Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225690
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116225690.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO:
50361368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanému: Y. F., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX
XX W., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa v prospech žalobcu zriadilo záložné právo k spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., obec W., katastrálne územie W. a to:
spoluvlastnícky podiel vo výške XXXXX/XXXXX pozemku- parcela registra I., parc. č. XXXX/X o výmere

XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel vo výške XXXXX/XXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach stavby- rodinný dom s nebytovým priestorom so súpisným číslom
XXX, postavená na parc. č. XXXX/X, a spoluvlastnícky podiel vo výške X/X bytu č. X, vo vchode č. X,
na X. p. v rodinnom dome s nebytovým priestorom so súpisným číslom XXX, postavenom na parc. č.
XXXX/X na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v sume 6564,33 eur.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je dlžníkom žalobcu z titulu Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2012. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, o čom bol žalobcom
upovedomený, a to napriek tomu, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, teda disponuje majetkom,
z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas súdneho
konaniaozaplateniepeňažnejpohľadávkymohlodôjsťzostranyžalovanéhoktakejzmenemajetkových

pomerov vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie,
či už formou scudzenia nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného tretej osobe, prípadne zriadením
zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktorá by mala za následok
zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenia výkonu exekúcie. Dôvodom na zriadenie
zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia mohla
byť ohrozená. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaného neobmedzí

dlhodobo, keďže vzhľadom na stav súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom Zmluvy možno
v dohľadnej dobe v skrátenom konaní očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným
titulom. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom,
nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia obvykle bezprostredne a reálne nehrozí, a preto
spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Samotná judikatúra uznáva, že
zabezpečenie zriadením záložného práva, je inštitút, ktorý bráni tomu, aby bola exekúcia ohrozená.

Žalobca má za to, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie W., podľa ktorého je žalovaný vlastníkom bytu č. X vo vchode č. X, na X. p.
v rodinnom dome s nebytovým priestorom so súpisným číslom XXX, postavenom na parc. č. XXXX/X

v spoluvlastníckom podiele vo výške X/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXXX/XXXXX
na spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu s nebytovým priestorom a pozemku parcely
registra I. s parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím
opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

13. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky

veriteľa, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, potenciálneho oprávneného v exekučnom
konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad
existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu
však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle
CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. CSP v ustanovení § 344 stanovuje, že
ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacieopatrenie.Navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí teda v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť

a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia
bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia moholbyť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

14. Pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému, súd má za preukázané,
že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal a to najmä skutočnosťou, že žalobca ako veriteľ dňa
24.10.2012 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca

žalovanému úver 7000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 splátkach po 163,27 eur mesačne
vždy 25. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 25.11.2012 a posledná 25.10.2018. Úroková sadzba
bola dohodnutá 16,9 % ročne, RPMN bola 19,99 %, priemerná RPMN bola 11,40 %. Dňa 16.04.2014
zaslal žalobca žalovanému oznámenie, že z dôvodu nedodržania zmluvných povinností sa stal úver
predčasne splatným dňa 16.04.2016 a výška dlžnej sumy žalovaného je 6564,33 eur s príslušenstvom.

15. V danom prípade však žalobca podaným návrhom ďalšie základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia
bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku
cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi
riadne a včas nesplnil, hoci bol o tom žalobcom upovedomený a to napriek tomu, že žalovaný disponuje

majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho
majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie reálne hrozí.
Žalobca sa len domnieva, resp. má obavu, že výkon exekúcie bude ohrozený. Žalobca svoje tvrdenia
a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ak by aj žalovaný zamýšľal realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať

majetok, neznamená to nevyhnutne, že by to chcel urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok
žalovaného.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP).

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).