Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226938
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113226938.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu G. E. K., s.r.o., C., S. 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: B. S., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom E., K. 6, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom
Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 1 486,55 € s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, zast. JUDr.

AmbrózomMotykom,advokátom,sosídlomStropkov,NámestieSNP7,protiuzneseniu24C24/2014-88
z 18.6.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej aj “súd“) uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa D., so sídlom S., H. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu 22.10.2013 T. D. so sídlom S., H. F. X
(ďalej len „združenie“) oznámilo, že vstupuje do konania na podporu žalovanej ako vedľajší účastník.
Žalobca podaním z 28.1.2015 namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania z
dôvodu nepreukázania súhlasu žalovanej so vstupom združenia ako vedľajšieho účastníka do konania
v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. Súd dňa 5.3.2015 vyzval advokáta združenia, aby v lehote 15 dní doručil

súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania podľa § 93 ods. 3 v znení účinnom od 1.1.2015. Tento dňa
20.3.2015 oznámil, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania v čase, kedy platná a účinná právna
úprava nevyžadovala súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho podporu a súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania nepredložil. Súd po právnom posúdení
podľa § 93 ods. 1, 2 O.s.p., § 93 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 353/2014 Z.z., účinnom od 1.1.2015
konštatoval, že novelizované ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2015, k

vstupu vedľajšieho účastníka vyžaduje súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní s tým,
že tento súhlas musí predložiť vedľajší účastník. Zákonodarca vo vzťahu k tejto novele nestanovil
žiadne intertemporálne pravidlá, teda absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy, z
čoho vzniká otázka, či sa nová právna úprava má aplikovať aj na konania, do ktorých vstúpil vedľajší
účastník ešte pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, kedy zákon predloženie súhlasu
vedľajšieho účastníka nevyžadoval (účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastali oznámením

vedľajšieho účastníka, že vstupuje do konania). Vychádzajúc z charakteru posudzovanej právnej normy,
otázku, či sa nová právna úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení má aplikovať aj na tie konania, do
ktorých vedľajší účastník už legitímne vstúpil ešte pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy,
uzavrel tak, že vedľajší účastník, ktorý už legitímne v konaní vystupuje, na svoje ďalšie legitímne
zotrvanie v konaní potrebuje súhlas (hlavného) účastníka. Podľa názoru súdu opačný výklad by bol v
rozpore s účelom novely a zámerom zákonodarcu pri jej zakotvení do zákona. Napokon dospel k záveru,

že aj v prejednávanej veci vedľajší účastník síce vstúpil do konania pred účinnosťou novej právnej
úpravy, ale pre ďalšie legitímne zotrvanie v konaní je povinný predložiť výslovný súhlas žalovanej, nastrane ktorej vystupuje. Pre absenciu tohto súhlasu dospel k záveru, že námietka neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vznesená žalobcom, je dôvodná.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním T. D. a navrhlo zmeniť napadnuté uznesenie a jeho vstup
do konania pripustiť. Po citácii § 93 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 353/2014 účinného od 1.1.2015
poukázal na to, že z vymedzenej právnej úpravy nepochybne vyplýva, že ak po 1.1.2015 vstupuje
do konania vedľajší účastník, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas hlavného účastníka s
takýmto vstupom do konania. Gramatický výklad citovanej právnej normy („vedľajší účastník vstupuje“)

ani nepripúšťa, aby sa podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka zavedené novelou č. 353/2014
Z.z., vzťahovali aj na vstup takého účastníka do konania pred jeho účinnosťou. Z uvedeného logicky
vyplýva, že súhlas hlavného účastníka musí predložiť len ten vedľajší účastník, ktorý po 1.1.2015
do konania vstupuje a nie vedľajší účastník, ktorý už do konania pred 1.1.2015 vstúpil. Dôvodil, že
základným princípom právneho štátu je právna istota a dôvera v právo a v právny poriadok, s čím úzko
súvisí neprípustnosť spätnej účinnosti právnych predpisov (zákaz retroaktivity). Všeobecne platí, že

právne predpisy nepôsobia spätne, právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa totiž musia spravovať
normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu byť
posudzované len s ohľadom na zákonné podmienky platné a účinné v čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Považoval za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesením
z 2.7.2014 v prejednávanej veci námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka zamietol. Uplatnil si

náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu citujúc ustanovenie novelizovaného § 93 ods. 3 O.s.p.
uviedol, že toto jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia
vedľajšieho účastníka o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo

strany súdu adresovanou žalovanej na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka, pretože
takúto možnosť nepripúšťa ani znenie O.s.p. Vzhľadom na to, že združenie na ochranu spotrebiteľa
takýto súhlas v priebehu konania nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva
v predmetnom konaní. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných
ustanovení, je platné odo dňa účinnosti, a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka

do konania, doručené súdu pred 1.1.2015, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k článku I bod 3 zákona
č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov. Novela ustanovenia vychádza zo záverov judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce
v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi

alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014). V prípade námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva je potom úplne irelevantné, kedy Združenie vstúpilo do konania, nakoľko
rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.2.2013 sp. zn. 3Cdo 188/2012, podľa ktorého skutočnosť,
že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu

práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu
občianskeho súdneho konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by
bol spotrebiteľovi nanútený. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu žalovanej je preto
právne neúčinný a vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Opatrovník žalovanej zostal v odvolacom konaní nečinný.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219
O.s.p.), ani na jeho zmenu preto ho zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Cieľom ust. § 93 ods. 2 O.s.p. (zavedený zák. č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008) je bezpochyby
rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem. V rámci tohto typu
vedľajšieho účastníctva sa hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania neskúma.

Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný (príslušný) zákon. Sú to aj prípady
sporovoochranespotrebiteľa,keďnastranespotrebiteľamôževystupovaťprávnickáosoba,predmetom
ktorej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Osobitosť jeho postavenia
vyplýva z toho, že úkony, ktoré vykonáva, nesmú byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka,
na ktorého procesnej strane vystupuje. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní

podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p). Z dikcie tohto ustanovenia
nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník,
bude zo strany súdu automaticky zamietnutý. Môže sa totiž stať, že úkon vedľajšieho účastník bude
účastníkovi na prospech, čo súd zváži, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Platnej procesnej úprave vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 93
ods. 3 a 4 O.s.p. (do 31.12.2014) zodpovedá procesný postup súdu, v rámci ktorého súd oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Účastníci môžu vyjadriť
svoje nesúhlasné stanovisko.

Vedľajší účastník v prejednávanej veci písomne dňa 22.10.2013 oznámil, že vstupuje do konania na

strane žalovanej. Súd prvého stupňa oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil dňa 28.10.2013
žalobcovi a opatrovníkovi žalovanej 7.5.2014. Opatrovník žalovanej nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka nevyjadril, žalobca s jeho vstupom nesúhlasil, preto súd správne o tejto námietke
rozhodoval a uznesením 24C 24/2014-71 z 2.7.2014 zamietol návrh žalobcu na nepripustenie vstupu
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v skrátenom konaní.

Podaním doručeným súdu 9.2.2015 žalobca opätovne namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovanej a po márnej výzve súdu vedľajšiemu
účastníkovi, aby tento súhlas doložil, súd odvolaním napadnutým uznesením nepripustil vstup
spotrebiteľského združenia do konania.

Rozhodnutie súd vydal dňa 18.6.2015, teda v čase, kedy už od 1.1.2015 bola účinná novela ustanovenia
§ 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorej ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na

oznámenie o vstupe neprihliada.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa síce doručil opatrovníkovi žalovanej oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania (v čase účinnosti pôvodného znenia § 93 ods. 3 O.s.p., teda
do 31.12.2014), ale po nadobudnutí účinnosti novelizovaného znenia § 93 ods. 3 O.s.p., po 1.1.2015,

opatrovníka nepoučil o následkoch vyjadrenia súhlasu alebo nesúhlasu so vstupom vedľajšieho
účastníka. Odvolací súd má za to, že v rámci poučovacej povinnosti súdu o procesných právach
účastníkov podľa § 5 O.s.p. bolo povinnosťou súdu prvého stupňa (ak rozhodoval po 1.1.2015) výslovne
uviesť, že žiada opatrovníka o vyjadrenie súhlasu (alebo nesúhlasu) so vstupom a poučiť ho aj o
význame účasti vedľajšieho účastníka v konaní, ako aj o právnych následkoch vyjadrenia jej nesúhlasu.

Súčasťou výzvy malo byť aj poučenie, že ak sa nevyjadrí v súdom určenej lehote, súd bude podľa § 101
ods. 3 O.s.p. predpokladať, že voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania na jej strane nemá žiadne
námietky (možnosť použitia § 101 ods. 3 O.s.p. pre takýto prípad vyplýva z uznesenia Ústavného súdu
SR zo dňa 29.1.2014, sp.zn. Pl ÚS 1/2014-9 - poznámka odvolacieho súdu).

V uvedenom uznesení Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súdy sú v konaní povinné
postupovať tak, aby zabezpečili spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1
O.s.p.), a pritom sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených
záujmov žiadnej osoby vrátane účastníkov konania (§ 2 O.s.p.). V konaní súd postupuje i bez ďalších
návrhov účastníkov (§ 100 ods. 1 O.s.p.) a je oprávnený vyzvať účastníka, aby sa vyjadril o určitom

návrhu týkajúcom sa postupu a vedenia konania (§ 101 ods. 3 O.s.p.). Súd je totiž v zmysle § 5 ods.
1 O.s.p. oprávnený poučovať účastníka o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane práva
navrhnúť rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 druhej vety O.s.p.
Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci má opatrovník žalovanej ešte stále priestor
(písomne, ale aj priamo na pojednávaní) vysloviť svoj súhlas alebo nesúhlas s tým, aby na podporu

žalovanej v konaní vystupoval vedľajší účastník.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania v čase účinnosti ustanovenia § 93 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (platného do 31.12.2014), podľa ktorého nepotreboval výslovný súhlasúčastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Nie je možné retroaktívne zmeniť podmienky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, keď tento do konania vstúpil do 31.12.2014 (t.j. pred účinnosťou
novely Občianskeho súdneho poriadku, vykonanej zák. č. 353/2014 Z. z., účinnej od 1.1.2015).

Opodstatnená je preto námietka združenia, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak na
daný stav aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, platné po 1.1.2015, pretože v danom
prípade mal okresný súd postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení pred 1.1.2015.

K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné právo. Všeobecne

platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Z povahy procesného práva plynie, že
zmeny, ktoré prináša procesné právo nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti
nového zákona, a to aj pre konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej
účinnosti novej úpravy).

Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré doterajšia procesná

úprava spájala s určitými procesnými úkonmi, zostali zachované aj naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto
zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo,
potom zostáva aj takýto účinok zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu
prisudzuje až nová právna úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej
úpravy.

Rešpektujúc zásadu ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcu z princípu dôvery v platné právo, nemôže
byť združeniu (vedľajší účastník), ktoré vstúpilo do konania do 31.12.2004 uložená povinnosť predložiť
súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je zavedená až novelou
O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2015.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu po vrátení veci na ďalšie konanie bude zistiť stanovisko opatrovníka žalovanej k vstupu

vedľajšieho účastníka do konania na jej strane spôsobom, ako bol vyššie opísaný a v závislosti od jeho
stanoviska posúdiť ďalší procesný postup v konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.