Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114224894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114224894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky O. E. nar.
X. X. XXXX bývajúcej na X. ul. č. X v E. proti povinnému otcovi Š. E. nar. X. XX. XXXX bývajúcemu na
Š. ul. č. XX v E. zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Antolom so sídlom na Zbrojničnej ul. č. 12
v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinného otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 9.11.2017 č.k. 15C/260/2014-233 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 23. 7.
2012 č.k. 20C/202/2008-331 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 3. 2013 č.k.

7CoP/67/2013-366 vo výroku o výžinom tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku od povinného otca zo
60,- € mesačne na 200,- € mesačne od 3. 10. 2014 do budúcna, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke a dlžné výživné 5.320,- € za obdobie od 3. 10. 2014 do 9. 11.
2017 mu povolil splácať v mesačných splátkach po 150,- € spolu s bežným výživným od nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách účastníkov rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zvýšil výživné pre navrhovateľku zo 60,- € mesačne na 100,- €
mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným
eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Vytkol konajúcemu súdu,
že pri rozhodovaní o výživnom vychádzal iba z tvrdení navrhovateľky o tom, aké sú jej mesačné výdavky
a poukázal na skutočnosť, že sa zamestnal v spoločnosti K., s.r.o., pričom zamestnávateľ mu vyplatil
iba časť jeho mzdy a dlhuje mu mzdu za mesiace marec aj august 2016. Po rozviazaní pracovného

pomeru sa zamestnal v M., s.r.o. a od 22.9.2016 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Tiež vytkol konajúcemu súdu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký je vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej a právnymi závermi na druhej strane.
V odvolaní tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu absencie časti skutočností,
ktoré vyšli v konaní najavo pri hodnotení skutkových zistení. Podľa jeho názoru konajúci súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho nesprávne aplikoval právo na zistený skutočný stav
veci. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej, ak ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Konštatovala, že konajúci súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne a úplne zistilskutočný stav, preto je napadnuté rozhodnutie zákonné a správne. K odvolacím námietkam povinného
o jeho nezamestnanosti a s ňou súvisiacou neschopnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom
rozsahu uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jej otec mal možnosť zamestnať sa

u viacerých zamestnávateľov, preto jeho odmietavý postoj označila za účelový. Podľa nej sa svojím
konaním dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania a rovnako sa účelovo vzdal aj svojho majetku.
V závere vyjadrenia dodala, že na jej strane došlo k zmene pomerov, ktorá súvisí so štúdiom na vysokej
škole, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky.

4.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je

odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd konštatuje, že základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k

dieťaťu je vyhodnotenie nákladov dieťaťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa
ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady

súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný
telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť iba v prípade, ak sú možnosti
a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na
konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu,
ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča

zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je

zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd posúdil v tejto právnej veci
zmenu pomerov navrhovateľky od poslednej úpravy výživného a rovnako ako súd prvej inštancie dospel
k záveru, že jej pomery sa od poslednej úpravy natoľko zmenili, že táto zmena odôvodňuje zvýšenievýživného v určenom rozsahu, o ktorom rozhodol konajúci súd napadnutým rozsudkom. Rovnako
tak bolo v konaní preukázané, že povinný mal niekoľko príležitostí riadne sa zamestnať a dosahovať
podstatne vyšší príjem, aký má v súčasnosti, pričom ani jednu z ponúkaných možností nevyužil.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek povinného a jeho prax v oblasti stolárstva, je v jeho
schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem ako 170,- € mesačne. Rovnako bolo preukázané,
že povinný sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu i tým, že daroval rodinný dom, ktorý bol v
jeho výlučnom vlastníctve svojej matke. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Na uvedené skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je
rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože
princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Je potrebné tiež konštatovať, že nikto
nemá zákonnú povinnosť pracovať, každý rodič mal. dieťaťa, resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné

živiť sa samo, má však zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú skutočnosť musí mať vždy na zreteli
pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery
a následne vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd správne vyhodnotil možnú výšku príjmu povinného
v zmysle princípu potencionality a pri rozhodovaní o zmene výživného dôsledne posúdil skutočné
schopnosti a možnosti povinného. Určené zvýšené výživné zodpovedá zmene pomerov navrhovateľky,

ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, preto je zákonné a správne.

9. K odvolacím námietkam otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces konajúcim súdom odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2
CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v

odôvodnení napadnutého rozsudku ho nerobí nepreskúmateľným ani nezákonným. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu

ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa súd stotožnil s

jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa podľa
§ 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).