Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. František Ševčovič
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010168
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917010168.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného D. U. a spol., pre
zločin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 5.10.2017, sp. zn. 7T/37/2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaných D. U. a F.
U.M. právne kvalifikovanú ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mali
obžalovaní dopustiť tak, že
dňa 19.11.2016 v presne nezistenom čase od 18.00 do 19.00 hod. vošli na čiastočne oplotený dvor
rodinného domu s popisným číslom XXX/X na R. O. v obci D., kde neuzamknutými vchodovými dverami
vošli do rodinného domu, pričom obžalovaný F. U. zostal na chodbičke za vchodovými dverami a
obžalovaný D. U. prešiel chodbou do obývacej izby rodinného domu, odkiaľ bol po slovnej roztržke
vytlačený poškodeným N. H., nar. XX.X.XXXX, na chodbu k vchodovým dverám, kde aj napriek výzvam
poškodeného, aby obaja opustili priestory domu, tohto fyzicky napadol, a to takým spôsobom, že
ho rukou udrel do oblasti hrudníka, následne ho jednou rukou chytil za bradu a druhou rukou ho
držal v oblasti ramena a snažil sa ho zatlačiť k stene a obžalovaný F. U. sa ho snažil taktiež fyzicky
napadnúť,včommubolozabránenéostatnýmiprítomnýmirodinnýmipríslušníkmipoškodeného,ktorísa
nachádzali v rodinnom dome a následne obaja páchatelia boli vytlačení vonku za dvere, ktoré následne
rodinní príslušníci poškodeného zatvorili a uzamkli, čím poškodenému N. H. bola podľa lekárskej správy
spôsobená artériová hypertenzia 3. stupňa ESH/ESC, akcelerovaná pri akútnej stresovej reakcii bez
práceneschopnosti,
postúpil Okresnému úradu Trebišov na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
nakoľko nejde o trestný čin.
Protitomutouzneseniu,bezprostrednepojehovyhlásení,odôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku
zahlásil sťažnosť okresný prokurátor, ktorú odôvodnil tým, že okresný súd nezistil správne a úplne
skutkový stav veci a pochybil v tom, že neuznal obžalovaných za vinných zo skutku pod bodom 1/
obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 20 k § 194 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. S týmto uznesením sa nestotožňuje
a zastáva názor, že obžalovaní svojím konaním v skutku 1/ obžaloby naplnili tak po objektívnej, ako
aj po subjektívnej stránke všetky pojmové znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.Trestná činnosť oboch obžalovaných v skutku 1/ obžaloby bola dostatočným spôsobom preukázaná tak
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Rovnako tak sa nestotožňuje ani s vysloveným
názorom okresného súdu, že návštevy medzi rómskymi občanmi sú typické aj v tom, že návštevy sa
vopred neohlasujú, ale jednoducho sa k rodinným príslušníkom ide. Trestnoprávne kódexy sú právne
záväzné pre všetky trestne zodpovedné subjekty bez výnimky a prípadnej príslušnosti k nejakej
národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Preto aj naďalej zastáva názor, že v danom prípade v
skutku 1/ obžaloby obaja naplnili všetky pojmové znaky spolupáchateľstva zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 20, § 194 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. Navrhol preto, aby krajský súd
zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe takto podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je nedôvodná.
Nadriadený súd rozhodujúci o sťažnosti z predloženého spisového materiálu zistil, že na obžalovaných
D. U. a F. U. bola dňa 13.4.2017 na Okresný súd Trebišov podaná Okresnou prokuratúrou Trebišov
obžaloba č.k. 2 Pv 576/16/8811-25 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,
ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
pričom u obžalovaného D. U. aj pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.
a) Tr. zák. na skutkovom základe v nej uvedenom (zhodnom s vymedzením skutku vo výroku tohto
rozhodnutia), pričom vec bola prijatá na prvostupňovom súde pod sp.zn. 7T/37/2017. Podaná obžaloba
bola prejednaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.9.2017, kedy po prednesení obžaloby vo
vzťahu k zločinu porušovania domovej slobody obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní, a v tejto časti okresný
súd vykonal dokazovanie. Vo vzťahu k prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a)
Tr. zák. obžalovaný D. U. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania trestného
činu, okresný súd prijal jeho vyhlásenie, vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a následne
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 3 rokov a pre posilnenie účelu uloženého trestu mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v priebehu skúšobnej doby a zároveň
mu uložil aj trest prepadnutia veci 1 ks kuchynský nôž rozlomený na dve časti. Ďalej boli vo veci
vypočutí svedkovia, boli prečítané listinné dôkazy a po záverečných rečiach bolo rozhodnuté spôsobom
uvedeným na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný D.M. U. síce bol v dome obžalovaných, bol v obývacej izbe pri poškodenom, ktorý pozeral
televízor, no keď poškodený videl, že má vypité a nemá význam s ním riešiť žiaden konflikt v rodine,
vyzval ho, aby dom opustil, pričom obžalovaný D. U. tak spočiatku nemienil učiniť, preto bol vytláčaný
manželkou poškodeného, ako aj dcérou a nevestou poškodených. Vzápätí už ani nekládol príliš aktívny
odpor a vytlačeniu z domu sa extrémne nebránil, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že ak by skutočne
nemienil opustiť dom poškodených, osoby ženského pohlavia ktoré ho vytláčali, by s tým mali zjavný
problém vzhľadom na jeho postavu. Po vytlačení oboch obžalovaných z domu poškodení zamkli dvere
a zavolali políciu a nakoľko poškodenému N. H. prišlo nevoľno, bola privolaná taktiež lekárska pomoc.
Sporným zostalo právne posúdenie skutku, teda či konanie obžalovaných je potrebné posúdiť ako
spáchanie zločinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods.1, ods.2
písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zák. (ako to žiadal v sťažnosti prokurátor) alebo je možné vec postúpiť
na prejednanie priestupku (ako to navrhovala obhajoba, a ako to urobil napadnutým rozhodnutím
prvostupňový súd). Nadriadený súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu o postúpení veci na prejednanie priestupku je vecne správne, čo vyplýva z
nasledujúcich skutočností.
Obžalovaným sa dáva za vinu v obžalobe, že spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného,
tam neoprávnene zotrvali, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím a voči chránenej osobe
- chorej osobe. Tu treba v prvom rade uviesť, že obžalovaní boli v dome poškodených H., čo nikto
nepopiera, a to jednoznačne D. U., pričom v prípade F. U. je vôbec otázne, či bol v dome, alebo len na
verande domu, alebo len na dverách tak, ako to uviedli samotní poškodení.
Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že obaja obžalovaní nešli do domu poškodených s úmyslom
neoprávnene sa v dome zdržiavať, resp. v ňom zotrvať, a tiež, že návštevy medzi rómskymi občanmi sú
typické aj v tom, že vopred sa návštevy neohlasujú, ale jednoducho sa k rodinným príslušníkom ide bezohlásenia, a tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď obžalovaný D. U. bez zaklopania na dvere, ktoré boli
odomknuté, vošiel dnu do domu, prišiel k poškodenému a chcel si vyjasniť konflikt a nezhody v rodine.
Napokon, aj samotní poškodení v rámci výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedli, že s odstupom času
ľutujú, že volali políciu, ale poškodenému bolo nevoľno, a aj preto bola zavolaná taktiež sanitka.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. sa trestného činu porušovania domovej slobody dopustí ten, kto neoprávnene
vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Trestného činu porušovania domovej slobody
sa páchateľ dopustí vtedy, ak svojím konaním naplní všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu uvedené v Trestnom zákone, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna
stránka. Všetky tieto znaky sú povinné, obligatórne a nevyhnutné, a ak chýba čo i len jeden z nich, nejde
o trestný čin.
Vychádzajúc z uvedeného aj nadriadený súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu
obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože v konaní obžalovaných absentuje subjektívna stránka, teda
úmyselné zavinenie dopustiť sa žalovaného zločinu, ako aj objektívna stránka - neoprávnené vniknutie,
resp. zotrvanie v dome poškodených a rovnako absentuje aj motív konania obžalovaných, pretože títo
nemali žiaden záujem majetkového prospechu, ani násilnej trestnej činnosti, keďže išli do domu svojich
príbuzných.
Vzhľadom k tomu, že nadriadený súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, sťažnosť
okresného prokurátora považoval za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.
zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.