Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202588
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816202588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom v Brne, Příkop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705 proti žalovanej H. Ž., bytom
v I., W. XXX, zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o zaplatenie 99,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/55/2016-11 zo dňa
22.9.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 99,00 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 245,00 eur od 28.01.2010 do 20.10.2010, zo
sumy 199,00 eur od 21.10. 2010 do 22.11.2010, zo sumy 99,00 eur od 23.11.2010 do 23.11.2010 do
zaplatenia, spolu s 6,00 % ročným úrokom zo sumy 245,00 eur od 13.04.2010 do 20.10.2010, zo sumy

199,00,- eur od 21.10.2010 do 22.11.2010, zo sumy 99,00 eur od 23.11.2010 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,82 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

2.Uznesenímsúduprvejinštancieč.k.12C/415/2013-153zodňa18.02.2016súdzastavilkonanievčasti
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné
konanie.

3. Na pojednávaní dňa 22.09.2016 sa právny zást. žalobcu nezúčastnil, uviedol, že hodnotí procesný
postup súdu ako nesprávny z dôvodov, na ktoré už poukazoval. Poukázal na hospodárnosť konania.
Konanie žalobca inicioval podľa čl. 4 nariadenia EP a Rady /ES/ čl. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) a
preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto nariadení.
Právna zást. žalovanej uviedla, že jej stanovisko vo veci je rovnaké ako predtým. Naposledy ho uviedla
vo vyjadrení z 27.08.2015, kde navrhla, aby súd po vykonaní dokazovanie zamietol návrh žalobcu v
plnom rozsahu hlavne z dôvodu, že zmenková suma bola žalovanou zaplatená v celej výške a hlavne

z dôvodov, že žalovaná mala za to, že je potrebné skúmať dôvod vzniku tejto zmenky, ktorá vznikla
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázala aj na stanoviská kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z októbra 2015, ktorý jasne stanovil postup súdov vo veciach návrhov s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Tak isto dala do pozornosti súdu aj to, že aj v prípade, akuž sú rozhodnutia, ktoré boli rozhodnutiami z uplatnenej zmenky a oprávnený zo zmenky podal návrh
na vykonanie exekúcie, tieto je možné zastaviť vtedy, ak sa neprihliadlo k tomu, že prvotný vzťah vznikol
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmenková suma bola zaplatená 23.11.2010 vo výške 346,- eur skôr

ako bol podaný samotný návrh na uplatnenie pohľadávky žalobcu.

4. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.
č. 191/1950 Zb..

5. Platnosť zmenky preskúma súd prvej inštancie bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude
žalovaný namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Uvedené pakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16.
januára 2013 sp.zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp.zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.03.2013 (Česká sporiteľňa,

a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. V ustanovení § 17 zák. č.
191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať

nemôže Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario (Kovařík
Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované ustanovenia tak výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej
únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil,

že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j.
ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i
hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí,

že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom
zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V
slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľský spor, pričom si osvojil
argumentáciu právnej zást. žalovanej, keď namietala neprijateľnosť konania právneho predchodcu

žalobcu v tomto spore, čo súdu vyplynulo aj z listinného dôkazu na čl. 59 spisu Zmluvy o úvere zo
dňa 17.02.2009 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava a žalovanou, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 250,- eur, pričom sa žalovaná zaviazala zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 210,- eur, takže celkovo mala zaplatiť 460,-
eur v 10 mesačných splátkach po 46,- eur, od 17.03.2009. Súd platnosť tejto zmluvy o úvere v tomto

konaní posúdil ako predbežnú otázku, pričom ju v časti dojednania týkajúceho sa zaplatenia príslušného
poplatku vo výške 210,- eur považoval za neplatnú z dôvodu rozporu s právnymi predpismi. Súd prvej
inštancie ďalej zistil, že žalovaná žalobcovi zaplatila 346,- eur ešte pred podaním návrhu na uplatnenie
tejto pohľadávky žalobcom a z tohto podstatného dôvodu súd žalobu zamietol.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
l písm. d) C.s.p., § 365 ods. l písm. b) C.s.p. a § 365 ods. l písm. h) CSP a navrhol rozsudok zmeniť
tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a vykonať

len dôkazy navrhnuté stranami. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči
forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle ust.§ 120
O.s.p.. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky.

Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak
však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej
zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z
vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom
žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a

svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke

uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého
odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca,
tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť

preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vyplňacom práve bianko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška

zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
bianko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie bianko

zmeniek. K otázke, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi, uviedol, že sa to týka iba
výšky zmenkového úroku a zamietnuť možno tieto úroky iba nad rámec primeranosti.

9. Žalovaná sa prostredníctvom svojej zástupkyne k podanému odvolaniu vyjadrila podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 3.1.2017, kde navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu

Rožňava sp.zn. 4C/55/2016 zo dňa 22.9.2016 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade
trov odvolacieho konania. Bola toho názoru, že súd mal ex offo vykonať všetky dôkazy v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pretože z nej vyplýva zmenkový nárok uplatňovaný žalobcom. Nič nebránilo
súdu a judikatúra SD EÚ naopak vyžaduje, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V súvislosti so stanoviskom NS SR z októbra

2015 poukazovala na rozhodnutie US ČR sp.zn. II.ÚS 222/07. Poukazovala na nekalé praktiky žalobcu
a zdôraznila, že žalobca od nej požadoval sumu, ktorú zaplatila ešte jeho právnemu predchodcovi.
Poukazujúc na svoje doterajšie tvrdenia a vyjadrenia konštatovala, že nie je možné zmenku odčleňovať
od noriem spotrebiteľského práva. Apelovala na zásadnú skutočnosť, že svoj zmluvný záväzok zaplatila
v plnom rozsahu a nemá voči žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi žiadny nesplnený záväzok. V

súvislosti so žalobcom citovanými rozhodnutiami, ktorými bolo rozhodnuté v jeho prospech upriamila
pozornosť na iné rozhodnutia, sp.zn. ktorých citovala, ktorými právo zo zmenky žalobcovi nebolo
priznané.10. Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovanej žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky, ktorá je listinným cenným papierom,

ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Opakoval svoje námietky pre ktoré rozsudok
nepovažuje za správny uvádzané v odvolaní. Trval na tom, že stanovisko MS SR č. 93/2015 v žiadnom
prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K jej prelomeniu došlo až
zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015 bez spätných účinkov. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie KS Banská Bystrica sp.zn. 43CoZm/10/2013, časť odôvodnenia ktorého citoval.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odpovedi žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správne a a zaviazať žalovanú (správne žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) k náhrade
trov konania. Poukázala na to, že žalobca sa domáha vydania rozsudku, nie zmenkového platobného
rozkazu, preto súd postupoval správne ak nevychádzal iba zo zmenky, ale v súvislosti s ochranou
spotrebiteľa preskúmaval aj ďalšie dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Cieľom

stanoviska NS SR z 25.10.2015 č. 93 je podľa nej ochrana spotrebiteľa rešpektujúca požiadavky a
predpisy EÚ práve v oblasti práva zmenkového a šekového, v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 457/10. Opätovne zdôrazňovala, že svoj záväzok splnila - zaplatila
istinu, na ktorú ako jedinú mala nárok právna predchodkyňa žalobcu. Žiadať od nej duplicitné plnenie
je proti dobrým mravom.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom
ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.5.2018 o 9,45 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 10.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 C.s.p.

15. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležíte a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Z neplatnej dohody nie je preto možné
priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky.

20. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.).21. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné: Súd správe vychádzal
zo záverov spoločného stanoviska, ktoré dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným

právomzozmenkyvovzťahukochranespotrebiteľa(uverejnenýmvZbierkestanovískNajvyššiehosúdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93) správne postupoval súd prvej inštancie,
keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky, skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve
z hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008

do 31.12.2010.

22. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

23. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky

súdny poriadok (od 1.7.2016 aj Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade
konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný.
Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode 1.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania,

že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval
súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol
posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej
dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného
žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo

zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou
uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci
nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sama žalovaná nemohla
vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že
rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri
až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu,
podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhraduspokojiťveriteľa-nadobúdateľaindosovanejzmenkyaažnáslednehožalovaťonáhraduškody,
s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej

úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného
stanoviska č. 93/2015).

25. Žalovaná v konaní uplatnila námietku v zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch,
preto súd správne skúmal jej platnosť

26. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale

kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon sméneční a šekový. Komentár, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj z
hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice č. 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EU.27. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného

plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

28. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj
zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

30. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania

začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia
svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
C.s.p.), zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p..

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).