Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201802
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201802.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Arcadia Consulting
s.r.o., IČO: 45 252 599, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát,
Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/432001/2014/5060 zo dňa 01.10.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.10.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom
stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5
a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet

na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume XX.XXX,XX
Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X.XXX,XX Eur, t.j. žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
XX.XXX,- Eur.

2.SprávcadanenepriznalprávonaodpočítanieDPHzdôvodu,žeodpočítanímdanezfaktúrprijatýchod
spoločnostiELNEA,a.s.(faktúrač.8132006)aNELLYRealityIs.r.o.(faktúrač.2013024)žalobcaporušil
príslušné ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19 ods. 1 tohto zákona. Z rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že žalobca mal porušiť zákon o DPH tým, že daňová povinnosť z dodania predmetných
nehnuteľností spoločnostiam ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. nevznikla v zdaňovacom období máj
2013.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný vec po právnej stránke
nesprávne posúdili a ich rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich procesných právach.4. Uviedol, že správca dane a žalovaný tvrdenie o absencii vzniku daňovej povinnosti spoločností
ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. v zdaňovacom období máj 2013 zdôvodňovali v jednotlivých

štádiách daňového konania rôznymi dôvodmi. Mal za to, že daňové orgány účelovo menili argumentáciu
tak, aby sa k dôvodom ich postupu nemohol v danom štádiu daňového konania vyjadriť, a preto takýto
postup žalobca považoval za rozporný s § 3 ods. 1 daňového poriadku.

5. Poukázal na protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013 u žalobcu č. 9104408/5/989943/2014/KovM
zo dňa 17.03.2014 (ďalej aj ako „protokol“). V ňom mal správca dane argumentovať poukazom na ust.
čl. X kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou adbau, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťami ELNEA, a.s. a
NELLYRealityIs.r.o.akokupujúcimiotom,žebytybudúkupujúcimodovzdanédotrochdníodpovolenia
vkladu. Podľa žalobcu správca dane nesprávne vyvodzoval, že k odovzdaniu bytov medzi adbau, s.r.o.
a ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. došlo až v mesiaci august 2013, kedy bol povolený vklad. Žalobca

mal za to, že pokiaľ si zmluvné strany dohodnú lehotu na plnenie, ide spravidla o maximálnu lehotu.
Pokiaľ je predávajúci pripravený splniť svoj záväzok odovzdať predmet kúpy hocikedy pred uplynutím
tejto lehoty a kupujúci je pripravený predmet kúpy prevziať, môžu tak urobiť hocikedy. V danom prípade
tak podľa žalobcu vyššie uvedené zmluvné strany urobili v januári 2012, t.j. pred augustom 2013.

6. Ďalej žalobca poukázal na zmeny skutkových zdôvodnení tvrdenia správcu dane uvedeného v bode 4
s tým, že po novom dôvodil nepredložením dokladov o fyzickom odovzdaní medzi adbau, s.r.o. na jednej
strane a ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. na druhej strane. Taktiež mal správca dane argumentovať
zmenou pôvodných zmlúv medzi adbau, s.r.o. a ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. v dodatkoch z
20.04.2012.

7. V napadnutom rozhodnutí mal žalovaný argumentovať opäť novými dôvodmi. Jednak mal tvrdiť, že
ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. nemohli byty a nebytové priestory predať v máji 2013, keďže ich
ešte nevlastnili a vlastnícky vzťah nadobudli až 08.08.2013, resp. dodávatelia nemohli predať byty skôr,
ako ich vlastnili. Podľa žalovaného nebolo preukázané dodanie tovaru v čase uskutočnenia prevodu
(31.05.2013) v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH.

8. V ďalšom žalobca dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany žalovaného. Zdôrazňoval,
že žiadny zákon nevyžaduje, aby predávajúci bol vlastníkom predmetu kúpy v čase uzavretia zmluvy.
Príkladom uviedol kúpu automobilu, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistuje a začne sa vyrábať
až následne, t.j. predávajúci nie je ani vlastníkom predmetu kúpy. Keďže spoločnosti ELNEA, a.s. a

NELLY Reality I s.r.o. mali uzavreté kúpne zmluvy, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastníctvo
k predmetným bytom a nebytovým priestorom a v máji 2013 mali tieto byty a nebytové priestory v
užívaní, mohli v máji 2013 platne uzavrieť kúpne zmluvy o predaji a zároveň v tom istom čase tieto byty
odovzdať žalobcovi do užívania. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru preukázané bolo. Došlo k prevodu
vlastníctva predmetných nehnuteľností na spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. (vkladom

do katastra v auguste 2013), pred povolením vkladu im bol predmet kúpy odovzdaný do užívania (v
januári 2012). Takisto medzi predávajúcimi (ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o.) a žalobcom došlo k
prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra, spolu s riadnym odovzdaním do užívania. Zdôraznil,
že v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o DPH, v druhej vete, je uvedené základné všeobecné pravidlo, t.j.
deň dodania tovaru je deň „kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník”. Tretia až

piata veta tohto zákonného ustanovenia upravujú výnimky z tohto pravidla. Podľa žalobcu sa na daný
prípad vzťahuje výnimka z tretej vety uvedeného ustanovenia, podľa ktorej „pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností”. Na podporu svojho tvrdenia
žalobca v tejto súvislosti príkladom poukázal na lízingovú zmluvu s použitím výnimky podľa piatej vety

uvedeného zákonného ustanovenia.

9. Žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.04.2015 uviedol niekoľko
odkazov na judikatúru ESD, ktorá podľa neho podporuje právny názor, že predávajúci nemusí byť v čase
prevodu hmotného majetku jeho vlastníkom. Konkrétne odkázal na rozhodnutia ESD číslo C-111/05,

C-78/12, C- 435/035, C - 25/03, C - 185/01, C - 320/88. Uviedol ďalej, že uvedená judikatúra podporuje
výkladSmerniceRady2006/112/ESvtomzmysle,žedeň„dodaniatovaru“nemožnostotožňovaťsdňom
nadobudnutia vlastníctva, respektíve jedného z atribútov vlastníctva - práva nakladať. Tvrdí, že vzniknároku na odpočet DPH je nezávislý od nadobudnutia vlastníctva dodávateľom. K rozsudkom C-111/05,
C-78/12, C- 435/03 uviedol stručné citácie. Na ostatné rozsudky žalovaný len poukázal.

10. Na základe uvedeného žalobca zhrnul skutkový stav nasledovne. Dodávatelia ELNEA, a.s. a
NELLY Reality I s.r.o. nadobudli byty od adbau, s.r.o., pričom kúpne zmluvy boli uzavreté 23.12.2011,
s dodatkami z 29.12.2011 a 20.04.2012. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 08.08.2013.
Spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. fyzicky byty prevzali dňa 09.01.2012 na základe
protokolov o prevzatí. Všetci účastníci prevodu bytov (adbau, s.r.o., ELNEA, a.s. a NELLY Reality

I s.r.o.) riadne zúčtovali odovzdanie bytov dňa 09.01.2012 v súlade s ust. § 19 ods. 1, tretia veta,
zákona o DPH a zohľadnili v daňovom priznaní DPH za január 2012. Predmetné byty boli následne
fyzicky odovzdané žalobcovi 31.05.2013 a vklad vlastníckeho práva podľa zmlúv zo dňa 31.05.2013
bol povolený dňa 09.08.2013. Na tomto mieste dal žalobca do pozornosti vlastný metodický pokyn
žalovaného, v ktorého príklade je uvedená identická situácia (rozhodujúcim okamihom pre vznik daňovej
povinnosti je deň odovzdania nehnuteľnosti). Napriek tomu sa žalovaný svojim metodickým pokynom

nemal riadiť. Záverom žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozsudky Európskeho
súdneho dvora.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 08.12.2014, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že daňové orgány nemali dôvod meniť
svoju „argumentáciu a vymýšľať si kreatívne dôvody”, nakoľko v protokole a rozhodnutiach správcu
dane i žalovaného sa jednoznačne konštatuje, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z

predložených dodávateľských faktúr v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže dodávateľom na
uvedených faktúrach nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 zákona
o DPH. Mal za to, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie týchto obchodných prípadov a nespoliehal
sa len na predloženie listinných dôkazov (faktúry, zmluvy o prevode nehnuteľností). Uvedené podľa
žalovaného svedčí o dostatočnom zistení skutkovej podstaty deklarovaných zdaniteľných obchodov,

čo bolo aj náležite odôvodnené. Dôvodil, že postup správcu dane pri neuznaní nároku na odpočítanie
dane bol plne v súlade s platnými právnymi predpismi a argumenty žalobcu považoval za irelevantné.
Neobstojí ani poukazovanie žalobcu na prípady nájomných a lízingových zmlúv, ktoré podľa žalovaného
očividne nesúvisia s problematikou predaja nehnuteľností. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca
nedostatočne špecifikuje, v čom nebol dostatočne zistený skutkový stav a jeho následné právne

posúdenie.

12. Ďalej žalovaný argumentoval základnými zásadami daňového konania. Jednou zo základných
zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje
povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 daňového

poriadku) a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Tiež jednou z
najvýznamnejších zásad je zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), podľa
ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods.
2 a 4 daňového poriadku správca dane, ktorý vykonáva dokazovanie, dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa žalovaného sa správca dane uvedenými zásadami v predmetnom daňovom
konaní dôsledne riadil.

13. Žalobca na zdokladovanie skutočnosti, že nadobudol deklarované nehnuteľnosti, z ktorých si uplatnil

nárok na odpočítanie dane, predložil faktúry č. 8132006 a č. 2013024, zmluvy o prevode bytu a protokoly
o odovzdaní bytu, čím mal naplniť skutkovú podstatu splnenia zákonných podmienok uvedených v §
49 zákona o DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 49 ods. 1, § 19 ods. 1, § 8 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH a konštatoval, že je povinnosťou správcu dane pri skúmaní splnenia zákonných
podmienok dodania tovaru, t.j. prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, posudzovať

prevod vlastníckeho práva k prevádzanej veci podľa príslušného právneho predpisu, ktorý upravuje
prevod vlastníckeho práva k prevádzanej veci. V danom prípade zmluvný prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nastane účinne na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností príslušnou správou katastra.14. Podľa žalovaného zo skutkových zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že spoločnosti ELNEA,
a.s. a NELLY Reality I s.r.o. neboli oprávnené s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať ako vlastníci,

keďže v minulosti nenastali právne účinky platnosti skoršieho prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku
čoho sa tieto spoločnosti nestali vlastníkmi. Z týchto dôvodov pri posudzovaní sporného prevodu, na
základe ktorého spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o., ako predávajúci, predávali predmetné
nehnuteľnosti žalobcovi, ako kupujúcemu, keďže uvedené spoločnosti v čase prevodu (31.05.2013)
neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, správca dane podľa žalovaného prijal správny záver, že

v danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1
zákona o DPH. Teda predávajúcim spoločnostiam ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o. nevznikla daňová
povinnosť ako základný predpoklad splnenia zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v
zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH žalobcom. Tento záver žalovaný opieral aj o rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžf/47/2011.

15. Námietku žalobcu, že v danom prípade nie je rozhodujúci zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, žalovaný považoval iba za jeho subjektívny názor, ktorý žiadnym relevantným spôsobom
nespochybňuje zistenia a právne závery správcu dane. Dodávateľské spoločnosti ELNEA, a.s. a
NELLY Reality I s.r.o. nemohli predať predmetné nehnuteľnosti, ktoré v zdaňovacom období máj 2013
ešte nevlastnili, nakoľko vlastnícky vzťah k deklarovaným nehnuteľnostiam nadobudli právoplatným

rozhodnutím Katastrálneho odboru Okresného úradu v Kežmarku dňa 08.08.2013. Na tejto skutočnosti
podľa žalovaného nič nemení ani to, že byty boli fyzicky odovzdané žalobcovi dňa 31.05.2013. Toto majú
preukazovať zmluvy o prevode bytu spolu s protokolmi o odovzdaní bytu, čo sú podľa žalovaného len
listinné dôkazy nenapĺňajúce skutkovú podstatu obchodného prípadu. V nadväznosti na uvedené nie je
možné akceptovať tvrdenie žalobcu o mylných záveroch správcu dane, keďže síce ani zmluva ani zákon

nevylučujú skoršie plnenie, ako bolo dohodnuté, avšak v tomto prípade nejde o spor, či deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania bol skorším dňom ako povolenie vkladu vlastníckeho práva. Problém je v tom,
že dodávatelia nemohli predať byty skôr, ako ich vlastnili.

16. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom vedenia dokazovania zameraného

na zistenie existencie vlastníckeho práva predávajúcich (ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o.) k
prevádzaným nehnuteľnostiam a prenášania dôkaznej povinnosti, nakoľko správca dane v rámci
zisťovania vyhodnocoval splnenie zákonnej podmienky vzniku daňovej povinnosti predávajúcich ako
zákonnej podmienky na oprávnené odpočítanie dane kupujúceho (žalobcu). Žalovaný zdôraznil, že
správca dane v žiadnom prípade neprenášal dôkaznú povinnosť na žalobcu, keďže je povinnosťou

daňového subjektu, uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, zistiť si všetky
relevantné skutočnosti týkajúce sa uzatváraného obchodného prípadu. Taktiež žalovaný dôvodil, že
žalobcom uvádzaný metodický pokyn žalovaného nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad. Z
predmetného metodického pokynu vyplýva, že k predaju nehnuteľnosti medzi dvomi účastníkmi konania
môže dôjsť iba v prípade, keď predávajúci je vlastníkom predmetu predaja (nehnuteľnosti) a až potom

sa môže riešiť vznik daňovej povinnosti v nadväznosti na § 19 zákona o DPH, či daňová povinnosť
vznikne dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania alebo dňom zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

17. Žalovaný ďalej dôvodil, že žalobca len všeobecne konštatuje a poukazuje na rozsudky Európskeho

súdneho dvora bez toho, aby konkretizoval, že v prípade uplatnenia práva na odpočítanie dane z
jeho strany v zdaňovacom období máj 2013 ide o rovnaký precedens. Primárnou povinnosťou toho,
kto si požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu je preukázať, že na jeho vrátenie má právny
nárok. Žalovaný má podľa obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca nepredložil ku
kontrole nadmerného odpočtu relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že dodávateľom uvedeným na

faktúre vznikla daňová povinnosť, čim nebola splnená základná podmienka potrebná na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Primárnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Konštatoval, že žalobca nepreukázal nákup tovaru (nehnuteľností)
od deklarovaných dodávateľov v tuzemsku. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u
daňového subjektu nie sú len dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale reálne uskutočnenie

nákupu tovarov a preukázanie jeho použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná
existencia faktúry alebo iného dokladu nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre.
Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojichobchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp.
vznik nárokov v zmysle daňových zákonov.

IV.
Konanie na správnom orgáne

18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu,
platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013, o výsledku ktorej vyhotovil

protokol č. 9104408/5/989943/2014/KovM zo dňa 17.03.2014. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9104408/5/1089281/2014/KovM daňovému subjektu (žalobcovi)
doručený dňa 31.03.2014. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie
konanie, v rámci ktorého daňový subjekt (žalobca) predložil dňa 23.04.2014, v lehote 15 pracovných dní
od prevzatia protokolu, svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

19. Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č.
9104408/5/2806174/2014/KovM zo dňa 18.06.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku
vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,- Eur.

20. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti, ktoré neskôr premietol

do protokolu a preskúmavaného rozhodnutia.

21. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si odpočítal DPH na základe
prijatých faktúr:
a/ č. 8132006 (FP 13003), dátum vystavenia 31.05.2013, od dodávateľa ELNEA, a.s., Kopčianska 82/E,

851 01 Bratislava, IČO: 35 819 171, za dodanie bytov v katastrálnom území D. W. na základe zmluvy o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2013 v sume bez DPH XXX.XXX,- Eur, z toho DPH XX.XXX,- Eur.
b/ č. 2013024 (FP130002), dátum vystavenia 31.05.2013, od dodávateľa NELLY Reality I, s.r.o.,
Bencúrova 54, 821 04 Bratislava, IČO: 36 836 621, za dodanie bytov v katastrálnom území D. W. na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2013 v sume bez DPH XXX.XXX,- Eur, z toho

DPH XX.XXX,- Eur.

22. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov na základe faktúr uvedených
v predchádzajúcom bode správca dane predvolal zástupcu spoločnosti ELNEA, a.s. (predsedu
predstavenstva Ing. Romana Trebichovského) a zástupcu spoločnosti NELLY Reality I, s.r.o. (konateľa

spoločnosti Ing. Rostislava Melichárka) a na základe súčinnosti od Okresného úradu Kežmarok,
katastrálneho odboru, si zabezpečil kópie všetkých uzatvorených zmlúv súvisiacich s prevodom
predmetných bytov. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I,
s.r.o. nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe rozhodnutí správy katastra Kežmarok na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 08.08.2013, číslo vkladu D. a D.. Vklady

boli povolené na základe zmlúv o prevode vlastníctva bytu zo dňa 23.12.2011 a ich dodatkov zo dňa
29.12.2011 a 20.04.2012, ktoré boli uzatvorené medzi predávajúcim adbau, s.r.o., Majerníkova 19, 841
05 Bratislava, IČO: 35 958 553 a kupujúcimi ELNEA, a.s., resp. NELLY Reality I, s.r.o.

23. Správcom dane bolo v tejto súvislosti ďalej zistené, že podľa článku X Nadobudnutie vlastníckeho

práva, bod 1. uvedených zmlúv o prevode vlastníckeho práva k predmetným bytom uzatvorených
medzi spoločnosťami ELNEA, a.s., resp. NELLY Reality I, s.r.o. ako kupujúcimi a spoločnosťou adbau,
s.r.o. ako predávajúcim je uvedené, že kupujúci berie na vedomie, že podľa platnej právnej úpravy
nadobudne vlastnícke právo k predmetu prevodu dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, a to na základe rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. Podľa článku XI Odovzdanie bytu, bod 1. týchto
zmlúv predávajúci odovzdá predmet prevodu k dispozícii kupujúcemu do troch pracovných dní odo
dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech kupujúceho spolu s úplnou
dokumentáciou prislúchajúcou k predmetu prevodu.

24. Žalobca uhradil záväzok voči spoločnosti ELNEA, a.s., vyplývajúci zo zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 31.05.2013 v mesiaci júl 2013, a to časť vo výške XXX.XXX,XX Eur bola uhradená na
základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.07.2013 a zostávajúca časť
vo výške XX.XXX,XX Eur bola uhradená dňa 04.07.2013 bezhotovostným prevodom na účet spoločnostiELNEA, a.s. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2013 voči
spoločnostiNELLYRealityI,s.r.o.uhradilžalobcavmesiacijúl2013,atočasťvovýškeXXX.XXX,XXEur
bola uhradená na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.07.2013 a

zostávajúcu časť vo výške XX.XXX,- Eur bola uhradená dňa 10.07.2013 a 11.07.2013 bezhotovostným
prevodom na účet spoločnosti NELLY Reality I, s.r.o.

25. Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým

ich častiam vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci
26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

30. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore sovšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
39. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

40. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

41. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada
zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je

vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj
odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne

povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že
daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k
zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený,

avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor
nedodržaniapráva.Daňovéorgánymôžuaplikovaťprivyrubenídaníibaprávneprostriedky,ktorépriamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

42. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo
preukázané,žežalobcanemoholplatneodpočítaťDPHzfaktúrvystavenýchspoločnosťamiELNEA,a.s.aNELLYRealityIs.r.o.(bod20),keďžeuvedenéspoločnostivčasezdaniteľnéhoobchodunedisponovali
s predmetným tovarom (nehnuteľnosťami) ako vlastníci, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej
podstaty uvedenej v ustanoveniach § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH.

43. Súd po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom
prípade postupoval v súlade s daňovým poriadkom, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom
- žalobcom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne, žalovaný správny orgán sa s námietkami

žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, z ktorých
dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom. Z
administratívneho spisu súd preveril skutočnosti konštatované žalovaným, ako je uvedené v bodoch č.
18-24 odôvodnenia tohto rozsudku.

44. Žalobca v žalobe namietal, že zo strany daňových orgánov bol skutkový stav v danej veci nesprávne

právne posúdený. Namietal, že argumentácia daňových orgánov bola v priebehu daňového konania
účelovo menená. Súd tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Už v protokole z daňovej kontroly je totiž
uvedená absencia vzniku daňovej povinnosti predávajúcich (spoločností ELNEA, a.s. a NELLY Reality
I s.r.o.) z dodania predmetných nehnuteľností v zdaňovacom období máj 2013 ako jediný dôvod
nepriznania odpočítania dane žalobcom v uvedenom zdaňovacom období. Ide o nesplnenie zákonnej

podmienky na platné odpočítanie dane žalobcom v súlade s ust. § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH.
Súd nevidí nič nezákonné na tom, keď daňové orgány na podporu svojich tvrdení rozširujú argumentáciu
(aj keď v niektorých štádiách daňového konania prelomenú vykonaným dokazovaním), pokiaľ sa táto
argumentácia týka toho istého dôvodu.

45. Z administratívneho spisu nevyplýva ani správnosť tvrdení žalobcu, že sa v danej veci daňové
orgány nedostatočne a právne nesprávne vyporiadali s predloženými dokladmi, a to kúpnymi
zmluvami, protokolmi o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností a vyššie uvedenými faktúrami (viď bod
20 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré preukazujú uskutočnenie predaja a fyzického odovzdania
predmetnýchnehnuteľnostímedzispoločnosťamiELNEA,a.s.aNELLYRealityIs.r.o.akopredávajúcimi

ažalobcomakokupujúcim.Súdmázato,žesprávneorgányvykonalivpreskúmavanejvecidokazovanie
v dostatočnom rozsahu, pre vydanie rozhodnutia si zadovážili dostatok dokladov a skutkových zistení
relevantných pre rozhodnutie vo veci a skutkové okolnosti aj správne vyhodnotili a ustálili správny právny
záver.

46.Zákonodarcavprávnejnorme§8ods.1zákonaoDPHstanovuje,žedodanímtovarujeprevodpráva
nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak s úpravou, že pre účely
zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci a ďalšie produkty zákonom predpokladané.
Pokiaľ teda zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 daňového poriadku ustanovuje daňovému
orgánu povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi

realizujúc tým zásadu zákonnosti, je povinnosťou správcu dane pri skúmaní splnenia zákonných
podmienok dodania tovaru, t.j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, posudzovať
prevod vlastníckeho práva k prevádzanej veci podľa príslušného právneho predpisu, ktorý upravuje
prevod vlastníckeho práva k predmetnej prevádzanej veci. Všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorým sú stanovené zákonné podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je Občiansky

zákonník (§ 132 ods. 1, 2, §§ 588 a nasl. OZ) a zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon),
v súlade s ktorou právnou úpravou zmluvný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastane účinne
na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušnou
správou katastra ako orgánu štátnej správy v zmysle katastrálneho zákona (§ 31 katastrálneho

zákona). Z uvedenej právnej úpravy súčasne vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti
a rozhodnutie správy katastra, ktorým povoľuje vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti do
katastra, sú právne skutočnosti, ktoré podmieňujú zákonný prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom
zákonodarca pre účinné nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti ustanovuje splnenie oboch týchto
právnych skutočností súčasne, teda správa katastra môže rozhodnúť o povolení vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti len na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej medzi zmluvnými stranami
písomne.Ažnazákladerozhodnutiasprávykatastraovkladevlastníctvadokatastranehnuteľnostímôže
nadobúdateľ nadobudnúť vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti účinne. Z uvedeného teda vyplýva, že
pokiaľ prevodca na základe zmluvy prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nadobúdateľ nadobudolvlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti až okamihom rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva správou
katastra do katastra nehnuteľností. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/47/2011 zo dňa
22.08.2012)

47. Vzhľadom k uvedenému správca dane v preskúmavanej veci správne postupoval, keď pri
posudzovaní splnenia zákonných podmienok uplatneného nároku na odpočet dane žalobcom a skúmaní
vzniku daňovej povinnosti prevodcov (spoločností ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o.), skúmal,
či prevodcovia boli oprávnení nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami ako vlastníci, pričom zo

skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že uvedené spoločnosti neboli oprávnené s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladať ako vlastníci, keďže v minulosti nenastali právne účinky platnosti skoršieho
prevodu (zo spoločnosti adbau, s.r.o.), v dôsledku čoho sa spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I
s.r.o. nestali ich vlastníkmi. Z týchto dôvodov pri posudzovaní sporných prevodov, na základe ktorých
spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o., ako predávajúci, predávali predmetné nehnuteľnosti
žalobcovi ako kupujúcemu, keďže spoločnosti ELNEA, a.s. a NELLY Reality I s.r.o., v čase uskutočnenia

prevodu na základe zmlúv neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, správca dane správne prijal
správny právny záver, že v danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1
v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda predávajúcim spoločnostiam ELNEA, a.s. a NELLY
Reality I s.r.o., nevznikla daňová povinnosť ako základný predpoklad splnenia zákonnej podmienky pre
uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH žalobcom. (viď rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Sžf/47/2011 zo dňa 22.08.2012)

48. Z uvedených dôvodov súd námietky žalobcu, že zákon o DPH neurčuje, že predajca nehnuteľnej
veci musí byť vlastník a že pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce,
aby došlo k fyzickému odovzdaniu predmetu prevodu (v tomto prípade nehnuteľnosti), t.j. rozhodujúcou

je skutočnosť, kedy kupujúci získa právo disponovať s tovarom aj keď nie ako vlastník, považoval
za nedôvodné, s poukazom na to, že zákon o DPH pre splnenie daňových povinností a nároku
na odpočet dane ustanovuje podmienku nakladania s tovarom ako vlastník. V tejto súvislosti súd
žalobcom tvrdené uplatnenie výnimky zo všeobecného pravidla uvedeného v druhej vete ust. § 19 ods.
1 zákona o DPH neakceptuje, keďže takýto výklad uvedeného zákonného ustanovenia považuje súd za

ústavne nekonformný. Za použitia logického výkladu tohto zákonného ustanovenia možno jednoznačne
konštatovať, že v tretej vete je zakotvená rozhodujúca skutočnosť vzniku daňovej povinnosti pri
dodaní tovaru (nehnuteľnosti) podľa dňa odovzdania do užívania, ak je tento deň skorší ako deň
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, avšak prevodca musí byť v
čase prevodu, resp. v čase odovzdania tovaru do užívania vlastníkom predmetu prevodu (v tomto

prípade nehnuteľností). To znamená, že v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti prevedie tento tovar
na nadobúdateľa, z pohľadu daňového je síce rozhodujúcim okamihom odovzdanie nehnuteľnosti do
užívania, ktoré sa uskutoční skôr ako zápis vlastníckeho práva do príslušnej evidencie na nadobúdateľa,
nič to nemení na zákonnej podmienke existencie vlastníckeho práva k predmetu prevodu na strane
prevodcu (predávajúceho).

49. Správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V
rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú
a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým

aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na
záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a
ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného
hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu

dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom daňové konanie
vykonať dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich
vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má

správca dane v priebehu konania k dispozícii (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo 07.09.2011).50. Súd tiež poukazuje na to, že správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom
štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový
subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne

preukázať, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) a
správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných
postupovzachovávajúcprocesnéprávadaňovéhosubjektu,zisťovaťapreverovaťzákladdanealeboiné
skutočnosti pre správne určenie dane alebo oprávnenosti nároku na odpočet dane podľa zákona o DPH.
Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že správca dane v danej veci nesprávne zameral svoju pozornosť, keď

viedol dokazovanie na existenciu vlastníckeho práva predávajúcich (spoločností ELNEA, a.s. a NELLY
Reality I s.r.o.) k prevádzaným nehnuteľnostiam.

51. Žalobca v žalobe poukázal na to, že z judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorú v žalobe
konkretizoval, vyplýva, že pri dodaní tovaru nie je dôležité nadobudnutie vlastníctva k tovaru kupujúcim a
preuskutočneniezdaniteľnéhoobchodudodanímtovarujerozhodujúce,abydošlokfaktickémuprevodu

tovaru (v tomto prípade nehnuteľností). V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že pokiaľ sa účastník
odvoláva na už právoplatné rozhodnutie v inej veci, dopadá naňho dôkazné bremeno v otázke skutkovej
a právnej obdobnosti oboch vecí. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že pre právne posúdenie je
skutkový stav v rozsudkoch ESD totožný, resp. obdobný skutkovému stavu vo veci vedenej na tunajšom
súde.Žalobcavšaknepreukázal,žesavnímpoukazovanýchrozhodnutiachEurópskehosúdnehodvora

jedná o analogicky podobné veci. Súd takúto analógiu tiež nezistil. Rozsudok ESD C-78/12C-111 sa
týka obchodovania so zvieratami, "s hnuteľnými vecami, ktoré sú určené iba druhovo". Je pravdou,
že rozsudok v bode 33 uvádza, že "podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem dodanie tovaru
uvedený v článku 14 ods. 1 smernice 2006/12 neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými
uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá

oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku". Zároveň však v
bode 34 uvádza, že v tejto súvislosti je na vnútroštátnom súde, aby v závislosti od okolností určil či ide o
prevod práva nakladať s dotknutým tovarom ako vlastník. Na tomto mieste treba zdôrazniť že rozsudok
sa týka obchodovania so zvieratami, teda s „hnuteľnými vecami“ a aj v tomto prípade konštatoval
ESD, že vnútroštátny súd musí posúdiť okolnosti veci, aby určil či ide o prevod práva nakladať s

dotknutým tovarom ako vlastník. Rozsudok C - 111/05 sa taktiež týka hmotnej veci, konkrétne kábla z
optických vlákien, jeho prevádzky, uloženia, inštalácie a podobne. V tejto veci ide o posúdenie úplne
iných otázok ako v súdom prejednávanom prípade. Vo veci číslo C - 435/03 riešil ESD otázku dodania
tabakových výrobkov, teda taktiež hnuteľných vecí a konkrétne posúdenia vlastníctva tovaru v prípade
krádeže. Rozsudok C - 237/09 sa týka „poskytovania ľudských orgánov, krvi a mlieka“, teda zjavne

špecifického druhu tovaru s osobitným režimom. Z uvedeného vyplýva, že nepostačuje jednoduché
poukázanie na všeobecnú definíciu „dodania tovaru“ v týchto rozsudkoch, ale tak ako bolo uvedené
vyššie, je nutné preukázať, že právne posúdenie v uvedených rozsudkoch zodpovedá skutkovému stavu
v prejednávanej veci. Toto splnené nebolo.

52. Záverom sa súd vyjadruje aj k návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu posúdenia
prejudiciálnej otázky pred Európskym súdnym dvorom podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Žalobcom navrhované otázky sa mali týkať posúdenia, či podmienkou vzniku daňovej povinnosti
pri dodaní nehnuteľnosti je, aby predávajúci bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. v čase fyzického
odovzdania nehnuteľnosti nadobúdateľovi, aj vlastníkom dodávanej nehnuteľnosti. Žalobca však zobral

predmetný návrh späť podaním doručeným súdu dňa 10.05.2016. Preto v danom prípade súd konanie
podľa § 100 ods. 1 písm. c/ SSP neprerušil a rozhodol v merite veci bez predloženia prejudiciálnych
otázok Európskemu súdnemu dvoru. Posúdením nutnosti predloženia prejudiciálnej otázky o výklade
právneho aktu Európskej únie (v tomto prípade článku 14 a 62 smernice 2006/112/ES) sa súd z
uvedeného dôvodu nezaoberal.

53. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190
SSP zamietol.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).