Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/28/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8103899445.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Peter Juhás, nar.

3.2.1960, trvale bytom Široké 178, právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov,
Masarykova 2, proti žalovanej: O. H., I.. X.X.XXXX, G. Z. Ž., N. XXXX/XX, o zaplatenie 12.945,63 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanej zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 24.3.2003 sa žalobca voči pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade
domáhal zaplatenia sumy 390.000 Sk,- v prepočte 12.945,63 Eur s 15 %-ným úrokom z omeškania

odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a zároveň žiadal náhradu trov konania. Titulom uplatneného
nároku bolo zaplatenie kúpnej ceny žalobcom za auto, ktoré žalobca do vlastníctva nenadobudol.
Žalobca ponechal právnu kvalifikáciu na posúdenie súdom, podľa neho sa jedná o bezdôvodné
obohatenie.

2. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 21.4.2009 rozsudkom č.k. 15C 28/2003-118 tak, že žalovanému
v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.945,63 Eur s 13 %-ným ročným úrokom z omeškania

splatným od 17.3.2003 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 647,28
Eur. Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a náhradu trov konania im nepriznal. Rozsudok vo
vzťahu k žalovanému v 3. rade a v zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa
29.3.2011.

3.PopodanomodvolaníKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.8Co/68/2010-165zodňa21.2.2011zrušil
rozsudok súdu I. inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 3. rade,

výroku o nepriznaní trov konania žalovanému v 3. rade a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu I. inštancie nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia a tiež, že nie je zrejmé, ako súd I. stupňa zo zisteného skutkového stavu
dospel k vysloveným právnym záverom a uložil mu povinnosť postupovať tak, aby jeho rozhodnutie bolo
presvedčivé a preskúmateľné.

4. Okresný súd Prešov opätovne rozhodol rozsudkom dňa 20.3.2012 tak, že uložil žalovanému v 1. rade

povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.945,63 Eur s 13 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.7.2003 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, náhradu trov konania
žalovanej v 2. rade nepriznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uznesením č.k. 15C/28/2003-204
zo dňa 21.2.2013 opravil súd chybu v písaní v záhlaví rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa20.3.2012 ohľadne dátumu narodenia žalovaného v 1. rade. V odôvodnení rozsudku súd posúdil
zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi a zaviazal ho na
zaplatenie dlžnej sumy. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej v 2. rade povedal, že okolnosti prípadu

a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi nízka s poukázaním na to, že konala podľa
pokynov žalovaného v 1. rade, ktorý bol jej manželom a v konečnom dôsledku zo získaných finančných
prostriedkov nijako neprofitovala.

5. Po podanom odvolaní žalobcom dňa 24.5.2012 v podobe blankytného odvolania, ktoré doplnil až

5.12.2012 rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 8Co/69/2013-207 zo dňa 26.2.2014
zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade
a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím nadobudol právoplatnosť
rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd I.
stupňa síce vyvodil zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi zo strany žalovanej v 2. rade, ako

aj zrejme ustálil existenciu vzniknutej škody, konštatoval porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v
uzavretí kúpnej zmluvy na predmet kúpy, ktorého už nebola vlastníčkou a napokon uzavrel, že prípadné
zavinenie žalovanej v 2. rade je možné hodnotiť ako nevedomú nedbanlivosť. Rozhodol tak preto, že
okolnosti prípadu a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi nízka a tiež ju ospravedlňuje,
že dôverovala bývalému manželovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa sa však nedá zistiť, ktorú

právnu normu z uvedených dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval do vyslovenia záveru o zamietnutí
žaloby voči žalovanej v 2. rade. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom dňa 22.12.2016 č.k. 15C/28/2003-276 tak, že žalobu voči

žalovanej O.L. H. zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
nárokžalobcukvalifikovalpodľaust.§451ods.1,2OZakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
avšak ustálil, že žalovaná sa na úkor žalobcu nijako neobohatila. Svoj názor argumentačne podporil
nálezom Ústavného súdu ČR I ÚS 2617/11 zo dňa 30.7.2013.

7. Voči prvoinštančnému podal dňa 25.1.2017 žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s právnym
posúdením súdu I. inštancie. V odôvodnení odvolania poukázal na zákonné ustanovenia § 42, § 415, §
420 ods. 1, § 424 OZ, § 438 ods. 1 OZ a § 442 ods. 1 OZ. Namietal, že súd prvej inštancie nečakane
a prekvapivo zmenil právne posúdenie, keď nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody. Zároveň
žalobca namietal, že súd sa nevysporiadal s ust. § 42 OZ. Protiprávne konanie žalovanej vidí žalobca

v spôsobení neplatnosti právneho úkonu žalovanou. Škoda nepochybne existuje a preto je potrebné
žalobe vyhovieť. Žalobca tiež nesúhlasil s aplikáciou zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

8. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 8Co/35/2017-287 zo dňa 26. júna 2017 opätovne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z jeho pohľadu na

skutkový stav v predmetnej právnej veci nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS
2617/11, pretože sa jedná o rozdielne skutkové okolnosti. Podľa tvrdenia odvolacieho súdu sťažovateľka
v konaní pred ÚS ČR vznik škody nijako nezavinila narozdiel od žalovanej v tomto konaní a sama
poukazovala na neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd už neupresnil, ako žalovaná mala škodu
spôsobiť a nevyslovil žiadny záväzný právny názor pre súd 1. inštancie. Odvolací súd naznačil, že ak

možno subjektu, ktorý sa právnym úkonom zaviazal plniť nemožný predmet pričítať zavinenie, môže
to mať na jeho strane za následok vznik záväzku na náhradu škody. Ďalej odvolací súd poukázal, že
podaním doručeným súdu 4.12.2015 si žalobca jednoznačne uplatnil nárok na náhradu škody, preto
nie je možné zistiť, ako sa s tým súd vyporiadal. Opätovne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný.

9. Súd vo veci rozhodoval na základe nezmeneného skutkového stavu tak, ako ho popísal v zrušených
rozhodnutiach. V odôvodnení označuje strany, ako boli pôvodne žalované napriek tomu, že žalovanou v
konaní je už len O. H., avšak pre popis skutkového stavu je to potrebné. Súd pri rozhodovaní vychádzalz výpovede žalobcu, žalovaných v 1. až 3. rade, obsahu listín kúpnopredajnej zmluvy z 13.11.2002,
kópie technického preukazu, plnomocenstva, kúpnopredajnej zmluvy z 29.10.2002, spisového materiálu
Okresného súdu Prešov 5T/75/2005, písomných stanovísk právnych zástupcov, ako aj ďalší spisový

materiál a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 13.11.2002 uzavrel žalobca so žalovanou v 2. rade kúpno-predajnú zmluvu na predmet
kúpy osobné motorové vozidlo Audi A6 2,5 TDI EČV ZA298BJ zelenej metalízy, výrobné číslo
podvozku WAUZZZ4AZTNO26346, výrobné číslo motora AEL018237. Žalobca kúpnu cenu vyplatil pred

odovzdaním predmetu kúpy osobám splnomocneným žalovaným v 1. rade na prevzatie kúpnej ceny.
Po odovzdaní kúpnej ceny žalobca odišiel osobne prevziať motorové vozidlo do autobazáru Auto Alles
Trusalova,nomajiteľbazáruW.W.hoinformoval,ževlastníkomvozidlajeonanapotvrdenieskutočností
mu predložil kúpno-predajnú zmluvu na rovnaké motorové vozidlo z 29.10.2002. Potom, ako žalobcovi
v autobazári odmietli motorové vozidlo vydať, tento oznámil vec orgánom činným v trestnom konaní.

11. Žalobca vo výpovedi uviedol skutočnosti zhodné s tými, ktoré popísal v žalobe. Doplnil, že motorové
vozidlo si vybral v autobazáre Auto Alles Trusalova kde mu predajca povedal, že bude možné dojednať
cenu motorového vozidla o 20.000 Sk,- nižšie, načo žalobca prejavil záujem stretnúť sa s majiteľom
vozidla a dohodnúť. Žalobca sa so žalovaným v 1. rade telefonicky dohodol na osobnom stretnutí ktoré
prebehlo potom, ako bol autobazár zatvorený, čo spätne žalobca vyhodnotil ako zrejmý úmysel zo strany

žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že vozidlo patrí jeho manželke žalovanej v 2. rade, s
ktorou ale žalobca nerozprával. Žalobca nezbadal nič podozrivé a žalovaný v 1. rade bol veľmi ochotný,
keď sa podujal všetko zabezpečiť aj čo sa týka prepisu motorového vozidla. Pri komunikácii žalobcu a
žalovaného v 1. rade bol okrem žalovaného v 3. rade prítomný aj L. Z., ktorého priamo vtedy žalovaný v
1. rade splnomocnil na prevzatie peňazí doma u žalobcu. L. Z. sa mal u žalobcu zastaviť na druhý deň a

prevziaťfinančnúhotovosť,pričomžalobcažiadal,abymuzároveňdoviezlimotorovévozidlo.Žalovanýv
1.radepovedal,žetonebudemožné,pretožemáinépovinnosti.Deňnasledujúcipoosobnomrozhovore
prišli do Širokého svedkovia W. W. F. L. Z. s podpísanou zmluvou žalovanou v 2. rade a za prítomnosti
manželky žalobcu, svedka F. G. a žalovaného v 3. rade došlo k odovzdaniu peňazí žalobcom pánom Z.
F. W.. Žalobca si nechal prevzatie peňazí potvrdiť príjmovým pokladničným dokladom. V rovnaký deň

odišiel žalobca so žalovaným v 3. rade prevziať motorové vozidlo do autobazáru, kde mu jeho majiteľ W.
W. povedal, že asi kúpil najdrahší technický preukaz. Žalobcovi bolo majiteľom autobazáru povedané, že
vlastníkom motorového vozidla je autobazár nie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca telefonoval žalovanému
v1.rade,avšakdovolaťsamunepodarilo,pretovyhľadalžalovanúv2.rade.Žalovanáv2.radepotvrdila
podpísanie zmluvy, ale podľa jej vyjadrenia bola k tomuto donútená. Žalobca vypovedal, že žalovaná

v 2. rade sa rozplakala a on videl, že asi hovorí pravdu. Žalobcovi potom zavolal žalovaný v 1. rade a
dohodli sa na osobnom stretnutí kde mu povedal, aby nerobil paniku a všetko sa dá na pravú mieru.
Počas osobného rozhovoru žalovanému v 1. rade volal pán Z., že im vykradli auto a ukradli aj finančnú
hotovosť zaplatenú ako kúpnu cenu. Vtedy už žalobca tušil, že je niečo zlé a že žalovaný v 1. rade vôbec
v ničom nehovorí pravdu. Následne žalobca oznámil tieto skutočnosti polícii a podal žalobu.

12. Pravdivosť opísaných skutočností potvrdil vo výpovedi aj žalovaný v 3. rade.

13. Žalovaný v 1. rade bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Žiline dňa 2.4.2004 a uviedol,
že žalobca prejavil záujem o kúpu predmetného motorového vozidla Audi A6 a žalovaný v 1. rade sa o

tomdozvedeltak,žežalobcamuzavolalnamobil.Predajmotorovéhovozidlaneorganizovalažalovanáv
2. rade, len žalovaný v 1. rade spoločne s kupujúcim. Na otázku súdu na základe čoho predal žalovaný v
1. rade motorové vozidlo žalobcovi, keď v čase uzavretia zmluvy už nebol jeho vlastníkom a ani žalovaná
v 2. rade odpovedal, že nedošlo k predaju vozidla, došlo len k dohode vyplatenia sumy za Audi A6
autobazáru Trusalova, ktorý bol vlastníkom motorového vozidla. Na otázku, či žalovaný v 2. rade uznáva

nárok žalobcu uviedol, že je ochotný zaplatiť mu 390.000 Sk,- ale nie preto, žeby cítil vinu, ale cíti
občiansku spoluzodpovednosť so žalobcom.

14. Súd vypočul žalovanú v 2. rade prostredníctvom dožiadaného súdu v Žiline dňa 4.3.2004 ktorá
uviedla,žebývalýmanželžalovanýv1.radenaňuvždypísalautásčímnemalaproblém,alenerozumela

tomu. Manžel jej doniesol na podpis zmluvu, bol to vlastne iba papier o prepise auta, dátum si nepamätá
a tento podpísala. Týmto papierom nerozumela preto nevie uviesť, či to bola zmluva, alebo niečo iné.
So žalobcom sa stretla až vtedy, keď za ňou prišiel k rodičom a kričal, že ho okradli a že pôjde na políciu.
Následne žalovaná v 2. rade volala žalovanému v 1. rade a požiadala ho, aby to vyriešil, lebo nechcemať žiadne problémy. K predaju predmetného vozidla uviedla, že urobila to, o čo ju manžel požiadal a
nevedela nič o tom, že auto bolo predané najprv autobazáru a potom žalobcovi.

15. Žalovaná v 2. rade sa zúčastnila súdneho pojednávania dňa 10.1.2012 a uviedla skutočnosti zhodné,
ako vypovedala na Okresnom súde v Žiline. So žalovaným v 1. rade boli manželmi od roku 1998 do roku
2003. Žalovaná v 2. rade bola formálnou vlastníčkou auta, toto využíval manžel. Manželovi dôverovala.
K predmetnej kúpe uviedla, že manžel jej doniesol na podpis splnomocnenie na predaj auta a inak ju
o predaji neinformoval. Potvrdila, že potom jej doniesol podpísať aj ďalší papier druhýkrát kedy sa ho

aj pýtala, že načo mu je keď mu už podpisovala a tento jej povedal, že to potrebuje k predaju a že to
predtým je neplatné. Žalobcu stretla prvýkrát vo večerných hodinách keď prišiel za ňou k jej rodičom
a vykrikoval že ho okradli. Žalovaná v 2. rade sa až vtedy dozvedela, čo sa stalo. Žalovaná v 2. rade
nepoprela pravosť listín - kúpnej zmluvy a splnomocnenia, ale nevedela o duplicitnom predaji auta.

16. Z fotokópie technického preukazu motorového vozidla Audi A6, ktoré je predmetom tohto konania

súd zistil, že držiteľom motorového vozidla bola O.L. H. - žalovaná v 2. rade.

17. Z fotokópie kúpno-predajnej zmluvy o kúpe osobného motorového vozidla zo dňa 13.12.2002 súd
zistil, že predávajúcou bola O. H., Z. XXXX/X, Ž. a kupujúcim B. V., Š. XXX, B., predmet kúpy osobné
motorové vozidlo Audi A6. Zmluva je zmluvnými stranami podpísaná, na spodnom okraji je dopísané,

„ kúpil som v cene 390.000 Sk,-, viď v doklad“.

18. Z pokladničného dokladu zo dňa 13.11.2002 súd zistil, že od B. V., bytom Š. XXX prevzal W. W.
sumu 390.000 Sk,- a účelom platby bola úhrada za osob. voz. Ako pokladník je podpísaný Z. a W.. Ako
svedok je podpísaná F. V., V. V. a F. G..

19. Z fotokópie listinného dôkazu - splnomocnenie súd zistil, že podpísaná O. H., bytom Z. XXXX/X Ž.,
I.. X.X.XXXX splnomocnila B. V., bytom Š. XXX, I.. X.X.XXXX k predaju a úkonom súvisiacim s predajom
motorového vozidla typ Audi A6, ŠPZ ZA-298BJ, č. motora AEL018237, vin. VAVZZZ4AZTNO26346,
rok výroby 1995, zelená metalíza. Na splnomocnení je podpísaná žalovaná v 2. rade a jej podpis je

notársky overený, dátum splnomocnenia chýba.

20. Z listinného X. N.-B. E. U. XX.XX.XXXX O. G. W. B. O. H., G. H. F. N.H. W. W. B. N. Z. T. W. O. F.
F. Z. Š. E. N. H. XXX.XXX M.,-. F. B. V. B. Ž. O. X. L..

XX. E. B. M. W. T. M. B. XT XX/XX M. E., Ž. T. G. H. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
podvodu podľa ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 ktorý spáchal tak, že dňa
13.11.2002 v obci Š. Č..XXX okr. B. po vzájomnej dohode predal B. V. osobné motorové vozidlo zn. Audi
A6 EVČ ZA298BJ ktoré patrilo jeho manželke O. H. na základe jej splnomocnenia a riadne uzavretej
kúpno-predajnej zmluvy za sumu 390.000 Sk,- (12.945,63 Eur) ktorú za predávajúceho podpísala O.

H. v Ž. I. U.. Z. Č.. X a za kupujúceho B. V. vo svojom mieste trvalého bydliska, ktoré peniaze od
poškodeného prevzal W. W. a to napriek tomu, že uvedené motorové vozidlo kúpno-predajnou zmluvou
zo dňa 29.10.2002 už raz predal autobazáru Auto Alles Martin - Trusalova za sumu 380.000 Sk,-
(12.613,69 Eur) čím B. V. spôsobil škodu v sume 390.000 Sk,- (12.945,63 Eur) teda na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.11.2010.

22. Zo spisu sp.zn. 5T 75/07 súd zistil, že žalovaná v 2. rade splnomocnila žalovaného v 1. rade na
predaj a prevzatie finančnej hotovosti za osobné motorové vozidlo Audi A6 dňa 29.10.2002, kde na

splnomocnení je podpísaná žalovaná v 2. rade a podpis je úradne overený. Okrem toho žalovaná v
2. rade splnomocnila Auto Alles Turany - Trusalova autobazár W. W. k predaju a úkonom súvisiacim s
predajom motorového vozidla Audi A6 dňa 29.10.2002. Žalovaná v 2. rade je podpísaná a jej podpis je
úradne overený. V spise sa nachádza aj výdavkový pokladničný doklad č.2286/02 zo dňa 29.10.2002 na
sumu 380.000 Sk,- prevzatých od Auto Alles Turany - Trusalova podpis na výdavkovom pokladničnom

doklade nepatrí žalovanej v 2. rade ale žalovanému v 1. rade.

23. Žalovaná doplnila svoju ústnu výpoveď na pojednávaní 20.11.2015 a uviedla, že sa necíti byť za
škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedná. Pokiaľ jej bývalý manžel dával niečo podpisovať, aj keď v tomčase mala iné starosti a problémy, samozrejme sa ho pýtala, za akým účelom, na čo on jej odpovedal,
že chce predať auto. Keď žalovaná nevedela ktoré auto, vedela len, že značka Audi, bývalý manžel to
robil takým spôsobom, že za ňou prišiel a povedal jej, že potrebuje rýchlo niečo podpísať a nedal jej

priestor na to, aby sa s týmto oboznámila. Povedal jej napríklad, že „nestaraj sa, to sa vybaví“ a ona to
podpísala, keďže mu dôverovala. Na položené otázky odpovedala, že bývalý manžel na ňu písal autá
možno jedno, dve, možno tri, určite ich nebolo povedzme desať. Nespomenula si, ktoré v poradí bolo
sporné auto Audi. Po prevalení problému žalovaná postupovala spôsobom, že kontaktovala bývalého
manžela potom, ako ju navštívil pán V. a kričal na ňu, na čo jej bývalý manžel povedal, že to nemá riešiť,

že jej to vysvetlí. Inú iniciatívu nevyvinula.

24. Právny zástupca za žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu 4.12.2015 uviedol, že žalovaná porušila
právnu normu tým, že žalobcovi predala kúpnou zmluvou, ktorú vlastnoručne podpísala spolu s
plnomocenstvom pre žalobcu, obe zo dňa 13.11.2002 motorové vozidlo Audi A6 EČV: ZA298BJ, ktoré
ale už bolo predtým predané kupujúcemu W. W. z Auto Alles na základe kúpnej zmluvy z 29.10.2002,

a teda predala majetok, ktorého nebola vlastníkom. Žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým
konaním škoda vo výške 390.000,- Sk titulom vyplatenia kúpnej ceny za vozidlo, ktorého sa nestal
vlastníkom. Žalovaná je tak spoluzodpovedná za spôsobenie škody spolu so žalovaným v 1. rade, ktorý
jej bol bývalým manželom. Ak výsledkom spoločného prv dohodnutého protiprávneho konania viacerých
škodcov je škoda, ktorá bezprostredne vznikla pôsobením len niektorých z nich, je treba vyvodiť, že

škoda vznikla v príčinnej súvislosti i s protiprávnym konaním tých, ktorí svojim počínaním bezprostredne
škodový následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli podstatným spôsobom ku vzniku škody. Spoločná
zodpovednosť nie je pritom vylúčená tým, že nemožno jednoznačne určiť podiel jednotlivých škodcov na
dosiahnutí celkového výsledku (rozsudok NS ČR 25Cdo/11/2004). Žalovaná v 2. rade dňa 29.10.2002
podpísala žalovanému v 1. rade plnomocenstvo na predaj predmetného vozidla, pričom už o dva týždne

13.11.2002podpísalakúpnuzmluvuaplnomocenstvonaprepisvozidlažalobcovi.Vzhľadomnakrátkosť
časti nie je objektívne možné, aby žalovaná nevedela alebo si neuvedomila, že predáva rovnaké vozidlo
inej osobe, ktoré už raz predané bolo. Aj keď žalovaná v 2. rade príliš dôverovala manželovi, to ju
však nezbavuje povinnosti postupovať s nevyhnutnou opatrnosťou a primeranou starostlivosťou pri
zariaďovaní jej záležitostí. Ak sa napriek tomu spoliehala, že nemôže nastať situácia ako nastala, konala

ľahkovážne v minimálne v rozsahu nevedomej nedbanlivosti. Svedčí o tom správanie žalovanej, ktorá
pri zistení problému len zavolala manželovi a nerealizovala inú aktívnu činnosť na zistenie a objasnenie
situácie. Pokiaľ sa súd I. inštancie zamýšľa nad otázkou, prečo nebola trestne stíhaná aj žalovaná popri
žalovanom v 1. rade, je to zrejme z dôvodu, že trestný čin podvodu je úmyselný trestný čin, pre ktorý sa
vyžaduje úmyselná forma zavinenia a nie je možné ho spáchať formou nedbanlivostného zavinenia. Na

základe uvedeného navrhol žalovanú zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi.

25. Právna zástupkyňa za žalovanú v 2. rade v písomnom stanovisku uviedla, že žalovaná nikdy
neprejavilaskutočneslobodnúavážnuvôľuuzavrieťkúpnuzmluvuzodňa13.11.2002,ktorejpredmetom
bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Žalovaná bola požiadaná jej

vtedajším manželom, aby podpísala „nejaké papiere“ a následne bola požiadaná, aby podpísala
splnomocnenie k úkonom súvisiacim s predajom predmetného vozidla. V konaní bolo preukázané, že
takéto správanie žalovaného vo vzťahu k manželke bolo správaním bežným a opakovalo sa počas
trvania manželstva. Žalovaná nemala nijakú vedomosť o tom, že predmet kúpy bol už skôr predmetom
inej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva z 29.10.2002 s Auto Alles s.r.o. bola podpísaná žalovaným v 1.

rade. Žalobca so žalovanou nikdy nerokoval o predmete kúpnej zmluvy, ani o kúpnej cene a platobných
podmienkach.Žalovanásasožalobcompredpodpisomanipopodpisekúpnejzmluvynestretla,predmet
kúpy neodovzdala a neprevzala kúpnu cenu. Tieto skutočnosti nesporne vyplývajú aj z výpovede
samotného žalobcu. Žalovaná poukázala na to, že prejav jej vôle bol v rozpore s vnútornou vôľou, čo
vyplýva nielen zo samotného prejavu vôle, ale aj z okolností, za ktorých bol urobený. Absentovala vážna

vôľa, čo spôsobuje absolútne neplatnosť právneho úkonu. Z absolútne neplatného právneho úkonu je
povinnosťou strán plnenie vrátiť, teda vydať tzv. bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie ako
majetkový prospech však musí reálne existovať na strane subjektu, ktorý mal z neplatného právneho
úkonu prospech, a ktorému v tomto dôsledku vznikal povinnosť majetkový prospech vydať. Nakoľko
na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, navrhla žalobu voči nej zamietnuť aj s

poukázaním na rozpor s dobrými mravmi.

26. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby

nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

27. Podľa § 42 OZ, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

28.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

29. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Podľa § 424 OZ, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom.

31. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

32. Súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva pozná súd), teda strany nie sú povinné
uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou
súdu. Nie je preto porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. K uvedenému sa žiada uviesť, že žalobca v žalobe kvalifikoval skutok ako
bezdôvodné obohatenie sa pôvodne žalovaných na jeho úkor. K výhrade žalobcu o „prekvapivej zmene

právneho posúdenia“ sa žiada uviesť, že nakoľko bol prvoinštančný rozsudok z 20.3.2012 zrušený,
odvolacím súdom, ako taký prestal existovať, a teda aj právne posúdenie v ňom vyslovené.

33. Keďže v priebehu konania došlo zo strany žalobcu k zmene právnej kvalifikácie skutku, nakoľko po
viac ako 10 rokoch sa žalobca domáha náhrady škody uložil odvolací súd prvoinštančnému sa touto

kvalifikáciou zaoberať. V kontexte s výhradou odvolacieho súdu, prečo sa prvoinštančný súd nezaoberal
nárokom na náhradu škody, súd upustil od právnej kvalifikácie nároku podľa zákonných ustanovení o
bezdôvodnom obohatení a zameral sa na posúdenie prípadného nároku žalobcu na náhradu škody voči
žalovanej.

34. Podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku
škodám. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov/strany občianskoprávnych vzťahov
a má formu generálnej prevencie. Ak dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká
zodpovednosť za škodu spôsobená takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle § 420 OZ každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú
je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obidve
formy sú rovnocenné. Vznik práva na náhradu škody vyplýva z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho
nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou (nález ÚS I ÚS 177/08). Predpokladom na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody

a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom - vzniknutou škodou. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná. Žalobca tvrdí, že z neplatného právneho
úkonu mu vznikla škoda, ktorú zavinila svojou vedomou nedbanlivosťou žalovaná, s poukázaním na to,
že v krátkom časovom slede podpísala plnomocenstvo pre pôvodne žalovaného v 1. rade na predaj
vozidla a cca 2 týždne na to aj kúpnu zmluvu so žalobcom. Podľa žalobcu, nemožno žalovanú arbitrárne

zbaviťjejzodpovednostizavznikškodyibazdôvodu,ženevedelaopodvodnomúmyslesvojhobývalého
manžela. Žalovaná totižto k škodlivému následku prispela podstatným spôsobom. Z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná dňa 29.10.2002 splnomocnila svojho manžela na predaj
a prebratie finančnej hotovosti za motorové vozidlo Audi A6 v splnomocnení bližšie špecifikované.
Splnomocnený na základe plnomocenstva uzavrel dňa 29.10.2002 kúpnopredajnú zmluvu, na základe

ktorej odpredal predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu 380.000,- Sk kupujúcemu Auto Alles v
zastúpení W. W.. O odpredaji motorového vozidla žalovaný G. H. svoju v tom čase manželku O. H.
neinformoval. Žalovaná a jej bývalý manžel nežili v spoločnej domácnosti, ako to vyplýva z výpovede
žalovanej pre potreby trestného konania, v tom čase sa rozvádzali. S krátkym časovým odstupom dňa13.11.2002 došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy na totožné osobné motorové vozidlo predávajúcej
O. H. a kupujúceho B. V.. Žalovaná o podvodnom konaní svojho manžela vedomosť nemala, čo uviedla
vo svojej výpovedi a uvedené vyplýva aj z výpovede odsúdeného G. H.. V neposlednom rade aj z

výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaná o podvode manžela vedomosť nemala, pretože keď ju žalobca
navštívil a osočil ju z krádeže, jej reakcia ho presvedčila, že o ničom nevie. Už z uvedeného nie je
možné pomerovať zodpovednosť žalovanej rovnakým meritkom ako zodpovednosť odsúdeného G. H..
Podľa žalobcu zodpovednosť žalovanej je daná minimálne vedomou nedbanlivosťou (argumentácia
žalobcu použitá v odvolaní č.l. 281, vo vyjadrení na č.l. 247 argumentuje nevedomou nedbanlivosťou).

Zavinenie je vnútorný psychický vzťah jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu, jednak k výsledku
tohtoprotiprávnehokonania,ktorýmázanásledoktrestnúalebocivilnúprávnuzodpovednosť.Zavinenie
môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, teda vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Vedomá
nedbanlivosť znamená, že páchateľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Nevedomá nedbanlivosť naopak znamená, že páchateľ nevedel, že svojim konaním môže porušenie

alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol. Zo správania žalovanej však súd nezistil žiadne konanie, ktoré by bolo či vedomo alebo
nevedomo nedbanlivé a zakladalo by tak zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalovaná podpísala
splnomocnenie pre manžela, ktorým ho splnomocnila k predaju motorového vozidla a k prevzatiu
finančnej hotovosti. Žalovaný však svoju manželku a majiteľku motorového vozidla neinformoval, že

motorové vozidlo odpredal autobazáru. Keď následne došlo k podpisovaniu kúpnopredajnej zmluvy
žalovanej so žalobcom, táto sa podľa vlastného vyjadrenia pýtala, čo sa stalo s „tým predchádzajúcim“,
na čo mal pôvodne žalovaný v 1. rade odpovedať, že to sa nezrealizovalo. V danom prípade bola
žalovaná zo strany bývalého manžela uvedená do omylu. Žalovaná nekonala spôsobom vedomej
nedbanlivosti, tzn. že vedela, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť chránený záujem, ale bez

primeraného dôvodu sa spoliehala na to, že sa tak nestane. Žalovaná nemohla predpokladať, že jej
bývalý manžel odpredá motorové vozidlo dvom rozličným subjektom. Zo strany žalovanej nedošlo k
podpisu dvoch kúpnych zmlúv, aby mohla usúdiť, že takéto konanie je podozrivé a mohlo by zakladať
prípadnúzodpovednosťzaškoduniekomuspôsobenú.Privyvodenízodpovednostizaškoduspôsobenú
žalobcovi súd nezistil na strane žalovanej zavinenie, a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti.

35. Ak žalobca vo svojom písomnom podaní zo 4.12.2015 tvrdí, že škoda vznikla výsledkom spoločného
prv dohodnutého protiprávneho konania viacerých škodcov, aj keď bezprostredne vznikla pôsobením
len niektorých z nich, je potrebné vyvodiť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
tých, ktorí svojim počínaním bezprostredne škodový následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli

podstatným spôsobom k vzniku škody tak súd má za to, že predovšetkým tak v tomto konaní, ako
aj v súvisiacom trestnom konaní zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva tá skutočnosť, že
išlo o spoločné prv dohodnuté protiprávne konanie škodcov, kam potrebné je zaradiť aj žalovanú v 2.
rade. Na žiadne z tvrdení žalobcu o protiprávnom konaní žalovanej v 2. rade neexistuje relevantný
dôkaz. Existencia príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a protiprávnym konaním

žalovanej musí byť bezpečne preukázaná a nielen tvrdená. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná v 2. rade
nepostupovala s nevyhnutnou mierou opatrnosti a primeranou starostlivosťou súd mu v uvedenom
nemôže dať za pravdu. Nie je zrejmé, ako sa žalovaná v 2. rade mala presvedčiť, že jej manžel odpredal
motorové vozidlo autobazáru, pokiaľ sám jej na túto otázku neodpovedal pravdivo. Tu je potrebné
opätovne poukázať na to, že bývalí manželia v tom čase spolu nežili, žalovaná v 2. rade sa zdržiavala

u rodičov. Súd pochopiteľne nemal záujem arbitrárne žalovanú zbaviť zodpovednosti, avšak pri svojom
rozhodovaní ako nestranný arbiter musí rozhodovať spravodlivo, spravujúc sa zákonmi a podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.

36. Podľa názoru súdu vyvodzovanie zodpovednosti voči žalovanej v rovnakom rozsahu ako voči jej

bývalému manželovi, ktorý bol právoplatne uznaným vinným za trestný čin podvodu práve v súvislosti
s predmetnou vecou je z pohľadu súdu v extrémnou rozpore s ideou spravodlivosti. Tu je potrebné
poukázaťpredovšetkýmnato,žežalovanásaoprotiprávnomkonaníjejbývaléhomanželaaovzniknutej
škode žalobcu dozvedela ako posledná, práve od žalobcu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právneho
zástupcu za žalobcu, že žalovaná ku vzniku škody prispela podstatným spôsobom tým, že podpísala

právne listiny, na základe ktorých došlo ku vzniku škody. Takýto výklad je nadnesený a nezodpovedá
realite. Žalovaná podpísala plnomocenstvo na predaj motorového vozidla a podpísala tiež kúpnu zmluvu
so žalobcom, avšak nijako sa nezaslúžila o ich zneužitie a za protiprávne konanie svojho bývaléhomanžela nemôže niesť zodpovednosť. Súd v jej konaní nevidel také správanie žalovanej, ktoré by
podstatným spôsobom prispelo ku vzniku škody žalobcovi.

37. Súd si ďalej dovolí poukázať na dĺžku súdneho konania, ktoré trvá už takmer 15 rokov, pričom
prvostupňový súd vyniesol už štvrtý rozsudok. Takýto stav nepochybne neprispieva k právnej istote
sporových strán. Súd už aplikoval na existujúci vzťah medzi stranami sporu hmotnoprávnu normu
bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady škody a v obdivoch prípadoch dospel k záveru, že voči
žalovanej v 2. rade nevidí dôvod pre vyvodenie zodpovednosti. Pokiaľ sa odvolací súd s názorom

prvoinštančného súdu nestotožňuje, je vyslovený právny názor odvolacieho súdu pre súd prvoinštančný
záväzný a tento je povinný sa ním riadiť. Doposiaľ však v žiadnom zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu nebol vyslovený takýto záväzný právny názor. Právny názor musí byť vyjadrený určite a presne (R
68/1971). Taktiež musí byť náležite vysvetlený.

38. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a úspešnej žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.