Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212471
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112212471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: Q.. Š. L. V. P. Á.
D. G. Š. , Q. Y. Č.. XX, zastúpený JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom v Bratislave,
Karloveská č. 3154/6C, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica,
Lazovná č. 63, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného

platu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
3. decembra 2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. decembra 2014, č.k. 25
Cpr 3/2012-169, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec mu v rozsahu
zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 3.12.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, návrh zamietol. Ním
sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo
dňa 24.11.2010 zo strany odporcu, a na to nadväzujúceho určenia, že štátnozamestnanecký pomer
medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Žiadal tiež náhradu funkčného platu v sume 79.684,83
€ za obdobie 9 mesiacov počnúc dňom 1.3.2012 do času, keď mu odporca umožní pokračovať v
práci, alebo súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodil, že u odporcu pracoval

vo funkcii samostatný radca - kontrolór na oddelení kontroly, s pravidelným miestom vykonávania
štátnej služby - Daňový úrad Nitra I. Dodatkom č. 1 k služobnej zmluve ho odporca s účinnosťou od
21.4.2011 zaradil mimo činnej štátnej služby a následne mu odporca dňa 19.12.2011 doručil výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru č.j. I/127/122562/11/Peka, v ktorej mu oznámil, že rozhodnutím
generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120,
bude dňom 31.12.2011 zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre neho iné
vhodné miesto. Navrhovateľ s predmetnou výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru nesúhlasil,

považoval ju za neplatnú, keďže z informácií o vyhlásených výberových konaniach mal
vedomosť o voľných pracovných pozíciách kontrolór, ktoré mu odporca neponúkol, a teda si nesplnil
voči nemu ponukovú povinnosť. V priebehu konania zmenil návrh na začatie konania so súhlasom
súdu tak, že od odporcu žiada 1/ zaplatiť zadržiavanú mzdu v období od 21.4.2011 do 29.2.2012 v
celkovej sume 5.647,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 5.647,44 € od
21.4.2011 do 29.2.2012, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ určiť neplatnosť výpovede

zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011 a určiť, že štátnozamestnanecký pomer medzi
navrhovateľom a odporcom naďalej trvá, 3/ titulom náhrady funkčného platu navrhol uložiť odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 79.684,83 € od 1.3.2012 za obdobie 9 mesiacov,spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 79.684,83 € od 1.3.2012 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa ďalej pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 23.10.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-156,
keďže navrhovateľ rozšíril návrh v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady funkčného platu a žiadal

zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 87.877,53 € od 1.3.2012 do 1.12.2012 spolu s úrokom
z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 87.877,53 € od 1.3.2012 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2.6.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-106, vylúčil na samostatné konanie
návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zadržiavanej mzdy v období od 21.4.2011 do

29.2.2012 v sume 5.647,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 5.647,44 € od
21.4.2011 do 29.2.2011, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže tento návrh sa netýkal
a nesúvisel s nárokmi v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.
Napokon uznesením zo dňa 14.8.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-135, súd prvého stupňa nepripustil zmenu
návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 562,07 € titulom náhrady škody.
Predmetom tohto súdneho konania tak zostalo určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru a náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.1991 navrhovateľ pracoval u
zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Nitra vo funkcii vedúci odborný referent s miestom výkonu práce

Daňový úrad Vráble. Na základe dohody zo dňa 14.2.2000 o zmene obsahu pracovnej
zmluvy navrhovateľ začal s účinnosťou od 14.2.2000 vykonávať prácu kontrolóra s miestom výkonu
práce na Daňovom úrade Nitra I. Rozhodnutím zo dňa 26.7.2002 služobný úrad Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky vymenoval navrhovateľa s účinnosťou od 1.8.2002 do dočasnej štátnej
služby, vo funkcii samostatný radca, rozhodnutím zo dňa 17.11.2004 s účinnosťou od 17.11.2004 bol

navrhovateľ zaradený do stálej štátnej služby, odbor štátnej služby financie, do funkcie samostatný
radca. Rozhodnutím zo dňa 17.2.2006, č. I/122/12625/06/Ian, s účinnosťou od 1.3.2006 bol navrhovateľ
trvale preložený na štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca - kontrolór, na oddelení
kontroly Daňového úradu Nitra I, odbor štátnej služby - financie, s pravidelným miestom výkonu štátnej
služby na Daňovom úrade Nitra I, čím sa mu zmenil i opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. K

najnáročnejším činnostiam, ktoré mal navrhovateľ vykonávať, patrilo samostatné odborné spracúvanie
rozhodnutí, kontrolná činnosť a rozhodovanie na druhom stupni správneho
konania, pričom v rámci najnáročnejších činností bol navrhovateľ zodpovedný za komplexné a iné
kontroly dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov u daňových subjektov,
vystavovanie a evidovanie dokumentov v APV DIS, prípravu podkladov k odvolacím konaniam po

vykonanej kontrole, vyhľadávaciu činnosť a ostatné činnosti, ako bolo miestne zisťovanie za účelom
preverenia dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov, používanie EPR pri evidencii
príjmov za účelom preverovania dožiadaní od iných správcov dane a iných orgánov, ako aj za výkon
iných činností podľa pokynov a nariadení predstaveného.

Navrhovateľ bol v súlade s § 42 a § 32 ods. 1 písm. i/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaradený s účinnosťou od 21.4.2011 mimo
činnej štátnej služby z dôvodu, že bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu; uznesením
vyšetrovateľa Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 11.4.2011,
ČVS: PPZ-175/BPK-S-2009, bol obvinený z pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že T. K. J. I.. L. Š. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenej dobe najneskôr
do 27.9.2010 v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neoprávneným čerpaním
nadmerných odpočtov DPH, zabezpečili podnikateľský subjekt - fyzickú osobu I.. J. L.Ú., s ktorou sa I.. L.
Š. dohodol na tom, že v mene jej podnikateľského subjektu si uplatnia neoprávnene nadmerný odpočet

DPH z dodávateľských faktúr, ktoré jej oni zabezpečia a po vyplatení nadmerného odpočtu
sa so získanými finančnými prostriedkami rozdelia. Následne požiadali navrhovateľa ako pracovníka
Daňového úradu Nitra I, kde bol podnikateľský subjekt - fyzická osoba I.. J. L., registrovaný
ako platca DPH o preverenie tohto subjektu z hľadiska vhodnosti čerpania nadmerného odpočtu DPH
vo vyššej čiastke, čo navrhovateľ preveril v evidenciách daňového úradu, zároveň im prisľúbil

byť nápomocný radami, aj po podaní daňového priznania, v prípade vykonávania daňovej kontroly alebo
miestneho zisťovania. Navrhovateľ predmetné rozhodnutie osobne prevzal dňa 21.4.2011.Rozhodnutím zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej
republikyvsúladesoschválenouvnútornouorganizácioudaňovéhoriaditeľstvaaplatnýmorganizačným
poriadkom daňových orgánov rozhodol o schválení zrušenia špecifikovaných štátnozamestnaneckých

miest, okrem iného i miesta s č. 3690 na Daňovom úrade Nitra I, oddelení kontroly, ktoré zastával
navrhovateľ,kudňu31.12.2011, stým,žeuložilriaditeľkeosobnéhoúraduzabezpečiťvykonanie
všetkých úkonov súvisiacich so zrušením štátnozamestnaneckých miest a oznámiť tieto zmeny aj
vedúcim zamestnancom. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená v oznámení o organizačnej
zmene zo dňa 24.11.2011, keďže navrhovateľ na predchádzajúci list služobného úradu zo dňa

25.10.2011, č. I/127/112566/11/Peka, aby kontaktoval zamestnankyne osobného úradu a dohodol sa s
nimi na termíne prerokovania organizačných zmien, nereagoval. Služobný úrad navrhovateľovi zároveň
oznámil, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol trvale
preložiť.Navrhovateľprevzaloznámenieoorganizačnejzmenezodňa24.11.2011spolusvýpoveďouzo
dňa24.11.2011,č.I/127/122562/11/Peka,dňa19.12.2011.Výpoveďzoštátnozamestnaneckéhopomeru
bola navrhovateľovi daná podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu vyplývajúceho

z ustanovenia § 47 písm. b/ zákona, t.j. zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa v
dôsledku rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120; služobný úrad pre
navrhovateľa nemal iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Štátnozamestnanecký pomer sa mal
skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Listom zo dňa 20.1.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil,

žesanaďalejcítibyťzamestnancomštátnejfinančnejsprávy,konanieodporcupovažujezaneobjektívne
a necitlivé voči jeho osobe, a preto trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával.

Po zmene štátnozamestnaneckého pomeru si navrhovateľ doplnil vzdelanie štúdiom na vysokej škole;
dňa 25.6.2010 promoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na pedagogickej fakulte, odbor

technológia vo vzdelávaní. Jeho práca u odporcu spočívala najmä v kontrole daní, pracoval na
úseku kontroly, na oddelení výberových daňových kontrol, pričom v roku 1993 bol "prepožičaný" na
funkciu krajského metodika štátneho dozoru. Pokiaľ išlo o samotné skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou mal navrhovateľ za to, že odporca nemal dať prednosť zamestnancom v
dočasnej štátnej službe, keďže on sám vykonával stálu štátnu službu. Odporca disponoval voľnými

štátnozamestnaneckými miestami, na ktoré vyhlásil výbery, a tieto mu neponúkol, čím hrubo porušil
zákon a jeho diskriminoval. Výpoveď zo dňa 24.11.2011 zo štátnozamestnaneckého
pomeru považoval za neplatnú z dôvodu, že 1/ ju odporca s ním neprerokoval, 2/ odporca si nesplnil
svoju ponukovú povinnosť, nakoľko mu neponúkol štátnozamestnanecké miesta, osobitne v
súvislosti s ktorými vyhlásil výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20. Navrhovateľ mal

pritom záujem obsadiť tieto miesta a na ich obsadenie spĺňal i príslušné kvalifikačné predpoklady.
Odporca bol zároveň povinný v rámci ponukovej povinnosti ponúknuť mu i štátnozamestnanecké miesto
obsadené I.. L. F., ktorá pracovala vo funkcii kontrolór daní na Daňovom úrade Nitra I. Miesta v dočasnej
štátnej službe treba považovať za voľné štátnozamestnanecké miesta z pohľadu stálej štátnej služby,
na ktoré sa tiež vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Odporca mu mal teda ponúknuť akékoľvek

voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré mal k dispozícii.

Odporca mal za to, že navrhovateľ bol dôvodne zaradený mimo činnej štátnej služby, keďže mu
sám dňa 15.4.2011 oznámil obvinenie z trestného činu napomáhania k trestnej činnosti, čím si splnil
svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z.; dňa

18.4.2011 obdržal uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 11.4.2011, ČVS: PPZ-175/BPK-
S-209, z ktorého vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie za pomoc k zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods.
4 Trestného zákona. Vzhľadom na zaradenie navrhovateľa do funkcie kontrolóra daní, hlavnú náplň
činnosti daňového úradu, ktorou je správa daní a nadväzne na predmet trestného stíhania, postupoval v

súlade so zákonom, keď navrhovateľa dňom 21.4.2011 zaradil mimo činnej štátnej služby, na ktorý úkon
nebol potrebný súhlas navrhovateľa. Navrhovateľ od toho času mu neoznámil skutočnosti, prípadne
nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal dôvody zániku jeho zaradenia mimo činnej štátnej
služby. Mal záujem prejednať s navrhovateľom organizačnú zmenu, za ktorým účelom vyslal dňa
25.10.2011 troch zástupcov služobného úradu do miesta trvalého bydliska navrhovateľa, ktorí však

navrhovateľa nezastihli, a preto ho vyzval listom zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/Peka, aby
sa kontaktoval s osobným úradom a dohodol si termín prerokovania organizačnej zmeny. Keďže
navrhovateľ zostal pasívny, písomne mu oznámil existenciu organizačnej zmeny, že služobný úrad nemá
pre neho žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto a dňa 19.12.2011 mu doručil výpoveď zoštátnozamestnaneckého pomeru. V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadne jeho nadbytočnosti
vo väzbe na interné výberové konania odporca nepoprel, že v období od mesiaca september 2011 do
mesiaca marec 2012 skutočne vyhlásil výbery, avšak na také štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli

v predchádzajúcom období obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe; nešlo teda o
voľné štátnozamestnanecké miesta. V čase dania výpovede navrhovateľovi nemal žiadne voľné
štátnozamestnanecké miesto, ktoré by bolo pre navrhovateľa vhodné a zároveň nemal ani iné voľné
štátnozamestnanecké miesta; v súvislosti so zaradením navrhovateľa mimo činnej štátnej služby ani
nemal ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi. Odporca ďalej namietal nárok navrhovateľa na náhradu

funkčného platu, keď navrhovateľ žiadal 1/ výplatu rozdielu medzi jeho funkčným platom pred zaradením
mimo činnej štátnej služby v sume 880,-- € a reálne vyplácanou sumou 530,-- €, ktorá však nesúvisí s
neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, 2/ priznanie náhrady funkčného
platu v sume 8.853,87 €, nezohľadňujúc pritom zaradenie mimo činnej štátnej služby, z dôvodu ktorého
mu odporca vyplácal len 40 % funkčného platu, t.j. sumu 350,-- €. Štátnozamestnanecké miesto
navrhovateľa bolo zrušené rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 71/2011/120, a v čase dania výpovede

navrhovateľovi neevidoval žiadne voľné a zároveň vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mu
ponúkol. Síce vyhlásil viaceré výbery na obsadenie štátnozamestnaneckých miest, avšak tieto boli
vyhlásené na miesta, v tom čase obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, a teda
len v súvislosti s týmito miestami sa odporca rozhodol obsadiť ich formou výberu, nie trvalým preložením,
ako to má na mysli ustanovenie § 21 zákona č. 400/2009 Z. z. Pokiaľ išlo o navrhovateľom

označené výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, tieto vyhlásil
dňa 20.1.2012, keďže išlo o obsadenie štátnozamestnaneckých miest vytvorených v štruktúre orgánov
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva dňom 1.1.2012 rozhodnutím prezidenta Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/2012/1010000 o vytvorení štátnozamestnaneckých
miest a miest vo výkone práce vo verejnom záujme, ktoré boli v tom čase obsadené zamestnankyňami

v dočasnej štátnej službe; výbery sa vzťahovali k štátnozamestnaneckým miestam pod č. 2678 (V
2012/1/20), č. 2650 (V 2012/2/20) a č. 2740 (V 2012/3/20). Štátnozamestnanecké miesto pod č. 2678, vo
funkcii odborný radca, kontrolór na oddelení daňovej kontroly 3, Daňového úradu Nitra, bolo obsadené
I.. P. B., štátnozamestnanecké miesto pod č. 2650, vo funkcii samostatný radca, kontrolór na oddelení
daňovej kontroly 1, Daňového úradu Nitra bolo obsadené I.. S. B., štátnozamestnanecké miesto pod č.

2740, vo funkcii radca, správca II, na oddelení správy daní 4, pobočky Daňového úradu Komárno bolo
obsadené B. R.. Ani štátnozamestnecké miesto I.. L. F. nemohol navrhovateľovi ponúknuť, hoci išlo o
miesto odborného radcu na Daňovom úrade Nitra I (štátnozamestnanecké miesto č. 3709), pretože ho
I.. L. F. obsadila dňa 1.10.2011 vymenovaním do stálej štátnej služby. Za vhodné štátnozamestnanecké
miesto považoval len reálne voľné miesto, teda také, ktoré nebolo obsadené ani štátnym zamestnancom

v dočasnej štátnej službe. Odporca v súvislosti s miestami obsadenými zamestnancami v dočasnej
štátnej službe vyhlásil v období od 31.10.2011 do 15.11.2011 výbery na obsadenie týchto miest,
pričom výbery prebiehali v období od 24.11.2011 do 20.12.2011 a boli úspešné. V dôsledku zaradenia
navrhovateľa mimo činnej štátnej služby, odporca voči nemu ani nemal ponukovú povinnosť, pretože
počas trvania zaradenia mimo činnej štátnej služby ho nemohol zaradiť na iné štátnozamestnanecké

miesto, a to ani preložením.

Rozsudok odôvodnil ustanovením § 125, § 5 ods. l, § 16 ods. l, § 17 ods. l, § 42 ods. l, § 46 ods. l písm.
b/, § 47 písm. b/, § 49 ods. l písm. a/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 61 ods. l, ods. 2, § 77 Zákonníka práce. Skutkovo dôvodil tým, že výpoveď spĺňa

formálne náležitosti: 1. písomná forma, 2. doručenie výpovede do vlastných rúk druhému účastníkovi, 3.
dostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Osobitne z
obsahuprávnehoúkonuodporcujezrejmé,ževýpovedipredchádzalozrušenieštátnozamestnaneckého
miesta v dôsledku rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120,
na základe ktorého, okrem iného, došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta samostatný radca

- kontrolór, oddelenie kontroly, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby na Daňovom úrade
Nitra I, obsadené navrhovateľom. Súd mal za to, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
bol dostatočne špecifikovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, z akého konkrétneho dôvodu
odporca prikročil k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom. Zostalo nepochybné,
že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 19.12.2011, počnúc

dňom 1.1.2012 začala navrhovateľovi plynúť výpovedná doba 2 mesiacov, ktorej koniec pripadol
na 28.2.2012. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru na súd dňa 24.4.2012, t.j. v prekluzívnej dobe stanovenej v § 77 Zákonníka práce (v spojení
s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.). Navrhovateľ považoval výpoveď za neplatnú z dôvodu, že 1/ odporcas ním predmetnú výpoveď zo dňa 24.11.2011 neprerokoval, 2/ odporca si nesplnil svoju ponukovú
povinnosť a navrhovateľovi neponúkol ako vhodné a voľné štátnozamestnanecké miesta tie, na ktoré
vyhlásil následne výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20 a neponúkol mu

ani štátnozamestnanecké miesto obsadené I.. L. F., resp. miesta v dočasnej štátnej službe. V prípade
navrhovateľa bol naplnený predpoklad zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, a to rozhodnutím
generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, v zmysle ktorého generálny riaditeľ schválil
dňom 31.12.2011 zrušenie bližšie označených a špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem
iného, i štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa pod č. 3690 a uložil riaditeľke osobného úradu

zabezpečiť všetky úkony súvisiace so zrušením štátnozamestnaneckých miest a zmeny oznámiť
i vedúcim zamestnancom. Navrhovateľ bol preukázateľne oboznámený s obsahom rozhodnutia
generálneho riaditeľa, v časti týkajúcej sa zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ktorá
skutočnosť vyplýva z listu odporcu s názvom Oznámenie o organizačnej zmene zo
dňa 24.11.2011, ktorý navrhovateľ prevzal spolu s výpoveďou zo dňa 24.11.2011. Pokiaľ išlo o ponuku
vhodného štátnozamestnaneckého miesta, súd prvého stupňa vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry,

a síce, že z hľadiska dodržania ponukovej povinnosti zamestnávateľa (osobného úradu), je významné
jedine to, či tento disponoval voľnými pracovnými miestami v okamžiku dania výpovede, t.j. nie pred tým,
ale ani po tomto období (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo 1369/2001).
Navrhovateľ, na ktorého sa v rámci kontradiktórneho súdneho konania vzťahuje tak bremeno tvrdenia,
ako aj dôkazné bremeno, označil v rámci odôvodnenia skutkových tvrdení o porušení ponukovej

povinnosti odporcu štátnozamestnanecké miesta, ktoré mali byť v čase dania výpovede voľné a mali
mu byť ako vhodné ponúknuté. Išlo o štátnozamestnanecké miesta, na ktoré odporca vyhlásil výbery
pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, a tieto sa vzťahovali na funkcie: 1. odborný radca -
kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie daňovej kontroly 3;
samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie

daňovej kontroly 1, na ktoré pozície splnil kvalifikačný predpoklad, a to dosiahnutie vysokoškolského
vzdelania 1. stupňa; radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar
pobočka Daňový úrad Komárno, oddelenie správy daní 4, s kvalifikačným predpokladom úplné stredné
vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, ktorá pozícia bola dokonca
nižšou, akú zastával pôvodne navrhovateľ, a preto by splnil kvalifikačný predpoklad i na obsadenie

tohto štátnozamestnaneckého miesta. Navrhovateľom označené štátnozamestnanecké miesta odborný
radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej kontroly 3;
samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej
kontroly 1; radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, na pobočke Daňového úradu Komárno, oddelenie
správy daní 4, v súvislosti s ktorým odporca vyhlásil výbery pod V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V

2012/3/20, v čase dania výpovede štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľovi (24.11.2011) neboli
vytvorené a po ich vytvorení dňom 1.1.2012 boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe,
z dôvodu ktorého nemohli byť navrhovateľovi ponúknuté ako voľné. Keďže súd nemal za preukázané
splnenie predpokladu existencie označených štátnozamestnaneckých miest ako voľných, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa posudzovaním ich vhodnosti pre navrhovateľa z hľadiska jeho

kvalifikácie. V čase dania výpovede odporca nedisponoval žiadnym voľným a zároveň vhodným
štátnozamestnaneckým miestom pre navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s navrhovateľom
namietanou existenciou voľných štátnozamestnaneckých miest v dočasnej štátnej službe, ktoré mu mal
odporca ponúknuť, s poukazom na prehľad miest obsadených zamestnancami v dočasnej štátnej službe
ku dňu 24.11.2011, ktorý založil do spisu odporca. Z odporcom predloženého prehľadu vyplýva,

že v čase dania výpovede navrhovateľovi nedisponoval voľnými miestami v dočasnej štátnej službe,
ktoré by navrhovateľovi mohol ponúknuť, keďže jednotlivo označené štátnozamestnanecké miesta boli v
obdobíod1.6.2011do1.9.2011postupneobsadzovanézamestnancamizaradenýmidodočasnejštátnej
služby a až následne na ne odporca vyhlásil výbery; nešlo teda o štátnozamestnanecké
miesta voľné. Súd v tomto smere poukázal aj na dôvodovú správu zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle

ktorej sa za voľné štátnozamestnanecké miesto považuje také miesto, na ktorom nikto, teda žiaden
zamestnanec, nevykonáva štátnu službu. Z citovaného zákona pritom nepochybne vyplýva, že štátna
služba sa z hľadiska svojho druhu vykonáva buď ako stála alebo ako dočasná štátna služba, pričom ide
o rovnocenné štátne služby v zmysle § 5 zákona č. 400/2009 Z.z., s totožným obsahom, len s
určitým obmedzením z hľadiska času, keď dočasná štátna služba trvá len po dobu určitú. Podľa mienky

súdu by sa za voľné štátnozamestnanecké miesto mohlo považovať len také miesto, ktoré by nebolo
obsadené žiadnym štátnym zamestnancom vykonávajúcim či už stálu alebo dočasnú štátnu službu.Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu mal odporca ponúknuť i štátnozamestnanecké miesto I.. L. F., ktorá
vykonávala funkciu odborný radca, kontrolór, na Daňovom úrade Nitra I, toto miesto nebolo voľným
štátnozamestnaneckým miestom, keďže ho I.. L. F. obsadila dňa 1.10.2011 vymenovaním

do stálej štátnej služby po absolvovaní výberu. Navrhovateľ tieto skutočnosti nerozporoval.
Štátnozamestnanecké miesto I.. L. F. preto nemohlo byť považované za voľné štátnozamestnanecké
miesto, vo vzťahu ku ktorému by sa vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Navrhovateľ teda
nepreukázal existenciu voľného a zároveň pre neho vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré
mu mal odporca ponúknuť v rámci splnenia ponukovej povinnosti.

Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu, podľa ktorej sa vzhľadom na zaradenie navrhovateľa mimo
činnej štátnej služby na neho nevzťahovala ponuková povinnosť. Zo žiadneho ustanovenia zákona
č. 400/2009 Z.z. nevyplýva vyňatie odporcu spod ponukovej povinnosti v prípade zaradenia štátneho
zamestnanca, s ktorým ukončuje štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 47 ods. 1 písm. b/,
mimo činnej štátnej služby. Napokon i ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. predpokladá

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto len za predpokladu,
že nie je zrušené a štátny zamestnanec by sa nedohodol so služobným úradom inak. Ponuková
povinnosť odporcu ako služobného úradu platila i vo vzťahu k navrhovateľovi, postavenému mimo
činnej štátnej služby. Zároveň však samotné postavenie navrhovateľa mimo činnej štátnej služby nebolo
prekážkou dania výpovede, keď ani také obmedzenie z ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplýva,

ako nesprávne namietal navrhovateľ. Ustanovenie § 49 zákona č. 400/2009 Z.z. taxatívne uvádza
prípady, v ktorých platí zákaz dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ale do jeho rámca
nespadánavrhovateľ.Ochrannádoba,počasktorejslužobnýúradnesmieukončiťštátnozamestnanecký
pomer so zamestnancom, sa vzťahuje síce na štátneho zamestnanca postaveného mimo činnej štátnej
služby, avšak s výnimkou zamestnanca postaveného mimo činnej štátnej služby z dôvodov

podľa § 42 zákona. Z dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 26.7.2002, datovaného dňom 19.4.2011,
je pritom zrejmé, že navrhovateľ bol zaradený mimo činnej štátnej služby v súlade s § 42 zákona č.
400/2009 Z.z., keďže bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie
štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Je teda zrejmé, že na navrhovateľa
sa ochrana pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nevzťahovala. Odporcovi

zo zákona č. 400/2009 Z.z., ani podporne zo Zákonníka práce, nevyplýva povinnosť prerokovať so
štátnymzamestnancomvýpoveďzoštátnozamestnaneckéhopomeru.Preplatnosťvýpovedepostačuje,
že navrhovateľ bol oboznámený s rozhodnutím o organizačnej zmene (s rozhodnutím generálneho
riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120), v zmysle ktorého generálny riaditeľ schválil zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa dňom 31.12.2011.

Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 142 ods.
l O.s.p. v sume 38,60 € spočívajúcich v náhrade cestovného v sume 22,40 € za cestu splnomocnenej
zástupkyne odporcu autobusom z Banskej Bystrice (mimo jej bydliska) do Bratislavy a späť á 11,20 €
dňa 10.9.2014, v stravnom v sume 16,20 € dňa 2.6.2014, 10.9.2014, 8.10.2014 á 4,-- €/deň (§ 5 ods. l

písm. a/ zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z.z. o sumách stravného), dňa 3.12.2014 v
sume4,20€(§5ods.lpísm.a/zákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchvspojenís§1opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 Z.z. o sumách stravného).
Vychádzal z písomného vyčíslenia trov konania odporcom; odporcovi nepriznal uplatnenú náhradu za

cestovné na trase Banská Bystrica - Bratislava a späť na pojednávanie na Okresnom súde Bratislava
I. v dňoch 2.6.2014, 8.10.2014, 3.12.2014, keďže odporca nijako nepreukázal, že predmetné náklady
na cestovné z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť skutočne vynaložil, nepreukázal ani vynaloženie
nákladov na cestovanie splnomocnenej zástupkyne odporcu prostriedkom MHD v Bratislave.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu dôvodiac
ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci). V posudzovanej veci je rozhodujúca otázka, či si odporca voči nemu splnil
ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. Pokiaľ zamestnávateľ
neponúkne zamestnancovi prechod na iné vhodné a voľné miesto, ak takým disponuje, je výpoveď
neplatná z dôvodu, že nebola splnená ponuková povinnosť. Ako vyplýva z ustanovenia § 48 zákona č.400/2009 Z.z. je možné zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj počas plynutia výpovednej
doby trvalým preložením v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Až v prípade, žeby
nebol ochotný prejsť na takúto inú pre neho vhodnú prácu, by mu odporca mohol dať výpoveď. V

konaní bolo nesporné, že odporca v rozhodnom čase vyhlásil viaceré výbery na obsadenie voľných
štátnozamestnaneckých miest, ako to vyplynulo z prehľadu miest obsadených zamestnancami v
dočasnej štátnej službe ku dňu 24.11.2011. Podľa uvedeného prehľadu v deň dania výpovede sa
úspešne uskutočnili dva výbery (V 2011/116/20, V 2011/115/20) a ďalšie výbery boli zverejnené a
uskutočnené počas plynutia výpovednej doby. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v tom, že tieto výbery boli

vyhlásené na miesta, v tom čase obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, a teda
len v súvislosti s týmito miestami sa rozhodol obsadiť ich formou výberu, nie trvalým preložením, a preto
ich nepovažoval za vhodné. Týmto konaním postupoval v rozpore s § 46 ods. l písm. c/ Zákonníka
práce a voľné a vhodné štátnozamestnanecké miesta mu neponúkol napriek tomu, že spĺňal kvalifikačné
predpoklady na obsadenie uvedených miest. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu; žiadal náhradu trov konania. Hoci

odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
konania, v odvolaní vôbec nenamietal jeho vecnú a právnu nesprávnosť.

Odvolanie odporcu smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania.
Súd dôvodil, že vychádzal z písomného vyčíslenia náhrady trov konania, avšak rozhodol nesprávne.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že jeho splnomocnená zástupkyňa s trvalým bydliskom a pravidelným
miestom vykonávania štátnej služby v Banskej Bystrici sa osobne zúčastnila všetkých pojednávaní na
Okresnom súde Bratislava I., a teda vynaložil výdavky na cestovné v súvislosti s obranou svojho práva
v konaní pred súdom. Doklad o vynaloženom cestovnom zo dňa 10.9.2014 predložil len ako vzorový
doklad preukazujúci výšku výdavkov na cestovné autobusovou prepravou na trase Banská Bystrica -

Bratislava. V iných sporoch preukazoval vynaloženie výdavkov na cestovné obdobným spôsobom alebo
iba doložením informácie o výške cestovného na príslušnej trase. Absencia predloženia dokladu o výške
výdavkovnacestovnézajednotlivédnipojednávanianemôžebyťdôvodomnanepriznanieichnáhradyv
súdnom konaní, navyše ak je táto skutočnosť všeobecne známa a je možné si ju overiť prostredníctvom
bežnedostupnýchmasovokumunikačnýchprostriedkov.Odvolaciemusúdunavrholpretorozsudoksúdu

prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu
náhradutrovkonaniavsume111,40€spočívajúcichvhotovýchvýdavkochdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca dôvodil, že námietky navrhovateľa uvedené v

podanom odvolaní sú nedôvodné pre zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd prvého
stupňa správne vyhodnotil skutkové zistenia, s ktorými sa oboznámil v priebehu konania. Stotožnil
sa s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, pokiaľ prihliadol na jeho námietky vznesené
počas konania vo vzťahu k ponukovej povinnosti voči navrhovateľovi. Sám v konaní preukázal, že
vhodné štátnozamestnanecké miesta v čase dania výpovede navrhovateľovi nemal k dispozícii, a

preto ich navrhovateľovi nemohol ponúkať pre účely preloženia. Ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b/
Zákonníka práce v jeho prípade nie je možné použiť, pretože sa na štátnozamestnanecké vzťahy
nevzťahuje (§ 120 zákona č. 400/2009 Z.z.). Ustanovenie § 46 ods. l písm. c/ zákona
č. 400/2009 Z.z. upravuje diametrálne odlišný spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
(okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru). Vo vzťahu k výberom č. V 2011/116/20, V

2011/115/20 potvrdil, že tieto sa uskutočnili dňa 24.11.2011, teda v deň, kedy bola navrhovateľovi
daná výpoveď. Aj napriek tomu dôvodí, že miesta, na ktoré boli dňa 31.10.2011 vyhlásené a dňa
24.11.2011 uskutočnené výbery, nemohli byť ponúkané navrhovateľovi, lebo nespĺňal podmienku
„vhodnosti“. Dané štátnozamestnanecké miesta boli aj v deň konania výberu obsadené štátnymi
zamestnancami v dočasnej štátnej službe. Takéto miesta nepovažuje za štátnozamestnanecké miesta

vhodné na ponuku. Zdôraznil dôvodovú správu k zákonu č. 400/2009 Z.z., podľa ktorej za voľné
štátnozamestnanecké miesto je potrebné považovať miesto, na ktorom nikto nevykonáva štátnu službu.
Miesto obsadené štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe túto podmienku nespĺňa. Výbery
na ďalšie štátnozamestnanecké miesta boli zverejnené a uskutočnené počas plynutia jeho výpovednej
doby, týkali sa obsadenia štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli vytvorené až rozhodnutím prezidenta

finančnej správy zo dňa 1.1.2012, č. 1/2012/1010000, a teda v čase dania výpovede navrhovateľovi
neexistovali. Ustanovenie § 23 zákona č. 400/2009 Z.z., ktoré upravuje podmienky realizácie výberu
na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, navyše možnosť zrušenia vyhláseného výberu zo strany
služobného úradu ani nepripúšťa. Nadväzne na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z.ide o možnosť a nie povinnosť služobného úradu, pričom k trvalému preloženiu sa vyžaduje súhlas
služobného úradu a aj štátneho zamestnanca. Nemôže žiadať iný služobný úrad, aby prijal navrhovateľa
počas plynutia jeho výpovednej doby. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa bolo

súčasťou rozsiahlej organizačnej zmeny, ktorá prebiehala už od polovice roku 2011 a ktorej výsledkom
bolo s účinnosťou od 1.1.2012 vytvorenie nového orgánu štátnej správy v oblasti daní a ciel -
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. S týmto procesom bezprostredne súvisela aj nevyhnutná
regulácia počtu zamestnancov vykonaná na základe mnohých analýz zameraných na vyhodnotenie
potreby a účelnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta v plánovanej novej organizačnej

štruktúre; táto sa nedotkla len štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa. Okrem jeho miesta bolo
zrušených dňom 31.12.20111 ďalších 181 štátnozamestnaneckých miest; išlo pritom o rozhodnutie
jedno z mnohých, ktoré vydal v rozhodnom období pripravovanej organizačnej zmeny. V zmysle
ustanovenia § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. bolo jeho povinnosťou predtým, ako pristúpi k forme
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou s navrhovateľom, uskutočniť ponuku vhodného
štátnozamestnaneckého miesta v prípade, že takéto voľné a vhodné miesto pre navrhovateľa v

rozhodnom čase mal. Táto ponuková povinnosť by musela bezprostredne predchádzať jeho rozhodnutiu
dať štátnemu zamestnancovi výpoveď. Medzi ponukou iného vhodného miesta a daním výpovede musí
byť určitá časová postupnosť, zamestnávateľ musí ponuku inej vhodnej práce zamestnancovi uskutočniť
predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru. Je preto logické, že splnenie ponukovej povinnosti
zamestnávateľaakohmotnoprávnehopredpokladupredanieplatnejvýpovede,skúmasúdpodľastavuv

čase dania výpovede. V závere vyjadrenia zdôraznil, že v čase dania výpovede, teda ku dňu 24.11.2011,
boli všetky štátnozamestnanecké miesta v štruktúre jeho právneho predchodcu (Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky) obsadené štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe; existovala tak absolútna nemožnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať, a tak ponukovú povinnosť
objektívne ani nemohol splniť. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým návrh navrhovateľa zamietol, potvrdiť; trval na podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade trov konania.

Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu, k odvolaniu odporcu, proti rozsudku súdu prvého
stupňa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo veci samej zamietnutý, nie
je dôvodné; že odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania
dôvodné je. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. marca 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156

ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa,
upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či súd všeobecného súdnictva má právomoc konať vo
veci neplatnosti rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru, resp. právomoc svedčí súdu v správnom

súdnictve. Hoci štátnozamestnanecký vzťah trval od roku 1991, k jeho skončeniu došlo až v roku
2011 výpoveďou podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe citujúc ustanovenia tohto zákona
(ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2009), ktorým bol zrušený zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na prejednávanú vec (konanie o neplatnosť rozviazania
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou začaté v roku 2012) je preto potrebné aplikovať zákon č.

400/2009 Z.z. (§ 131, § 142 bod 1). Ako z ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. vyplýva, na
štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce; okrem iných aj § 61
ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, §
76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až § 80. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v
konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začaté po 1.11.2009 sa postupuje podľa zákona

č. 400/2009 Z.z. a na prejednanie veci má právomoc súd všeobecného súdnictva (§ 6 ods. l zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov, § 77 Zákonníka práce; v neposlednom rade aj
§ 125 zákona č. 400/2009 Z.z.). Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru po 1.11.2009 výpoveďou
zo strany služobného úradu stratilo charakter individuálneho správneho aktu a pretransformovalosa na jednostranný právny úkon zamestnávateľa obdobný výpovedi z pracovnoprávneho vzťahu.
Podanie návrhu na určenie neplatnosti takéhoto jednostranného právneho úkonu a uplatnenie nárokov
z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nepodlieha súdnemu prieskumu

zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku v rámci správneho súdnictva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 31.5.2011, sp.zn. 4 Nds 3/2011).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ od roku 1991 pracoval u zamestnávateľa Daňové

riaditeľstvo Nitra, že v neskoršom období dochádzalo (len) ku zmene obsahu pracovnej zmluvy,
neskôr v dôsledku zákonnej úpravy štátnozamestnaneckého pomeru. Zostalo tiež nepochybné, že
rozhodnutím zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky (právneho predchodcu odporcu) rozhodol v súlade so schválenou vnútornou organizáciou
daňového riaditeľstva a platným organizačným poriadkom daňových orgánov o schválení zrušenia
špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného aj miesta č. 3690 na Daňovom úrade Nitra

I,oddeleníkontroly,ktorézastávalnavrhovateľ(kudňu31.12.2011).Tátoskutočnosťbolanavrhovateľovi
oznámená v oznámení o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011, keďže navrhovateľ na predchádzajúci
list služobného úradu zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/
Peka, aby kontaktoval zamestnankyne osobného úradu a dohodol sa s nimi na termíne prerokovania
organizačných zmien, nereagoval; oznámenie o organizačnej zmene, spolu s tým, že nemá pre neho

žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, mu bolo doručené spolu s výpoveďou (dňa 19.12.2011).
Navrhovateľ opak ani netvrdil, a teda ani nepreukázal. Nebolo preukázané, účastníci ani netvrdili,
žeby sa dohodli inak. Z dôvodu, že odporca nemal žiadne iné voľné a pre navrhovateľa vhodné
štátnozamestnanecké miesto, rozviazal štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom výpoveďou
zo dňa 24.11.2011 podľa § 46 ods. l písm. b/, § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. Výpovedná

doba bola dvojmesačná a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede (1.1.2012), skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca
(28.2.2012). Navrhovateľ sa domáha vyslovenia neplatnosti skončenia tohto štátnozamestnaneckého
pomeru na súde v prekluzívnej dobe.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckých vzťahov,
pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných
právnych vzťahov prechádzajú od 1.1.2012 z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. zamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho

zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Na to, aby bolo možné výpoveď danú odporcom navrhovateľovi z tohto výpovedného dôvodu považovať
za platnú, museli byť v čase dania výpovede súčasne splnené všetky zákonom predpokladané

podmienky, a síce 1/ zrušenie takéhoto štátnozamestnaneckého miesta, 2/ služobný úrad nemá pre
štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s
trvalým preložením v (tom istom) služobnom úrade, 3/ so služobným úradom sa nedohodne inak. V čase
daniavýpovede(24.11.2011)bolonepochybnepreukázané,ževslužobnomúrade,vktoromnavrhovateľ
vykonával štátnu službu (bez ohľadu na to, že v danom čase bol zaradený mimo činnej štátnej služby),

fyzicky nebolo žiadne iné vhodné štátnozamestnanecké miesto; navrhovateľ sa so svojím služobným
úradom nedohodol inak. Za tohto skutkového stavu si odporca (objektívne) nemohol splniť ponukovú
povinnosť. Na veci nič nemení skutočnosť, že niektoré štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade
boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe a že na ne bolo vyhlásené výberové konanie,
výber.

Štátna služba je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo
osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri
vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bezurčenia odboru štátnej služby, ktorá zahŕňa činnosti uvádzané v ustanovení § 5 zákona č. 400/2009
Z.z. Štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu
službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby (§ 6 ods. l zákona č. 400/2009 Z.z.).

Odbor štátnej služby je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu (§ 7
ods. l zákona č. 400/2009 Z.z.). Služobný úrad koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých
vzťahov tohto služobného úradu, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného
predpisu (§ 9 ods. 6 zákona č. 400/2009 Z.z.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že štátny zamestnanec
plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby,

na konkrétnom odbornom úseku za predchádzajúceho splnenia podmienok prijatia do štátnej služby,
medzi iným aj odborné, kvalifikačné predpoklady. Znamená to, že splnenie podmienky pre platnú
výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru pre nemožnosť štátneho zamestnanca ďalej zamestnávať
je, že (len) služobný úrad, na ktorom štátny zamestnanec plnil úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní
štátnej správy alebo plnil úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v príslušnom odbore štátnej služby
v čase dania výpovede, tohto štátneho zamestnanca nemá možnosť ďalej zamestnávať, nemá pre

neho miesto zodpovedajúce predovšetkým kvalifikačným predpokladom zamestnanca, doteraz ním
vykonávanej činnosti vzhľadom tiež na dovtedajšiu funkciu, postavenie, samozrejme za súčasného
splnenia zákonom dovoleného spôsobu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 a nasl.
zákona č. 400/2009 Z.z.); nestačí spĺňať len zdravotné predpoklady. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje, že štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa (radové miesto štátneho zamestnanca) sa

obsadzovalo výberom (§ 20 ods. 2 písm. b/, § 22, § 23 zákona č. 400/2009 Z.z.). Výber osobitne
upravoval zákon v ustanovení § 23, a tak pre výber nebolo možné použiť ustanovenie § 22 citovaného
zákona upravujúce výberové konanie. Vo vzťahu k voľným štátnozamestnaneckým miestam v iných
služobných úradoch ponuka zo strany služobného úradu navrhovateľa by nemohla obstáť už len z
toho dôvodu, že trvalé preloženie je možné (len) po dohode vedúcich úradov príslušných služobných

úradov. V prejednávanej veci teda bolo nepochybne preukázané, že služobný úrad navrhovateľa v čase
dania výpovede nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (zodpovedajúce jej
kvalifikácii, odbornosti, vzhľadom na jeho dovtedajšiu funkciu, postavenie, zdravotný stav), účastníci
sa nedohodli inak, a tak bolo namieste len skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, čo sa napokon
aj stalo. Výpoveď odporcu zo dňa 24.11.2011 je platná, spĺňa všetky formálne i materiálne náležitosti,

následne potvrdené aj vykonaným dokazovaním. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil
správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok spĺňa náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, citované zákonné ustanovenia, už nebol daný zákonný

dôvod zaoberať sa nárokmi navrhovateľa súvisiacimi s neplatným rozviazaním štátnozamestnaneckého
pomeru; odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3.12.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169,
vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol, potvrdil ako vecne a právne správny (§
219 ods. l, ods. 2 O.s.p.).

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.). V tejto časti rozsudok postráda
podrobné odôvodnenie v časti, v ktorej nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Na jednej strane súd
dôvodí, že splnomocnený zástupca odporcu sa na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I. v dňoch
2.6.2014, 10.9.2014, 8.10.2014, 3.12.2014, osobne zúčastnil, na druhej strane mu ale nepriznal trovy

konania spočívajúce v cestovnom na trase Banská Bystrica - Bratislava a späť (len) s odôvodnením,
že nepreukázal, že náklady na cestovné skutočne vynaložil; vrátane cestovania prostriedkom MHD v
Bratislave.

Úlohou súdu prvého stupňa je v ďalšom konaní vyzvať odporcu, v prípade, že sa mu nezachovali

cestovné lístky, aby predložil potvrdenie prepravcu o výške cestovných nákladov v uvedených dňoch.
Následne súd prvého stupňa o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa opätovne rozhodne.
Súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. l, ods. 3, § 142 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.