Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207226
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513207226.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Y. V., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Y.č. XX, XXX XXL. M., pr. zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom,
AK, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738 proti žalovanej L. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, XXX XX L. M., pr. zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom,
AK, so sídlom Mnoheľova č. 17, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 4 375,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 17.12.2013, domáhal zaplatenia sumy 4 375,-- eur s

príslušenstvom s odôvodnením, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti
podielu 1/2 k celku, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území L. M., a to:
1/ bytu č. XX v bytovom dome na ulici Y. v L. M., súp. č. XXXX, č. vchodu XX, 3. poschodie a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo
veľkosti podielu 7584/353471 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti podielu 7584/353471 na pozemku
C-KN parc. č. 3470/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2 a pozemku C-KN parc. č. 3470/87

zastavané plochy a nádvoria o výmere 152 m2, zapísané na LV č. XXXX,
2/ pozemku C-KN parc. č. 3887 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 spolu s garážou súp. č.
XXXX postavenou na tomto pozemku zapísané na LV č. XXXX.
Žalobca predmetný byt č. XX neužíval, nebolo mu umožnené v predmetnom byte bývať a ani nemohol v
súlade so zákonom užívať spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, preto má v zmysle
§ 137 a nasl. OZ nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu, keďže spoločnú vec, a to byt č. XX s prísl. ako celok nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu užívala žalovaná ako spoluvlastníčka do doby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
dohodou zo dňa 22.8.2013 v znení jej dodatku č. 1. Pokiaľ ide o výšku náhrady za neužívanie
spoločnej veci pri jej stanovení žalobca vychádzal z výšky nájomného za obdobné nehnuteľnosti v L.
M. zistenej v realitných kanceláriách, a to vo výške 300,-- eur mesačne. Tiež poukázal na to, že po
dobu trvania podielového spoluvlastníctva žalobca pravidelne uhrádzal náklady spojené s užívaním

bytu, miestne dane a poplatky, poistku za predmetnú nehnuteľnosti, a to vo výške zodpovedajúcej jeho
spoluvlastníckemu podielu, t.j. 1/2 k celku. Preto si uplatňoval náhradu vo výške 250,-- eur mesačne
za obdobie od 3 rokov spätne od podania žaloby, t.j. od decembra 2010 do októbra 2013, v pomere
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu 1/2 k celku, t.j. vo výške 4 375,-- eur (35 mesiacov x
250,-- eur : 2 , t.j. 1/2 podiel). Poukázal na to, že vyzval žalovanú na úhrady náhrady za neužívanie
spoluvlastníckehopodielunapredmetnombyte dňa25.11.2013,alenatútovýzvužalovanánereagovala

a peňažnú náhradu mu neuhradila. Žiadal priznať okrem žalovanej sumy aj 5,25 % ročný úrok zomeškania od podania žaloby do zaplatenia a trovy konania. K žalobe predložil výpisy z LV č. XXXX
a LV č. XXXX k. ú. L. M..

2. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 22.8.2013 a jej dodatku č. 1, na presnú špecifikáciu požadovanej sumy tak,
aby uviedol, akú časť požadovanej dlžnej sumy tvorí náhrada za neužívanie spoločnej veci a akú časť
tvoria ním uplatňované náklady spojené s užívaním bytu, mieste dane, poplatky a poistka za predmetnú
nehnuteľnosť, tiež, aby predložil doklady preukazujúce žalobcom stanovenú výšku nájomného v L. M.

za obdobné nehnuteľnosti, a to vyjadrenia realitných kancelárii ohľadom výšku nájomného za obdobné
nehnuteľnosti.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 10.2.2014, právny zástupca žalobcu predložil súdu dohodu o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 22.8.2013 a jej dodatok č.1 zo dňa 28.10.2013.
Zdôraznil, že podanou žalobou si žalobca uplatňuje výlučne sumu zodpovedajúcu náhrade za

neužívanie spoločnej veci, v tomto prípade bytu. Žalovaná suma zodpovedá len nájomnému za obdobné
nehnuteľnosti za obdobie 35 mesiacov zodpovedajúcemu výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
Žalobca predložil súdu doklady preukazujúce žalobcom stanovenú výšku nájomného za obdobné
nehnuteľnosti v meste L. M., a to ponuku realitnej kancelárie AXIS REAL a RK MAXXIMA. Uviedol,
že si neuplatňuje zaplatenia polovice nákladov, ktoré hradil za predmetný byt, keďže sám hradil tieto

náklady len v 1/2 polovici a uplatňuje si len náhradu za neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu
bytu z dôvodu jeho využívania žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.

4. Súd poučil strany sporu o ich právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu s prílohami na
vyjadrenie.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Poukázala na to, že
do októbra 2013 strany boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na ulici Y. v L. M., každý v 1.
Žalobcom tvrdené skutočnosti, že byt nemohol užívať, teda že mu nebolo umožnené v tomto byte bývať
a nemohol užívať spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, sú nepravdivé. So žalobcom

prebehlo konanie pred OS Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/113/2011, ktorého predmetom bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca ako podielový spoluvlastník neplatil náklady, ktoré sa
viažu na vlastníctvo spoločnej veci a nie na jej užívanie a v tomto konaní tvrdil, že predmetný byt
neužíval od roku 2006 a ako dôvod neužívania neuviedol, aby mu žalovaná bránila v užívaní bytu,
keďže takéto konanie zo strany žalovanej nikdy nebolo. Poukázala na to, že predmetný byt má 3 izby,

žalovaná užívala jednu izbu - spálňu a príslušenstvo bytu - kuchyňu, WC, chodbu a kúpeľňu, kde boli
spoločne nadobudnuté veci obidvoma stranami. V detskej izbe mal žalovaný uložené svoje veci aj počas
rozvodového konania, aj do uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Žalovaná po odchode žalobcu nevymenila zámky od vstupných dverí až dovtedy, kým sa na základe
dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. V

mesiacifebruár2014žalobcasámprišieldobytuazobralsivšetkyosobnéveci,ktorémalvbyteuložené.
Poukázala na to, že právo vec užívať je obsahom vlastníckeho práva, predstavuje oprávnenie a nie
právnu povinnosť vec užívať. Žalobca sa dobrovoľne rozhodol byt opustiť a žalovaná mu nikdy nebránila
byt užívať. Tiež poukázala na to, že v dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa strany
dohodli, že vyplatením sumy 22 000,-- eur, poníženej o záväzky žalobcu voči správcovi bytového domu,

čo tiež poukazuje na nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že platil náklady na bývanie, sú medzi stranami
vyporiadané všetky nároky, práva a povinností z titulu podielového spoluvlastníctva a že v budúcnosti
nebudú mať voči sebe iné nároky ako tie, ktoré sú uvedené v predmetnej dohode. Tvrdila, že uzavretím
takejto dohody sa žalobca vzdal svojich prípadných nárokov, ktoré sú predmetom tohto konania. Tiež
vzniesla námietku premlčania v časti uplatneného nároku z dôvodu bezdôvodného obohatenia, a to

uplynutie 2 ročnej subjektívnej lehoty za nárok uplatnený za obdobie od 1.12.2010 do 31.10.2011.
Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej trovy konania. Predložila súdu odpoveď na výzvu žalobcu na
úhradu za neužívanie bytu adresovanú pr. zástupcovi žalobcu zo dňa 13.1.2014, v ktorej uviedla, že v
čase rozvodu si so žalobcom rozdelili izby, žalobca si dal veci do detskej izby a ona do spálne, ostatné
miestnosti boli prístupné obidvom. Žalobca do bytu chodil, nikdy mu užívaniu bytu nebránila a žalobca

má doposiaľ kľúče od bytu. Na byte sú stále pôvodné dvere a zámky a od bytu majú kľúče aj ich detí.

6. Žalobca na žalobe trval. Uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami, ktoré uviedla vo vyjadreniach
žalovaná. Žalobca sa síce v byte nezdržiaval, a to od rozvodu manželstva z dôvodu vyhrotenýchvzájomných vzťahoch sa odsťahoval do ČR, kde si našiel zamestnanie a vlastné bývanie. Žil tam
dlhšiu dobu. Ďalej uviedol, že hoci žalovaná uviedla, že nevymenila zámky na byte, on nedisponuje s
kľúčmi od bytu, nechodil do bytu a naposledy tam bol so svojou dcérou zobrať si svoje osobné veci. V

byte nebýval od roku 2005 - 2006, ale podieľal sa na úhrade väčšiny nákladov, poplatkov, spojených
s bytom. V byte žila výlučne žalovaná, ktorá byt užívala nad rozsah svojho vtedy spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že táto sa vzťahuje len na
vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca si však neuplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia,
ale uplatňuje si sumu zodpovedajúcu náhrade za neužívanie spoločnej veci, a to bytu, pričom žalovaná

sumazodpovedánájomnémuzaobdobnénehnuteľnostizoobdobie35mesiacovvspojenísvýškoujeho
spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie a nie je možné aplikovať
ustanovenie o premlčaní podľa OZ, vzťahujúce sa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opakovane
žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca navrhol na pojednávaní

vypočuť svedkyňu - dcéru Y.. E. Y. na okolnosti vstupu žalobcu do bytu a vyhrážanie žalovanej žalobcovi.
Žalovaná navrhla vypočuť svedka syna C. V..
Na pojednávaniach žalobca a jeho právny zástupca trvali na žalobe a na svojich tvrdeniach. Žalobca
poukázal na to, že už vo veci sp. zn. 2C/63/2010 pred tunajším súdom vo svojej výpovedi uviedol, že
predmetný byt od roku 2006 nemôže užívať, resp. neužíval s tým, že mal počítať, že bude na neho

podané trestné oznámenie, že znásilnil žalovanú. Teda mu bolo bránené zo strany žalovanej týmito
vyhrážkami, aby tento byt užíval. Žalobcovi bolo znemožnené, aby užíval svoju časť bytu a ďalej uviedol,
že žalovaná suma je uplatňovaná za 35 mesiacov po 125,-- eur teda 1/2 zo sumy 250,-- eur. Žalobca tiež
tvrdil, že od roku 2005 boli vyhrážky zo strany žalovanej, že ho udá za znásilnenie. Od roku 2006 býval v
ČR a kľúče od bytu nemal, keďže ich dal synovi. V byte bol v priebehu rokov 2005-2006 niekoľkokrát. Od

roku 2008 nechodil do bytu, keďže býval v ČR, zdržiaval sa v byte maximálne jeden deň. Žalobca tiež
uviedol, že nemá k dispozícii ponuku na nájom obdobných bytov z roku 2010, ponuku má len za obdobie,
a to dňa 23.8.2013, kde za nájom obdobného bytu bola požadovaná suma 300,-- eur. Tiež uviedol, že
žalovaná byt neprenajímala, ale podľa judikatúry ani ho nemusí prenajímať. Poukázal na to, že v ČR
býval 5 rokov predtým, než mal povolenie k trvalému pobytu, a to ešte pred rozvodom manželstva. Teda

pred povolením trvalého pobytu v ČR musel mať prechodný pobyt 5 rokov a trvalý pobyt dostal dňa
9.4.2008. Býval v 2-izbovom byte s priateľkou v ČR v R., stavali spolu aj rodinný dom v ČR, ale priateľka
zomrela v marci 2013. Toho času žije v M.. V období, keď v byte nebýval, poštu si zasielal k svojej dcére.

8. Žalovaná a jej právny zástupca na pojednávaniach zotrvali na svojich vyjadreniach, navrhli, aby súd

žalobu zamietol a opakovane vzniesli námietku premlčania za obdobie od decembra 2010 do októbra
2011, ak by sa mal nárok posudzovať ako nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie podielu žalobcu
žalovanou, potom by mala platiť subjektívna 2-ročná lehota. Poukázali na to, že dňa 29.10.2013 bol
povolený vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a
žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Opakovane tvrdili, že žalobca nepreukázal,

že žalovaná v období od 12/2010 do 10/2013 užívala aj jeho spoluvlastnícky podiel a tiež poukázal
na vyjadrenie žalovanej v zápisnici v konaní sp. zn. 2C/113/2011, kde je uvedené, že žalovaný, v
prejednávanom prípade je to žalobca, mohol vstúpiť do bytu kedykoľvek, mal od neho kľúče. Žalovaná
nevymenila zámok a užívala len jednu izbu a spoločné priestory a príslušenstvo bytu. Ak by sa mal
uplatňovaný nárok posudzovať ako nárok na náhradu škody, žalobca nepreukázal, aby nemohol

užívať byt a svoj spoluvlastnícky podiel na ňom z dôvodu správania sa žalovanej, teda žalobca v
konaní nepreukázal, aby mu vznikla škoda. Žalobca mal v intenciách § 137 ods. 1 OZ právo vec
užívať a nie povinnosť užívať vec a preto mu nemohol vzniknúť nárok, ktorý si uplatňuje v tomto
konaní. Žalovaná neporušila ustanovenia § 137 OZ a v prípade, že by žalobca uplatňoval náhradu
škody, tiež vzniesla námietku premlčania 3-ročnej lehoty, keďže žalobca si uplatňuje nárok, ktorý končí

októbrom 2013. Žalovaná neužívala vec nad rámec svojho podielu, nikdy nebránila žalobcovi vstup do
nehnuteľnosti a ako je uvedené vyššie, zámky do bytu vymenila až po podpise dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k bytu. Opakovane poukázala na dohodu podpísanú obidvoma účastníkmi
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podľa ktorej medzi nimi mali byť vyporiadané všetky práva
a povinností z titulu podielového spoluvlastníctva podpísaním tejto dohody. Žalovaná zdôraznila, že

po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sa dohodli so žalobcom, že on bude užívať detskú
izbu a ona bude užívať spálňu a príslušenstvo budú užívať spoločne, a to aj kuchyňu, chodbu, WC a
kúpeľňu a tiež aj obývačku. Žalobca mal uskladnené veci v detskej izbe a žalovaná mu nebránila, aby
užíval spoločné priestory. Poprela, aby sa mu vyhrážala, že keď príde do bytu, podá na neho trestnéoznámenie, že ju znásilnil. Žalovaný si zobral všetky veci, ktoré si z bytu chcel zobrať. Byt neprenajímala
a zámky na dverách vymenila v roku 2014.

9. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkyne Y.. E. Y. z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu
súd považoval za zbytočné a nehospodárne, keďže svedkyňa mala potvrdiť, že žalovaná sa vyhrážala
žalobcovi, že podá na neho trestné oznámenie, pretože ju znásilni a z tohto dôvodu žalobca nemohol
byt užívať. Žalobca tvrdil, že tieto vyhrážky žalovanej mali byť od roku 2005 a tiež tvrdil, že od roku
2006 býval v ČR s priateľkou v R. a v byte bol niekoľkokrát v priebehu rokov 2005-2006, kľúče od bytu

dal synovi a od roku 2008 do bytu vôbec nechodil. Žalobca však nepreukázal súdu, aby na žalovanú
podal trestné oznámenie za vyhrážanie a pokiaľ by súd mal vypočuť svedkyňu ohľadom vyhrážania
žalovanej, tieto vyhrážky podľa tvrdenia žalobcu mali byť v roku 2005, ale žalobca žiadal zaplatiť úhradu
za neužívanie bytu za iné obdobie, a to od roku 2010 do roku 2013, preto súd považoval výsluch tejto
svedkyne za zbytočný a nehospodárny. Súd ešte dodáva, že žalobca tvrdil, že býval v ČR od roku 2006
s priateľkou v R. v dvojizbovom byte až do roku 2013, pričom povolenie k trvalému pobytu dostal dňa

9.4.2008 a 5 rokov predtým musel mať povolenie k prechodnému pobytu v ČR. Žalovaná na výsluchu
svedka C. V.a netrvala.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 3C/120/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2005.
Žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode XX na 3. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. 3470/4 na LV č. XXXX k. ú. L. každý v podiele 1/2 a tiež
boli aj spoluvlastníkmi podielu na spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo veľkosti uvedenej

v žalobe na pozemku parcele č. C-KN 3470/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2 a C-KN
parcele č. 3470/87 zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 na LV XXXX a tiež boli vlastníkmi
pozemku C-KN parcela č. 3877 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 spolu s garážou súp. č.
XXXX, postavenou na pozemku na LV XXXX k. ú. L. M.. Strany sporu uzavreli dohodou o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k bytu, k spoločným častiam bytu a k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie

dňa 22.8.2013 a jej dodatok č. 1 dňa 28.10.2013. Z uzavretej dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vyplýva, že účastníci tejto dohody sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
uvedených vyššie vo veľkosti 1/2 k celku na základe návrhu zo dňa 8.9.2008 na vykonanie záznamu
po zániku manželstva BSM. Na základe tejto dohody sa účastníci dohodli, že do výlučného vlastníctva
žalovanej bude patriť byt č. XX na ulici Y. v L. M., súp. č. XXXX, vo vchode XX na 3. poschodí spolu

s jeho príslušenstvom so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
tohto bytu vo veľkosti podielu 7584/353471 a spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti podielu
7584/353471 na pozemku parc. č. C-KN 3470/4, 3470/87 zapísané na LV XXXX k. ú. L. M.. Podľa
predmetnej dohody byt pozostával z troch obytných miestností a príslušenstva, ktoré tvorilo kuchyňa,
kúpeľňa, WC a pivnica č. 3, nachádzajúca sa v suteréne obytného domu. Celková výmera podlahovej

plochy bytu bola 75,84 m2. Predmetom tejto dohody bol aj pozemok parcela KN-C 3888 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 19 m2 spolu s garážou na tomto pozemku zapísanom na LV XXXX k. ú.
L. M.. Podľa tejto dohody žalovaná bola povinná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
21 540,83 eur, ktorá bola rozdielom dohodnutej sumy na vyporiadanie podielu vo výške 22 000,-- eur
a nedoplatku správcu bytu Slobyterm pripadajúcom na podiel žalobcu vo výške 459,17 eur, a to do

28.8.2013. Zároveň v čl. 4 tejto dohody prehlásili účastníci zmluvy, že uzavretím tejto dohody považujú
vyššie uvedené rozdelenie ich podielového spoluvlastníctva v rozsahu tejto dohody za vyporiadané a
nemenné.Ztohtotitulunebudúmaťvočisebežiadneinénárokyakotie,ktorésúuvedenévtejtodohode.
Vklad tejto dohody bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod č. V/1188/13 dňa 29.10.2013 a žalovaná
bola zapísaná ako výlučná vlastníčka na LV XXXX, a to garáže súp. č. XXXX a parcely 3887 a tiež ako

výlučná vlastníčka bytu č. XX, vchod č. XX, 3. poschodie bytového domu súp. č. XXXX postaveného na
par. č. 3470/4, ako aj na parcele 3470/87 v podiele 7584/353471 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu 7584/353471 k pozemku.

12. Predmetom konania je náhrada za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetnom

byte č. XX za obdobie od decembra 2010 do októbra 2013 v pomere zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, t.j. 1/2 k celku. Žalobca tvrdil, že žalovaná užívala spoločnú vec - byt č.
XX ako celok nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu až do doby uzavretia dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Žalobca uplatňoval náhradu za neužívanie bytu za 35 mesiacov po 125eurza mesiac,t.j.1/2 zosumy250,--eurzamesiac.Žalobcapredložilsúdu ponukyrealitnýchkancelárií
na prenájom 3 izbového bytu, a to z realitnej kancelárie AXIS REAL, kde bol prenájom za 3 izbový byť
byt vo výške 290,-- eur mesačne a byt mal byť voľný od 1.3.2014 (čl. 32, 45), tiež zo dňa 27.2.2014, kde

bol prenájom za 3 izbový byt v novostavbe 140,-- eur za mesiac a včítane energie 290,-- eur za mesiac
- byt voľný od 1.3.2014 (čl. 46), ako aj z realitnej kancelárie RK MAXXIMA (čl. 33), podľa ktorej bol
vložený oznam 23.8.2013 a cena za prenájom trojizbového bytu bola 300,-- eur za mesiac, z realitnej
kancelárie BAJAN - vytlačená ponuka na prenájom 2-izbového bytu dňa 26.2.2014- cena za prenájom
bytu - 280,-- eur (čl. 44). Žalobca v byte nebýval už za trvania manželstva, z bytu sa odsťahoval, pričom,

žalobca tvrdil, že v roku 2006-2006 bol v byte niekoľkokrát a od roku 2006 býval v ČR s priateľkou v
dvojizbovom byte, pričom 9.4.2008 dostal povolenie na trvalý pobyt v ČR. Žalobca tvrdil, že byt neužíval
aj z toho dôvodu, že kľúče od bytu dal synovi. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobca 5
rokov predtým, ako dostal povolenie na trvalý pobyt v ČR, musel mať povolenie na prechodný pobyt v
ČR, teda minimálne od roku 2003 musel prechodne bývať v ČR. Tvrdenie žalobcu, že byt neužíval z
toho dôvodu, že kľúče od bytu dal synovi, nebolo v konaní preukázané a ak by aj žalobca dal kľúče

od bytu synovi, nič mu nebránilo, aby tieto kľúče od neho žiadal späť. Podľa tvrdenia žalobcu od roku
2008 do bytu žalobca nechodil vôbec a byť neužíval, v ČR býval so svojou priateľkou do roku 2013,
kde spolu stavali rodinný dom. Potom, čo priateľka zomrela, sa vrátil na Slovensko a toho času žije v
M.. V konaní nebolo sporné, že žalovaná vymenila zámky od bytu až v roku 2014, t.j. až po uzavretí
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, t.j. až vtedy, keď bola zapísaná

ako výlučná vlastníčka predmetného bytu v katastri nehnuteľnosti. Tiež nebolo sporné, že žalobca mal
v byte v detskej izbe uložené svoje veci až do roku 2014, kedy si ich z bytu zobral, t.j. počas obdobia,
čo žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu č. XX. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaná detskú izbu v byte neužívala.

13. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
14. Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 136 ods. 1 OZ Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa § 137 ods. 1 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 132 ods. 1 CSP V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
19. Podľa § 132 ods. 2 CSP Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
20. Podľa § 132 ods. 3 CSP Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 150 ods. 2 CSP Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa § 153 ods. 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
24. Podľa § 185 ods. 1 CSP Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

25. Podľa § 187 ods. 1 CSP Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 191 ods. 2 CSP Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 215 ods. 1 CSP Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Podľa § 215 ods. 2 CSP Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
30. Podľa § 216 ods. 1 CSP Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.31. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Z citovaných zákonných ustanovení § 123, § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1 OZ vyplýva, že obsahom
vlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť

v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na vzťahu ku spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru k časti pokiaľ ide o užívanie spoločnej
veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločne vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady

vo forme peňažného plnenia. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedôjde k dohode užívania spoločnej veci a ak jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nemožno dospieť
k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu, o to viac taký záver neprichádza do úvahy, ak
spoluvlastnícisanadohodeužívaniadohodli.Právnymdôvodomnaužívanievecijeajvtakomtoprípade
ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach
a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom

ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka
a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe

užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia
§ 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne
kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len
podpornúpovahuaichpoužitienemožnopretorozširovaťnapráva,ktorésaopierajúoosobitnézákonné

ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo
skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec
v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda
o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z

neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z
nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).
33. Na základe uvedeného súd nemohol prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou,
týkajúcu sa subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty ohľadom bezdôvodného obohatenia vznesenú pr.
zástupcom žalovanej, keďže v prejednávanom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie a ani o náhradu

škody a žalobca si neuplatňoval ani bezdôvodné obohatenie, ani náhradu škody. V posudzovanej veci
bolo nesporne preukázané, že strany sporu v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi
dotknutejnehnuteľnosti, každývpodiele1/2kcelku.Predpokladomvznikunárokužalobcovinafinančné
vyrovnanie, t.j. nároku za neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu žalobcovi, je však skutočnosť,
že žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rozsah svojho vlastníckeho podielu na úkor žalobcu.

34. Sporné bolo tvrdenie strán ohľadom dohody týkajúcej sa užívania bytu po rozvode manželstva,
keď žalobkyňa tvrdila, že po rozvode sa dohodli na užívaní bytu, žalovaný tvrdil, že sa nedohodli. Z
vykonaného dokazovania, a to z výsluchu žalobcu však vyplýva, že tento sám odišiel sám z bytu ešte
za trvania manželstva, a to minimálne od roku 2003 musel mať povolenie na prechodný pobyt v ČR,

keďže povolenie na trvalý pobyt v ČR dostal dňa 9.4.2008 a 5 rokov predtým musel mať povolenie na
prechodný pobyt v ČR. Podľa tvrdenia samotného žalobcu býval v ČR so svojou priateľkou od roku 2006
v dvojizbovom byte v R. až do marca 2013 (čl. 97 spisu). vo veci sp. zn. 2C/63/2010 pred tunajším
súdom vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt od roku 2006 nemôže užívať, resp. neužíval s tým,
že mal počítať, že bude na neho podané trestné oznámenie, že znásilnil žalovanú. Tvrdenie žalobcu,

že žalovaná sa mu vyhrážala v roku 2005, že ak príde do bytu, ho udá za znásilnenie, pre rozhodnutie
v posudzovanej veci súd považoval za bezpredmetné a nepravdepodobné, a to aj z toho dôvodu, že
v konaní vedenom pred tunajším súdom sp. zn. 2C/63/2010, kde žalobca bol žalovaný z dôvodu, že
neplatil náklady na opravy bytu a poistné, žalobca do zápisnice súdu uviedol, že predmetný byt od roku
2006 neužíval s tým, že mal počítať, že bude na neho podané trestné oznámenie, že znásilnil žalovanú.

Ak by sa mu totiž žalovaná skutočne takto vyhrážala, bolo to podľa tvrdenia žalobcu v roku 2005, resp. v
roku 2006 a žalovaný mal podľa názoru súdu oznámiť túto skutočnosť polícii a podať na žalovanú trestné
oznámenie, čo však neurobil. Súd tiež poukazuje na to, že ak by sa žalovaná aj bola žalobcovi vyhrážala
v roku 2005, resp. v roku 2006 a ak by aj taká skutočnosť bola preukázaná, súd pri rozhodovaní na tútoskutočnosť by nemohol prihliadnuť, keďže žaloba sa týka náhrady za neužívanie bytu za obdobie od
decembra 2010 do októbra 2013 a nie za obdobie rokov 2005-2006 a keďže žalobca tvrdil, že do bytu od
roku 2006, resp. 2008 vôbec nechodil, preto v žalovanom období sa mu žalovaná ani nemohla vyhrážať

tým, že ho udáva na polícii za znásilnenie. Žalobca teda nepreukázal, aby sa mu žalovaná v žalovanom
období akýmkoľvek spôsobom vyhrážala a aby z toho dôvodu byt nemohol užívať. Tvrdenie žalovaného,
že nemal kľúče od bytu, keďže ich dal synovi a preto byt nemohol užívať, súd nemohol zobrať do úvahy,
pretože žalobcovi nič nebránilo, aby žiadal od syna kľúče späť, ak by chcel byt skutočne užívať. Súd
opakovane uvádza, že žalovaná užívala v trojizbovom byte 1 izbu - spálňu a príslušenstvo - kuchyňu,

WC, chodbu a kúpeľňu a pivnicu, ale neužívala detskú izbu, v ktorej mal uskladnené svoje veci žalobca.
Žalobca byt neužíval preto, že sa minimálne od roku 2003 zdržiaval v ČR, resp. od roku 2006 býval v ČR
s priateľkou až do roku 2013. Žalovaná nebránila žalobcovi, aby užíval svoj podiel v byte, t.j. aby okrem
detskej izby užíval aj príslušenstvo bytu - kuchyňu, WC, kúpeľňu a spoločné priestory patriace k bytu,
keďže nevymenila zámky od bytu až do uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
bytu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal, aby žalovaná užívala byt nad rozsah

svojho spoluvlastníckeho podielu. K uzavretiu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu
došlo dňa 22.8.2013 a jej dodatku č. 1 dňa 28.10.2013, ale žalobca si zobral veci, ktoré mal uskladnené
v byte, v roku 2014, t.j. až po uzavretí tejto dohody a potom, čo žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu. Súd považoval tvrdenie žalovanej, že vymenila zámky v byte až v roku 2014, t.j. až
po uzavretí dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, za pravdivé, keďže toto tvrdenie

žalovaný nepoprel.

35. Na základe uvedeného súd nemohol žalobe vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal, resp.
nešpecifikoval, v akom rozsahu nad svoj spoluvlastnícky podiel žalovaná užívala byt, keďže v konaní
bolo jednoznačne preukázané, že neužívala detskú izbu, v ktorej mal uskladnené veci žalobca a užívala

1 izbu - spálňu a príslušenstvo bytu.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi stranami konania nedošlo k dohode o náhrade
za užívanie bytu žalovanou. Súd dodáva, že z dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
vyplýva, že celková výmera podlahovej plochy bytu bola 75,84 m2. Byt pozostáva z troch miestností a
príslušenstva - chodby, WC, kúpeľne a kuchyne a pivnice č. 3. Žalobca v konaní nepreukázal, aká bola

výmera jednotlivých obytných miestností, teda aká bola výmera spálne, detskej izby, obývačky a aká
bolavýmerapríslušenstva-kuchyne,WC,kúpeľneachodby.Výmerabytupripadajúcanapodielžalobcu
1/2 v byte z celkovej výmery bytu, resp. na podiel žalovanej by predstavovala včítane príslušenstva
výmeru 37,92 m2, avšak je potrebné zdôrazniť, že príslušenstvo bytu by bolo potrebné odpočítať
od obytných miestností, resp. výmeru príslušenstva bytu zohľadniť pri výmere pripadajúcej na podiel

žalobcuvbyte.Žalobcanepreukázal,vakejvýmerežalovanáužívalabytnadsvojspoluvlastníckypodiel.
Podľa názoru súdu je tiež účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobcu v tom, že nemohol zistiť, aký bol
nájom obdobných nehnuteľností v meste L. v rokoch 2010 - 2013 a preto vychádzal z ponúk realitných
kancelárii, a to len z 1 ponuky zo dňa 23.8.2013 (300,-- eur) a ostatné ponuky sa týkali roku 2014
(280,-- eur, resp. 290,-- eur) a žalobca nezdôvodnil, na základe čoho si stanovil a uplatňoval náhradu

za neužívanie bytu vo výške 125,-- eur, t.j. 1/2 zo sumy 250,-- eur mesačne, keďže ani v 1 ponuke
z realitných kancelárií takáto suma 250,-- eur za prenájom bytu nebola žalobcom súdu predložená. V
tejto súvislosti súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania v konaní sp. zn. 2C/113/2011, kde žalobca
vystupoval ako žalovaný a žalovaná ako žalobkyňa, ktorá si v tomto konaní 2C/113/2011
voči nemu uplatňovala náhradu za jednotlivé opravy v bytovom dome, za poistenie domácnosti, za

domový odpad a mesačné náklady, tykajúce sa prevádzky bytového domu. V konaní 2C/113/2011
žalobca predložil vyjadrenie firmy EVEREST real Estate, s.r.o., Spišská Nová Ves dňa 18.11.2011, k
predpokladanej trhovej cene za prenájom nehnuteľnosti 3-izbového bytu v k. ú. L. M. (čl. 126 spisu
2C/113/2011), v ktorom je uvedené, že obvyklá cena nehnuteľnosti v regióne a v lokalite je 90,-- eur bez
energií. V konaní 2C/113/2011 žalobca na základe tohto potvrdenia uplatnil voči žalovanej sumu 45,--

eur ako náhradu za neužívanie bytu za každý kalendárny mesiac, resp. ako bezdôvodné obohatenie
za obdobie 2 roky spätne, t.j. za obdobie od 9.1.2010 do 9.1.2012 ( čl. 128 spis 2C/113/2011), teda
spolu žiadal zaplatiť sumu 1 060,-- eur , čo súd posúdil ako jeho obranu. Žalobca si už v tomto konaní
uplatňoval náhradu za neužívanie bytu (resp. bezdôvodné obohatenie) vo výške 45,-- eur mesačne aj
za obdobie, za ktoré si uplatňuje v tomto konaní - t. j. za obdobie od decembra 2010 do 9.1.2012 a

potvrdenie firmy EVEREST real Estate, s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2011 ohľadom trhovej
ceny prenájmu 3-izbového bytu v Starej Ľubovni, predložené v spise 2C/113/2011, bolo
vystavené v období, za ktoré žalobca aj v prejednávanom prípade uplatňuje náhradu za neužívanie
bytu, keďže si ho uplatňuje aj za rok 2011. V prejednávanom prípade žalobca však nepredložil súduuvedené potvrdenie realitnej kancelárie zo dňa 18.11.2011, kde je uvedená trhová cena za prenájom
nehnuteľností v meste Stará Ľubovňa 45,-- eur, ale v tomto konaní si uplatňuje náhradu za neužívanie
bytu vo výške 250,-- eur, t. j. 5 násobne vyššiu, ako v konaní sp. zn. 2C/113/2011 a odôvodňuje to

ponukou realitných kancelárii už z obdobia ku 1.3.2014, resp. v jednom prípade zo dňa 23.8.2013.
Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že takto uplatňovanú náhradu za neužívanie bytu nie je možné
považovať za ekvivalentnú peňažnú náhradu. V zmysle judikatúry súdov totiž za ekvivalentnú peňažnú
náhradu za neužívanie bytu možno považovať sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote nájmu, teda
obvyklý nájom pri obdobných nehnuteľnostiach v tejto lokalite, ktorý by za užívaný priestor musel

takto užívajúci zaplatiť za predpokladu, žeby neužíval plochu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu
spoluvlastníka. Žalobca v konaní nepreukázal, aká by bola ekvivalentná náhrada za užívanie bytu v
žalovanom období, t. j. aký bol prenájom za obdobný 3-izbový byt v meste L. M. v žalovanom období
od decembra 2010 do októbra 2013. Ponuky realitných kancelárií, predložených žalobcom v spise sa
netýkajú žalovaného obdobia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ekvivalentnej peňažnej
náhrady a nepreukázal súdu, aká by bola všeobecná hodnota nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu

v 3-izbovom byte v meste L. M. v žalovanom období, t. j. v období od decembra 2010 do októbra 2013,
preto súd z týchto dôvodov žalobu zamietol. Súd dodáva, že ak by zobral do úvahy ponuku realitnej
kancelárie zo dňa 23.8.2013, išlo by len o obdobie od 23.8.2013 do 29.10.2013, t. j. dovtedy, kým nebol
vykonaný zápis dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ale ani za
toto obdobie žalobca nepreukázal, či žalovaná užívala byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu

a v akom rozsahu, resp. v akej výmere užívala byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho pomeru, preto
aj za toto obdobie súd žalobu zamietol.

36. Súd zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že v dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k bytu č. XX uzavretej stranami sporu dňa XX.X.XXXX v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 28.10.2013

žalobca aj žalovaná v čl. IV vyhlásili, že uzavretím tejto dohody považujú vyššie uvedené rozdelenie
ich podielového spoluvlastníctva v rozsahu tejto dohody za vyporiadané a nemenné a tiež prehlásili,
že z dôvodu, podielového spoluvlastníctva nebudú mať v budúcnosti voči sebe žiadne iné nároky ako
tie, ktoré sú uvedené v tejto dohode. Tiež v zmysle čl. III. bod 1 sa dohodli, že predmetný byt bude vo
výlučnomvlastníctvežalovanej,ktorá vzmyslečl.III.bod2dohodymalavyplatiťžalobcovinavyrovnanie

jeho podielu sumu 22 000,-- eur, ale účastníci dohody sa dohodli na tom, že žalovaná zaplatí z tejto
sumy nedoplatok žalobcu správcovi bytu SLOBYTERM vo výške 459,17 eur a zvyšnú sumu 21 540,83
eur v zmysle čl. III. bod 3 žalovaná vyplatí žalobcovi do rúk právneho. zástupca žalobcu JUDr. Andreja
Patakyho, ktorý ju vyplatí žalobcovi v lehote 3 pracovných dní od predloženia výpisu z LV po vykonaní
zmeny v zmysle tejto dohody.

37. Z uvedeného vyplýva, že predmetom tejto dohody a jej dodatku č. 1 bolo vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k bytu, jeho príslušenstvu, k pozemkom, ku garáži a tiež predmetom vyporiadania
boli aj všetky nároky, ktoré mali žalobca a žalovaná navzájom medzi sebou z dôvodu podielového
spoluvlastníctva bytu do dňa uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čoho

dôkazom je prehlásenie žalobcu aj žalovanej v čl. IV predmetnej dohody, v ktorom aj žalobca vyhlásil, že
uzavretím tejto dohody považuje vyššie uvedené rozdelenie ich podielového spoluvlastníctva v rozsahu
tejto dohody za vyporiadané a nemenné a tiež prehlásil, že z dôvodu, podielového spoluvlastníctva
nebude mať v budúcnosti voči žalovanej žiadne iné nároky ako tie, ktoré sú uvedené v tejto dohode.
Súd je toho názoru, že predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielové spoluvlastníctva bol

aj nárok, ktorý si v prejednávanom prípade uplatňuje žalobca ako náhradu za neužívanie bytu za
obdobie od decembra 2010 do októbra 2013, t. j. za obdobie, keď bol žalobca a aj žalovaná podielovým
spoluvlastníkom bytu, každý v podiele 1/2, preto súd žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.
Konanie žalobcu, ktorým si uplatňuje v tomto konaní nárok vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva
s poukazom na uzavretú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a osobitne na čl.

IV tejto dohody, súd považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. v rozpore s § 3 od.
1 OZ, podľa ktorého Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Súd je toho názoru, že v rozpore s dobrými mravmi je konanie žalobcu, keď na jednej strane
v dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu a ostatným nehnuteľnostiam uzavretej dňa

22.8.2013 vyhlásil, že uzavretím dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu sa považuje
rozdelenie podielového spoluvlastníctva medzi ním a žalovanou uzavretím dohody za vyporiadané a
nemenné a tiež v čl. IV dohody prehlásil, že z titulu podielového spoluvlastníctva k bytu nebude mať
voči žalovanej žiadne iné nároky, ako tie, ktoré sú uvedené v tejto dohode a necelé 2 mesiace po zápisevkladu tejto dohody do katastra nehnuteľnosti (zápis dňa 29.10.2013), podáva dňa 17.12.2013, na súd
žalobuozaplatenieúhradyzaneužívaniebytuzaobdobie3rokyspätnedozadu,t.j.zaobdobie,kedybol
podielovým spoluvlastníkom bytu v podiele 1. Takému konaniu žalobcu nemôže súd poskytnúť právnu

ochranu aj s poukazom na čl. IV dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a preto súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaná

bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.