Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209877
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713209877.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcov 1. H. X.,
nar. XX. 8. XXXX, bytom Ľ.A. XXXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR a 2. P. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Ľ. A. XXXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michal Vlkolinský
so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovanému SEKIER, s.r.o. so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, zast. Ulianko & partners, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 41,

960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517 o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
bytu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 2. 5. 2013 domáhali nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 161 ods. 3 O.s.p..
Žalobcovia uviedli, že sú nájomníkmi 3-izbového bytu č. XX na IV. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu na ulici Ľ. A., zapísaného na LV č. XXXX pre X. úrad U. U., správa katastra M. pre okres M., obec
M., kat. úz. J., pod A. „majetková podstata“ C-KN parcela č. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy
a nádvoria a stavba súp. číslo XXXX na parcele č. XXXX obytná budova Ľ. A., pod B. „vlastníci a iné
oprávnené osoby“ B.- XX na žalovaného v podiele X/X a podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, pod C. „ťarchy“ záložné právo
zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytov Ľ. A. XXXX/XX. Vyššie uvedený byt žalobcovia
užívajú na základe zmluvy o nájme zo dňa 1. 9. XXXX, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dňa 1.
9. 1993 nadobudol účinnosť zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 „... upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva
a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku ....“. V

tom čase bola vlastníkom bytu žalobcov spoločnosť Bučina, a.s. Zvolen. Uvedená spoločnosť previedla
byt žalobcov v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
na spoločnosť Bučina - Byty, s.r.o. Zvolen, ktorá následne byty opäť v rozpore s ustanovením § 16
ods. 1 citovaného zákona previedla na spoločnosť SEKIER, s.r.o. Posledne menovaná spoločnosť
previedla byt, ktorý je predmetom tohto konania na Oľgu D., bytom X. č. XXX, X.. Na základe protestu
podaného krajským prokurátorom a následne žaloby o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Správy

katastra M. č. V XXXX/XXXX zo dňa 29. 10. 2008, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní, vedenom
pod sp. zn. XXS XX/XXXX, rozsudkom zo dňa 24. 9. 2010 rozhodol, že toto rozhodnutie zrušuje a
vec vracia na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom NS SR zo dňa 8. 6. 2011pod sp. zn. 10Sžr 1/2011. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „... zákon
o vlastníctve bytov v § 16 ods. 1 poskytuje nájomníkom bytov v nájomných vzťahoch založených
zmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky

vo vzťahu k všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel
využitia bytového domu - predmetu vlastníctva je nepochybne obmedzením vo verejnom záujme.
Žiadne ustanovenia zákona o vlastníctve bytov nezužuje platnosť tohto ustanovenia len pre niektorých
vlastníkov bytových domov. To znamená, že platí pre všetkých vlastníkov bytových domov bez rozdielu.
Nie je preto pri jeho aplikácii podstatné, kto je vlastníkom bytového domu, resp. od koho bytový dom

nadobudol. Platí to pre každého vlastníka bytového domu, či je to štát, obec, alebo súkromná osoba.
Každý vlastník bytového domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať , je zákonom obmedzený pri
nakladaní s nimi tak, že tie byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú, nemôže predať iným osobám ako
ich nájomcom...“. súčasne sa aj Krajský súd Banská Bystrica aj Najvyšší súd SR stotožnil s tvrdením
žalobcu - Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, podľa ktorého „... nikto nemôže od svojho právneho
predchodcu nadobudnúť viac práv než ich právny predchodca mal. Bučina, a.s. mohla previesť

vlastníctvo k predmetnému bytu len na fyzickú osobu - nájomcu a toto obmedzenie zmluvného prevodu
následne aj na vyššie uvedené obchodné spoločnosti, do ktorých základného imania bol bytový fond
vnášaný ako nepeňažný vklad ...“. Listom zo dňa 15. 4. 2013 požiadali žalobcovia o prevod vlastníctva
bytu, ktorého sú nájomníkmi, žalovaného , ktorý si žiadosť prevzal dňa 17. 4. 2013, avšak na žiadosť
neodpovedal a návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalobcom 1, 2 nepredložil. Cena bytu bola

stanovená Odborným posudkom Ing. Jána Šutého zo dňa 18. 4. 2004 tak, že zistená cena bytu s
cenou spoluvlastníckeho podielu k pozemkom je 35 640,- Sk (1 183,03 Eur). Podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona o vlastníctve bytov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového

priestoru. V zmysle § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,
môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi , ak nie je nájom bytu
dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome,
cena príslušenstva,cenapozemkuzastavanéhodomom cenapriľahlého pozemku(ďalejlen „cena“)sa

dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho. Podľa ods. 3 vyššie citového ustanovenia, dohodnutá
cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu, určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt
prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii
a Slovenského pozemkového fondu, b) obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty
do vlastníctva podľa osobitného predpisu, c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu

národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce, d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného
družstva alebo spotrebného družstva, e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou,
uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d), f) právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov), g) záujmového

združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné odborové hnutie a
jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií a následne jednotný
majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá nadobudla do vlastníctva
byty, postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných
predpisovplatnýchvčase výstavbybytov,h)obchodnejspoločnosti,založenej štátompodľaosobitného

predpisu. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, cena za 1m2 podlahovej plochy bytu alebo
ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo
fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia
výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a

vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu
domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V zmysle ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia,
opotrebenie podľa ods. 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia
obstarávacej ceny domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80 %. Podľa odseku 4 ustanovenia, ak sa
prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri

uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na
úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30 %. Podľa § 18a ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov, vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú
podľa osobitného predpisu nemožno dojednať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov,spoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomuapríslušenstvosúvspoluvlastníctvevlastníkovbytova
nebytovýchpriestorovvdome,aksanedohodnúvlastníciinak.Sprevodomaleboprechodomvlastníctva
bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne
ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Podľa ods. 2 vyššie
citovaného ustanovenia, práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva,
pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových

vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.

2. Na základe vyššie uvedeného žalobca 1, 2 navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal
rozsudok,ktorýmbynahradilvyhlásenievôležalovaného,žeakopredávajúciuzatvárazmluvuoprevode
vlastníctva bytu s príslušenstvom podľa § 5 Zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov so žalobcami 1, 2 v znení, ako je to uvedené v

žalobe.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalovaný nikdy nebol povinnou osobou v zmysle
zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a naň sa nevzťahuje zákonná povinnosť podľa § 16 ods. 1
predmetného zákona vo vzťahu k § 17 ods. 3 tohto zákona. To znamená, že žalovaný nie je povinnou

osobou predať takýto byt za tzv. regulovanú cenu. Uvedený právny názor bol vyslovený už aj v judikatúre
NS SR. Poukazuje na základný princíp civilného sporu a na článok 2 CSP, ktorý hovorí o právnej istote a
predvídateľnosti rozhodovania súdov. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, že žalobcovia nemajú záujem
tento byt nadobudnúť za inú ako regulovanú cenu, hoci im v auguste tohto roku bola ponúkaná cena 36
000,- Eur, čo predstavuje odhad 2/3 z trhovej ceny. Z tohto dôvodu žiadame žalobu zamietnuť. Súčasne

podľa § 152 CSP vzniesli hmotnoprávnu námietku premlčania tohto nároku a to najmä na prevod
vlastníctva tohto bytu ako aj práva na podanie žaloby na nahradenie prejavu vôle. V tomto prípade
treba dodržiavať 3 druhy práv nájomcov. Prvé právo je právo podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu,
druhé právo je právo na prevod samotného bytu a tretie právo je právo domáhať sa na súde nahradenia
prejavu vôle. V tomto prípade poukázali na to, že žalobcovia už v minulosti a to konkrétne 12. 10.

1999 žiadali žiadosťou žalovaného o prevod vlastníctva tohto bytu a právo na podanie žiadosti v tomto
smere teda zaniklo. Vzniklo právo na prevod vlastníctva tohto bytu. Tak, ako to vyplýva z komentáru
zákona o vlastníctve bytov z roku 2012, prvé vydanie, konkrétne strana 1300. Právo na podanie žiadosti
sa spotrebovalo podaním tejto žiadosti. Zároveň parafrázované uvádzanie tvrdení hovorí, že podaním
ďalšej žiadosti v čase, keď je už podaná pôvodná žiadosť, je bez akýchkoľvek právnych účinkov. V

tomto smere poukázali na to, že existuje uznesenie Ústavného súdu zo dňa 19. 2. 2009 sp. značka
IV 58/2009, ktoré uvádza, že právo na prevod vlastníctva bytu nie je vlastníckym právom a je právom
majetkovým, ktoré sa premlčuje v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej lehote. Navyše Ústavný súd
vo svojom výklade zašiel ďalej keď hovorí, že nevyužitie tohto práva v zákonom stanovenej 2 ročnej
lehote podľa zákona o vlastníctve bytov zakladá právo domáhať sa nariadenia prejavu vôle a to tiež v

zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom po uplynutí 2 ročnej
lehoty. V tomto smere poukázali na to, že rovnakí žalobcovia s identickou žiadosťou žiadali toho istého
žalovaného o prevod totožného bytu. Nová žiadosť bola v roku 2013 a teda touto žiadosťou nevzniklo
nové právo na prevod vlastníctva tohto bytu ani právo domáhať sa nariadenia prejavu vôle a nedošlo ani
k tzv. reštartovaniu plynutia premlčacej lehoty. Výkladom akontrário keby podanie každej novej žiadosti

nájomcom voči prenajímateľovi alebo vlastníkovi obnovovalo plynutie premlčacích lehôt tak by zákony
o premlčaní strácali účel ako aj zmysel a tým by nastal právny stav ad absurdum, ktorý v zmysle iných
judikatúr Ústavného súdu je protiústavný. Poukazovali ďalej na správanie sa protistrany v tomto konaní,
ktoré považovali za rozpor s dobrými mravmi, pretože iniciatíva tohto konania ako aj snaha o prerušenie
dokonca mal dohru na Najvyššom súde.

4. Právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie KS BB pod sp. značkou 24S 58/2010, v spojení
s rozsudkom NS SR sp. značka 10Sžr 1/2011, ktoré sa viedlo na základe žaloby Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica. Podľa neho právo na podanie žiadosti o prevod bytu môže podať ktorýkoľvek subjekt,
ktorý splní podmienky a kedykoľvek. Len samotným podaním takejto žiadosti mu nezaniká právo podať

túto žiadosť opakovane v budúcnosti. Je pravda, že v minulosti takáto žiadosť zo strany žalobcov bola
podanátak,akotouviedolprávnyzástupcažalovaného.Žalovanýnažiadnuztýchtožiadostínereagoval
ani na žiadosť z roku 2008 ani na žiadosť z roku 2013. Pokiaľ obrana žalovaného spočíva na tom, že nie
je subjektom, ktorý je povinný predávať byty za tzv. regulovanú cenu, tu poukazoval na zmluvu, ktorúuzatváral žalovaný s inými nájomcami napríklad na zmluvu z 15. 2. 2008. Byt, ktorého je v súčasnej dobe
vlastníkom žalovaný bol postavený v rámci komplexnej bytovej výstavby pred rokom 1990, teda byt sa
stal súčasťou prevádzačného projektu Bučina, š.p. a dostal sa do majetku novovznikajúcej spoločnosti

Bučina, a.s. Táto vznikla zápisom do obchodného registra od 1. 5. 1992. Zákon o vlastníctve bytov je
účinný od 1. 9. 1993 a v tom čase rovnako ukladá povinnosť spoločnosti Bučina, a.s. previesť tieto byty
do vlastníctva nájomníkov týchto bytov. Následne na to spoločnosť Bučina, a.s. v roku 1997 založila
svojudcérskuspoločnosťBučinaByty,s.r.o.stým,žetátospoločnosťje100%dcéraspoločnostiBučina,
a.s. a táto bola povinná tieto byty previesť.

5. Svedok Eugen Kramár uviedol, že pracoval do roku 1995 ako ekonomický riaditeľ Bučiny, v ktorej
pracoval od roku 1978. V októbri 1995 došlo k zmenám štruktúre akcionárov spoločnosti Bučina, a.s.
a došlo aj k zmene predstavenstva. V tom čase, v októbri 1995 dostal pokyn od nového generálneho
riaditeľa pána Lispucha ako predať bučinárske byty. Už v tom čase túto otázku riešili a nevedeli prísť na
ničinéakopripredajitýchtobytovpostupovaťpodľazákonač.182/1993.Pánriaditeľmudalvtedypokyn,

aby zisťoval, za akých okolností by tieto byty mohli predať za vyššiu cenu ako umožňoval zákon. Túto
otázku potom konzultoval s právnikmi. Inú možnosť však nenašiel. Keď toto oznámil pánovi Lispuchovi
tak mu povedal, že sa málo snažil, že má hľadať riešenie aj mimo Zvolen. Z tohto dôvodu sa obrátil na
Ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku a od nich získal také stanovisko, že sa majú byty
riešiť podľa zákona č. 182. Po návrate z Bratislavy túto informáciu podal pánovi Lispuchovi.. Bolo mu

to však dosť ostro vytknuté, že ešte určite musia existovať iné možnosti. V decembri potom skončil ako
ekonomický riaditeľ. Následne potom už len započul, že časť bytov bola predaná a časť nie.

6. Svedok Pavel Drozd uviedol, že v čase, keď dochádzalo k privatizácii firmy Bučina, a.s. on pracoval
vo funkcii personálneho riaditeľa a to od 4. 12. 1995. Pod toto patrila prevádzka sociálnych služieb,

pod čo patril aj bytový fond, teda správa bytového fondu. V tom čase už bol účinný zákon o prevode
bytov. Keď začala privatizácia predaj bytov bol pozastavený. Celý proces privatizácie on považoval za
protizákonný a tak aj nasledujúci proces o prevádzaní majetku považoval za nezákonný. Vedel o tom,
že tieto byty prešli z jednej spoločnosti do druhej ale ako konkrétne to už nevedel uviesť.

7. Súd zo žiadosti zo dňa 15. 4. 2013 zistil, že žalobcovia 1, 2 vyzvali žalovaného na prevod vlastníctva
žalovanéhobytuvzmysle§16ods.1Zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
v znení neskorších predpisov a to do 30 dní od doručenia žiadosti. Z doručenky potom vyplýva, že
žiadosť bola žalovanému doručená 17. 4. 2013.

8. Z odborného posudku Ing. Jána Šutého, vyhotoveného 18. 4. 2014 vyplýva, že cena bytu s cenou
spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v tom čase bola 35 640,- Sk s tým, že uvedená zistená cena
je cenou bytu a pozemku, ktorú dohodol o cene medzi predávajúcim a kupujúcim bytu nie je možné
prevýšiť v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov s výnimkou prípadu podľa § 18 ods. 5 Zákona.

9. Z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co 86/2005 zo dňa 23. 2. 2006 súd zistil, že
navrhovatelia v tomto konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Zvolen 9C 124/2004 sa domáhali
voči spoločnosti SEKIER, s.r.o. nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
Takisto aj títo navrhovatelia uvádzali, že uvedený byt majú v nájme, vlastníkom je žalovaný a tento

byt odmietol predať za regulovanú cenu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Takisto aj v tomto prípade byt najprv patril spoločnosti Bučina, š.p. Zvolen
s tým, že táto spoločnosť bola zriaďovateľom zrušená a vlastníkom celého majetku sa stal Fond
národného majetku. Ten v súlade so zákonom č. 90/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby vložil do akciovej spoločnosti Bučina, a.s. Zvolen. Dňa 29. 11. 1996 Bučina, a.s. ako

jediný spoločník založila spoločnosť Bučina - Byty, s.r.o. a do tejto obchodnej spoločnosti vložila
celý bytový fond. Následne na to spoločnosť Bučina - Byty, s.r.o. sa stala spoločníkom obchodnej
spoločnosti SEKIER, s.r.o. a bytový fond vložila do tejto obchodnej spoločnosti ako nepeňažný vklad.
Súd konštatoval, že žalovaný ako vlastník nie je povinný uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, ktorý užívajú za cenu, obmedzenú v zmysle citovaných zákonných ustanovení, pretože

nie je obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu alebo fondu národného majetku alebo obce ani inou
obchodnou spoločnosťou, založenou obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu alebo fondu národného
majetku alebo obce alebo poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva, spotrebného družstva
a nie je ani právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa zákona č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Krajský súd v Banskej Bystrici tento
rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdil s odôvodnením, že navrhovateľ v tom konaní nikdy o prevod
vlastníctva bytu spoločnosť SEKIER, s.r.o. nepožiadali a keby tak aj boli urobili, nevzťahovala by sa na

spoločnosť SEKIER, s.r.o. povinnosť predať byt za tzv. regulovanú cenu, pretože ten nie je subjektom,
uvedeným v § 17 ods. 3 Zákona č. 183/1991 Zb. a ani nebol založený subjektom, uvedený v tomto
zákonnom ustanovení ako to Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil.

10. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 165/2006 zo dňa 22. 6. 2007 súd zistil, že NS SR

dovolanie navrhovateľov proti rozsudku KS BB 12Co 86/05 z 23. 2. 2006 zamietol s tým , že NS SR po
preskúmaní veci dospel k záveru, že ako súd I. stupňa tak aj odvolací súd venovali otázke posúdenia
právnej otázky, uvedené v dovolaní, ktoré odvolací súd pripustil náležitú pozornosť a na jej vyriešenie
vykonali v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré aj riadne vyhodnotili a svoje dôvody, vedúce k
záverom o tom, že povinnosť tzv. regulovanej ceny pri prevode vlastníctva bytov v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z. v znení noviel je viazaná na subjekt vlastníctva a v predmetnej veci nie je odporca viazaný

pri prevode vlastníctva bytov na doterajších vlastníkov tzv. regulovanou cenou aj podrobne v súlade s
uvedením zákonného ustanovenia odôvodnil. S ich závermi sa dovolací súd v celom rozsahu stotožnil
a v podrobnostiach na ne odkázal.

11. Z podania žalobcu v I. rade zo dňa 25. 2. 2008 súd zistil, že táto bola adresovaná žalovanému a

v tejto žiadosti okrem iného uvádza, že podľa ustanovení zákona č. 180/1993 Zb. podal už žiadosť o
odkúpenie bytu 12. 10. 1999. Do dnešného dňa mu však nebola doručená zmluva o prevode vlastníctva
bytu. Z tohto dôvodu žiadal o doručenie zmluvy do jedného mesiaca od doručenia tejto žiadosti.

12. Z uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 58/2009-12 zo dňa 19. 2. 2009 súd zistil, že v tomto

konaní bola Ústavnému súdu doručená sťažnosť , v ktorej namietali porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu Banská Bystrica, vedený pod spisovou značkou
17Co 175/2008 s tým, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalobkyne, účastníčkou konania,
vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod spisovou značkou 8C 253/2005 o nahradenie prejavu
vôle žalovanej obchodnej spoločnosti, v ktorom sa domáhala, aby s ňou žalovaná ako predávajúca

uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej na ňu prevedie vlastnícke právo k bytu. Sťažovateľka
odôvodnila povinnosť žalovanej previesť do jej vlastníctva sporný byt v obytnom dome, ktorý je jej
vlastníctvom s príslušných ustanovení zákona NR SR 180/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka podala právnemu predchodcovi žalovanej
písomnú žiadosť o prevod predmetného bytu do svojho vlastníctva 12. 2. 1997. Okresný súd žalobu

sťažovateľky zamietol a zaviazal ju nahradiť trovy konania. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že prihliadol na námietku premlčania, vznesenú žalovanou, podľa ktorej sťažovateľka podala
žalobu o nahradenie prejavu vôle po uplynutí zákonom ustanovenej premlčacej lehoty. Na odvolanie
sťažovateľky Krajský súd rozsudok Okresného súdu I. stupňa vo veci samej potvrdil. Krajský súd v
odôvodní na potvrdenie svojho rozsudku uviedol, že sa stotožnil s dôvodmi odôvodnenia zamietajúceho

I. stupňového rozhodnutia Okresného súdu, z ktorého vyplýva, že Okresný súd prihliadol na námietku
premlčania, vznesenú žalovanou, keďže samotná premlčacia lehota na podanie žaloby začala plynúť
22. 2. 1999 a skončila po uplynutí 3 rokov 22. 2. 2002, pričom sťažovateľka podala žalobu o nariadenie
prejavu vôle až 30. 12. 2005. Ústavný súd uviedol, že považuje za ústavne komfortný aj právny
názor, vyslovený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu podľa ktorého právo na uzavretie zmluvy

o prevode vlastníckeho práva nie je vlastníckym právom. Je to nepochybne majetkové právo a ako
také sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote. Je pravdou, že vlastnícke právo sa
nepremlčuje, avšak sťažovateľka nie je vlastníčkou predmetného bytu, avšak len nájomníčkou. Ústavný
súd ďalej uviedol, že podľa označeného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov nedodržanie zákonom
ustanovenej 2 ročnej lehoty nemá za následok zánik povinnosti vlastníka bytu previesť byt do vlastníctva

nájomcu, ale ak sa tak v uvedenej 2 ročnej lehote nestane, nájomcovi bytu vzniká právo domáhať sa
na súde splnenia povinnosti vlastníka bytu, previesť mu byt do vlastníctva, čo však musí urobiť vo
všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote.

13. Súd zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15. 2. 2008 zistil, že spoločnosť SEKIER, s.r.o.

ako predávajúci previedla na kupujúceho Milicu Višňovskú byt spolu so spoluvlastníckym podielom na
pozemkoch za kúpnu cenu 46 000, - Sk.14.SúdzoznámeniaMinisterstvafinanciíSRzodňa22.8.2006zistil,žeBučina,a.s.nebolaobchodnom
spoločnosťou s účasťou štátu a teda nespadala pod § 17 ods. 3 písm. c) Zákona č. 151/1995 Z.z. ale išlo
o obchodnú spoločnosť, ktorá nadobudla byty podľa § 17 ods. 3 písm. e) uvedeného zákona. Následne

sa založená Bučina - Byty, s.r.o. nestala obchodnou spoločnosťou podľa § 17 ods. 3 písm. d) Zákona č.
151/1995 Z.z. pretože nebola založená obchodná spoločnosť s účasťou štátu.

15. Súd zo žaloby Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 17. 6. 2010 zistil, že žalobca Krajský
prokurátor v Banskej Bystrici podal žalobu proti Správe katastra Zvolen a domáhal sa zrušenia

rozhodnutia Správy katastra Zvolen V2846/2008 zo dňa 29. 10. 2008, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva pre Oľgu Dančovú, rod. X. k bytu č. XX na IV. poschodí, vo vchode č. XX,
bytového domu vo M. na ulici Ľ. A., súp. číslo XXXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX
k.ú. X. a spoluvlastníckemu podielu a to na základe kúpnej zmluvy z 13. 8. 2008, uzatvorenou medzi
predávajúcim SEKIER , s.r.o. a kupujúcou Oľgou D..

16. Z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 24S 58/2010-59 zo dňa 24. 9. 2010 súd zistil, že
rozhodnutie Správy katastra Zvolen T súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že
žalovaný Správa katastra mala skúmať, či je prevodca oprávnený s bytom nakladať, či byt prevádza
na nájomníka alebo či byt prevádza na iného ako nájomnícka avšak ide o byt, ktorý v čase prevodu
nie je prenajatý na dobu neurčitú. Žalovaný sa však týmto ustanovením neriadil, pretože vychádzal z

nesprávnehoprávnehoposúdenia,zakladajúcehosanajednoduchomaničímnepodloženomtvrdení,že
§ 16 ods. 1 sa nevzťahuje na predávajúceho. Argumentácia, že predávajúci nie je osobou, uvedenou v §
17ods.3Zákona ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovanebolanizaloženýsubjektom,uvedeným
v tomto ustanovení nemá vo vzťahu k obmedzeniu vlastníka bytového domu a kvalifikovaného vlastníka
bytu pri nakladaní s bytom pri jeho prvom prevode, zakotvenom v § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov

žiadny právny význam. Tak, ako je uvedené vyššie, zákon totiž obmedzenie vlastníkov bytových domov,
uvedených v § 16 ods. 1 predať byt, prenajatý na dobu neurčitú inému, ako nájomcovi v žiadnom svojom
ustanovení nezužuje len na niektorých vlastníkov. Na tom nič nemení fakt, že zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov niektorých vlastníkov bytových domov a bytov, avšak len tých, ktorých presne
špecifikuje obmedzuje aj inak a to ďalšími pravidlami, či ukladaním ďalších povinností. Obmedzenie

vlastníka bytového domu podľa § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa
vzťahujejednaklogickyajednakajvzhľadomnavňomuvedenývýslovnýodkazna§5ods.5kuvšetkým
bytom v jeho bytovom dome.

17. Z rozsudku NS SR č.k. 10Sžr 1/2011 zo dňa 8. 6. 2011 súd zistil, že NS SR potvrdil rozsudok

Krajského súd Banská Bystrica 24S 58/2010-59 zo dňa 24. 9. 2010 s odôvodnením, že odvolací
súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva k bytu č. 12 v bytovom dome vo Zvolene, na ulici Ľ. A., súp. číslo XXXX,
nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX k.ú. J., vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiam, zariadeniam domu a pozemku v prospech Oľgy D., na základe absolútne neplatnej kúpnej

zmluvy z 13. 8. 2008 pre rozpor so zákonom bolo nezákonné, preto tento rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný rozhodol
nezákonne ak rozhodol o povolení vkladu na základe absolútne neplatného úkonu, ktorým je kúpna
zmluva, uzatvorená medzi vlastníkom bytu, spoločnosťou SEKIER, s.r.o. a pani Oľgou D.. Výklad

ustanovenia §16 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov ako uviedol Krajský súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia je jasný, jednoznačný a zrozumiteľný, preto k nemu niet čo dodať.
Rovnako pokiaľ ide o citáciu relevantných právnych predpisov odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Skutočnosť, či sa na daný prípad vzťahuje, alebo nevzťahuje aj cenové
obmedzenie v zmysle § 17 citovaného zákona nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii

ustanovenia § 16.

18. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 27. 3. 2003 súd zistil, že predávajúci spoločnosť
SEKIER, s.r.o. predala tam uvedený byt na kupujúceho Zuzanu U. za kúpnu cenu 87 000, Sk. Súd
zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti Bučina, a.s. zistil, že túto vypracoval Fond národného

majetku SR pre privatizáciu štátneho podniku Bučina Zvolen.19. Súd z notárskej zápisnice N81/92, Nz70/92 zo dňa 15. 4. 1992 zistil, že Fond národného majetku
prehlásil, že zakladá akciovú spoločnosť Bučina, a.s. so sídlom vo Zvolene v zmysle zakladateľskej
listiny zo dňa 15. 4. 1992.

20. Súd z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica 17Co 81/05 zo dňa 26. 6. 2005 zistil, že sa viedlo
konanie vo veci žalobcu Vladimír Palka, proti žalovaným Bučina Byty, s.r.o. a SEKIER, s.r.o. o určenie
neplatnosti vyhlásenia žalovaného 1 a uloženie povinnosti previesť vlastníctvo bytu na navrhovateľa,
najprv pred Okresným súdom vo Zvolene, pod spisovou značkou 6C 125/2002. Okresný súd Zvolen

zamietol žalobu o určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného 1 o nepeňažnom vklade do základného
imania žalovaného a zamietol aj návrh o povinnosti uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníctva
bytu. Krajský súd Banská Bystrica rozsudok OS Zvolen potvrdil. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom
odôvodnení okrem iného uviedol, že Bučina, a.s. Zvolen dňa 26. 11. 1996 pri vzniku spoločnosti Bučina
- Byty, s.r.o. nebola obchodnou spoločnosťou, súčasťou štátu alebo Fondu národného majetku SR alebo
obceakotoupravuje§17ods.3písm.c)Zákonač.182/1993Z.z.platnéhovčasevznikutejtoobchodnej

spoločnosti. Teda Bučina - Byty, s.r.o. nebola a nie je obchodnou spoločnosťou, založenou obchodnou
spoločnosťou, súčasťou štátu alebo Fondu národného majetku alebo obce, na ktorú by sa vzťahovalo pri
prevode bytu nájomcovi blokačné ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona č. 182/21993o regulovanej cene bytu.

21. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení

neskorších zmien a doplnkov, platný v rozhodnom čase tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné
vzťahy a práva k pozemku.

22. Podľa § 17 ods. 1 hore citovaného zákona cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome,
cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena")
sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

23. Podľa § 17 ods. 3 hore citovaného zákona, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie

prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu
z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo

obce,
d) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c)
e) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.
Týmto predpisom bol zákon č. 92/1997 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe vlastníkom žalovaného bytu
je žalovaný, spoločnosť SEKIER, s.r.o. nájomníkmi tohto bytu v súčasnej dobe sú žalobcovia 1, 2 a
to na základe zmluvy o nájme zo dňa 1. 9. 1996. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné.
Práva a povinnosti, upravené zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

sú viazané na vlastníkov bytov, bytových domov a nebytových priestorov, keď predmetom vlastníctva
sú byty a nebytové priestory ako samostatné predmety občiansko-právnych vzťahov. Účelom zákona
bolo umožniť prevod vlastníctva bytov na nájomníkov avšak na za podmienok zákonne vymedzených,
ktorých podmienky sa viažu tak subjektu vlastníctva ako aj k charakteru bytov a nebytových miestností.
Odplata za prevod vlastníctva bytu medzi vlastníkom a nájomcom je potom riešená v § 17 ods. 1. Z

tejto všeobecnej zásady sú potom stanovené výnimky, týkajúce sa povinných subjektov, vymenovaných
v ustanovení § 17 ods. 3 tohto zákona, ktorí sú v tomto práve obmedzení svojím právnym postavením,
viažucim sa na tzv. regulovanú cenu, určenú v § 18 a nasl. zákona.

25. V konaní bolo preukázané, že z majetku štátu získala bytový fond, pôvodne patriaci Bučina, š.p.

Zvolen obchodná spoločnosť Bučina, a.s. vrátane bytu nájomcov. V rámci tzv. veľkej privatizácie. Bučina,
a.s. ako jediný spoločník, pôvodne so 100 % majetkovou účasťou štátu založil dcérsku spoločnosť
Bučina - Byty, s.r.o. ktorá bola do obchodného registra zapísaná 16. 1. 1997 a do majetku ktorej
vložila ako nepeňažný vklad celý bytový fond, získaný z veľkej privatizácie. Bučina - Byty, s.r.o. vložilatento majetok ako nepeňažný vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti SEKIER, s.r.o. 8. 2. 2000.
Spoločnosť Bučina - Byty, s.r.o. a takisto spoločnosť SEKIER, s.r.o. nie sú obchodnými spoločnosťami
s účasťou štátu, fondu národného majetku alebo obce. Pokiaľ Bučina, a.s. vniesla bytový fond, získaný

podľa zákona 92/1991 Z.z. ako nepeňažný vklad do Bučina - Byty, s.r.o. nebolo to v rozpore so zákonom,
pretože až do 1. 7. 1998, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 182/1993 Z.z. č. 158/1998 Z.z.
neboli vlastníci bytového fondu, akým bola aj Bučina, a.s. v tomto smere nijako obmedzení. Keď bytový
fondvkladaladoobchodnejspoločnostiBučina-Byty,s.r.o.platilzákonoobmedzeníprevoduvlastníctva
takto získaných bytov aj podľa obchodného zákonníka pre subjekty, uvedené v § 18 ods. 1 Zákona č.

182/1993 Z.z., avšak Bučina - Byty, s.r.o. nezískala bytový fond v rámci veľkej privatizácie, preto sa na
ňu zákonné obmedzenie nevzťahovalo. Bučina - Byty, s.r.o. teda nemala povinnosť previesť vlastníctvo
k bytu na nájomcu za tzv. regulovanú cenu. Táto povinnosť teda následne neprešla ani na spoločnosť
SEKIER, s.r.o. žalovaný, spoločnosť SEKIER, s.r.o. nie je subjektom, uvedený v § 17 ods. 3 Zákona
č. 182/1993 Zb. a ani nebol založený subjektom, uvedeným v tomto zákonnom ustanovení. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 12Co 86/2005 zo dňa

23. 2. 2006, rozsudok NS SR 3Cdo 165/2006 zo dňa 22. 6. 2007 a rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica 17Co 81/2005 zo dňa 26. 6. 2005, kde súdy vo veci žalobcov nájomcov bytov voči spoločnosti
SEKIER, s.r.o. sa takisto domáhali uloženia povinnosti previesť vlastníctvo bytu, avšak súdy ich návrh
zamietlisodôvodnením,žespoločnosťBučina-Byty,s.r.o.aspoločnosťSEKIER,s.r.o.nebolisubjektmi,
uvedenými v § 17 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Zb. ktoré boli povinné odpredať byt za tzv. regulovanú

cenu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 2 ods. 2 civilného sporového poriadku podľa ktorého
právna istota jej stavu, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustanovenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak také ustanovenie rozhodovacej
praxe niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

26. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 24S 58/2010-59 zo dňa
24. 9. 2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr 1/2011 zo dňa 8. 6. 2011, ktorým súdy zrušili
rozhodnutie Správy katastra Zvolen, na základe ktorých bol urobený vklad vlastníckeho práva k bytu
č. 12 v bytovom dome vo Zvolene, na ulici Ľ. Fullu súp. číslo XXXX, nachádzajúci sa na pozemku
parc. č. XXXX v k. ú. J., vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam zariadeniami domu a

pozemku súd poukazuje na tú skutočnosť, že v týchto rozhodnutiach Krajský súd Banská Bystrica a NS
SR spoločnosť SEKIER, s.r.o. mohla byt previesť aj na niekoho iného, ako je nájomca a či sa na neho
vzťahuje ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
tak Krajský súd Banská Bystrica ako aj NS SR povedali, že ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve
bytov sa na spoločnosť SEKIER, s.r.o. vzťahuje a že uzavretá kúpna zmluva je z tohto dôvodu teda

neplatná, keďže byt bol prevedený na niekoho iného ako je nájomca. Súdy v týchto konaniach sa však
nezaoberali, či spoločnosť SEKIER, s.r.o. je povinná byt predávať za tzv. regulovanú cenu.

27. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania touto sa súd ďalej nezaoberal z dôvodu, že súd
vyhodnotil postavenie žalovaného tak, že tento nie je osobou, ktorá je uvedená v § 17 ods. 3 Zákona o

vlastníctve bytov a teda osobou, ktorá je povinná predávať byt za regulovanú cenu.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia

podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).