Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Oľga Bitalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/265/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204792
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515204792.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: 1/
CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013,
právne zast.: Havel Holásek & Partners s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovaným: 1/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX,
XXX XX T. B., 2/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., v konaní o zaplatenie
1.079,90 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
istinu 1.079,90 eur s príslušenstvom.
2. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 14.06.2006 s právnym
predchodcom žalobcu - spoločnosťou T. T., a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 00 151 653, zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy
bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na menu: SKK a vydanie debetnej platobnej karty.
Žalovaní uzatvorili dňa 21.11.2009 so T. T. zmluvu o poskytnutí balíku služieb, ktorej predmetom bolo
zriadenie bežného účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX na menu: SKK a poskytnutie povoleného prečerpania
a pristúpenie žalovanej v 2. rade k všetkým právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú zo zmluvy. T. T.
poskytla žalovaným povolené prečerpanie vo výške 763,46 eur a to oznámením o poskytnutí povolenom
prečerpaní zo dňa 21.11.2006. T. sporiteľňa uzatvorila so žalovanými dňa 01.08.2006 zmluvu o
vydaní a používaní platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom
ktorej mohli žalovaní realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. T. sporiteľňa
umožnila čerpať žalovaným úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery
hotovosti žalovaných, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaných voči T. sporiteľni z účtu
žalovaných,ktorávzniklavdôsledkupripísaniaplatiebuskutočnenýchvprospechúčtužalovanýchalebo
vkladom v hotovosti na účet žalovaných. Žalovaní sa zaviazali úver splácať tak, že boli povinní splatiť
pohľadávku T. sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka T. sporiteľne v
časedokonečnejsplatnostibolasplácanáformouzapočítaniapohľadávkyT.sporiteľneprotipohľadávke
žalovaných z účtu žalovaných, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaných z účtu žalovaných a
v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaní využili možnosť čerpať úver od T. sporiteľne, avšak
podmienky pre splácanie riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním do omeškania. T. sporiteľňa ich
na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ich na úhradu ich splatných záväzkov. S ohľadom na vyššie
uvedenéavzmysleVšeobecnýchobchodnýchpodmienokT.sporiteľňalistomzodňa12.02.2013využilaprávo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Výpoveď v
zmysle obchodných podmienok nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaných zaplatiť
celý zostatok úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. T. sporiteľňa v
zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považuje zásielku za doručenú v tuzemskou
tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. T. sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa
27.03.2014 v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 821
aj pohľadávka voči žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.03.2014 na žalobcu
pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca oznámil postúpenie
pohľadávky žalovaným oznámením zo dňa 01.04.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaných na okamžitú
úhradu pohľadávky. Žalovaní boli žalobcom opakovane upozornení na vzniknutú pohľadávku, a to
výzvou k úhrade zo dňa 03.07.2014, upomienkou o dňa 10.09.2014, upomienkou o dňa 01.12.2014 a
výzvou k úhrade zo dňa 14.04.2015.
3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom pr. zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade,
žalovanej v 2. rade, listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu T. sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným v 1. rade dňa 14.06.2006
zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a vydanie debetnej platobnej
karty. Následne obaja žalovaní uzatvorili dňa 21.11.2009 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka
extra a súčasne pristúpenie žalovanej v 2. rade ku všetkým právam a povinnostiam vyplývajúcim
z predchádzajúcej, ako aj tejto zmluvy a toho istého dňa im bolo vydané oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania až do výšky 23.000,- Sk, teda 763,46 eur. Dňa 01.08.2006 uzatvorila T.
sporiteľňa so žalovanými zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohli
realizovať transakcie s finančnými prostriedkami v rámci povoleného prečerpania. Žalovaní sa zaviazali
splácať poskytnutý úver tak, ako si to strany sporu dohodli v zmluve. Žalovaní využili možnosť dohodnutú
v zmysle zmlúv prečerpali finančné prostriedky, ale tie nesplácali riadne a včas, dostali sa do omeškania
a T. sporiteľňa listom zo dňa 12.02.2013 odstúpila od uzavretých zmlúv. Následne T. sporiteľňa dňa
27.03.2014 postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným terajšiemu žalobcovi a túto skutočnosť im
oznámila listom zo dňa 01.04.2014. Súčasne ich vyzvala ku úhrade spornej sumy, ktorá v tom čase
činila 1.079,- eur.
5. Na základe výzvy súdu pr. zástupca žalobcu podrobne špecifikoval predmet sporu, teda z čoho
pozostáva žalovaná čiastka s podrobným rozborom jednotlivých položiek, a to vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 07.04.2014 a súčasne aj právny podklad žaloby. V konečnom výpočte istiny na
strane 14, č.l. 68a spisu vyplýva, že žalovanými boli realizované celkové výbery vo výške 5.820,06
eur, ich úhrady cez vzájomné započítanie predstavovali 5.936,82 eur, pričom úroky činili 581,12 eur a
poplatky 527,40 eur, teda po odpočítaní úhrad žalovaných činí predmet sporu čiastku 991,76 eur, ktorá
predstavuje úroky a poplatky.
6. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na skutočnosti, ktoré sú totožné ako v žalobe a
jeho písomnom podrobnom vyjadrení k predmetu sporu. Ku výzve súdu zo dňa 20.01.2016, aby okrem
iných predložil súdu písomný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu dodržal zákonný postup
pred uzavretím zmluvy o postúpení spornej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách v znení noviel, že T. sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky žalobcovi zaslala
žalovaným písomnú výzvu na splnenie dlhu a dôkaz o jej doručení žalovaným a napokon, že žalovaní
boli v omeškaní s úhradou splátok nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. K tejto požiadavke
súdu uviedol, že z jeho písomného vyjadrenia vyplýva, že ide v danom prípade o prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie postúpiť pohľadávku. Podľa platného právneho názoru žalobcu, judikatúry a
odborných článkov týkajúcich sa tejto problematiky neexistuje žiadne ustanovenie, aby tieto podmienky
podmieňovalo pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako to od žalobcu požadoval súd. Ani
dôvodová správa k citovanému zákonu o bankách takúto požiadavku, teda, aby bola výzva doručovaná
dlžníkom pred postúpením nie je zakotvená. Dôkaz požadovaný zo strany súdu nemá k dispozícii a
nemôže ho predložiť.
7. Žalovaný v 1. rade S. Z. vo svojej výpovedi podrobne poukázal na okolnosti, za akých došlo k podpisu
zmluvy. Uviedol, že oni s manželkou boli disciplinovaní klienti, mali v T. viac účtov a vkladov a z toho
dôvodu im pracovníčka sporiteľne ponúkla možnosť uzatvoriť debetný účet s balíčkom služieb, ktorýnapokon uzatvoril. V tom čase nepotrebovali úver, pretože mali dosť svojich finančných prostriedkov. On
priebežne sledoval stav účtu a v jednom čase, keď mali nedoplatok, tak v hotovosti zložili do pokladne
sporiteľne a dlh vyrovnali. On má záujem vyrovnať prípadné ďalšie podlžnosti, ale zo strany sporiteľni mu
nik nebol ochotný dať informáciu, koľko ešte jeho dlh činí. Nikdy predtým nebol uzrozumený o žiadnom
dlhu a prvýkrát sa o ňom dozvedel až z podanej žaloby. Keď obdržal žalobu, zisťoval v sporiteľni, za ktoré
mesiace dlh vznikol, ale doposiaľ mu túto informáciu nik nedal. Podľa jeho informácie uhradil 35 platieb a
zaplatil celú istinu, ktorú si od sporiteľne požičal. Pokiaľ bol dlžný sporiteľni, tak nechápe z akého dôvodu
mu sporiteľňa nestiahla z iných účtov, na ktorých mal svoje peniaze voľné a podala túto žalobu.
8. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nechápe, ako môžu mať dlh voči sporiteľni, keď ona pravidelne každý
mesiac chodila platiť a vyplatili všetko, čo si od sporiteľne požičali. Žiadala, aby boli porovnané výpisy,
ktoré v kópií predložili súdu s evidenciou žalobcu, pretože podľa ich evidencie žiaden dlh nemajú.
9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny
predchodca žalobcu T. sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvorili zmluvu o poskytnutí debetnej platobnej
karty, ktorou mohli disponovať finančnými prostriedkami do výšky vtedajších 23.000,- Sk. Žalobca
tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2014 od
právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre
kvalifikované postúpenie, ktoré vyplýva z ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v
konečnom dôsledku bolo predpokladom na preukázanie jeho vecnej aktívnej legitimácie v tomto konaní.
Žalobca nepredložil súdu výzvu adresovanú žalovaným, v ktorej by veriteľ vyzýval žalovaných, že sú v
omeškaní a sú povinní splatiť vzniknutý dlh. Nepreukázal, žeby takáto výzva bola skutočne aj odoslaná
a dlžníkom doručená. Vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje iba na skutočnosť, že podľa bodu
10.3. VOP takáto písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. V danom prípade však
žalobca nielenže nepreukázal, aby sa pokúsil o odoslanie takejto písomnosti, ale ani na výzvu súdu ju
nepredložil, teda súd má zato, že takáto výzva ani neexistuje, keďže ju nebola schopná žalujúca strana
ako dôkaz súdu doložiť. Za daného stavu súd prvej inštancie nemal preukázanú jednu z podmienok
pre postúpenie pohľadávok zo strany banky na žalobcu, a to doručenie písomnej výzvy dlžníkovi na
zaplatenie dlhu. Preto zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.03.2014 považoval súd v súlade s § 39 OZ
za neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom.
10. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie
so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
12. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a
doručiť dlžníkovi.
13. Žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu bola
žalovaným v 1. a 2. rade čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené
všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákonač. 483/2001 Z. z. o bankách k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2014 je tak neplatná pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho
zákonníka). Súd preto žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní boli síce v spore v plnom
rozsahu úspešní, ale keďže trovy konania nepožadovali, ani im zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú,
súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže
podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.