Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202786
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415202786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 22.04.2016, pred samosudcom JUDr.
Petrom Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XXX, XXX
XX G., proti odporkyni: C.. U.. V.Ž. M., U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. G. Č.. XXX, XXX XX L. G.,
v zast. JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou so sídlom AK Národná č. 7, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 311 357, o návrhu na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporkyni trovy konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 391,26 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu
rozhodnutia na účet právnej zástupkyni odporkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. účtu: F. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: X/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 18.03.2015

domáhal ochrany osobnosti voči označenej odporkyni pred neoprávneným zásahom do práv
navrhovateľa garantovaných tomuto ustanovením čl. 10 Listiny základných ľudských práv a slobôd,
resp. čl. XX ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v náväznosti na lex specialis, § 11 D. zákonníka,
§ 13 Občianskeho zákonníka. Svoj návrh zdôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa dňa 26.02.2015 v
periodiku Žiarske ECHO, ročník VI. č. 4 na str. 2 zverejnila inzerát pod č. TP5317060/1 s názvom
„Ďalšie klamstvá poslanca Geliena.“ obsahom, ktorého boli výslovne lživé informácie a tvrdenia

odporkyne voči osobe navrhovateľa, ktoré mali za následok zneváženie občianskej cti, vážnosti a
dôstojnosti spoločnosti, zníženie morálneho ale aj profesionálneho kreditu osoby navrhovateľa vo
veciachverejnosti.Navrhovateľvnávrhuďalejkonštatoval,ževzhľadomnaokolnosť,žetentovsúčasnej
dobe i v minulosti vykonával a vykonáva funkciu verejného činiteľa, zverejnením citovaného článku sa
negatívny dopad na osobu navrhovateľa niekoľkonásobne zvýšil. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka
sa navrhovateľ domáhal morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, že verejným rozširovaním
nepravdivých informácií zo strany odporkyne o osobe navrhovateľa a tvrdení týkajúcich sa osoby

navrhovateľa došlo k zásahu do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti navrhovateľa vo forme
uverejnenia ospravedlňujúceho sa článku v tom istom periodiku a dementovania výrokov odporkyne
uverejnených v citovanom článku v súvislosti s ohováraním, obviňovaním osoby navrhovateľa, hanlivými
a klamlivými vyjadreniami na osobu navrhovateľa, výroku, že navrhovateľ sa má naučiť čítať, výroku,
že v predchádzajúcich informáciách uvedených na svojom blogu, resp. uverejnených v príslušných
periodikáchklamalazavádzalverejnosťohľadomnepriznaniapríjmovodporkynezaobdobierokov2010

- 2012 čím došlo k porušeniu čl. 7 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a to písmom calibris veľkosti 54
čo sa týka nadpisu a textu inzerátu písmom calibris veľkosťou 9,75.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrením doručenom súdu prostredníctvom splnomocnenej právnej
zástupkyne dňa 17.04.2015, resp. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2016
žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Konštatovala faktickú skutočnosť, že navrhovateľ

sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2015 domáhal ochrany osobnosti vo forme zverejnenia
ospravedlnenia za článok uverejnený dňa 26.02.2015 v schránkových inzertných novinách Žiarske
ECHO, ročník VI. č. 4 na 2 strane. Konštatovala ďalej faktickú skutočnosť, že dôvodom skoncipovania
a následného uverejnenia obsahu predmetného článku bolo využitie práva vyjadriť sa a objasniť na
poli širokej verejnosti obvinenia navrhovateľa týkajúce sa príjmov odporkyne a daňových priznaní z

príjmov odporkyne za roky 2010 - 2012 u správcu dane. Konštatovala, že text zverejneného článku
neobsahuje žiadne nepravdivé prípadne klamlivé informácie, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práva
navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, neobsahuje kritiku konania navrhovateľa, ktorej celkom chýbal
vecný základ a pre ktorú by nebolo možné nájsť žiadne zdôvodnenie. Konštatovala, že text článku
obsahuje len prípustný hodnotiaci úsudok o tom, že k porušeniu ústavného zákona zo strany odporkyne
v súvislosti s daňovými priznaniami a zdanenými príjmami za roky 2010 - 2012 nedošlo, čo jednoznačne

vyplýva z prešetrenia vecne príslušnými orgánmi, a to jednak komisiou na ochranu verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja a jednak
samotným zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja. Namietla okolnosť, že zverejnený
článok obsahuje kritiku navrhovateľa, ktorú je navrhovateľ ako verejne činná osoba povinný strpieť,
pričom táto kritika nepochybne spĺňa požiadavky a náležitosti, vecnosti, objektívnosti, otvorenosti a

pravdivosti uvádzaných tvrdení a naviac sa jedná o právo odporkyne na kritiku kritiky v náväznsoti
na skutočnosti, že navrhovateľ v regionálnych periodikách na svojom blogu opakovane zverejňoval
ohľadom osoby odporkyne nepravdivé, zavádzajúce informácie a to čisto len v súvislosti s priznanými
a zdanenými príjmami za roky 2010 - 2012 u odporkyne.

Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s
pripojeným písomným dôkazným materiálom mal súd nesporne za preukázané, že dňa 26.02.2015
označená odporkyňa prostredníctvom schránkových inzertných novín Žiarske ECHO, ročník VI. č. 4
na str. 2 zverejnila inzertný článok pod č. TP5317060/1 s názvom „Ďalšie klamstvá poslanca T..“.
Zverejnenie predmetného článku a jeho obsahová časť podľa návrhu navrhovateľa obsahovala závažné

absolútne nepravdivé tvrdenia týkajúce sa osoby navrhovateľa a vrhli zlé svetlo na osobu navrhovateľa
znevažujúce občiansku časť navrhovateľa, vážnosť, dôstojnosť v spoločnosti a súčasne znížili morálny
ale i profesionálny kredit navrhovateľa.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka prislúcha každej fyzickej osobe a
pretože právo na ochranu osobnosti je rýdzo osobným právom môže byť subjektom ochrany iba
určitá konkrétna fyzická osoba do chráneného práva, ktorej bol urobený zásah alebo právo, ktoré bolo

ohrozené. Právo chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka patrí zo zákona všeobecne každej
fyzickej osobe bez rozdielu veku, bez toho aby sa vyžadovala splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok.
Zároveň ide o právo osobnostnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov.
Fyzická osoba môže uplatniť niektoré s nárokov uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka ak je tusubjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže byť iná fyzická
osoba, právnická osoba, štát alebo viac osôb. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ustanovenia
§ 13 Občianskeho zákonníka je osobnostne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu

do osobnostných práv fyzickej osoby.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka ustanovuje občiansko-právne sankcie za neoprávnený
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby chránených všeobecným osobnostným právom. Základnou
hmotno-právnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka

je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení
alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu
integritu. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré
zabezpečujú občiansko-právnu ochranu jednotlivých hodnôt, resp. stránok osobnosti fyzickej osoby ako
neoddeliteľných súčastí jej celkovej fyzickej a psychickej integrity. V tomto chápaní typické čiastkové
práva na ochranu osobnosti v demonštratívnom výpočte uvádza ustanovenia § 11 Občianskeho

zákonníka.

Základnou podmienkou pre vznik občiansko-právnych sankcií uvedených v ustanovení § 13
Občianskeho zákonníka je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej
ustanovením § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Stačí ak ide o zásah, ktorý je objektívne

spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení ale v samotnom ohrození osobnosti fyzickej
osoby. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa § 13 Občianskeho zákonníka je
neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré
zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore s právami
a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce

proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť,
vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do
osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom. Neoprávneným zásahom je zásadne každé
nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Dôležité je pritom posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na

ochranu osobnosti a následky tohto zásahu pre fyzickú osobu. Ďalšou podmienkou vzniku občiansko-
právnej sankcie podľa § 13 je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej
osoby objektívne spôsobilým vyvolať ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti
fyzickej osoby.

V každom konkrétnom prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby je potrebné skúmať či tu nie sú
okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby je
objektívnou kategóriou, ktorú je potrebné odlíšiť o d zavinenia. Takýmto zásahom je napr. rozširovanie
nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich skutočností. Je potrebné zvážiť či v konkrétnom prípade nie
sú tu okolnosti vylučujúcu neoprávnenosť zásahu, medzi iným napr. právo na kritiku kritiky. Súd by mal

pri rozhodovaní zvážiť či sa takýto zásah stal primeraným spôsobom a zároveň či tento zásah nie je v
rozporestakýmioprávnenýmizáujmamifyzickejosoby,naktorýchjepotrebnésohľadomnapožiadavku
zabezpečenia elementárnej úcty k jej dôstojnosti a osobnosti dotknutej osoby bezpodmienečne trvať
za všetkých okolností. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade privolenia dotknutej fyzickej
osoby, ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom napr. práva

na informáciu, resp. práva na kritiku kritiky, práva na názor a pod., ak ten kto sa ho dopúšťa plní
svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo. Zákonodarca nepodmieňuje vznik zodpovednosti
konajúceho subjektu intenzitou zásahu, to však samé o sebe neznamená, že ustanovenie § 13
Občianskeho zákonníka ako následok za porušenie práva možno použiť aj voči miernym zásahom do
osobnosti, napr. drobnej urážky. Možno vyvodiť, že ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným

zásahom, ktoré spôsobia nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v
spoločnosti, napr. zníženia vážnosti fyzickej osoby v očiach spoluobčanov.

Uplatnenie pravdivej, objektívnej a vecnej kritiky nie je neoprávneným zásahom (rozsudok NS ČR sp.
zn. 28CDo 1863/2001).

Kritiku konania fyzickej osoby, ktorá sa opiera o okolnosti, o ktorých sa zverejňuje pravdivý údaj spravidla
nemožno považovať za konanie odporujúce § 11 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi neoprávnenýmzásahom do práva na ochranu osobností a kritikov spočíva v pravdivosti prejavov a v cieli, ktorí sa tým
sleduje. (Uznesenie NS Č sp. zn. 28CDo 1524/2002.)

Z prevedeného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že dôvodom podania žaloby na
ochranu osobnosti zo strany navrhovateľa bolo zverejnenie článku dňa 26.02.2015, hore špecifikovaná.
Z ďalšieho prevedeného dokazovania, pripojeného písomného materiálu (čl. 18 spis. mat.) mal
súd však preukázané, že inzertnému článku, ktorý bol dôvodom podania návrhu navrhovateľa na
ochranu osobnosti predchádzali články navrhovateľa uverejnené v identickom periodiku (napr. zo dňa

12.02.2015), resp. informácie na Facebooku navrhovateľa, v ktorých samotný navrhovateľ prezentoval
odporkyňu ako porušovateľku ustanovenia čl. 7. zák. č. 357/2004 Z. z. v súvislosti s nepriznaním príjmov
a majetku odporkyne za roky 2010 - 2012 a na to nadväzujúce neuhradenie zákonných odvodov.
Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu vyplynula pre súd okolnosť, že navrhovateľ
dňa 09.01.2015 doručil zastupiteľstvu Banskobystrického samosprávneho kraja pod ev. č. 645/2015
podnet na konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu v zmysle čl. 9 ods. 2 ústavného

zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov. Z obsahu podnetu vyplynula pre súd okolnosť, že navrhovateľ ako podávateľ
podnetu sa domnieval, že zo strany odporkyne došlo zavineným konaním k porušeniu čl. 7 ods. 1 písm.
d) ústavného zákona a to tým spôsobom, že odporkyňa v písomných oznámeniach za roky 2010 -
2012 neuviedla príjem získaný na základe uzatvorených príkazných zmlúv a dohôd o pracovnej činnosti.

Informácie toho istého charakteru a tej istej výpovednej lehoty boli opísané i v zverejnených článkoch
v žiarskych inzertných novinách ECHO, resp. na Facebooku samotného navrhovateľa. Z pripojeného
písomného dôkazného materiálu, a to odporučenia Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov, zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 7/2015
zo dňa 21.01.2015 (čl. 33 psi. mat.) však pre súd vyplynula okolnosť, že tento orgán Banskobystrického

samosprávneho kraja vecne príslušného na konanie o podnete odporučil tento podnet stiahnuť z
rokovania zastupiteľstva BBSK ako neopodstatnený. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného
materiálu, a to uznesenia zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pod. č. 110/2015
zo dňa 06.02.2015 (čl. 34 spis. mat.), vyplynula taktiež pre súd okolnosť, že opätovne tento orgán
vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie o podnete navrhovateľa v súlade s čl. 9 ods. 12

ústavného zákona konanie zastavil s odôvodnením, že sa nepreukázalo, že odporkyňa nesplnila alebo
porušila povinnosť alebo obmedzenia ustanovené ústavným zákonom. V oboch prípadoch sa jednalo
o rozhodnutie orgánov Banskobystrického samosprávneho kraja vecne príslušných na prejednanie
podnetov, pričom súdu v danom prípade neprislúcha vzhľadom na právnu kvalifikáciu a obsah
samotného návrhu prešetrenie týchto rozhodnutí ale len akceptácia záverov konštatovaných vo svojich

rozhodnutiach týmito orgánmi. Na základe takto prevedeného dokazovania súd konštatuje, že všetky
údajeuvedenévinzertnomčlánkuvperiodikuECHOzodňa26.02.2015vychádzajúzobjektívnejpravdy,
neobsahujú dehonestujúce ani znevažujúce výrazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli zasiahnuť do
osobnostných práv samotného navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní rešpektoval i faktickú skutočnosť, že
obaja účastníci konania sú naďalej verejne činnými osobami, pričom vzhľadom na existenciu opätovne

a viackrát zverejnených informácií o porušení zákona zo strany navrhovateľa voči osobe odporkyne je
nutné podľa názoru súdu článok zo dňa 26.02.2015 klasifikovať jednoznačne ako osobnostné právo
odporkyne reagovať kritikou na predchádzajúcu kritiku, a to o to intenzívnejšie právo, že údaje, ktoré
boli navrhovateľom zverejnené a to i vo forme článku v tých istých inzertných novinách, sa ukázali na
základe rozhodnutia vecne príslušným orgánom Banskobystrického samosprávneho kraja voči osobe

odporkyni ako nepravdivé.

V konkrétnom individuálnom prípade po prevedenom dokazovaní súd teda jednoznačne konštatuje,
že článok uvedený v periodiku Žiarske ECHO zo dňa 26.02.2015 podpísaný samotnou odporkyňou
bol realizovaný v rámci výkonu subjektívneho práva stanoveného zákonom samotnej odporkyne, a to

právomnakritikukritikyatútookolnosťtedajednoznačnejenutnéposúdiťvdanomprípadeakookolnosť
vylučujúcu neoprávnenosť zásahu. Pokiaľ teda súd konštatoval pri prevedenom dokazovaní absenciu
neoprávnenosti zásahu nemohol eventuálne rozhodnúť o aplikácii ustanovenia § 13 Občianskeho
zákonníka ako sankcie a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.
s. p. vzhľadom na plný úspech odporkyne v konaní. Súd tejto priznal v rámci trov právneho zastúpenia
trovy právnej pomoci za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.04.2015
vyhl. č. 655/2004 Z. z. á 61,41 €, vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.04.2015 á 61,41 €, účasť na pojednávanídňa 22.03.2016 v zmysle § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. á 15,35 €, účasť na pojednávaní dňa
22.04.2016 á 61,41 €; režijný paušál 2 x á 8,39 € + 2 x á 8,58 € (§16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.);
náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. á 8x 14,30 € vo výške 114,40 €;

cestovné výdavky a to 2 x cesta Banská Bystrica - Žiar nad Hronom a späť spolu 168 km v celkovej
výške 43,34 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.