Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212133
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212133.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: L. F., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko W. XX,XXX XX M., o zaplatenie zmenkovej sumy 150 eur, zmenkového úroku
a zmenkovej odmeny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. novembra
2016 č.k. 14C/75/2014-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 328 eur od 03.03.2011 do 12.05.2011, zo sumy 178 eur od 13.05.2011 do 13.11.2012
a zo sumy 150 eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zastavil. V ostatnej časti zamietol návrh žalobcu,
ktorý podal formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej
len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 150 eur s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, čl. 2
písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k), l), § 39
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) - d), § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1,
čl. I § 14 ods. 1, čl. I. § 17, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 48 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona
zmenkového a šekového. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku na tlačive podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Tlačivom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 vyzval žalovaného na odpoveď k návrhu, žalovaný však odpoveď nedoručil. S poukazom
na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (ESD) žiadal žalobcu, aby predložil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená za účelom skúmania,
či nárok nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Nariadil vo veci pojednávanie považujúc za potrebné
vykonať dokazovanie oboznámením s pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. 7Er/1262/2012
a z neho zmluvou o úvere uzavretou medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.

Bratislava a žalovaným, a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, na zistenie, či predmet
konania súvisí so spotrebiteľským vzťahom.
1.2. Zistil, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,s.r.o. zo zmluvy o úvere. Považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Konštatoval, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej

zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
žalovaný ako fyzická osoba - dlžník, je spotrebiteľom. Preskúmaním zmluvy zistil, že v nej nebol
uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani o priemernej RPMN, čo boli v

čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedenie malo za následok, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Zmluva spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru bola
koncipovaná tak, že je v nej významná nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, osobitne v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom

splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka). Žalovanému bola poskytnutá suma
1000 eur a mal ju vrátiť v 2 mesačných splátkach zvýšenú o poplatok 300 eur, čo považoval za
neprimerane vysoký ročný úrok z požičanej istiny. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy dospel k záveru, že zmluva sa prieči dobrým
mravomajevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,čo spôsobujejejabsolútnuneplatnosť.

Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je
možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
1.3. Osobitne posúdil dohodu o vyplnení zmenky, ktorá predstavovala súčasť všeobecných podmienok

poskytnutia úveru (bod 13). Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, a bola súčasťou jednoliateho uceleného textu všeobecných podmienok,
napísaných drobným ťažko čitateľným písmom. Preto považoval dohodu o vyplnení zmenky za
neplatnú. Dospel k záveru, že za takýchto okolností nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na

vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu. Navyše veriteľ
súčasne prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný, keďže na zmenke je
uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal
pre dlžníka ďalšie takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku

s takto vysokým úrokom bolo jednoznačne výkon práva, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, ale nepriznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania, keďže si žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie

žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaný takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu
jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme

a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6
Nariadeniavzniesťnámietkyvočizmenke.Aktakneurobil,akékoľvekinénámietkymusiabyťodmietnuté
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie

nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana, preto dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania jevýlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a
šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu

povinnosťobmedzenúustanovením§5ods.1OSP.Poukázalnasamostatnosť,oddelenosť,nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Ďalej namietal,
že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou.

Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti

trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

9. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom.

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred
súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva
je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu
odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

10. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 14.11.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z

20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:

2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad

najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,

ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí

viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.

v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný

zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,

musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým
v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia č. 861/2007 je

súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, vktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho

v konaní, či ochrany dobrých mravov. Civilný sporový poriadok dokazovanie v spotrebiteľských sporoch
upravuje v ustanoveniach § 295 a § 296, ktoré umožňujú súdu jednak vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Tiež stanovujú, že ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských sporoch
nepoužijú. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže

byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti
úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie správne vykonal
dokazovanie v súlade s ustanovením § 295 CSP, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania
a skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnej zmluve o úvere, ktorej súčasťou bola dohoda o

vyplňovacom práve, z ktorej veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v
tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že súd
prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom
a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté
stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015 odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v bode
13 Všeobecných zmluvných podmienok nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi. Bez platného
vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej zmenky žalovanému nevznikla
povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je

neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola so žalovaným individuálne dohodnutá, bola súčasťou
textu všeobecných podmienok, navyše napísaná drobným, ťažko čitateľným písmom. Na základe
uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení konania, zamietol.
Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu

predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

14. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,

podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj

v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je
povinný preskúmať, či zmenka bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase
(v čase vystavenia zmenky).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).