádzala aj náklady
za elektrickú energiu, kým žalobca nezrušil zmluvu so ZSE. Navyše poukázala na konanie o vrátenie
daru, ako aj skutočnosť, že v byte nechala zariadenie, ktoré nadobudla pred manželstvom.

3. K odporu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že on sa v byte od júla 2012 nezdržiaval, byt
neužíval, avšak ako vlastník musel uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Zdôraznil, že po rozvode
opakovane žiadal žalovanú, aby sa z bytu vypratala a vrátila mu kľúče. Okrem toho poprel, že by sa
vyhrážal a bránil žalovanej v užívaní jej bytového zariadenia. Ak by žalovaná pristúpila k vyprataniubytu, bol ochotný jej dokonca prenechať zariadenie, aj spotrebiče, ktoré boli v jeho osobnom vlastníctve.
Taktiež potvrdil, že odhlásil pobyt žalovanej z bytu, avšak dodal, že žalovaná stále byt považuje za svoje
bydlisko, keď ho uviedla ako svoju adresu v odpore.

4. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, pričom ani na jedno sa nedostavil žalobca, a preto
súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

5. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla žalobu totožne s písomnými podaniami.

6. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že žalobcovi počas žalovaného obdobia neznemožnila užívanie
bytu.Čosatýkalozariadenia,malazato,ževbytezostalolentakézariadenie,bezktoréhobyhožalobca
nemohol užívať a ona si zobrala len osobné veci. Navyše poukázala na to, že v decembri 2012 začal
žalobca byt prerábať, v dôsledku čoho sa v ňom nedalo bývať. Zdôraznila, že do decembra 2012 dlžnú
sumu uhradila a kľúče vrátila až po skončení konania o vrátenie daru, dovtedy vždy čakala na ďalšie

pojednávanie a naviac, žalobca kľúče od bytu od nej nikdy nepýtal. Na ďalšom pojednávaní žalovaná
upresnila, že sa odsťahovala pred Vianocami 2012, konkrétne 22. 12. 2012 musela odísť, pretože začali
rekonštrukčné práce, menili sa okná. O uvedenom predložila fotografie. Čo sa týkalo zariadenia, dodala,
že to tam aj zostalo a to až dovtedy, kým ho žalobca nevyhodil, resp. inak s ním nenaložil.

7.Písomnýmpodanímzodňa12.09.2016sažalobcavyjadrilkveciauviedol,žeoknáobjednalešteskôr
ako sa dozvedel o rozvode. Okrem toho uviedol, že v júli 2013 išiel s priateľkou na spoločnú dovolenku
a zastavil sa v byte, pričom dcéra žalovanej bola so psom a oznámila mu, že je chorá a že je jej ľúto, že
tam bol veľký bodrel. Vedľa vchodu stálo žalovanej auto a malo sfúknutú jednu pneumatiku. Po týždni
sa vrátil naspäť do bytu a pri odchode opäť videl dcéru žalovanej ako venčí psa neďaleko vchodu. To, u

koho žalovaná prespávala, podľa neho nebolo podstatné. Naviac, skutočnosť, že svedok Y. prespával v
jeho byte, mu oznámila suseda B. (v čase pojednávania už nežila). Tým poprel dôveryhodnosť svedka,
rovnako ako aj spochybnil svedkyňu C..

8. Svedkyňa Y. C., suseda strán sporu, uviedla, že žalovaná odišla z bytu hneď ako sa začali spory.

Vedela to z toho dôvodu, že potom jej zvykla zavolať, že má poštu. Dokonca uviedla, že žalovaná nemala
ani kľúč od vchodu a to z dôvodu, že sa tam menili zámky a oni tam už dlho nebývali, tak ich neostali.

9. Svedok C. Y., kolega žalovanej, uviedol, že v roku 2012 nastúpil do firmy, kde pracovala aj žalovaná a
asi pred decembrom 2012 ho poprosila, že sa jej pokazilo auto, či by ju nemohol voziť do práce. Neskôr

po decembri, začiatkom roka 2013 jej pomohol preniesť pár vecí na B., kde mal jej syn rodinný dom.
Aj následne z tejto adresy ju vozil do roboty a v januári sa jej pokazilo kúrenie a tak jej navrhol, aby
bývala u nich, s čím súhlasila.

10. Čo sa týkalo návrhu žalobcu na výsluch D. Y., matky žalobcu, súd uvedený výsluch nenariadil a

to z dôvodu, že jej svedecká výpoveď mala osvedčiť skutočnosť, že žalobca sa počas svojho pobytu
na Slovensku nezdržiaval v spornom byte, avšak uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné, ako
ani nebolo predmetom konania. Navyše, žalobca neposkytol súdu žiadne argumenty, ktoré by súd
presvedčili,ževýpoveďsvedkynebysamalatýkaťajdôvodu,prečožalobcabytneužívalatoinformácie,
získané vlastným vnímaním skutočnosti a nie sprostredkované treťou osobou, preto súd rozhodol, že

výsluch svedkyne nevykoná, avšak vykonal ostatné listinné dôkazy, navrhnuté žalobcom.

11. Naviac, súd prihliadol na výsluch D. Y., matky žalobcu, vykonaný v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/512/2012, na ktorom potvrdila, že so stranami sporu nežila a ich spolužitie netrpelo vážnejšími
problémami. Okrem toho potvrdila, že v neskoršom období sa podozvedala od ľudí všeličo, rozprávali jej

o žalovanej (vtom konaní o žalobkyni), avšak žiadnym spôsobom svedkyňa na pojednávaní konanom
dňa 07. 11. 2014 nepotvrdila, že by bola v kontakte so žalovanou, a teda by sa mohla dozvedieť o
skutočnostiach či a dokedy bez právneho dôvodu užívala byt žalobcu. Jediné, čo svedkyňa potvrdila
bolo, že videla žalovanú v aute s iným mužom.

12. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

13. V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/238/2012 sa viedlo konanie o
vypratanie nehnuteľnosti (predmetu sporu), v rámci ktorého sa žalobca ako vlastník bytu voči žalovanejdomáhal vypratania bytu a to žalobou, doručenou súdu dňa 08. 10. 2012. V žalobe uviedol, že dňa 18.
09. 2012 vyzval žalovanú na vypratanie bytu, avšak tá na výzvu nereagovala. Dňa 26. 11. 2012 podala
žalovaná návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o vrátenie daru, v dôsledku

čoho bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vrátenia daru. Následne dňa
20. 02. 2015 podal žalobca späťvzatie žalobného návrhu na začatie konania a to z dôvodu, že dňa 22.
12. 2014 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne pristúpila k odovzdaniu kľúčov od predmetného
bytu a súd konanie zastavil.

14. Zo spisu vedeného pod sp. zn. 9C/512/2012 o vrátenie daru súd zistil, že žalovaná proti žalobcovi
podala žalobu o vrátenie daru a to dňa 26. 11. 2012. Okrem toho zistil, že účastníci konania boli
rozvedený rozsudkom zo dňa 18. 07. 2012 č.k. 15P/284/2012-16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20. 08. 2012. Navrhovateľkou rozvodového konania bola žalovaná. Podaním, doručeným súdu dňa 28.
12. 2012 sa žalobca vyjadril k veci, ako aj skutočnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy a majetkovým
pomerom žalovanej, ako aj potvrdil, že žalovaná byt užíva. Predmetné konanie skončilo späťvzatím

žalobného návrhu zo strany žalovanej a s uvedením, že v inej veci sa pokúsi doriešiť túto záležitosť.
Súd uznesením konanie zastavil.

15. V predmetnom konaní boli ako listinné dôkazy predložené obidve darovacie zmluvy, písomné
vyjadrenia žalobcu v postavení žalovaného, kópie sms správ medzi stranami sporu, ako aj sa žalobca

dostavil na pojednávanie a bol vykonaný jeho výsluch a tiež výsluch matky žalobcu.

16. Následne spor medzi stranami sporu pokračoval v podávaní žalôb, ktorými žalobca žaloval žalovanú
o bezdôvodné obohatenie, spôsobené užívaním predmetu sporu bez právneho dôvodu za obdobie od
decembra 2012 do decembra 2014, kedy preukázateľne žalovaná vrátila aj kľúče (viď. č.l. 60 spisu).

17. Predmetom daného sporu bolo obdobie od decembra 2012 do júna 2013 a to z dôvodu, že dňa 10.
07. 2013 bol žalobcovi vystavený výpis z osobného účtu za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 a
z neho vyplýva, že žalobca uhradil platbu 658,60 eura dňa 08. 12. 2012 typU - UDOM. Z vyúčtovania
nákladov za plnenie poskytované s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2012 - 31. 12. 2012 vyplýva, že

skutočné náklady boli 1.101,65 eura, z čoho náklady za vodné a stočné predstavovali 177,80 eura a
spotreba 69 m3. Oproti tomu z vyúčtovania nákladov za plnenie poskytované s užívaním bytu za obdobie
01. 01. 2013 - 31. 12. 2013 vyplynulo, že skutočné náklady za rok boli 1.173,68 eura, avšak náklady za
vodné a stočné predstavovali 95,02 eura a spotreba bola 36 m3.

18. Z výpisov z účtu žalobcu tiež vyplývalo, že hradil preddavky na elektrickú energiu vo výške 32,58
eura a to dňa 28.01., 22.02., 22.03, vo výške 26,71 eura dňa 24.04, vo výške 28,10 eura dňa 22.05 a
dňa 21.06.

19. Okrem toho žalobca vykonával aj rekonštrukcie v byte, pričom preukázateľne vykonal výmenu okien

a to dňa 06. 10. 2012 zložil zálohu a dňa 20. 12. 2012 uhradil doplatok, a rekonštrukciu bytového jadra v
januári 2015. Iné rekonštrukcie súdu nepreukázal. Vykonanie rekonštrukcie okien potvrdili aj fotografie
žalovanej.

20. Žalovaná bola dňa 05. 08. 2013 práceneschopná a z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

vyplýva, že už v tomto čase ako presnú adresu, kde sa bude zdržiavať uviedla: B. XXX.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie.

Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie
predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, uktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a
čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa.

24. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala
niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka, a
výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je
povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne
získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná

suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné
- v tomto prípade - nehnuteľnosti (Ro NS ČR z 12. 5. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2434/2004).

25. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie

získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka ).

26. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u

obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie

bezdôvodného obohatenia je dôvodná čiastočne a to najmä z dôvodu, že žalobca ako postihnutý
neposkytol súdu dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia v plnom žalovanom rozsahu. V konaní
pritom nebolo sporu o tom, že byt, t.j. predmet sporu bol a aj naďalej je vo vlastníctve žalobcu a to
na základe dvoch darovacích zmlúv od žalovanej. Rovnako tak nebolo sporu, že žalovaná po rozvode
manželstva byt užívala. Spor nastáva v tom, že žalovaná tvrdí, že byt užívala do decembra 2012,

konkrétne do 22. decembra 2012 a žalobca požaduje náhradu úhrad do júna 2013. V konaniach
vedených pod sp. zn. 13C/238/2012 a pod sp. zn. 9C/512/2012, ako aj v predmetnom konaní, bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaná síce vlastnila kľúče od bytu až do 22. 12. 2014, avšak uvedené
nepreukazovalo, že žalovaná vlastnila aj kľúče od vchodu, čo jednoznačne poprela nielen žalovaná, ale
aj svedkyňa a žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym dôkazom opaku nepreukazoval. Navyše, hodnotiac

výzvu na vydanie sporného bytu podľa jej obsahu, súd musel dospieť k záveru, že predmetná výzva
osobitne neobsahovala výzvu na odovzdanie kľúčov od bytu, teda predmetné bolo ponechané na
dohode strán sporu. Žalovaná v konaní nepoprela, že by sa na základe výzvy z bytu nevysťahovala,
ale uviedla, že sa vysťahovala až potom ako žalobca začal s výmenou okien, čo bolo vykonané
preukázateľne v decembri 2012. Je pritom irelevantné, kedy žalobca výmenu okien objednal. Podstatné

v tomto ohľade bolo to, že listinným dôkazom predloženým žalobcom sa potvrdilo tvrdenie žalovanej, že
skutočne k výmene okien došlo v decembri 2012, bez predchádzajúceho upozornenia a v byte zostal
neporiadok. To vyplynulo aj z fotografií predložených žalovanou. Uvedené potvrdil sám žalobca, ako aj
svedok C. Y., keď uviedol, že žalovanej pomáhal pri presťahovaní vecí a vymedzil uvedené na obdobie
december 2012 a január 2013. Následne potvrdil, že žalovaná určitý čas bývala u neho, a teda nemohla

užívaťbyt.Vtomtoohľadedôkazopakubolnažalobcovi,avšaktennauvedenéreagovaltým,žesizrazu
po intervencii priateľky spomenul ako si bol v byte zobrať veci na dovolenku a pri byte stretol žalovanej
dcéru, a uvedené mala potvrdiť jeho priateľka. Uvedené podľa súdu nemohlo vyvrátiť žalovanou tvrdené
a preukázané skutočnosti, a to i napriek pochybnosti o dôveryhodnosti svedkov, pretože ich svedecké
výpovede súd hodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi

a dospel k záveru, že žalovaná preukázateľne byt užívala do 22. decembra 2012, teda bola povinná
uhradiť žalobcovi alikvotnú časť za predmetné užívanie sporného bytu bez právneho dôvodu, t.j. predpis
predstavoval sumu 108,61 eura/31 dní x 22 dní, sa rovnako sume 77,08 eura. Naviac, súd prihliadol
aj na zníženú spotrebu vody a stočného v byte za rok 2013, ako aj na skutočnosť, že žalovaná už
preukázateľne 05. 08. 2013 bývala na B. XXX, nakoľko uvedenú adresu uviedla ako adresu v potvrdení

o dočasnej práceneschopnosti. Uvedené vnieslo pochybnosti do tvrdení žalobcu o tom, že cez leto
- v júli stretol dcéru žalovanej pri byte, ako ani žalobca nepotvrdil, že ju stretol priamo v byte. Práve
naopak potvrdil, že v byte bol neporiadok, na čom sa zhodla aj žalovaná, keď uviedla, že byt opustila bez
upratania po výmene okien. Uviedla, že upratala schodisko. Len tvrdenie žalobcu, na ktoré si spomenuls odstupom času, nemožno považovať za vierohodné, bez ďalšieho. Navyše, v neprospech žalobcu
svedčia vyhrotené vzťahy medzi stranami sporu, ako aj priložené sms správy vedené v konaní pod
sp. zn. 9C/512/2012, ktoré nepreukazujú, že by v byte zostala bývať dcéra žalovanej. Bez poskytnutia

podporného dôkazu uvedené súd hodnotil len za tvrdenie bez preukázania a nemohlo samé osebe
narušiť skutočnosť, že žalovaná preukázateľne v auguste 2013 bola práceneschopná a ako miesto
pobytu uviedla B.. Okrem toho neobstojí ani tvrdenie, že žalovaná naďalej považovala za svoje bydlisko
sporný byt tým, že ho uviedla ako adresu svojho trvalého pobytu na odpor, nakoľko ako vyplynulo z
vyjadrenia žalovanej, ako aj oboznámenia sa s jej občianskym preukazom, uvedené mala aj naďalej

vedené ako adresu trvalého pobytu a z toho dôvodu ju aj uvádzala nielen v zamestnaní, ale aj v styku so
súdom. Naviac, svedkyňa potvrdila, že na predmetnej adrese si žalovaná vyzdvihovala poštové zásielky
a to tým spôsobom, že jej ich oznámila a ona si ich vyzdvihla v odbernej lehote, resp. poslala po ne dcéru.
To je aj situácia, za ktorej mohol žalobca vzhliadnuť v okolí bydliska žalovanej dcéru. Nebolo tiež sporu,
že žalovaná vyrovnala nájomné a s ním spojené úhrady za obdobie do decembra 2012, kedy uviedla,
že tam skutočne žila jej dcéra spolu s ňou, avšak ďalšie obdobie odmietala uhradiť a to práve z dôvodu,

že byt neužívala. Ohľadom dôveryhodnosti svedkyne Y. C. súd tiež poukazuje na vyjadrenia žalobcu
v iných konaniach, v ktorých uvádzal, že svedkyňa nikdy nebola v ich byte, nemala priateľský vzťah
a priatelili sa jej dcéra a dcéra žalovanej, proti čomu bol on sám, nakoľko to nepovažoval za vhodné.
Opätovne však súd zdôrazňuje, že výsluch svedkyne bol podporný dôkaz na preukázanie pravdivosti
tvrdenia žalovanej, že sa z bytu odsťahovala, nie na základe výzvy, ako ani sa nepodarilo upresniť kedy,

ale v konečnom dôsledku sa odsťahovala, a preto dôkazné bremeno na ozrejmenie času odsťahovania,
sa presunulo opäť na žalobcu. Rovnako tak súd prihliadol na to, že bol požadovaný výsluch priamo
žalobcu,aletensanedostavilaninajednozpojednávaní,abypriamosúduobhájilsvojetvrdeniaanajmä
ich preukázal, teda súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týkalo námietky, že v
byte zostali veci žalovanej, v dôsledku ktorých byt nemohol užívať, tu súd poukazuje na to, že v prvom

rade veci zostali v byte aj po odovzdaní kľúčov a navyše žalobca tvrdil v inom konaní, t.j. v konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj v konaniach vyššie citovaných, že všetky
veci sú jeho, a preto neobstojí ani námietka, že žalovaná byt užívala za účelom uskladnenia vecí.

28. Žalobca úhradu elektrickej energie za mesiac december 2012 nepožadoval, preto súd sa nezaoberal

alikvotnou časťou úhrady elektrickej energie za toto obdobie.

29. Keďže sa žalovaná dostala s úhradou do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
a to odo dňa podania žaloby na súd, t.j. 07. 10. 2013 a to z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by žalovanú vyzýval na dobrovoľné uhradenie bezdôvodného obohatenia. Touto výzvou

bolo až podanie žaloby. Teda súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny vo výške 77,08 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 77,08 eura od 07. 10. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania

nepriznal a to i napriek tomu, že jej úspech v konaní predstavoval 82%, nakoľko neúspech mala v
rozsahu 9%, teda úspech žalobcu bol v rozsahu 91% a rozdiel predstavoval celkový úspech žalovanej
v rozsahu 82%. Vychádzal pritom z toho, že žalovaná trovy konania nežiadala priznať, ako ani si žiadne
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.