Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207186
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814207186.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: E. P., P..

XX.XX.XXXX, Y. W. XX zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK M.R.Štefánika 171, Vranov n/
T proti žalovaným: 1/ Ľ.Z. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. W. XX 2/ J. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. W. XX obaja zast.
JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, AK Floriánova 2, Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný v l. rade a žalovaná v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 %.

III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu vynaložených trov vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 06.08.2014 podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým súd uložil žalovaným
vypratať časť pozemku parcelne č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1181 m2 zapísaný na LV
č. XXX k.ú. W. a to plochu vyznačenú na geometrickom pláne súdneho znalca a označenú bodmi ABC a
vyznačenú plochu odovzdať žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že je výlučným vlastníkom pozemku par.č. XXX/X orná pôda o výmere 2375 m2 zapísaného na LV č.
XXX, kú. W.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedného pozemku parc.č. XXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1181 m2 zapísaného na LV č. XXX W.. Uviedol ďalej, že v roku 2003
žalovaným odpredal pozemok par.č. XXX/X o výmere 18m2 z toho dôvodu, že si chceli postaviť rodinný
dom a ich pozemok bol úzky. Počas výstavby si však k svojej parcela č. XXX priradili aj časť jeho
pozemku ktorú označil na mape bodmi ABC. Napriek výzvam odmietajú časť vypratať a preto je nútený
obrátiť sa na súd. Navrhol aby vo veci zamerania bol súdom ustanovený znalec s tým, že po podaní
posudku petit žalobného návrhu spresní.

2. Žalovaní so žalobu nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že nie sú si vedomí,
že by zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu, tak ako to tvrdí v podanej žalobe. Pri ohradení ich
pozemkubolazachovanápôvodnáhranicatvorenádrevenýmikolíkmi,priohradeníbolprítomnýžalobca
a s týmto ohradením ich pozemku súhlasil. Spory o priebeh hranice začali v roku 2014. Žalobca sa vtedy
domáhal odstránenia ich odkvapovej rúry, tvrdiac že je na jeho pozemku. Na základe komisie obecného
úradu v W. bol žalobca vyzvaný na sprístupnenie svojho pozemku za účelom zamerania hraníc ich
pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.02.2014 s čím on nesúhlasil a vyhlásil, že sa bude súdiť. Podľa

predloženého náčrtu žalobca žiada vypratať plochu označenú bodmi ABC. Nie je zrejmé ako sú tieto
body v teréne určené, chýba popis, aby bolo zrejmé o akú plochu sa jedná. V podanej žalobe absentuje
zdôvodnenie na základe ktorých skutočnosti boli tieto body určené práve tak ako ich označil žalobca.Bez tohto zdôvodnenia a bez riadneho určenia bodov je žalobca nevykonateľná. S pribratím znalca
nesúhlasia. Žalobca nezdôvodnil a nepreukázal, to že zasahujú do jeho pozemku.

3. Po podaní znaleckého posudku žalobca spresnil petit žalobného návrhu a súd ho na pojednávaní dňa
07.03.2016 pripustil a to tak, že žalovaní sú povinní vypratať časť pozemku parc. č. XXX/X zapísanom
na LV č. XXX, k. ú. W. a to plochu o výmere 23 m2 ohraničenú bodmi X-XXX, X-XXXX, X-XXX, X,
X, XX, XX, XX, X-XXX tak, ako je zakreslená v znaleckom posudku znalca M.. D. D. č. 15/2015 a
na geometrickom pláne č. 11C 93/2014-8/2015 a vypratanú plochu odovzdať žalobcovi do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to výpisom z LV
č. XXX, kú. W., LV č. XXX k.ú. W., kópiou z katastrálnej mapy, kúpnou zmluvou zo dňa
10.01.2003, písomným vyjadrením žalovaného z 15.04.2015 vrátane príloh a to listom obce W.

z 23.01.2014, fotodokumentáciou na čl. 40-42, znaleckým posudkom č. 15/2015, listom žalobcu
zo dňa 21.02.2016, vyjadrením žalovaných k znaleckému posudku z 08.02.2016, listom žalovaných
z 29.02.2016, výsluchom účastníkov konania a svedkov, pripojenými spismi tun. súdu 4C/550/95,
6C710/84, 7C451/82, ohliadkou na mieste samom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav vecí:

5. Z LV č. XXX, k.ú. W. vyplýva, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to
pozemku parc. č. XXX, k.ú. W. o výmere 1181 m2 a rodinného domu postaveného na parcele č. XXX. Z
listu vlastníctva vyplýva, že ako titul nadobudnutia nehnuteľnosti sú zapísané dve kúpne zmluvy, jedna
pod Z. M.-X/XX a druhá pod J. XX/XX a GP č. XXXXXXXX-XXX/X/XX.

6. Z LV č. XXX, kú. W. vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc.č. XXX/X o výmere
2376 m2, rodinný dom je evidovaný na LV č. XXX.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2003 vyplýva, že žalobca odpredal žalovaným časť parcely č. XXX

zameranú a identifikovanú ako parcelu XXX/X. Parcela XXX táto bola geometrickým plánom zameraná
na parcelu č. XXX/X o výmere 1765 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 18m2. Parcelu č. XXX/X odpredal
žalovaným za kúpnu cenu 4000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.01.2003 pod č. J.
XX/XXXX.

8. Z kópie katastrálnej mapy na čl. 6 vyplýva, že parcela č. XXX/X sa nachádza za rodinným domom
žalovaných. Časť parcely, ktorej vypratania sa domáha žalobca sa nachádza za rodinným domom
žalovaných pri parcele XXX, ktorá susedí s parcelou č. XXX/X, ktorá je vlastníctvom žalobcu.

9. Z listu zo dňa 23.01.2014 adresovaného obcou W. vyplýva, že k sťažnosti E. P. na susedu J. A. v

znení, že menovaná si svojvoľne urobila bránku a môže tak prechádzať na jeho pozemok, za domom
má urobenú odpadovú šachtu, pravidelne ju nečistí, do šachty sú zvedené splášky z WC - kúpeľne
a kuchyne, zvedenie dažďových vôd zo strechy do miestneho kanála ma cez jeho pozemok, obec k
tejto sťažnosti nariadila na deň 18.01.2014 o 14:00 hod. ústne pojednávanie a miestne zisťovanie vo
veci prerokovania sťažnosti. Na základe obhliadky poriadkovej komisie OcÚ v zložení G. N., D.. G. U.,

G. E. a účastníkov E. P. a J. A. bolo zistené a konštatované nasledovné: menovanej J. A. a všetkým
osobám žijúcim v spoločnej domácnosti je zakázané vstupovať na pozemok E. P. bez jeho súhlasu.
Čo sa týka splaškových odpadových vôd, obec W. nemá vybudovanú kanalizáciu na odvádzanie a
likvidáciu odpadových vôd z rodinných domov. Tieto odpadové vody sa musia zhromažďovať v žumpách
a následne sa likvidujú cez J., N.. H.. J. P. X., ktorá vydá potvrdenie o likvidácií splaškových vôd. Žumpa

musí byť vodotesná a nepriepustná. Dážďové vody zo striech sa zachytávajú pomocou žliabov a zvodov
a odvádzajú sa do dažďovej kanalizácie, ak je v obci vybudovaná, alebo priekop po svojom pozemku.
Pri obhliadke komisia bola oboznámená, že má byť zameranie pozemku geodetom. Zároveň poriadková
komisia je presvedčená, že sa urobia potrebné úpravy, aby sa nerobili škody navzájom.

10. Z písomnosti na čl. 38 vyplýva, že dňa 21.02.2014 sa konalo resp. malo konať zameranie
nehnuteľnosti o 14.00 hod. parc. č. XXX, s.č. XX.11. Z podaného znaleckého posudku č. 15/2015 znalcom M.. D. D. vyplýva, že na otázku/úlohu
špecifikovať a zamerať pozemok parc. XXX o výmere 1181 m2, LV č. XXX, k. ú. W., ktorého vlastníkom
sú žalovaný na kópií katastrálnej mapy obci W. v mierke 1:2000 znalec uviedol, že hranica parcely

C KN XXX, t. j. žalovaného prebieha v platnej katastrálnej mape po bodoch: X-XXX, X-XXX, X-XXX,
X-XXX, X-XXX, X-XXX, X-XXX, X-XXXX, X-XXX, XXX-X, XXX-XX, XXX-X, XXX-XX, XXX-X, XXX-X,
XXX-XX, X-XXX N. X-XXX (zobrazené v prílohe č. 2 a3). Na otázku/úlohu špecifikovať a zamerať
pozemok parc. XXX/X o výmere 2375 m2, LV č. XXX, k. ú. W., ktorého vlastníkom sú žalobca na kópií
katastrálnej mapy obci W. v mierke 1:2000 znalec uviedol, že hranica parcely C KN XXX/X, t. j. žalobcu

prebieha v platnej katastrálnej mape po bodoch. X-XXX,X-XXX,X-XXX,X-XXX,X-XXX,X-XXXX,X-
XXX,X-XXX,XXXX-XXX,XXXX-XXX,XXXX-XXX,XXXX-XXX,X-XXX,X-XXX,X-XXX(zobrazené v prílohe
2 a 3). Na otázku/úlohu určiť a vyznačiť, kto je vlastníkom vymedzenej časti podľa bodov A,B,C, tak
ako je to uvedené v kópií katastrálnej mapy obce W. na čl. 6 spisu znalec uviedol, že vymedzenej časti
medzi bodmi A,B, a C v spise čl. 6 je vlastníkom žalobca avšak nie v takom rozsahu ako ukazoval v
teréne. Jednotlivé hodnoty záberu žalovaných sú vyznačené v príloh č. 4 a to: v bode 12 je 0,97 m, v

bode 11 je 1,81 m, v bode 10 je 0,69m, v bode 9 je 0,66m, v bode 118-7=A je 0,35m. Znalec na otázku/
úlohu obhliadkou na mieste samom určiť a zamerať, kto je vlastníkom a kto užíva vyššie uvedenú časť
pozemku označených žalobcom bodmi A,B,C ako to je uvedené na výpise z katastrálnej mapy obce W.
na čl. 6 spisu, teda, či je vlastníkom žalobca alebo žalovaní, znalec uviedol, že uvedenú časť pozemku
užívažalovanýavlastníkomježalobca.ZábernaparceláchCKNXXX/XaXXX/X(vovyznačenejlokalite

v spise čl. 6) v k. ú. W. je vyznačený novovytvorenou parcelou XXX/X o výmere 23 m2 - vyznačené v
situačnom náčrte (príloha č. 2,3) a v geometrickom pláne 11C/93/2014-8/2015.

12. Z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaní podľa nákresu v pláne si mali dať hranicu od domu po
starej hranici a dali si meter a pol do jeho pozemku. Po nahliadnutí uviedol, že hranica od bodu C do

B mala ísť pozdĺž bodov C od C do B. Žalovaní si posunuli hranicu až po bod A pokiaľ ide odpad.
Poukazuje, že na geometrickom pláne čiarka za domom smerujúca od čísla 1 bodom 8 je hranica, ktorou
mali ísť avšak žalovaní si posunuli hranicu až za túto čiaru. Žalobca na dotaz súdu, ktorých 18 m2
bolo odpredaných žalovaným uviedol, že ide o časť - poukázal a ukázal na geometrickom pláne, že
ide o časť označenú červenou farbou, ide o časť, ktorá prekrýva rodinný dom a časť sa nachádza za

rodinným domom. Túto časť, ktorú im odpredal. Právny zástupca k výpovedi žalobcu poukázal, že bod 8
označuje dielo v geometrickom pláne. Táto časť nebola zameriavaná, nebola predmetom predaja preto
dotazuje žalobcu, aby objasnil, ktoré sú tie body A,B,C. Poukazuje, že je potrebné uvedené označiť v
teréne. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných kedy predal pozemok a kedy bola parcela
ohradená uviedol, že predaná bola v 2003. Žalobca na dotaz súdu, aby ozrejmil kedy došlo k ohradeniu,

vybudovaniu plotu uviedol, že bolo to asi 7 rokov dozadu. On proti tomu nemal nič, avšak stalo sa, že
žalovaní prekopali odpad zo strechy cez môj pozemok. Svojvoľne si prekopali cez jeho pozemok. Na
otázku súdu, kto vybudoval oplotenie, čo žalobca označuje zelenou farbou, teda že ide o jeho pozemok
uviedol, že oplotenie budovali žalovaní.

13. Z výpovede žalovaného v 1. rade Ľ. A. vyplýva, že oplotenie budovali spoločne za prítomnosti
žalobcu zhruba 9-10 rokov. Žalovaný na otázku súdu, či ohlasoval stavebnú činnosť, teda budovanie
oplotenia obci uviedol, že áno. Žalovaný v 1. rade na dotaz súdu, aby ozrejmil pre ktoré dôvody so
žalobou nesúhlasí uviedol, že z dôvodu, že to bolo zamerané. Keď prišla sťažnosť zavolali geodéziu
druhýkrát a žalobca s tým nesúhlasil.

14. Právny zástupca žalovaných predložil do spisu fotodokumentáciu a poukazuje, že ide o dom
žalovanýchzaktorýmsanachádzaplot.Uviedol,žefotka,ktorájeoznačenáč.1-ideofotkuzáhradného
domčeka, ktorý sa nachádza za domom žalovaných. Na obrázku označeným č. 2 je pohľad na zadnú
časť rodinného domu od záhradného domčeka.

15. Z výpovede žalovanej v 2. rade J. A. vyplýva, že čo sa týka bodov označených A,B,C a plotu, ktorý
sa tam nachádza plot bol postavený v roku 1998 alebo 9, už sa nepamätá a plot pred domom, ktorý
sa nachádza, ten bol postavený neskôr. Čo sa týka označených bodov, vie, ktorý pozemok si kúpila od
žalobcu. Plochu, ktorú označil žalobca A,B,C nevie to pochopiť, pretože nebola vymeraná hranica.

16. Právny zástupca žalovaných uviedol, že predložený geometrický plán žalobcom na dnešnom
pojednávaní sa vzťahuje k pozemku pred domov, nie to, čo súvisí s predmetom tohto konania. Žalovaná
uviedla a predkladá súdu geometrický plán. Ide o geometrický plán č. XX/X, XX/X, XX/X a tentogeometrický plán je zo dňa 20.06.1983 a bol robený v súvislosti, pozemok si kúpili v roku 1991. Tento
geometrický plán bol robený pred kúpou. Podľa tohto geometrického plánu kupovali pozemok, len v
´92 roku, v ktorom mesiaci to bolo už nevie. Bolo zameriavanie pozemkov a nesedia hranice s novým

geometrickým plánom.

17. Žalovaná v 2.rade na dotaz súdu, či tento nesúlad bol riešený Správou katastra alebo obcou uviedla,
že až doteraz nevedeli, že geometrický plán, ktorý ona teraz predložila nesedí s geometrickým plánom,
ktorý predložil žalobca. Z ďalšej výpovede žalovaná v 2. rade vyplýva, že žalobca v čase, keď stavali

oplotenie bol pri nich a vtedy žiadne námietky nenamietal. Žalovaná na otázku súdu, kto bol prítomný
pri výstavbe oplotenia okrem nich, teda žalovaných a žalobcu, nejaké tretie osoby uviedla, že bol tam
G. A. H. a J. J. - je to jej mama. Poukazuje na to, že ide o rodinu pretože nikto iný by vtedy nepomáhal.
Žalovaná poukázala na to, že má k dispozícií tri listy vlastníctva s tým, že na každom z nich sú iné
výmery metrov štvorcových hlavne pokiaľ ide o prvú parcelu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.
Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu, aby objasnila súdu na akom mieste bola realizovaná

výstavba plotu žalovaná uviedla, že robili presne podľa tých kolíkov, ktoré boli v zemi. Bolo tam nízke
oplotenie - 60 - 70 cm. Vtedy chovala sliepky a prechádzali susedovi do záhrady a stále sa vadil, že
sliepky mu všetko hrabú preto postavila nový plot s tým, že manželovi povedal žalobca, že musel ísť
posledným kolíkom meter k nám do záhrady nakoľko je to jeho. Myslí si, že manžel to takto akceptoval.
To vzadu vymerané nemala. Parcela vpredu musela byť zameraná nakoľko jej nechceli dať stavebné

povolenie.

18. Žalovaná na otázku súdu od koho kúpila rodinný dom vrátane pozemku uviedla, že od G. O..
Žalovaná na otázku súdu, či stav nízkeho oplotenia vrátane kolíkov o ktorom hovorila, či bol už v čase,
keď kupovali rodinný dom s pozemkom uviedla, že takéto oplotenie už bolo v čase, keď kupovali rodinný

dom. Uviedla ďalej, že v súčasnosti žalobca vybral aj ten kolík, ktorý nabil do zeme geodet a to ten, ktorý
bol daný v ´92, keď im dali stavebné povolenie. Išlo o železný kolík - železnú tyč. Teraz čo vybral mala
pozemok zameraný do oblúka, nevie prečo bol takto zameraný, podľa starého, bolo to v roku 1992. V
súčasnosti jej dali, že ide hranica rovno. Nevie prečo bol predtým oblúk. Ani to nevie pochopiť, kde sú
tieto metre štvorcové. +

19. Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu vzhľadom na to, že znalec v znaleckom posudku
uviedol,žebolpredzameraním,žeboldanýsúhlasvlastníka,čidávalatentosúhlasatopreKataster,keď
sa dávalo robiť zamerania, či tento súhlas ona dávala žalovaná uviedla, že súhlas nedávala. Na otázku
súdu, či niečo písomne dávala uviedla že písomne žiaden súhlas nedávala. Žalovaná poukazuje, že

nevie prečo je podpísaná pani O., keď v roku ´92 už bola ukončená THM-ka. Ona v ´91 kúpila pozemok,
nevie prečo je tam podpísaná pani O.Č..

20. Z výpovede svedka G. A. vyplýva, že účastníkov konania pozná. Vie, čo je predmetom konania.

Na žiadneho z účastníkov sa nehnevá. Vie, že sa naňho hnevá prítomný žalobca. Svedok na otázku
súdu, či bol prítomný pri výstavbe plotu pri oddeľovaní hraníc medzi pozemkom žalobcu a žalovanými
v roku 1999 svedok uviedol, že bol prítomný pri výstavbe tohto plotu. Uviedol, že pri výstavbe žalobcu
nevidel. Potvrdil, že výstavba plotu uviedol že možno ani týždeň nie. Kopali jamy tam, kde boli staré
stĺpiky a potom sa zabetónovalo.

21. Svedok na otázku súdu, či vie uviesť, či počas výstavby bol výstavbu kontrolovať alebo pozerať
žalobca uviedol, že v čase, keď on tam bol, žalobca nebol. To, či bol kontrolovať potom alebo inokedy
nevie, on tam nebýva. Od žalovaných nebýva ďaleko. Na otázku súdu, či vie uviesť, kto ešte žalovaným
pri výstavbe plotu pomáhal uviedol že pomáhal on. Ďalej tam bola prítomná matka žalovanej nakoľko je

to jeho manželky sestra. Svedok na otázku žalobcu, ako je možné, že tade mohol ísť plot, keď je tam 6
metrov široká priekopa. Priekopa má byť tam, kde žalovaní dali rúry. Tam neboli žiadne stĺpiky. Predtým
tam bol ešte jeden dom postavený. Boli tam základy. Od jej domu to normálne išlo. Poukazuje na to,
že svedok je rodinne príbuzný. Svedok uviedol, že v priekope nebol žiaden stĺpik. Nie je možné, aby
v prípade, keď tam tečie voda, aby bol stĺpik vo vode. Svedok ďalej dodal že stĺpik, ktorý bol vpredu,

celkom vpredu pred domom, ten stĺpik, ktorý zakopal tu prítomný žalobca, išiel tade náhodou a prišla tam
nebohá pani O. a hovorila mu, že na jej pozemku zakopal stĺpik. Svedok ďalej uviedol že na menovanú
prítomný žalobca nadával.22. Z ďalšej výpovede žalovaného v 1. rade Ľ. A., vyplýva, že osobne bol za prítomným žalobcom - ich
susedom. Ak si on nepamätá, aké kolíky tam boli, on si to dobre pamätá. Boli drevené. Keď betónovali
stĺpy, išli podľa starých kolíkov, ako bolo staré oplotenie. Ak si žalobca nepamätá, pri hradení plotu bol

tam prítomný aj syn žalobcu E.. Pomáhal im pri betónovaní. Uviedol, že keď išli pozdĺž kolíka, tak žalobca
povedal, že majú, pretože tam chýbal kolík, povedal im, že má ísť ešte ďalej do svojho pozemku. Pokiaľ
ide o tú jamu, žalobca je starší ako on, pokiaľ sa pamätá bola tam stará latrína na hranici plotu. Tam,
kde bola stará pôvodná hranica bola latrína, táto bola ich.

23. Žalobca k výpovedi žalovaného uviedol, že je pravdou, že mu povedal, že môže hradiť podľa starého
ale vzadu. Ale predok už bol zahradený. Predok zahradil tak, ako chcel on. Podľa posudku vidno koľko
vošiel do jeho pozemku. Povedal mu, že zadok môže hradiť tak, ako sú kolíky ale nie viacej. Predok
už bol zahradený.

24. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných, či je pravdou to, čo tvrdila žalovaná, že pozemky

v čase, keď kúpili pozemok a dom oddeľoval nízky 60-centimetrový plot žalobca uviedol, že žiaden
plot tam nebol. Bol tam starý dom a dom išiel až k potôčiku, dole k potôčiku. Nie je pravda, že tam bol
nízky plot.

25. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných, či bol prítomný, keď sa staval plot v roku 1999

žalobca uvádza, že nebol. Na otázku súdu prečo nebol pri výstavbe uviedol, že v tom čase pracoval na
autobuse od rána do večera, každý deň.

26. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných vzhľadom na to, že uvádzal pánovi A., že môže ísť
splotomďalej,kedymutouvádzalžalobcauviedol,že niejepravdou,žemupovolilto,žemôžeísťmeter

do môjho. Stále tam ide stará medza. Ako kúpili. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných,
ktorú predtým predložil uvádza, že nič také nepovedal na opätovne položenú tú istú otázku.

27. Žalobca na dotaz právneho zástupcu vzhľadom na jeho vyjadrenie, či je pravdou to, že tam, kde bol
plot stála stará stavba žalobca uviedol, že bol tam starý dom a ďalej bola priekopa. Tam, čo sa súdia

bola priekopa. Dali tam rúry a zaviezli si to a zahradili tak, ako im to vyhovovalo.

28. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol, kedy si toto zahradili, v akom období
žalobca uviedol, že presne si rok nepamätá ale v tom čase pracoval ešte na autobuse. Môže to byť
9 rokov.

29.Žalobcanaotázkuprávnehozástupcužalovaných,kedyzistil,žesažalovanídostalidojehopozemku
žalobca uviedol, že možno rok-dva. Bolo to vtedy, keď bol v Cerkvi a oni dali plot dole a dali si zvodovú
rúru do jeho pozemku okolo plota. To, čo je tam zahradené a po jeho pozemku to ide. Právny zástupca
žalovaných dotazuje žalobcu vzhľadom na to, že z obrázku je evidentné, že pod plotom je aj betónový

múrik, či vie uviesť, kedy bol tento betónový múrik postavený žalobca uvádza: v čase, keď hradili to
tam. Zhruba tých 9 rokov. Vtedy to tam zabetónovali. Keby tam betón nedali, všetko by im tam plávalo.
Žalobca na otázku súdu, aby uviedol presne, či tento betónový múrik bol realizovaný v roku 1999 je
výstavba v čase, keď sa realizovalo nové oplotenie žalovanými, žalobca uvádza, že áno. V roku 1999
pretože sú v tom aj stĺpiky.

30. Z výpovede svedka G. O. vyplýva, že účastníkov konania pozná. Vie, čo je predmetom konania.
Ide o spor o majetok. Súdny spor so žiadnym nevedie. S navrhovateľom nehovorí. Súkromný spor
so žalobcom nemá. Osobne sa so žalobcom pozná. So žalobcom, ešte v čase, keď žili rodičia,
nevychádzali. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol odkedy býval na pozemku,

kde v súčasnosti bývajú žalovaní, svedok uviedol, že v uvedenej nehnuteľnosti býval od narodenia
od roku 1950 až do - niekedy v ´84 alebo ´85 som odišiel. Svadbu mal 26.09.1985. Hneď po svadbe,
keď sa oženil, odišiel. Nebýval tam a to až do predaja. Žili tam rodičia. Keď rodičia zomreli, po ich
smrti to predal. Otec zomrel v roku 1990, mama možno v 1993 alebo 1994. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných, aby popísal, kde bol, kde sa nachádzal dom a ako boli oddelené pozemky žalobcu

od pozemku žalovaných, svedok uviedol, že provizórne na medzu nabil lešenárske trúbky. Na otázku
právnehozástupcužalovaných,abypopísalodkiaľkamtietotrúbkyboliaakoprebiehalahranica,svedok
uviedol, že bol tam potok, až po cestu. Svedok po nahliadnutí do obrázku č. 4 v znaleckom posudku v
spise na čl. 67 na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril k pozícií k tomuto domu, čok tomuto ešte v čase, keď tam býval, predchádzalo, na otázku právneho zástupcu žalovaných nakoľko
tvrdia, že v čase, keď kupovali, boli tam základy, aby sa vyjadril, kde tieto základy boli, svedok uviedol,
že stál tam sokeľ nakoľko oni začali stavať dom. Rodičia - mama ochorela, peniaze neboli preto sa

prestalo stavať. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol, kde tieto lešenárske
trúbky boli nabité, či to vie zhruba uviesť, svedok uviedol poukázal, že malo by ísť tak, ako ide rohový
stĺp plota. Poukazuje, že ide o trúbky, ktoré sú smerom k ceste. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaných, či vie uviesť, ako ďaleko boli tieto trúbky od základov, ktoré tam mal, svedok uviedol, že
asi pol metra, 80 cm. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, či počas doby, keď tam mal

lešenárske trúbky, či mal nejaké spory so susedom, svedok uviedol, že nie. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaných, či na stĺpoch mal nejaké ďalšie zábrany, pletivo, plot, svedok uviedol, že po
celej dĺžke bol drôt. Niečo ako sú elektrické drôty, tak ako je elektrické vedenie. Svedok na dotaz súdu
o upresnenie svojej odpovede v súvislosti s tým, aký drôt, ako bolo natiahnuté, uviedol, že na týchto
stĺpikoch bol pozdĺž stĺpikov bol natiahnutý len jeden drôt, išlo o provizórne. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaných, aby uviedol, kde tieto kolíky, ktoré išli od hlavnej cesty končili, či vie to popísať,

kde končili na pozemku, svedok uviedol, že tak, ako spomínal - od potoka po predok, po cestu. Na dotaz
právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol a popísal, kde tento potok prebiehal na pozemku, svedok
uviedol možno 50-60 metrov je od cesty k potoku. Svedok na otázku žalobcu, aby uviedol, prečo sa
naňho hneval, svedok poukazuje, že ako deti sa rozprávali ale potom, keď sa oralo, navrhovateľ stále
prišiel a bránil orbe. Jednoducho sa so žalobcom nerozprával.

31. Žalobca k výpovedi svedka poukázal, že v roku 1984 bol súd. Poukázal, že bol súdny spor medzi
rodičmi svedka a mnou o pozemok. Žalobcovia boli v tomto prípade rodičia svedka a jeho žalovali o to,
že zasahuje do ich pozemku. Súd vyhral, preto sa naňho hnevali. Presne si spisovú značku nepamätá.
Žalobca uviedol, že čo sa týka tvrdenia o tom, že plot bol až po cestu, tento nemohol byť, pretože

nakoľko, keď dom stavali rodičia svedka, boli 2 metre pod nakoľko tam mal kopec. Oni mali rovinu.
Nebolo potrebné, nakoľko býval na kopci. Dom nedostavali preto, že sestra sa vydávala do Y.. Stavebný
materiál predali.

32. Výpovede svedkyne J. J. vyplýva, že je matka žalovanej v 2/rade. Žalobcu pozná. Svedkyňa na

otázku súdu, či sa na žalovaného hnevá, príp. s ním zlé vychádza uviedla, že žalovanému sa neozýva.
Párkrát pozdravila a on neodpovedal. Svedkyňa na dotaz súdu, aby sa vyjadrila k okolnostiam výstavby
plotu, ktorý stavali žalovaní uviedla, že stavali ho niekedy v roku 1998, presne nevie. Stavali ho tam,
kde bol starý plot a podľa toho išli a tam, kde bol starý plot stavali ho tam, kde boli základy. Tam dávali
kolíky a následne pletivo sa natiahlo. Na otázku súdu, či pomáhala pri výstavbe tohto plotu, či bola stále

pri jeho výstavbe, uviedla, že pomáhala. Stále pri tom nebola. Na otázku súdu, či pri výstavbe plotu bol
pozerať túto výstavbu žalobca, svedkyňa uviedla, že pokiaľ ona tu bola, nebol tu. Svedkyňa na otázku
súdu, či vie uviesť časový horizont, ako dlho trvala výstavba plotu, uviedla, že zhruba asi týždeň.

33. Súd pokúsil zistiť súdne konania na ktoré poukázal žalobca a zistil, že na tunajšom súde sa viedli

konania pod sp.zn. 4C/550/95, 6C710/84, 7C451/82 avšak súd po zistení obsahu zo spisov nezistil
skutočnosti a také konania s uvedenými osobami na ktoré poukázal žalobca.

34. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

35. Podľa § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.aprílom 1964 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.

36. Podľa § 865 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení
§ 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému

bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.37. Podľa ust. § 129 ods. 1,2 súčasného Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

38. Podľa ust. § 130 ods. 1,2 súčasného Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený
držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej

držby.

39. Podľa ust. § 132 ods. 1 súčasného Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

40. Podľa ust. 134 ods. 1 súčasného Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

41. Podľa ust.§ 134 ods. 3 súčasného Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj

doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

42. Podľa ust. 134 ods. 4 súčasného Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku
1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

43. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom za splnenia zákonom stanovených podmienok. Jednou z podmienok nadobudnutia
vlastníctva týmto spôsobom je dobromyseľnosť držby. Pri vymedzení pojmu držba sa tradične uvádzajú
dva znaky a to faktické ovládanie veci alebo práva a nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. výkon práva

pre seba. O držbe možno hovoriť iba vtedy, keď sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Dôsledkom
ich danosti je vytvorenie faktického stavu, keď niekto, teda osoba, odlišná od vlastníka, má vec vo
svojej moci s úmyslom si túto vec prisvojiť, t.j. správať sa k nej tak, ako keby bola jej vlastníkom. Táto
držba musí byť dobromyseľná. Ak je držba dobromyseľná tak držiteľ veci, alebo práva, je oprávneným
držiteľom. Pre oprávnenú držbu sú významné dve prvky. Po prvé, je to existencia dobromyseľnosti

držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Po druhé, to je dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti.
Tieto obidva prvky musia byť splnené súčasne.

44. Druhou podmienkou je to, že musí ísť o spôsobilý predmet držby. Môže ním byť každá vec v
právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva. Vydržanie bolo do 31.12.1950, s výnimkou

vydržania medzi manželmi a od 1.1.1951 do 31.3.1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v
socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.

45. Treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby ktorá je 10 rokov.

46. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j.
od 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou
započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr
než 1.4.1984.

47. Z vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Po podaní znaleckého posudku a spresnení žaloby sa žalobca domáha vypratania časti pozemku parc.
č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX, k. ú. W. a to plochu o výmere 23 m2 ohraničenú bodmi X-XXX, X-
XXXX, X-XXX, X, X, XX, XX, XX, X-XXX tak, ako je zakreslená v znaleckom posudku znalca M.. D. D.

č. 15/2015 a na geometrickom pláne č. 11C 93/2014-8/2015.

48. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že časť parcely na ktorej majú žalovaní postavení
plot a ktorej vypratania sa domáha žalobca je vlastníctvom žalobcu, táto skutočnosť vyplynula zpodaného znaleckého posudku M.. D. D.. Na druhej strane sa žalovaní v konaní bránili tým, že uvedenú
časť pozemku parcely č. XXX/X nadobudli do svojho vlastníctva vydržaním a takto ju užívajú od doby
odkedy tam bývajú. Výstavba nového oplotenia len kopírovala pôvodné oplotenie. Takto to užívali v

užívaní neboli rušení. Ani žalobca nič voči výstavbe plotu nenamietal. Plot bol postavený v rokoch 1998
až 1999. Jeho výstavbu a okolnosti výstavby potvrdili strany sporu a vo veci vypočutí svedkovia, ktorých
svedecké výpovede tvrdenia žalovaných potvrdili. Bolo preukázané, že plot žalovaní postavili v rokoch
1998 až 1999, takže bol postavený presne tam, kde bolo pôvodne oplatenie a žalobca voči výstavbe
plotu nič nenamietal. To vyplynulo z výpovedi strán sporu a vypočutých svedkov tak ako je to vyššie

uvedené.

49. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že u žalovaných bolo preukázané splnenie všetkých
zákonných predpokladov vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto časti pozemku, parcely
č. XXX zap. na LV č. XXX, k.ú. W. to spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť držby a uplynutie 10
ročnej lehoty. Čo sa týka dobromyseľnosti a oprávnenosti držby pre toto sú významné dve prvky. Po

prvé, je to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, čo má súd za to, že v
danom konaní na strane žalovaných toto preukázané bolo a po druhé, to je dobrá viera držiteľa so
zreteľom na všetky okolnosti, čo tiež bolo v konaní preukázané. Tieto obidva prvky musia byť a aj boli
splnené súčasne.

50. V konaní bolo preukázané, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti zap. na LV č. XXX na základe
kúpnej zmluvy od G. O. po smrti jeho rodičov v roku 1991 a časť pozemku vo výmere 18m2, ktorá bola
predtým súčasťou parcely XXX od žalobcu v roku 2003, zmluva bola uzavretá dňa 10.01.2003, kde vklad
bol povolený dňa 30.01.2003. Tieto skutočnosti vyplývajú z listov vlastníctva a tieto skutočnosti neboli v
konaní sporné. Najneskôr je teda možné datovať plynutie vydržacej lehoty od povolenia vkladu v katastri

nehnuteľnosti. Ďalej v konaní bolo preukázané, že spornú časť pozemku, ktorá je predmetom konania
od tejto doby žalovaní užívali reálne a preukázane od doby, kedy bol postavený plot za domom, ku
ktorého stavbe čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a to z výpovedi strán sporu a svedkov, došlo
v rokoch 1998 až 1999. Bolo preukázané že spornú časť pozemku žalovaní užívali dobromyseľne v
domnení, že sú vlastníkmi tohto pozemku. Žalobca opak, teda nedobromyseľnosť v konaní nepreukázal,

podľa zákona ust. § 130 ods. 1,2 súčasného Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pričom
pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol,
že voči výstavbe plotu žalovanými nič nemal. Preto je možné žalovaných zo zreteľom na všetky vyššie
zistené a uvedené okolnosti považovať za dobromyseľných držiteľov.

51. Dokazovaním, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalovaní vlastnícke právo k
žalovanej časti nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, a boli u nich splnené všetky zákonné podmienky,
dobromyseľnosť, oprávnenosť držby a držba po dobu 10 rokov. Ako vyplynulo z dokazovania najneskôr
je možné začať datovať plynutie vydržacej lehoty od 30.01.2003, kedy bol povolený vklad vlastníckeho

práva v zmysle zmluvy zo dňa 10.01.2003 a táto uplynula 31.1.2013. Podľa súdu je možné datovať
plynutie vydržacej lehoty ohľadom žalovanej časti pozemku od výstavby plota, ktorý bola postavený v
rokoch 1998-1999. Táto lehota uplynula aj ku dňu kedy sa konalo meranie na mieste dňa 21.02.2014.

52. Keďže žaloba bola podaná dňa 06.08.2014 bola podaná po uplynutí desaťročnej lehoty pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním datovanej od 30.01.2003 ako aj do roku výstavby plota v
roku 1998-1999, presne rok preukázaný nebol. Ku dňu podania žaloby žalovaní nadobudli vlastnícke
právo k sporenej časti nehnuteľnosti k vypratania ktorej sa domáha žalobca. Keďže bolo v konaní
preukázané že žalovaní sú vlastníkmi spornej časti parcely, súd žalobu o jej vypratanie ako nedôvodnú
zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.55. Keďže súd žalobe zamietol žalovaní boli úspešný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovaných ktorí boli úspešnejší na
náhradu trov konania v pomere úspechu 100%.

56. V súvislosti s ohliadkou na mieste samom dňa 12.04.2016 vznikli štátu trovy konania v sume 10,26
eur podľa vyčíslenia na čl. 107 ešte v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. S poukazom na
ust. §470 CSP a ustanovenie OSP o trovách štátu § 148 ods. 1 súd rozhodol o tom, že aj štát má voči

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu vynaložených trov.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.