Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010221
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217010221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného L. V., pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa 208 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. V. proti rozsudku Okresného súdu
Komárno z 08.02.2018, sp. zn. 3T/43/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 03. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
L. V., narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M.,
K. číslo XX/XX, toho čas vo väzbe v Ústave výkon
väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra

o d s u d z u j e

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení
žiadnych poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a po zistení priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste obžalovanému uloženom trestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/92/2017 z 06.09.2017, obžalovanému doručený
14.09.2017 (ktorý nadobudol právoplatnosť 12.10.2017), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 08.02.2018, sp. zn. 3T/43/2017

(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného L. V. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania
zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa 208 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:v období od presne nezisteného dňa mesiaca júl roku 2012 až do 25. októbra 2016 na rôznych miestach
bydliska v rôznych prenájmoch v obci Z., okres O. K. a následne v meste M. na ulici K. v byte číslo XX/
XX svoju družku W. Y., narodený XX.X.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, najmä pod vplyvom

alkoholu pravidelne najmenej raz týždenne napádal slovne spôsobom, že jej nadával, používajúc rôzne
vulgarizmy na jej osobu, ponižoval ju, označoval ju za kurvu, vyhrážal sa jej, že ju zabije a ich deti
dá do ústavu, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou a tiež ich detí, opakovane ju obviňoval z nevery
a tiež ju upodozrieval, že má milenca, s ktorým sa stýka, napádal ju tiež fyzickým spôsobom, že ju
počas slovných atakov udieral rukou alebo päsťou do oblasti tváre a hlavy, až jej začala tiecť krv z úst,

alebo z nosa, avšak so spôsobenými fyzickými zraneniami, najčastejšie poraneniami pier a modrinami,
sa neodvážila ísť na lekárske ošetrenie za celé toto obdobie ani raz, pričom vplyvom tohto konania
obvineného došlo k poškodenej zhoršeniu jej psychického stavu spojeného so somatickými prejavmi,
ako aj s takým prejavom a symptómom, ktoré preukazujú prítomnosť syndrómu týranej osoby, konanie
ktoré vyvrcholilo dňa 25. Októbra 2016 kedy v čase okolo 03.00 hod., v ich byte v M. na K. ulici XX/
XX opäť pod vplyvom alkoholu napadol poškodenú vulgarizmami a vyhrážaním sa, že ju zbije, že ju

podreže a že je len kurva, zhodil zo steny poličku a porozbíjal všetky predmety z nej, vrátane sklenených
pohárov, po čom poškodenú fyzicky napadol spôsobom, že jej svojou ľavou rukou dal facku do tváre, v
konaní ktorom mu v ďalšom zabránila privolaná policajná hliadka

Za tento trestný čin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 208 odsek

3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona zistiac priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona a podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody jedenásť rokov, na výkon ktorého podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno

sp. zn. 2T/92/2017 z 06.09.2017, obžalovanému doručený 14.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti napadnutému rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, teda včas, podal
odvolanie obžalovaný a to smerujúce do jeho výrokov o vine, treste ako aj konaniu predchádzajúcemu

napadnutému rozsudku, ktoré odôvodnil jednak prostredníctvom svojho obhajcu a jednak sám.
V týchto písomných podaniach obžalovaný v súhrne zopakoval svoje obhajobné tvrdenia teda, že
zažalovaného skutku sa nedopustil, celé je to vykonštruované poškodenou W. Y., ktorá nikdy v dôsledku
ňou uvádzaných fyzických útokov z jeho strany nevyhľadala lekára, prípadne ak jej spôsoboval ťažké
príkorie mala vyhľadať odborného lekára, psychiatra, k čomu z jej strany nikdy nedošlo.

V ďalšom poukazoval na porušenie jeho práv na obhajobu, nakoľko nebolo vyhovené jeho návrhom na
vykonanie dôkazov, a to jednak dopočutím samotnej poškodenej, svedka Z. F., ktorým mienil položiť
otázky za účelom objasnenia veci, ako aj výsluchom nestranných svedkov, a to pracovníkov Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny z Komárna a z Nových Zámkov, ktorí k nim chodili na kontroly a mohli sa vyjadriť
k trestnému činu či sa stal alebo nie.

Zo všetkých týchto dôvodov Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321
odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomných dôvodov

odvolania navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho písomného petitu.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že celé to bolo vykonštruované zo strany
poškodenej v dôsledku jej nevery ako aj svedkov, ktorý v jej domácnosti naďalej zotrvávajú, chce
preukázať svoju nevinu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, v rámci rozsahu
revíznej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku na
základe včas obžalovaným podaného odvolania preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého
rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo, ako aj konanie napadnutému rozsudku
predchádzajúce a to aj v rozsahu zistenia prípadných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania

z niektorého z dôvodov uvedených v § 317 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti
dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno
d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine a o treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil ani
žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli
mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv
obžalovaného na obhajobu. Preto resp. aj preto skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa za

preukázané, vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel
po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v §
2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými v §
168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného

a tiež prečo nevyhovel návrhom obžalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, s ktorými sa aj odvolací
súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného konaniu predchádzajúcemu napadnutému rozsudku vytýkané
nezistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na

rozhodnutie o vine obžalovaného, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné dopočuť v prejednávanej
veci poškodenú W. Y. (ktorá bola v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní riadne vypočutá,
pričom obhajcovi obžalovaného bolo poskytnuté právo tejto svedkyni kladenie otázok).
Pokiaľ ide o svedka Z. F., boli splnené zákonné podmienky na prečítanie výpovede tohto svedka z
prípravného konania podľa ustanovenia § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku, ktorý postup nie

podmienený súhlasom obžalovaného a ani prokurátora.
K argumentácii obžalovaného, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne výsluchu pracovníkov
úradu práce, ktorí navštevovali ich domácnosť neboli súdom prvého stupňa akceptované, a teda došlo
kukráteniujehoprávnaobhajobu,odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeanivprípravnomkonaní
a ani v konaní pred súdom prvého stupňa návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zo strany obhajcu a tiež

ani zo strany obžalovaného podaný nebol.
Pokiaľ ide o ostatné, hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa odvolaním obžalovaného vytýkané
nedostatky, tieto odvolací súd nepovažuje ani za opodstatnené, ani za (z hľadiska rozhodnutia o vine
obžalovaného) relevantné.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného
poriadku, pretože obsahuje všetky resp. úplné právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval pri
posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného
nepovažuje odvolací súd tieto za potrebné doplniť a zmeniť v žiadnom smere.
Taktiež právne posúdenie konania obžalovaného ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa 208

odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného
zákona, je súladné so zákonom, nakoľko obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil skutkové
podstaty tohto úmyselného trestného činu (zločinu) tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.Pri nepochybne správnom právnom posúdení skutku obžalovaného súd prvého stupňa obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby uvedenej v § 208 odsek 3 Trestného zákona (sedem
rokov až pätnásť rokov), pričom u obžalovaného správne a opodstatnene nezistil žiadnu poľahčujúcu

okolnosť uvedenú v § 36 písmeno Trestného zákona, naopak opodstatnene zistil jednu priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený).
Obdobne opodstatnene zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu avšak
opomenul ho označiť príslušným ustanovením podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona (vo vzťahu k
odsúdeniu vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/92/2017, nakoľko skutok v posudzovanej

veci (25.10.2016) obžalovaný spáchal skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz (doručený mu
bol 14.09.2017) Okresného súdu Komárno sp. zn.2T/92/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
12.10.2017.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu jednak správne použil ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného
zákona, avšak opomenul slovne vyjadriť, že ukladá súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek
2 Trestného zákona. Ukladal sa trest odňatia slobody za aplikovania tzv. zásady zostrenia (asperačná

zásada ), kedy po upravení základnej trestnej sadzby sa trest mohol ukladať v rozpätí sedem rokov
až dvadsať rokov. V dôsledku zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby, sa potom pri ukladaní trestu
opodstatnene neaplikoval odsek 4 ustanovenia § 38 Trestného zákona ale odsek 7 tohto ustanovenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku síce tvrdí, že pri určení druhu a výmery trestu

vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 Trestného zákona, v rozpore s ustanovením
§ 168 odsek 1 Trestného poriadku však neuviedol, akými úvahami (vrátane právnych) sa spravoval, keď
dospel k záveru, že iba trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov nepodmienečne je spôsobilý na
dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je

uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak odvolací súd preskúma všetky výroky rozsudku, ale chybná
je len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v
tejto časti, ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie

výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré mal odvolací súd za zistené a

preukázané, a s prihliadnutím aj na ďalej (nižšie) uvedené právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd
spravoval pri posudzovaní zistených skutočností podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v
otázke trestu, považujúc výrok o vine napadnutého rozsudku za vykonaným dôkazom opodstatnený a za
zákonu zodpovedajúci, na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno
e/,odsek3Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokibavovýrokuotresteazasplneniapodmienok

ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 208
odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení žiadnych
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v §
41 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov

nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste obžalovanému uloženom trestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/92/2017, ktorý bol obžalovanému doručený
14.09.2017, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd mal za to, že takto uložený trest obžalovanému v v prejednávanej veci a to súhrnný, tak
pokiaľ ide o jeho druh ako aj jeho výmeru, je spôsobilý vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného
prípadu na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to v oblasti individuálnej aj v

oblasti generálnej prevencie, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným
tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí
aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.