Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/513/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415212126.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: Y. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. - X. I. O., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jana Virličová,

Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 9548/15,
pre vymoženie 5.968,54 eur istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 16Er/3404/2015-65 zo dňa 18.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/3404/2015-65 zo dňa
18.5.2016 p o t v r d z u j e .
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, konajúci vyšším súdnym úradníkom, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRAŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0614/0439 zo dňa 21.11.2014, vydaný v konaní,
ktorého účastníkom na strane žalovaného (v exekučnej veci povinný) bol spotrebiteľ. V odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora si súd prvej inštancie vyžiadal rozhodcovský spis a mal zistené, že rozhodcovský
rozsudok sp.zn.
IA-C/0614/0439 zo dňa 21.11.2014, bol povinnému doručovaný na adresu W. odkiaľ sa zásielka vrátila
ako nedoručená s oznamom „adresát neznámy“. Rozhodcovský súd inú adresu povinného neskúmal a
na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej

zásielky s oznamom „adresát neznámy“. Z uvedeného ako konštatoval súd prvej inštancie bolo zrejmé,
že pobyt povinného známy nie je, a že povinný sa v čase doručovania zásielky -rozhodcovského
rozsudku, na adrese nezdržiaval. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovský súd mal v zmysle §
25 ods. 1 ZoRK druhej vety zisťovať inú adresu povinného. Exekučný súd mal z predloženého spisu
rozhodcovského súdu preukázané, že rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na zisťovanie
adresy povinného aspoň lustráciou v registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni. Nakoľko neboli

splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK, exekučný súd
dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému ku dňu rozhodnutia účinne
doručený, a preto žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol.

2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len

„OSP“) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo rozhodnutie zruší a vrátisúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v
rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej
doložky prekročil právomoci dané súdu § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej „EP“) a § 45 ods. 1, 2 zákona NR SR č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že tieto ustanovenia umožňujú
súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na podklade ktorých bol titul vydaný. Skúmanie
listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, ako exekučného

titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. konštatoval, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou res judicata a bráni opätovnému preskúmaniu veci. Poukázal na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I. ÚS 390/2008, IV.
ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II. ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd
uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc keď okrem
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP

a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili
svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej
jej neplatnosť, čím znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom.

Ďalej poukázal na § 93b zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť

oprávneného predložiť povinnému, ako klientovi, návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že
povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a, bez akýchkoľvek dôvodov
pre takýto záver, konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd
bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému

skutkovému stavu vyjadriť.

Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd
založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na
judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči jednotlivcom,

teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia
okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom
poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym
posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného.
Vydané rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie

(§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. OSP, tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie
boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP
v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po

oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť.6. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie
vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor keď zamietol žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora
zamietol pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Tento
nedostatok vzhliadol v neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v nepodpísaných obchodných

podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy, ktorou bol založený záväzkový vzťah právneho predchodcu
oprávneného a povinného.

8. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na
ktorých rozhodnutie spočíva oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Oprávnený
v odvolaní namieta nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky pre

výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov zo zmluvy a priznanie plnenia v rozpore
s dobrými mravmi.

9. Súd prvej inštancie sa ale v napadnutom uznesení neprijateľnosťou zmluvného dojednania
rozhodcovskej doložky z dôvodov uvádzaných odvolateľom vôbec nezaoberal. Odvolacie námietky

oprávneného nijako nesúvisia s odôvodnením napadnutého uznesenia a v ňom uvedenými podstatnými
úvahami, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Odvolateľ nijakým spôsobom
nespochybnil ani nenamietal záver exekučného súdu o nedoručení exekučného titulu - rozsudku sp.zn.
IA-C/0614/0439 zo dňa 21.11.2014. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd neskúmal
inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť. Z

uvedeného mal za to, že pobyt povinného je neznámy, a nakoľko neboli splnené podmienky pre
doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, rozhodcovský rozsudok
nespĺňa základný predpoklad spôsobilosti exekučného titulu podľa § 41 EP.

10. Nakoľko teda odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a

nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu,
na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP, tak že úspešnému povinnému nepriznal nárok ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli.

12. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).