Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413208551
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413208551.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: 1/ D.
S., J.. XX.XX.XXXX, 2/ M. S., J.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X.. D. Č.. X, G. Š., obaja v konaní
právne zastúpení Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, Dolná 7, Banská Štiavnica, proti žalovaným: 1/
Š. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Č.. XXX/X, G. Š., v konaní právne zastúpený JUDr. Viktorom
Šurkom, advokátom, SNP 120, Žiar nad Hronom, 2/ F.. E. N., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX,

J., v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania.

III. Žalovanej 2/ náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

IV. Štátu p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2013 sa po pripustení jej zmeny (na pojednávaní dňa 22.08.2014)
žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosť parcela registra E parc. č. XXXX záhrady o výmere
1869 m2 evidovaná na LV č. XXXX k.ú. G. Š. je zaťažená vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo
pešieho prechodu v prospech nehnuteľnosti, pozemku parcely registra C parc. č. XXXX trvalé trávnaté
porasty o výmere 809 m2 evidovaná na LV č. XXXX pre k. ú. G. Š., ohraničené bodom XX XXXX XXXX

a bodom X, úsek v dĺžke 1,30 m, bodom X a bodom X, úsek v dĺžke 9,59 m, bodom X a bodom X, úsek
v dĺžke 2,01 m, bodom X a bodom X, úsek v dĺžke 1,30 m, bodom X a bodom X, úsek v dĺžke 1,96
m, bodom X a bodom XX XXXX XXXX, úsek v dĺžke 9,84 m, identifikovanom geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 04.07.2013, vyhotoveným F.. Z. S., úradne overeným dňa XX.XX.XXXX
pod č. XXX/XXXX Správou katastra G. Š..

Žalobu založili na skutkovom tvrdení, že vecné bremeno nadobudli vydržaním na základe toho, že

štátnym notárstvom riadne registrovanou a národným výborom odsúhlasenou kúpnou zmluvou zo dňa
10.08.1985 nadobudli svoj pozemok C-KN parc. č. XXXX a predávajúci Z. G. ich pri predaji upozornil,
že prechod či prejazd k nadobúdanému pozemku je cez E-KN parc. č. XXXX. Táto v tom čase patrila
Štátnemu majetku G. Š. z titulu konfiškátu. Po kúpe si pozemok čiastočne ohradili a vstupnú bránu
situovali zodpovedajúc vtedajšiemu prístupu smerom ku komunikácii cez E-KN parc. č. XXXX, ktorá
teraz patrí žalovaným. Cez túto parcelu v rozsahu vyznačenom na predmetnom geometrickom pláne

sa prechádzalo od nepamäti a aj oni sami takto prechádzali nerušene XX rokov až do roku XXXX
(motorovýmvozidlomtadiaľjazdilidorokuXXXX),kedyichniektorívtedajšíspoluvlastníciparcelyvyzvali
túto na prechod nepoužívať.Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobcovia nesplnili podmienku dobromyseľnosti držby,
lebo na základe obsahu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou kupovali svoj pozemok súčasnú

C-KN parcelu č. XXXX (vtedajšiu EN parcelu č. XXXX/X), si boli od začiatku vedomí toho, že prechod
k pozemku si majú riešiť s predávajúcim Z. G.. Tento ako nevlastník pozemku E-KN parcela č.
XXXX nemohol cezeň zriadiť žiadne právo prechodu ani vecné bremeno, lebo išlo o skonfiškovanú
nehnuteľnosť.

Žalovaná 2/ sa k veci vyjadrila tak, že je ochotná dohodnúť sa so žalobcami a poskytnúť im súčinnosť
ohľadne vecného bremena spočívajúceho v prechode cez sporný pozemok E-KN parc. č. XXXX.
Potvrdila, že si pamätá ako Z. G.F. prechádzal cez túto parcelu pešo aj vozmi a vie, že potom tadiaľ
chodili aj žalobcovia na svoj pozemok.

Tunajšísúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa22.08.2014č.k.10C/89/2013-122tak,ževyhovelžalobe,

t.j. určil, že pozemok žalovaných je zaťažený vecným bremenom v prospech nehnuteľnosti žalobcov a
žalovanému 1/ uložil nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29.02.2016 č.k.
14Co/1552/2014-173 zrušil predmetný rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd v podstate

uviedol, že na to, aby žalobcovia mohli byť v konaní úspešní, musia preukázať, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX ich právny predchodca Z. G. vykonával právo vecného bremena
práve cez pozemok E-KN parc. č. XXXX vo vzťahu k parcelám, z ktorých odpredával časti pozemkov
žalobcom, teda už na základe novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb.
a jeho prechodného ustanovenia § 865 ods. 3 bolo možné započítať do času uvedeného v § 135a

čas, po ktorý mal občan alebo jeho právny predchodca vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§135a ods. 2) pred XX.XX.XXXX.
Museli by teda preukázať, že boli už len pokračovateľmi výkonu práva prechodu, ktoré bolo odvodené od
ichprávnehopredchodcu.Akbytútookolnosťpreukázaťnevedeli,takpotombymuselipreukázaťinýtitul
nadobudnutia výkonu práva vecného bremena práve cez E-KN parcelu č. XXXX po uzatvorení kúpnej

zmluvy dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého by takýto výkon práva vecného bremena začali vykonávať
dobromyseľne a po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Na inom mieste odôvodnenia odvolací súd
tiež uviedol, že ak Z. G. ako vlastník odpredávaných častí pozemkov EN parcely č. XXXX a č XXXX
nemal právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právu prechodu na svoje pozemky cez parcelu č.
XXXX, tak potom ani žalobcovia ako kupujúci by si nemohli toto právo vecného bremena od právneho

predchodcu odvodzovať a následne dobromyseľne a nerušene v ňom pokračovať v presvedčení, že
by mohlo dôjsť k nadobudnutiu práva vecného bremena jeho následným výkonom po uzavretí kúpnej
zmluvy v roku XXXX. Tvrdenie žalobcov o tom, že predávajúci ich mal ubezpečiť, že na odpredávaný
pozemok sa dá prechádzať cez parcelu č. XXXX je nepostačujúce, pretože by to malo právny význam
len vtedy, keby už predávajúci mal takéto právo získané na základe jeho dlhodobého výkonu, teda

vydržaním ešte pred účinnosťou zákona č. 40/1964 Zb. Ak tomu tak nebolo, potom žalobcovia by mohli
získať právo zodpovedajúce vecnému bremenu len postupom podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, čo zatiaľ preukázané nebolo, pričom k tomu by bola
potrebná zmluva a jej registrácia štátnym notárstvom. Takýto doklad zatiaľ predložený nebol. Krajský
súd v tej súvislosti poukázal na potrebu vypočutia žalovaným 1/ označenej svedkyne F.. S. S., ktorá bola

riaditeľkou Štátneho majetku G. Š., ktorý mal v tom čase parcelu č. XXXX v užívaní.

Po vrátení veci tunajší súd nadväzujúc na závery vyslovené krajským súdom mienil vypočuť menovanú
svedkyňu, ktorej účasť mal zabezpečiť žalovaný 1/ (podľa § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016), ktorý jej výsluch navrhol. Táto sa na pojednávanie nedostavila, jej neúčasť

právnyzástupcažalovaného1/ospravedlniltým,žesapomýlilohľadnečasu,naktorýmalizabezpečiťjej
účasť. Súdu bolo namiesto toho potom predložené písomné vyjadrenie menovanej zo dňa 20.09.2016. V
tomto je uvedené, že počas jej pôsobenia ako štatutárnej zástupkyne a riaditeľky Štátneho majetku, š.p.
G. Š. v období od roku XXXX do XX.XX.XXXX (evidentne chybne je v prehlásení uvedený neexistujúci
dátum XX.XX.XXXX), štátny majetok neuzatvoril so žiadnou osobou a teda ani so žalobcami žiadnu

zmluvu o zriadení práva prechodu cez parcelu č. XXXX na parcelu č. XXXX vo vlastníctve žalobcov a nie
je si vedomá ani ústneho súhlasu na používanie parcely č. XXXX na účel prechodu na parcelu č. XXXX.Súd považoval toto písomné vyjadrenie svedkyne za úplne postačujúce a nevykonával potom jej
výsluch predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že sami žalobcovia cestou právneho zástupcu v
konaní ani netvrdili, že by mali súhlas na prechod udelený Štátnym majetkom G. Š. a ani svoju

dobromyseľnosť neodvodzovali od takéhoto súhlasu (viď č.l. 168 spisu v rámci vyjadrenia žalobcov k
odvolaniu žalovaného 1/).

Súd nevypočul ani žalovaným 1/ označeného svedka Z.. V. P., nakoľko tento sa mal vyjadriť k
uzavretiu dohody, ktorú mal skoncipovať až v roku XXXX ohľadne zabezpečenia prístupu žalobcom

na ich pozemok a jeho výpoveď by bola nadbytočnou už vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy
ako to bude ďalej vysvetlené. Za bezpredmetné vo vzťahu k podstate predmetu konania, ktorým
je vydržanie vecného bremena bolo i vykonávanie dôkazov v tom smere, či sa žalobcovia snažili
vyriešiť prístup k svojmu pozemku C-KN parc. č. XXXX inak než po E-KN parc. č. XXXX, lebo
už z doteraz vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že u žalobcov po celý čas od kúpy
pozemku absentovala dobromyseľnosť ako imanentná súčasť a základný predpoklad vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ako uviedol aj krajský súd (s čím sa tunajší súd plne stotožňuje
poukazujúc na ďalej uvedenú judikatúru), ubezpečenie predávajúceho Z. G. o prechode cez parcelu
č. XXXX je nepostačujúce, pričom súdu nebol predložený ani označený žiaden dôkaz o tom, že by
už Z. G. ako vtedajší vlastník žalobcom predávanej parcely vykonával právo prechodu cez terajšiu E-
KN parcelu č. XXXX v presvedčení o tom, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. S

istou mierou abstrakcie totiž možno povedať, že z pohľadu splnenia podmienok pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechode, či prejazde cez cudzí (zaťažený)
pozemok je rozdiel medzi „prechodom a prechodom“. Po cudzom pozemku je totiž možné prechádzať z
rôznych dôvodov a práve tento dôvod - inými slovami oprávnenie tak robiť - je rozhodujúcim pre zistenie,
či daný subjekt užíva pozemok na prechod v presvedčení o tom, že vykonáva právo zodpovedajúce

vecnému bremenu.

Česká judikatúra vychádzajúca z právnej úpravy založenej na tých istých princípoch ako v
našom právnom poriadku to formulovala jednoznačne: Na úspech žaloby vo veci vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu

cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov:
môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako
účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je
držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že

mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe
právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti
(resp. o skutočnostiach ju spôsobiacich) nevie ani nemusí vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého
právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že tu taký titul je (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22.10.2002 sp. zn. 22Cdo/929/2001).

Napokon súd nevykonával výsluch ďalších bližšie neoznačených svedkov (označená bola len svedkyňa
M. E.Š.) navrhnutých stranou žalobcov na preukázanie toho, že v minulosti pozemok žalovaných 1/
a 2/ E-KN parc. č. XXXX slúžil na prechod k ich pozemku C-KN parc. č. XXXX, resp. predtým ich
právneho predchodcu Z. G.. To z dôvodu, že túto skutočnosť mal súd už za preukázanú ako nespornú

výpoveďou žalovanej 2/, takisto vyjadreniami žalobcov 1/ a 2/ cestou ich právneho zástupcu, čo v
konečnom dôsledku žalovaný 1/ ani nepopieral, čoho dôkazom je jeho tvrdenie, že po vrátení pozemku
parc. č. XXXX rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 112
spisu) sám výslovne upozornil žalobcov, že im neumožňuje ďalšie svojvoľné užívanie parc. č. XXXX na
prechod.

Súd preto nemal pochybnosti a vzal to za preukázané, že v minulosti bola časť pozemku žalovaných E-
KN parc. č. XXXX používaná žalobcami a pred nimi ešte Z. G. na prechod k terajšiemu pozemku C-KN
parc. č. XXXX (predtým parcely menovaného č. XXXX/X a č. XXXX), lebo už len z logického hľadiska je
vzhľadom na ich lokalizáciu zrejmé, že sa jednalo o najkratší a evidentne najvýhodnejší prístup o dĺžke

niekoľko málo metrov (podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX predloženého žalobcami
ide len o cca 13,5 metra) z komunikácie majúcej v roku 1985 označenie ako parc. č. XXXX/X. Inou
otázkou ale je, na základe čoho bol tento prechod (či istú dobu aj prejazd) používaný a potom či bol
používaný v presvedčení o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.Inštitút vecného bremena zaviedol do nášho právneho poriadku s účinnosťou od 01.01.1951 stredný
Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Sb.). Vecné bremeno bolo definované v § 166 stredného

Občianskeho zákonníka ako obmedzenie vlastníka veci v prospech niekoho iného tak, že vlastník je
povinný buď niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať alebo niečo robiť. Podľa § 167 cit. zákona boli práva
zodpovedajúce vecným bremenám spojené buď s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo patrili určitej
osobe, čím bol vyjadrený aj v súčasnosti platný princíp vecných bremien (§ 151n ods. 1 v súčasnosti
platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.) spočívajúci v tom, že kým na strane oprávneného

z vecného bremena je oprávnenie z neho vyplývajúce spojené buď s osobou oprávneného (pôsobí in
personam) alebo s vlastníctvom tzv. panujúcej veci (pôsobí in rem), na strane povinného z vecného
bremena je povinnosť z neho plynúca vždy viazaná na tzv. slúžiacu vec ako vec zaťaženú vecným
bremenom (pôsobí in rem).

Podľa § 168 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka platili o nadobúdaní práv zodpovedajúcich

vecným bremenám primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva v § 111 a nasledujúcich. Teda
nielen vlastnícke právo ale aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo možné nadobudnúť v tom
čase zmluvou, zo zákona alebo úradným výrokom, či vydržaním. Pre zmluvné nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zaťažujúceho nehnuteľnosť sa vyžadovala písomná forma, lebo §
40 ods. 1 cit. zákona túto formu vyžadoval pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam (okrem

nájmu rodinného domu alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy).

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak bolo možné nadobudnúť aj vydržaním podľa § 115, § 116 a
§ 118 stredného Občianskeho zákonníka za predpokladu, že držiteľ vykonával takéto právo oprávnene
minimálne po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bola osoba, ktorá vykonávala právo zodpovedajúce

vecnému bremenu pre seba so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej takéto právo patrí (§
143, § 144, § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka).

Stredný Občiansky zákonník bol potom zrušený Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb. účinným

od 01.04.1964. Ohľadne vecných bremien odvtedy Občiansky zákonník obsahoval koncepciu, podľa
ktorej vecné bremená mohli vznikať len zo zákona (§ 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od
01.04.1964 do 31.03.1983) s tým, že vo vzťahu k vecným bremenám vzniknutým do 01.04.1964 bolo v
§ 506 ods. 1 určené, že práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 01.04.1964 sa spravujú
ustanovením § 495, pokiaľ nie sú upravené osobitnými predpismi a to platí aj o vecných bremenách

vzniknutých zo zmluvy.

Následne novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01.04.1983 opätovne zaviedla
úpravu vecných bremien v § 135b a nasl. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 01.01.1992).
Podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 01.01.1992 platilo,

že vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na
základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§
135a).Naúčinnosťzmluvy,zktorejsanadobúdajúprávazodpovedajúcevecnýmbremenám,jepotrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten,
komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa

osobitných predpisov. Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť
len so súhlasom vlastníka pozemku.

Aktuálna úprava vecných bremien v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. obsiahnutá po novele č.
509/1991 Zb. (účinnej od 01.01.1992) v ust. § 151n a nasledujúcich je takáto:

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Súd tento prehľad právnej úpravy uvádza jednak preto, že i keď sa právna úprava vecných bremien
niekoľkokrátmenila,nezmenilasaichpodstataakovecnýchprávkcudzejveciaanito,žeichbolomožné

nadobudnúť i vydržaním. A jednak aj preto, že žalobcovia po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím
súdom (a ani predtým) ani presne neuviedli, ako a hlavne kedy mal nadobudnúť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v oprávnení prechádzať cez pozemok žalovaných samotný Z. G., keď
žalobcovia vlastne tvrdili, že boli „pokračovateľmi“ tohto vecného bremena na základe jeho ubezpečenia
evidentne v ústnej forme, lebo v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX sa nič o vecnom bremene ani
okrajovo nespomína a to hlavne ani v tak medzi stranami spornom článku III. tejto kúpnej zmluvy.

Vydržanie je v súčasnosti upravené v § 134 Občianskeho zákonníka nasledovne:

Podľa ods. 1, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľaods.2,taktonemožnonadobudnúťvlastníctvokveciam,ktorénemôžubyťpredmetomvlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§
125).

Podľa ods. 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa ods. 4, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podmienkou pre vydržanie je podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnenosť držby. Táto je
upravená v nasledovných ustanoveniach:

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Uvedená právna úprava platí v Občianskom zákonníku od 01.01.1992. Dovtedy boli ohľadne vydržania

účinné nasledovné ustanovenia, ktoré zaviedla do Občianskeho zákonníka už vyššie uvádzaná novela
č. 131/1982 Zb. účinná od 01.04.1983:

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka platilo, že vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom
osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri

roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa§135aods.2Občianskehozákonníkaplatilo,žeakideopozemokalebojehočasť,ktorýmáobčan
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného

užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občanprávo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.

Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka platilo, že takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka platilo, že do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže
započítaťdobu,poktorújehoprávnypredchodcamalvecnepretržitevdržbealebonepretržitevykonával
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka platilo, že kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -

obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa § 132a ods. 2 Občianskeho zákonníka, to platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má
k veci právo.

Z uvedeného prehľadu právnej úpravy vydržania podľa stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Sb. ako aj podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. bola (a aj je) oprávnenosť držby založená na
dobromyseľnosti držiteľa. Ohľadne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu to znamená,
že osoba vykonávajúca takéto právo ho vykonávala vzhľadom na všetky okolnosti v presvedčení, že

jej takéto právo patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo. V tomto sa prejavuje podstata vydržania
spočívajúca v tzv. ospravedlniteľnom omyle, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na
všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu dané právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí.

Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej
znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých
právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť zákona
neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti jednoznačne
formulovanéhoustanoveniazákonaplatnéhovdobevstupudodržbykonkrétnehopráva.Inakpovedané,

ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že podľa práva nemôže bez splnenia stanovených
podmienok nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a
preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným.

Pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v prechode (resp. prejazde)

je preto potrebné, aby osoba, ktorá využíva cudzí pozemok na účely prechodu a prejazdu k svojej
nehnuteľnosti využívala toto právo v domnení, že je oprávnená z vecného bremena na základe určitej
právnej skutočnosti, s ktorou platné právo spája vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Je
samozrejmealemožnévydržanieajvtomprípade,aktakátoosobasamylnedomnieva,žetakýtoprávny
titul existuje, hoci tomu tak v skutočnosti nie je.

Od čias stredného Občianskeho zákonníka bolo možné vecné bremeno zriadiť zmluvou iba v písomnej
forme, no nič také v konaní žalobcami preukázané a ani tvrdené nebolo. Z objektívneho hľadiska preto
ani právny predchodca žalobcov Z. G. a potom ani žalobcovia sami nemohli byť dobromyseľní v tom, že
k spornému pozemku E-KN parc. č.6321 majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Potom ku skutočnostiam vyplynuvším z vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že bolo nepochybne
preukázané, že podľa aktuálnych zápisov na listoch vlastníctva sú žalobcovia 1/ a 2/ bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku C-KN parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 809 m2 a zasa žalovaní
1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku E-KN parcela č. XXXX záhrady o výmere 1869 m2.

Žalovaný 1/ má podiel 3, žalovaná 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4. Je nesporné, že sa jedná
o susediace pozemky ako to vyplynulo nielen z ohliadky, ktorá bola vo veci vykonaná, ale aj z máp
zobrazujúcich predmetné pozemky, či už na katastrálnej mape alebo na mape určeného operátu. Takisto
nebolo v konaní sporným, že ohľadne zápisov oboch pozemkov v katastri nehnuteľností, resp. predtým vevidencii nehnuteľností, v ktorej boli pôvodne tieto pozemky vedené ešte ako EN parcela číslo XXXX/X,
čo sa týka pozemku žalobcov a EN parcela číslo XXXX, čo sa týka pozemku vo vlastníctve žalovaných
1/ a 2/, tak v katastri nehnuteľností, ani v evidencii nehnuteľností a v konečnom dôsledku ani v bývalej

pozemkovej knihe nebolo vedené vecné bremeno (či predtým tzv. služobnosť) zaťažujúce pozemok
žalovaných právom prechodu alebo dokonca prejazdu na pozemok žalobcov terajšiu C-KN parcelu č.
XXXX, resp. predtým na pôvodné parcely predávajúceho Z. G. parc. č. XXXX a č. XXXX.

Za aktuálneho stavu zápisov v katastri nehnuteľností, kedy na liste vlastníctva číslo XXXX, na ktorom je

vedený pozemok žalovaných E-KN parcela č. XXXX nie je uvedené žiadne vecné bremeno, mali potom
žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku na tom,
aby bolo určené, že pozemok žalovaných je zaťažený vecným bremenom v prospech ich nehnuteľnosti
pozemku C-KN parcela č. XXXX na LV č. XXXX k.ú. G. Š., ktoré vecné bremeno spočíva v práve
prechodu v rozsahu vyznačenom na pripojenom geometrickom pláne vyhotovenom F.. S..

Naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a 2/ je daný vzhľadom na znenie § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností, keďže žalobcami požadované súdne rozhodnutie o deklarovaní existencie
práva vecného bremena by bolo spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záznamom do
katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. G. Š., kde by na základe takéhoto súdneho rozhodnutia,
ktoré by bolo v prospech žalobcov bolo možné zapísať vecné bremeno spočívajúceho v práve prechodu

cez tento pozemok ako zaťažený pozemok. Teda právna neistota žalobcov v otázke, či sú alebo nie sú
nositeľmi žalovaného vecného bremena by bola odstrániteľná práve takýmto nimi navrhovaným súdnym
rozhodnutím. Preto nemožno dať za pravdu žalovanému 1/ ohľadne nedostatku naliehavého právneho
záujmu na podanej žalobe, keďže požadovaný rozsudočný výrok by bol plne spôsobilým podkladom pre
vykonanie zápisu vecného bremena k pozemku žalovaných do katastra nehnuteľností v zmysle § 34

ods. 1 katastrálneho zákona. Nakoľko mal súd preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov, mohol
sa zaoberať vecnou stránkou žaloby.

V konaní nebolo sporným, že žalobcovia svoj pozemok teraz vedený ako C-KN parcela č. XXXX odkúpili
od Z. G. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Ž.F. J. E.

dňa 03.12.1985 pod číslom V. XXX/XX. Nebolo tiež sporným, že ku kúpnopredajnej zmluve bolo vydané
rozhodnutie MNV v G. Š., ktorým tento orgán rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX súhlasil s prevodom
nehnuteľnosti z Z. G. na žalobcov.

ZčlánkuI.kúpnejzmluvyjezrejmé,žepredmetomprevodubolačasťpozemkuodčlenenágeometrickým

plánom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola potom označená číslom XXXX/X a je nesporné, že vznikla
z dvoch parciel vo vlastníctve predávajúceho Z. G. - z parc. č. XXXX a č. XXXX. V zmluve je takisto
uvedené, že prevádzaná nehnuteľnosť pozostáva z pozemku novovytvorenej parcely, plota a trvalých
porastov.

V článku III. kúpnopredajnej zmluvy je uvedené, že žalobcovia ako kupujúci prehlasujú, že poznajú
stav kupovaného pozemku na zriadenie záhradky a preberajú ho v tom stave v akom sa nachádza.
Súčasne prehlasujú, že sú im známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok a umožnenie príchodu
cez predmetnú parcelu na susedný pozemok parc. číslo XXXX/X a XXXX.

Žalobcovia v konaní potom tvrdili, že nielen na základe článku III. kúpnej zmluvy, ale aj na základe
ubezpečenia od predávajúceho Z. G. mali za to, že chodili k svojmu zakúpenému pozemku cez parcelu
č. XXXX na základe toho, že vykonávajú vecné bremeno.

Ako už uviedol aj krajský súd v zrušujúcom uznesení, žalobcovia mohli byť v konaní úspešný v

dvoch prípadoch: buď by museli preukázať, že boli len pokračovateľmi výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktoré už v čase kúpy pozemku v roku XXXX mal ich právny predchodca Z. G.
ako predávajúci, alebo museli preukázať, že na základe určitého titulu nadobudnutia práva vecného
bremena prechádzali práve cez E-KN parcelu číslo XXXX po uzatvorení kúpnej zmluvy v presvedčení,
že vykonávajú právo vecného bremena spočívajúce v prechode dobromyseľne po zákonom stanovenú

vydržaciu dobu.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd mal za preukázané, že skutočne žalobcovia potom ako odkúpili
kúpnopredajnou zmluvou svoj pozemok od Z. G., používali časť E-KN parcely č. XXXX na prechod kusvojmu pozemku, ktorý im slúžil ako záhrada. Je viac než logický takýto postup zo strany žalobcov,
keďže síce bolo preukázané mapovými podkladmi, že k ich pozemku bol (a aj je) možný i iný no zložitejší
a dlhší peší prístup a dôkazom toho sú aj návrhy dohôd (prvá koncipovaná advokátom JUDr. Fajbíkom

pod č. Fj 1/97, druhá pripravená v roku 2010 vo vzťahu k M. E.Š.) riešiace tento iný prechod, no prechod
cez E-KN parcelu č. XXXX bol najkratším a tým aj najlepším prístupom k záhrade žalobcov C-KN parc.
č. XXXX. Ako potvrdila aj žalovaná 2/, E-KN parcela č. XXXX slúžila na prechod (a prejazd vozom) aj
prechádzajúcemu vlastníkovi Z. G. a po ňom ju využívali úplne logicky aj samotní žalobcovia na príchod
k svojmu pozemku.

Na druhej strane však aj v nadväznosti na závery krajského súdu je nutné konštatovať, že žalobcovia
nepredložili žiaden taký dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť, že u nich mohla byť z objektívneho
pohľadu vyvolaná dobrá viera z hľadiska presvedčenia toho, že chodia po E-KN parcele č. XXXX v
presvedčení o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. To z jednoduchého dôvodu, ktorý
uviedol už aj krajský súd. Ako vyplýva z § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase

uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, na zriadenie vecného bremena bola potrebná písomná
zmluva a jej registrácia štátnym notárstvom a nepostačovalo teda z hľadiska platného práva len určité
neformálne ubezpečenie prevodcu na to, aby sa osoba mohla z objektívneho hľadiska domnievať,
že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa názoru súdu je v prejednávanej veci
pravdou práveže opak, že totiž žalobcovia veľmi dobre vedeli, že nemajú prístup k svojmu pozemku,

ktorý odkupovali od Z. G. právne doriešený. Práve článok III. kúpnej zmluvy hovorí o tom, že poznajú
stav kupovaného pozemku a najmä jeho druhá veta hovorí o tom, že súčasne prehlasujú, že sú im
známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok. Pokiaľ by totiž žalobcovia mali vykonávať určité
vecné bremeno tak nebol skutočne ani najmenší dôvod, aby takéto konštatovanie sa nezahrnulo do
zmluvy. Práve naopak, je viac než pravdepodobné (čo už nie je vzhľadom na úmrtie Z. G. dokázateľné

so stopercentnou istotou), že práve táto formulácia slúžila na to, aby jednoducho boli uzrozumení
žalobcovia s tým, že nebudú môcť uplatňovať žiadne vady voči predávajúcemu z titulu toho, že im
nezabezpečil prístup k predávanému pozemku po parc. č. XXXX, ktorý ani on sám po právnej stránke
ošetrený nemal. Skutočne tu súd postráda a nenachádza iné rozumné vysvetlenie formulácie, že
žalobcom boli známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok, lebo ani z hľadiska úmyslu zmluvných

strán nemožno v tejto formulácii z objektívneho hľadiska vidieť to, že by boli žalobcovia uzrozumení, že
v prípade prechodu po terajšej E-KN parcele č. XXXX vykonávajú vecné bremeno. Takisto žalobcovia
nemohli byť uzrozumení a z hľadiska objektívneho potom ani v nadväznosti najskôr na § 132a ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983 do 01.01.1992 a potom podľa § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 oprávnenými a tým pádom ani dobromyseľnými

držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v situácii, kedy nič o vecnom bremene v zmluve
neexistuje a nič také nebolo následne premietnuté ani do žiadnej evidencie nehnuteľností. Nebol v
konaní pritom predložený ani dôkaz o tom, že by ich samotný Z. G. ubezpečil a povedal im o tom, že majú
vecné bremeno. Naopak, súd je toho názoru, že žalobcovia si boli od začiatku vedomí skutočnosti, že
nemajú prístup právne doriešený, čoho dôkazom je potom aj vedenie inžinierskych sietí k ich pozemku

(elektrickej energie a vody), ktoré nepochybne (čo ani samotní žalobcovia nepopierali) neprechádzajú
cezparceluXXXX,aletútoobchádzajúzmiestnejkomunikáciecezinéparcely.Súdajtupostrádalogický
dôvod, aby si žalobcovia nezriadili v minulosti tieto siete najkratšou možnou trasou z komunikácie cez
pozemok E-KN parc. č. XXXX, pokiaľ by nevedeli, že Z. G. im neoprávnene „postúpil“ vecné bremeno.
Sporným pozemok bol pritom v tom čase štátnym vlastníctvom ako konfiškát, bol v obhospodarovaní

Štátneho majetku G. Š. a teda žalobcovia nielenže mohli, ale museli vedieť, že prechádzajú po pozemku
štátu aj z hľadiska toho, že práve po tomto pozemku nemôžu viesť žiadne siete. Ak teda vedeli, z akého
dôvodu nemôžu tadiaľ viesť inžinierske siete, museli nepochybne vedieť, že ich právny predchodca im
žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu postúpiť nemohol a práve preto bola formulácia v čl.
III. kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX taká aká bola.

Žalobcovia preto z tohto hľadiska nemohli byť v čase kúpy svojho pozemku oprávnenými a tým ani
dobromyseľnými držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu
(či prejazdu) cez súčasný pozemok žalovaných E-KN parcela č. XXXX.

Druhú vetu článku III. kúpnej zmluvy a jej druhú časť treba chápať pritom takým spôsobom, že
predávajúci Z. G. si dohodol so žalobcami záväzkovo-právny vzťah, že mu umožnia prechádzať cez
odkupovanú parcelu na zvyškový pozemok, z ktorého bol odpredávaný pozemok vytvorený. I keď z tejto
formulácie nemožno vyvodiť akým spôsobom prechádzal Z. G., vymienil si prechod cez odpredávanúčasť parcely na parcely číslo XXXX/X a XXXX, tak je potrebné poukázať na to, že aj táto formulácia
len dokazuje, že aj Z. G. chodil cez časť žalobcom odpredávaného pozemku. Otáznym len je, či to bolo
kolmo na vtedajšiu komunikáciu parc. č. XXXX/Xalebo prechádzal cez vtedajší diel parcely XXXX/X/a na

ďalšiu parcelu XXXX/X, ktorá podľa posledne predloženého dokladu bola i v roku XXXX užívaná Z. G.,
rodinným príslušníkom predávajúceho Z. G.. Rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR
z 30.03.1992 tiež dokazuje, že pôvodná EN parcela č. XXXX bola ešte v roku XXXX trestným výmerom č.
X/XXXX skonfiškovaná v prospech štátu Z. G.. Z toho možno usúdiť, že aj Z. G. ako samotný predávajúci
musel vedieť, aký je vlastnícky režim parcely č. XXXX.

Pokiaľ sa potom jednalo o druhú možnosť, ktorú spomínal krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení,
že teda museli by žalobcovia preukázať, že boli len „pokračovateľmi“ výkonu práva vecného bremena,
ktoré nadobudol ešte Z. G., tak je potrebné poukázať na to, že takýto záver na základe prevedeného
dokazovania urobiť nemožno.

Žalobcovia síce navrhli vypočuť bližšie neoznačených svedkov, avšak títo by sa evidentne nemohli
vyjadriť ku skutočnosti, či Z. G. mal zmluvou zriadené vecné bremeno prechodu cez sporný pozemok
E-KN parc. č. XXXX, keďže v roku XXXX, kedy pozemok prešiel do vlastníctva štátu konfiškáciou, sa
vyžadovala na zriadenie vecného bremena takisto písomná zmluva a potom by aj vo vzťahu k Z.Á. G.
muselo byť preukázané, že tento disponoval takouto písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena,

aby mohol byť držiteľom vecného bremena dobromyseľným. Svedecké výpovede by teda boli úplne
zbytočnými.

Pokiaľ by potom mal súd skúmať aj to, či nedošlo k zriadeniu vecného bremena ešte pred rokom
1951, kedy nadobudol účinnosť stredný Občiansky zákonník, a to v podobe takzvanej služobnosti

- aj tu sa v zmysle uhorského obyčajového práva vyžadovalo na zriadenie a vznik služobnosti jej
zápis do pozemkovej knihy. Ani takýto doklad o zápise doložený nebol. Síce to z vykonaných dôkazov
priamo nevyplýva, no na základe dôkazov, ktoré boli vykonané je ohľadne prechodu „od nepamäti“
cez sporný pozemok viac než pravdepodobným, že vzhľadom na rodinné vzťahy medzi Z. G. a Z. G.,
ktorý mali pozemky v blízkosti seba a využívali ich na poľnohospodárske účely, tak si samozrejme

tolerovaliprechodjednéhonapozemokdruhéhobeztoho,žebysimuselispisovaťurčitúzmluvuohľadne
prechodu.Podľauhorskéhoobyčajovéhoprávabolonanadobudnutiepozemkovejslužobnostipotrebné,
aby k nej vlastník slúžiaceho pozemku udelil povolenie a pozemkovú služobnosť potom bolo možné
uplatňovaťlenvtedy,akbolavpísanádopozemkovejknihy.Nepochybneboloajvuhorskomobyčajovom
práve možné vydržať služobnosť, no na takúto služobnosť sa vyžadovalo užívacie oprávnenie po dobu

tridsaťdva rokov. Teda ak by Z. G. mal byť dobromyseľným držiteľom práva prechodu, musel by aj on
vykonávaťprechodvpresvedčení,ževykonávaslužobnosťnazákladeurčitéhoprávnehotitulu,sktorým
je vznik služobnosti (neskôr vecného bremena) spojený a také niečo preukázané nebolo. Nebolo teda
ničím preukázané, že by už Z. G. mal vecné bremeno prechodu nadobudnuté zmluvou, či vydržaním
cez sporný pozemok E-KN parc. č. XXXX, ktoré by potom ako vecné právo automaticky prešlo kúpnou

zmluvou v roku XXXX na žalobcov ako oprávnených z vecného bremena. Ani Z. G. teda nebol držiteľom,
či už služobnosti, alebo následne vecného bremena. Prechod vykonával najskôr na základe rodinných
vzťahov,neskôrvšakajonbolnedobromyseľnýmdržiteľomprávaprechodu,pretožeodroku1952užišlo
o pozemok štátu, ktorý ho skonfiškoval Z. G. a potom ani žalobcovia nemohli byť pokračovateľmi výkonu
práva vecného bremena z dôvodu, že Z. G. nebol jeho nositeľom. Súd preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Plne úspešnému žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov konania. Žalovanej 2/ náhradu trov konania
nepriznal, pretože trovy konania nežiadala. Takisto podľa tohto ustanovenia súd priznal štátu voči

žalobcom ako neúspešnej strane plnú náhradu trov konania. Výška trov konania bude určená
samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.