Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214400
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211214400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: Z. Š., A. M.
O. Q. XXX/XX, M., IČO: 41466551, zastúpená: Mgr. Martin Majerčík, advokát, so sídlom Krajinská 30,
Bratislava, proti žalovanej: C. W., A. M. O. P. XXXX/XX, Bratislava, IČO: 40245705, zastúpená: Mgr.
Peter Bartoš, advokát, so sídlom Tureň 421, Tureň, o zaplatenie 9.359,50 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. decembra 2014 č.k. 11C
46/2012-143 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.359,50 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 20.04.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol,
s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“), § 269 ods. 1 ObZ, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 456 veta prvá OZ,

§ 365 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 544 ods. 1 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 82 ods.
1 a 4 Stavebného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.11.2010 uzatvorili
strany sporu Zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkov na zriadenie prevádzkarne a
vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bol vzájomný záväzok spolupracovať a spoločne
sa finančne podieľať na zriadení prevádzky kaderníctva a holičstva, vizážistky, modelovania a úpravy
nechtov v nebytovom priestore nachádzajúcom sa na K. F.. v Bratislave.

3. Z čl. II bodu 2 zmluvy mal za preukázané, že celkový investičný náklad na stavebné práce potrebné
na vybudovanie predmetnej prevádzky bol 6.719,-eur, keď strany sporu sa dohodli na rozdelení týchto
nákladov tak, že každá uhradí 50%. Poukázal na čl. IV. Bodu 4 zmluvy, podľa ktorého v prípade,
ak žalovaná akýmkoľvek spôsobom zabráni alebo znemožní vykonávanie podnikateľskej činnosti v
predmetnom nebytovom priestore žalobkyni, je žalobkyňa oprávnená vyúčtovať žalovanej zmluvnú
pokutu vo výške 6.000,-eur.

4. Súd prvej inštancie vychádzal i z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 18.04.2011
č.k. J.-XXX, podľa ktorého mestská časť Bratislava - Vrakuňa povolila žalovanej zmenu v užívaní časti
stavby - nebytového priestoru - miestnosti č. XX,XX o podlahovej ploche 48,80 m2 na nový spôsobužívania stavby: priestor na podnikateľské účely - kaderníctvo C., s tým, že kolaudačné rozhodnutie bolo
vydané na dobu neurčitú.

5. Poukázal na výpoveď žalobkyne, podľa ktorej ju žalovaná začiatkom septembra 2010 oslovila
so záujmom o spoločné podnikanie, pretože žalovaná získala priestory na prevádzku kaderníctva.
Dohodli sa na spísaní zmluvy o spolupráci. Dňa 10.01.2011 zistila, že žalovaná vymenila zámky na
kaderníctve, nemala možnosť dostať sa tam. Stavebné práce sa financovali tak, že po zakúpení
materiálu zaplatila každá polovicu sumy podľa pokladničného bloku. Žalobou sa domáha uhradenia

polovice nákladov na prestavbu nebytového priestoru a zmluvne dojednanej zmluvnej pokuty, keďže
v priestoroch nevykonávala podnikateľskú činnosť, ostrihala tam len dvoch známych bezodplatne.
Neexistuje žiadne písomné upozornenie na porušenie zmluvy z jej strany alebo písomné zrušenie
zmluvy o spolupráci.

6. Poukázal na čiastočné uznanie uplatneného nároku zo strany žalovanej do výšky 1.380,17 eur ako

hodnoty prác vykonaných manželom žalobkyne a do výšky 1.979,33 eur titulom výdavkov žalobkyne na
stavebné úpravy. Poukázal na jej výpoveď, podľa ktorej zámky v danom priestore vymenila z dôvodu,
že tam žalobkyňa začala podnikať bez príslušného súhlasu. Bála sa, že by o priestor prišli, resp. pokuty,
keďže kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až dňa 18.04.2011.

7. Zo svedeckej výpovede B.. C. K. mal súd prvej inštancie preukázané, že pre strany sporu vypracovala
zmluvu o spolupráci, keď priestor určený na spoločné podnikanie nebol pripravený, preto sa účastníčky
zmluvy dohodli na jej uzatvorení za účelom presného definovania podmienok, za ktorých do podnikania
vstupujú. Zmluvná pokuta bola dojednaná z dôvodu, že žalobkyňa nemala okrem zmluvy a prísľubu
žalovanej žiadnu právnu záruku na vykonávanie podnikania. Zmluvu vypracovala, oboznámila jej

účastníčky s jej obsahom, vysvetlila im ďalšie súvislosti, obidve s jej obsahom súhlasili a podpísali ju.
Vychádzal i zo svedeckej výpovede manžela žalobkyne, podľa ktorého dané priestory boli zdevastované
a dohodli sa na prerábke. V rámci svojho živnostenského oprávnenia vykonáva stavebné práce, preto
urobil nejaké stavebné práce sám, niektoré manžel žalovanej. Práce realizované tretími osobami
sa hradili na polovicu. Podľa svedeckej výpovede manžela žalovanej pri rekonštrukčných prácach v

priestore prevádzky vznikli medzi stranami sporu nezhody a pred vydaním kolaudačného rozhodnutia
žalobkyňa v danom priestore vykonávala podnikateľskú činnosť, mala tam zákazníka, keď nevedel,
či išlo o známeho žalobkyne. Upozornil ju vtedy, že v priestore nemôže podnikať, nakoľko nie je
skolaudovaný.

8. Vykonaným dokazovaním tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne v sume 3.359,50
eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne spočívajúce v investíciách
žalobkyne do stavebných úprav do nebytového priestoru tvoriaceho predmet zmluvy o spolupráci,
ohľadom ktorej časti žaloby žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyhlásila pred súdom,
že ju uznáva. Vyhodnotil, že nakoľko sa predmet plnenia v zmysle zmluvy o spolupráci neuskutočnil,

nevrátením vložených investícií sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Dostala sa i do
omeškania, nakoľko uvedenú sumu žalobkyni nevrátila.

9. Časť žalobkyňou uplatneného nároku titulok dojednanej zmluvnej pokuty však vyhodnotil za
nedôvodnú, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadom neurčitosti tohto dojednania, pretože

podľa súdu prvej inštancie zmluva o spolupráci v žiadnom ustanovení neupravuje povinnosť žalovanej
umožniť vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobkyni a konkrétna povinnosť ,ktorej porušenie má byť
sankcionované zmluvnou pokutou, nie je v zmluve dojednaná. Dojednanie o zmluvnej pokute v časti
povinnosti, ktorú má zabezpečovať, tak mal za neurčité a preto neplatné. Taktiež vyhodnotil, že na
uplatnenienárokunazaplateniezmluvnejpokutynebolisplnenépodmienky,keďzpredžalobnejvýzvyzo

dňa 05.04.2011 mal preukázané, že si ňou žalobkyňa proti žalovanej uplatnila nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 6.000,-eur z dôvodu, že jej bolo zabránené vykonávať v predmetnom priestore podnikateľskú
činnosť, hoci v tom čase priestor nebol na vykonávanie podnikateľskej činnosti skolaudovaný, keď
kolaudačné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa bolo vydané až následne dňa 18.04.2011
pod sp.zn. J.-XX/JF.

10. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).11. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku, t.j. v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba pokiaľ ide
o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a
včas odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jej

žalobe i v tejto časti vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že žalovaná uznala čiastočne jej nárok, avšak nie titulom
bezdôvodného obohatenia, ale titulom náhrady škody z jej strany. Poukázala na to, že od začiatku
konania si uplatňovala sumu 3.359,50 eur ako náhradu škody vzniknutej jej na základe protiprávneho
konania žalovanej spočívajúceho v zamedzení jej vo vykonávaní podnikateľskej činnosti. Uviedla, že

všetky jej nároky vyplývajú zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 24.11.2010. Nesúhlasila s názorom súdu prvej
inštancie o neurčitosti zmluvy pokiaľ ide o špecifikáciu povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované
zmluvnou pokutou. Podľa nej v čase uzatvorenia zmluvy bola ako nájomca predmetného nebytového
priestoru vedená žalovaná, ktorá požiadala Mestskú časť Bratislava - Vrakuňa o prenechanie časti
nebytového priestoru do podnájmu. Spoločne požiadali B.. K. o spísanie zmluvy, ktorej predmetom
by bol spoločný zámer spoločne podnikať v predmetných priestoroch a úhrada investičných nákladov

na vybudovanie prevádzky. Zároveň mala zmluva ošetriť skutočnosť, že by v budúcnosti niektorá z
jej účastníčok akýmkoľvek spôsobom zabránila alebo znemožnila vykonanie podnikateľskej činnosti
v predmetnom nebytovom priestore druhej účastníčke zmluvy. V zmysle uvedených požiadaviek bola
zmluva i vypracovaná, keď do pozornosti dala obsah svedeckej výpovede B.. K., podľa ktorej účelom
zmluvy bolo, aby obe jej účastníčky mali rovnakú právnu istotu, aby v priestore mohli podnikať. Mala

za to, že podľa zmluvy má nárok na dojednanú zmluvnú pokutu, nakoľko jej žalovaná znemožnila
vykonávanie podnikateľskej činnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty mala za určité a zrozumiteľné, jasne
vyjadrujúce vôľu účastníčok zmluvy, a teda platné. Uviedla, že bez ohľadu na vydané kolaudačné
rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa zo dňa 18.04.2011 žalovaná dňa 10.01.2011 vymenila
na nebytovom priestore zámky od vchodových dverí a oznámila jej, že v prevádzke môže pracovať

len na živnosť. Podľa žalobkyne žalovaná uviedla, že zmluvu o spolupráci musí roztrhať Uvedeným
konaním podľa nej došlo k znemožneniu prístupu do prevádzky žalobkyni žalovanou a k znemožneniu
plánovaného spoločného podnikania. Na základe uvedeného sa dostala do nepriaznivej finančnej
situácie. Žalovaná začala podnikať sama. Plnenia zo zmluvy sa od žalovanej domáhala viackrát aj po
vydaní kolaudačného rozhodnutia. Poukázala na to, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie zmluvnej

pokuty predžalobnou výzvou zo dňa 05.04.2011 z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalovanej už nebude
so žalobkyňou vykonávať spoločné podnikanie v daných priestoroch, z ktorého dôvodu kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 18.04.2011 označila za irelevantné. Dôvodila, že samotná žalovaná čiastočným
uznaním nároku uplatneného žalobou uznala aj svoje protiprávne konanie. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie mala za nedostatočne odôvodnené neprináležiace ust. § 157 ods. 2 OSP.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (zákon č.
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej
aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 podaním odvolania žalobkyne proti
zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol v tomto rozsahu právoplatnosť
a je potrebné ho odvolacím súdom v prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich
i o ňom rozhodnúť.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378
ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie

opodstatnenosti žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, výsledky vykonaného dokazovania v tomto
smere správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje
skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2
CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymizávermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik

uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanej na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovanej.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie proti časti rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ
ideozamietnutiežalobyžalobkynevčastiuplatnenéhonárokunazaplateniezmluvnejpokutyakonároku

vyplývajúceho zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 24.11.2010. Právny vzťah
strán sporu tvoriaci základ uplatneného nároku nevyplýva teda z prípadného žalobkyňou tvrdeného
zodpovednostného vzťahu založeného tvrdeným porušením zmluvných povinností žalovanou, keď aj v
opise rozhodných skutočností uvedených v žalobe žalobkyňa ako základ nároku uvádzala dojednanie
o zmluvnej pokute v zmysle čl. IV bod 2 zmluvy. Pre posúdenie opodstatnenosti tejto časti nároku
preto nebolo opodstatnené skúmanie existencie alebo neexistencie zodpovednostného vzťahu medzi

sporovými stranami. Odvolací argument žalobkyne o tom, že žalovaná uznaním časti uplatneného
nároku spočívajúceho v nákladoch za prerábku nebytového priestoru uznala aj svoju zodpovednosť
za škodu žalobkyne v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním, odvolací súd tento hodnotí ako
neopodstatnený. Žalovaná uznala časť uplatneného nároku spočívajúceho v navrátení vynaložených
nákladovnarekonštrukciupredmetnéhonebytovéhopriestoruvdôsledkuuneseniadôkaznéhobremena

žalobkyňou o výške týchto nákladov oproti neuneseniu dôkazného bremena žalovanou, keď občianske
súdne konanie je práve touto zásadou ovládané. Okrem uvedeného odvolací súd uvádza, že v zmysle
zásady„ len súd pozná právo“ bolo oprávnením i povinnosťou súdu prvej inštancie subsumovať v rámci
konania zistené rozhodné skutočnosti pod určitú hmotnoprávnu normu, bez ohľadu na právne posúdenie
veci v žalobe, zdôrazniac však opätovne, že v žalobe takto právne hodnotené rozhodné skutkové

okolnosti taktiež neboli. Nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty nárokom na náhradu škody ani
nemožno kvalifikovať vzhľadom na nenaplnenie zákonných kritérií pre takúto právnu kvalifikáciu, keď
podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda ako zmenšenie majetku, ku
ktorej skutočnosti v danom prípade nedošlo, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), t.j. suma, o ktorú by
sa majetok poškodeného rozrástol pri bežnom chode udalostí, t.j. nebyť protiprávneho konania škodcu,

keď dojednaná zmluvná pokuta svojím charakterom tomuto druhu nároku nezodpovedá, pretože naopak
má ísť o zisk v dôsledku protiprávneho konania.

18. Správne potom súd prvej inštancie postupoval, ak realizáciou dokazovania zisťoval, či v danom
prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty medzi stranami sporu dojednaného čl. IV bod 2 zmluvy

o spolupráci, podľa ktorého v prípade, ak účastník 2/ (žalovaná) akýmkoľvek spôsobom zabráni
alebo znemožní vykonávanie podnikateľskej činnosti v predmetnom nebytovom priestore účastníkovi
1/ (žalobkyni), je účastník 1/ oprávnený vyúčtovať účastníkovi 2/ zmluvnú pokutu vo výške 6.000,-
eur. Správne súd prvej inštancie potom aj vyhodnotil, že k jej naplneniu nedošlo, keď v realizácii
podnikateľskej činnosti žalobkyni v danom priestore ku dňu výmeny zámkov na vchodových dverách

nebytového priestoru (10.01.2011), nezabránila žalovaná, ale absencia právoplatného kolaudačného
rozhodnutia, ktoré bolo Mestskou časťou Bratislava - Vrakuňa vydané až rozhodnutím zo dňa
18.04.2011. Dôkazné bremeno o bránení žalovanej v záujme žalobkyne o realizáciu podnikateľskej
činnosti v danom priestore po tomto termíne žalobkyňa neuniesla, keď takéto tvrdenie žalobkyne je
zjavne nelogické a odvolací súd prisvedčil v tomto smere argumentácii žalovanej, že od doručenia

predžalobnej výzvy žalobkyne zo dňa 05.04.2011, ktorej obsahom bolo finančné vyporiadanie strán
sporu, predmetom ďalšej vzájomnej komunikácie bolo len usporiadanie vzťahu po stránke právnej.

19. S prihliadnutím na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvej inštancie
spôsobom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neodňal účastníkom právo na spravodlivý proces

(predtým odňatie možnosti konať pred súdom). Podľa OSP odňatím možnosti konať pred súdom
sa rozumel taký závadný postup priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho
súdneho konania (dnes strany sporu). Súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy a ustálené výsledky súdnej
praxe (judikatúra) na vec aplikoval a prečo a nie je závadným postup súdu, ak v odôvodnení rozhodnutia
neuvedie, ktoré právne normy a akú judikatúru uvádzanú stranami sporu nepoužil. Preto odôvodnenierozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýsúdnyproces(IV.ÚS
115/03). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stručne uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných
strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká interpretácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Odvolací
súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú zjavne neodôvodnené a

nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v dostatočnej
miere uviedol, v čom spočíva podstata argumentov sporových strán majúcich pre vec podstatný význam
a s okolnosťami medzi nimi spornými sa dostatočne skutkovo aj právne vyporiadal. Podľa judikatúry ÚS
SR totiž do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na
to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04) a nepatrí

sem právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných stranou
sporu (II.ÚS 3/97).

20. Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom posúdení obsahu preskúmavaného spisového

materiálu odvolací sú rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,-eur ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na plný úspech

žalovanej v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď
o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).