Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200662
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov

senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Eduard
Dunčič - ORAVA TOUR, Komenského 486/11, 029 01 Námestovo, IČO: 33755272, právne zastúpený
advokátom: JUDr. Ferdinand Klinovský, J. XX, XXX XX L. A., proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/
BEZ/2014/2948 zo dňa 05.05.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote, ktorá bola súdu doručená so zaručeným
elektronickým podpisom dňa 03.07.2015, v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/2948 zo dňa 05.05.2015, ktorým
rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 6/2015-IZA-1.2/pok/R zo dňa 28.01.2015, ktorým žalobcovi
bola uložená pokuta v sume 2.000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V žalobe žalobca namieta

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Žalobca poukazuje na to, že správne orgány vychádzali
len z prvotne doručenej dochádzky a z údajov týkajúcich sa prihlásenia zamestnancov do Sociálnej
poisťovne, avšak vôbec sa nezaoberali tvrdením účastníka konania o tom, že došlo k zámene osôb pri
vykazovaní dochádzky, v dôsledku čoho bola omylom zle vyplnená dochádzka a tá následne doručená
Inšpektorátu práce Žilina. Žalobca na túto skutočnosť upozorňoval dvakrát dňa 15.01.2015, kedy doručil
správnemu orgánu aj dochádzku odzrkadľujúcu prítomnosť osôb P. X. a T. Z. na pracovisku a zároveň v
odvolaní zo dňa 11.02.2015. Vzhľadom na neakceptovanie tohto listinného dôkazu, v dôsledku čoho je

žalobca názoru, že rozhodnutie správneho orgánu je v rozpore so samotným obsahom spisu predložil
súdu na potvrdenie tvrdenia žalobcu týkajúceho sa omylu pri vyplňovaní dochádzky zamestnancov,
čestné vyhlásenie zamestnankyne F. H.. Toto čestné vyhlásenie predložil v súlade s § 250i ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie Inšpektorátu Žilina vychádza tak z prvotných dôkazov a žalovaný sa nezaoberal dôkazmi
uvedenými účastníkom konania počas celého správneho konania napriek tomu, že podľa § 3 ods. 5
zákona o správnom konaní správny orgán musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Ďalej poukázal aj na § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, pričom žalobca uviedol, že správny

orgán, resp. správne orgány nie sú viazané len návrhmi účastníkov konania. Správny orgán pri vydávaní
rozhodnutia bližšie nezisťoval, či tvrdenia účastníka konania sa zakladajú na pravde, Inšpektorát práce
Žilina len vyhodnotil, že tvrdenie účastníka konania o tom, že prevádzkarka omylom vymenila zmeny
v dochádzke P. X. a T. Z. sa nezhoduje s tvrdením účastníka konania vyjadreného dňa 01.07.2014 priprerokovaní protokolu, kedy uviedol, že bol vo vedomí, že dotyčná zamestnankyňa je prihlásená od rána
06.06.2014. Navrhovateľ však o zámene zmeny v dochádzke v čase prerokovania protokolu nevedel,
toto sa zistilo až následne po prerokovaní protokolu, čo navrhovateľ uvádzal aj vo svojom vyjadrení

zo dňa 15.01.2015 a svoje tvrdenie aj doložil správne vyplnenou dochádzkou. Správny orgán porušil
aj ust. § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a

iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súčinnosť je
koncipovaná na báze obligatórnosti, t.j. nie na možnosti, ale povinnosti správneho orgánu kooperovať s
účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu nie je správne, ak sa súčinnosť zo strany správneho orgánu
redukuje len na povinnosť poskytnúť relevantným subjektom možnosť vyjadriť sa k určeným položkám.
V tejto súvislosti správny orgán mohol ďalej skúmať rozpory doručených dochádzok a tým odstrániť

zistený skutkový stav s obsahom spisu. Správny orgán vychádzal len z niektorých listín a dôkazov
podľa svojej úvahy, avšak nezaoberal sa každým dôkazom tak, ako mu to kladie za povinnosť ust. § 34
ods. 5 zákona o správnom konaní. Taktiež zdôraznil a poukázal na § 32 ods. 2 Správneho poriadku.
Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení je žalobca toho názoru, že správny orgán porušil
ustanovenia vzťahujúce sa k správnemu konaniu a nedostatočne zistil skutkový stav resp. rozhodnutie

správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo zisteného skutkového
stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu. Poukázal v tomto smere aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR R 30/1994. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu súd zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), b),
c) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie a to podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.08.2015.
Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, pričom považoval žalobu za
nedôvodnú. Z predloženej evidencie dochádzky za mesiac jún 2014 jednoznačne vyplynulo, že práce
začala pre žalobcu P. X. vykonávať dňa 06.06.2014 o 08:00 hod., pričom žalobca ju prihlásil do Sociálnej

poisťovne dňa 06.06.2014 o 13:31 hod.. Tvrdenia žalobcu, že menovaná začala práce vykonávať až od
14:00 hod. považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa uloženému postihu a za protirečivé vo vzťahu k
skutočnostiam, ktoré uviedol pri prerokovaní protokolu dňa 01.07.2014 a to, že bol v domnení, že externá
spoločnosť prihlásila menovanú dňa 06.06.2014 od rána. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline vyzval právneho zástupcu žalobcu a aj žalovaného písomnou výzvou zo dňa
20.07.2015, aby sa vyjadrili s poukazom na § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., či súhlasia s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k
prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky. Žalobca vyslovil súhlas s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 15.07.2015 prostredníctvom právneho zástupcu.

Rovnako žalovaný súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd
v Žiline vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1, 2 O.s.p.
a § 156 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov, ktoré predchádzali obom rozhodnutiam,
v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený
skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované príslušné právne predpisy
a to zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu

a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v
rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe. To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva
dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe, v
lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).

Správny súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov správnych orgánov, ktoré majú
verejnoprávnycharakter.Narozdielodsúdovrozhodujúcichvobčianskoprávnychaobchodnýchveciach
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba
výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba
a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická

osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.

Podľa§2ods.2písm.b)zákonač.82/2005Z.z.,nelegálnezamestnávaniejezamestnávanieprávnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s
ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného

predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
prihlásiť do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa
§ 4 ods. 1 tohto zákona na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v

nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona na dôchodkové poistenie pred vznikom
týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Odhlásiť zamestnanca najneskôr
v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak povinný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny

v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa§19ods.2písm.a)bod1zákonač.125/2006Z.z.oinšpekciipráce,inšpektorátpráceuložípokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur
do 200.000 Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5.000 Eur.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov
odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce

u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa

pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo
odmenu.

Prvostupňovým rozhodnutím č. 6/2015-IZA-1.2/pok/R zo dňa 28.01.2015 správny orgán rozhodol vo
vzťahu k žalobcovi tak, že mu uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu

2.000 Eur za porušenie povinností vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone
inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá bol vykonaný v dňoch 17.06.
a 01.07.2014 u zamestnávateľa - žalobcu s tým, že na základe predložených dokladov a to dohody
o brigádnickej práci študentov uzavretej dňa 06.06.2014 P. X. a dochádzky za jún 2014 vedenej na

meno P. X., ktorá nastúpila do práce dňa 06.06.2014 o 08:00 hod. bolo zistené, že žalobca využíval
závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,
avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o
sociálnom poistení, čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) je nelegálne zamestnávanie. V odôvodnení rozhodnutia
správnyorgánpoukázalnazistenéskutočnostivrámcikonania,najmänaprotokolzvykonanejinšpekcie

práce č. IZA-224-38-1.2/P-A28-14113 zo dňa 01.07.2014 prerokovaný dňa 01.07.2014, ktorý tvoril
podklad rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán uviedol, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku a sporenia zamestnanca na základe riadneho
pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu, aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe
dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce a

to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva - registračný list fyzickej osoby - prihláška a
odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov najneskôr v deň nasledujúci po skončení
pracovnoprávneho vzťahu a to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva - registračný list
fyzickej osoby - odhláška. Žalobca pri prejednaní protokolu uviedol, že personálne veci vo vzťahu k
zamestnancom má kompetencie riešiť prevádzkar - ekonóm. Tento rieši personálne veci s externým

dodávateľom a to firmou DANER - Ing. Danka Fűllőpová, pričom muselo vzniknúť zlyhanie na strane
dodávateľa, neboli si vedomí porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Boli v
tom, že dotyčný zamestnanec je prihlásený od rána 06.06.2014. Prvostupňový správny orgán uviedol, že
nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dňa 06.06.2014 pracovala ešte jedna zamestnankyňa T. V., pričom
obidve boli nové a prevádzkarka im omylom vymenila zmeny v dochádzke, pretože T. V. podľa výpisu zo

Sociálnej poisťovne bola účastníkom konania prihlásená v Sociálnej poisťovni už aj predtým, konkrétne
od 28.03.2013 do 03.06.2014 a potom aj od 04.06.2014.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal a
poukazoval na to, že menovaná P. X. bola nahlásená do poisťovne o 5 hodín neskôr s tým, že mohlo

dôjsť k oneskorenému nahláseniu firmou DANER. Pri vyplňovaní dochádzky mohlo dôjsť k omylu, k
zlyhaniu ľudského faktora, ako aj k zámene brigádničok a výmene doobednej a poobednej zmeny a to
konkrétne v osobách brigádničiek X. L. a T. V..

Žalovaný správny orgán rozhodol o odvolaní rozhodnutím zo dňa 05.05.2015, ktorým rozhodnutím

prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
poukázalnazistenýskutkovýstavprvostupňovýmsprávnymorgánomstým,žežalobcasisvojuzákonnú
oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a vo vzťahu k zamestnankyni P. X. nesplnil
včas.Nepredložiltakžiadnedôkazy,ktorébyspochybnili,prípadnevyvrátilizistenéporušeniepovinnosti.Z evidencie dochádzky za mesiac jún 2014 jednoznačne vyplynulo, že menovaná vykonávala pre
účastníka konania závislú prácu od 06.06.2014 od 08:00 hod. bez toho, aby bola prihlásená v Sociálnej
poisťovni. Poukázal aj na objektívny charakter predmetnej zodpovednosti, pričom tvrdenie účastníka

konania o chybe v evidencii dochádzky považoval za účelové v snahe sa vyhnúť uloženému postihu zo
strany inšpektorátu, najmä vo vzťahu k prerokovaniu protokolu zo dňa 01.07.2014.

Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 1 vymedzuje nelegálnu
prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie o uložení sankcie, pokuty
vo výške 2.000 Eur uloženej žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že v predmetnej veci bol vypracovaný protokol č. IZA-224-38-1.2/
P-A28-14 113 zo dňa 01.07.2014, v ktorom boli konštatované porušenia povinností s tým, že súd

poukazuje na to, že žalobca vo vzťahu k uvedenému porušeniu uviedol, že personálne veci vo vzťahu
k zamestnancom má v kompetencii riešiť prevádzkar - ekonóm, pričom tieto personálne veci rieši s
externým dodávateľom a to je firma DANER Ing. Dana Fűllőpová. Muselo vzniknúť zlyhanie na strane
dodávateľa. Neboli si vedomí porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Boli v
tom, že dotyčný zamestnanec je prihlásený od rána 06.06.2014. Nebolo sporné, že X. P. vykonáva u

žalobcu pomocné práce v kuchyni na základe dohody o brigádnickej práci študentov a to od 06.06.2014.
Z protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 pís. a) v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1
až 5 zákona č. 125/2006 Z.z. zo dňa 01.07.2014 vyplynuli zistenia, že žalobca prihlásil zamestnankyňu
P. X., ktorá dňa 06.06.2014 nastúpila do práce o 08:00 hod. ráno a to dňa 06.06.2014 o 13:31 hod.
elektronicky. Uvedené skutočnosti boli zistené z dochádzky zamestnancov za mesiac jún 2014 a dohody

o brigádnickej práci študentov zo dňa 6.6.2014. V protokole bolo uvedené vyjadrenie žalobcu, že
personálne veci vo vzťahu k ich zamestnancom rieši prevádzkar ekonóm, tieto veci rieši s ich externým
dodávateľom - firmou DANER Ing. Danka Fűllőpová, muselo vzniknúť zlyhanie na strane dodávateľa,
neboli si vedomý porušenia zákona o nelegálnej práci, boli v tom, že zamestnankyňa je prihlásená
od rána 6.6.2014. Uvedený protokol bol zo strany žalobcu riadne podpísaný. V spise sa nachádza aj

vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.7.2014 označené ako vyjadrenie k odstráneniu nedostatkov v ktorom
bolo uvedené, že vo firme zabezpečili, že externá firma im bude zasielať doklad o prihlásení každého
zamestnanca o dni a hodine prihlásenia do sociálnej poisťovne, pre spätnú informáciu, aby nedošlo k
omylu pri prihlasovaní.

Nesporné v rámci konania bolo, že žalobca v priebehu správneho konania namietol (až v
podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu), že mohlo dôjsť k zámene zmien a to medzi
zamestnankyňami P. X. a T. V. s tým, že prevádzkarka im mala omylom vymeniť zmeny v dochádzke a
tým pádom by k prihláseniu zamestnankyne P. X. došlo do sociálnej poisťovne v súlade so zákonom.

Nebolo sporné, že P. X. bola do Sociálnej poisťovne nahlásená elektronicky dňa 06.06.2014 o 13:31
hod..

Je potrebné poukázať na to, že žalobca v rámci správneho konania svoje tvrdenie o tom, že došlo k
nejakej zámene jednotlivých zamestnankýň, čo sa týka výmeny zmien žiadnym spôsobom nepreukázal.

Žalobca v rámci správneho konania (až v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) len
tvrdil, že došlo k zámene týchto zmien medzi jednotlivými pracovníčkami, avšak nijakým spôsobom tieto
skutočnosti neboli v rámci konania preukázané.

Konanie žalobcu, ktoré správne orgány posudzovali ako protiprávne vychádzalo z poznatkov získaných

počas výkonu inšpekcie, pri ktorom boli zistené uvedené nedostatky a boli zdokumentované v protokole
o výsledku inšpekcie práce podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14
ods. 1 až 5 zákona č. 125/2006 Z.z.. Tento protokol ako je nepochybne preukázané bol prerokovaný so
samotným žalobcom a ním aj podpísaný.

Podľa názoru súdu v rámci správneho konania bolo dostatočným spôsobom preukázané porušenie
ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to
špecifikovaným spôsobom. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v rámci správnehokonania čestné vyhlásenie, ktoré napokon predložil súdu s podanou žalobou, v rámci tohto konania
predložil. Toto čestné prehlásenie je až zo dňa 2.7.2015. Hlavnou obranou žalobcu v rámci predmetného
konania bola tvrdená skutočnosť, že došlo k zámene zmien medzi jednotlivými zamestnankyňami

žalobcu s tým, že menovaná P. X. mala dňa 06.06.2014 (ktorej sa malo týkať nelegálne zamestnávanie)
mala dňa 06.06.2014 začať pracovať až od 14.00 hod., pričom k nahláseniu uvedenej zamestnankyne
do Sociálnej poisťovne došlo o 13. 31 hod. elektronickou formou, a to v súlade so zákonom. Na strane
súdu vzbudzuje pochybnosť takto predložený dôkaz a to čestné vyhlásenie pani F. H., ktoré súdu
práve bolo predložené až dňa 03.07.2015 spolu so žalobou. Uvedené skutočnosti aj súd považuje za

účelové zo strany žalobcu, keď takýto dôkaz mohol a mal predložiť žalobca v rámci správneho konania,
pričom tak mohol urobiť pred prvostupňovým správnym orgánom a aj v rámci podaného opravného
prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Uvedenú obranu aj súd považuje za
účelovú s cieľom vyhnúť sa uloženému postihu. Rovnako súd považoval za účelové tvrdenie žalobcu, že
v čase prerokovania protokolu žalobca nemal informáciu o zámene zmien zamestnankýň. Rovnako súd
považuje za bezpredmetné čestné prehlásenie P. X. zo dňa 2.7.2015, ktoré súdu bolo doručené až dňa

13.11.2015, nakoľko aj toto vyhodnotil súd ako účelové s poukazom na to, že toto nebolo predložené v
rámci správneho konania, resp. ani žalobca naň nepoukazoval v rámci podanej žaloby, resp. v lehote
s poukazom na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. podľa ktorého žalobca môže rozsah napadnutia správneho
orgánu rozšíriť len v lehote podľa § 250b Ods. 1 O.s.p. t. j. v lehote do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

Správne orgány jednoznačne preukázali porušenie povinností zakotvených v § 3 ods. 2 s poukazom na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Je potrebné poukázať tiež najmä na to, že samotný žalobca v priebehu správneho konania nežiadal

vypočuť predmetnú zamestnankyňu P. X., resp. aj druhú označenú zamestnankyňu - T. V. (ktorých sa
týkala výmena zmien) ako svedkov v rámci správneho konania postupom podľa §§ 33 ods. 1 a 35 ods.
1 Správneho poriadku, preto sa jeho konanie aj zo strany súdu javí ako účelové s cieľom oddialiť svoju
zodpovednosť za tento správny delikt. Žalobca sám poukazuje vo svojej žalobe na súčinnosť správnych
orgánov s účastníkmi konania, ktorá je ako základná zásada zakotvená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

Nezdá sa súdu, že by v danom prípade bol žalobca sám vo vzťahu k správnemu orgánu súčinný,
keď až v žalobe doložil súdu predmetné čestné vyhlásenie, ktoré ani nie je od menovanej P. X., resp.
T. V., t.j. tých zamestnankýň, ktorých sa konanie týkalo, ale predkladá čestné vyhlásenie nejakej inej
osoby (zrejme svojej zamestnankyne). Z týchto dôvodov nie je možné zo strany súdu konštatovať,
že by v predmetnom správnom konaní bola porušená zásada súčinnosti vyjadrená v ust. § 3 ods. 2

zákona č. 71/1967 Zb.. Žalobca mal dostatok priestoru v rámci správneho konania navrhovať a tým aj
produkovať dôkazy na svoju obranu. Záverom súd tiež konštatuje, že zodpovednosť za daný správny
delikt je zodpovednosťou objektívnou, za ktorú zodpovedá žalobca bez ohľadu na svoje zavinenie.
Sám vo svojom vyjadrení adresovanom správnemu orgánu dňa 11.7.2014 uvádza aké opatrenia prijal
na odstránenie vytýkaných nedostatkov ohľadne prihlasovania zamestnancov do sociálnej poisťovne.

Rovnako, čo sa týka výšky uloženej sankcie, sankcia bola uložená na spodnej hranici sadzby vo
výške 2.000 Eur, t. j. v medziach zákona, pričom konštatuje, že postup oboch správnych orgánov,
ako aj ich rozhodnutia sú súladné so zákonom, resp. s jednotlivými ustanoveniami zákona tak, ako
sú vyšpecifikované v rámci odôvodnenia rozsudku. Podnikajúca fyzická osoba je za správny delikt
objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len

čiastočne zodpovednosti zaň, prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z tohto vyplýva záver,
že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedná výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na jeho
zavinenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žaloba nebol
úspešným účastníkom konania a preto ani nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,

prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.