Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116208651
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:1116208651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci: žalobkyne 1/ H. E., X.

XX.XX.XXXX, L. Y. D., X. N.. XXX/XXX a žalobkyne 2/ Ľ. E. , X.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa
1/, obe žalobkyne zastúpené splnomocnencom Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave na Gogoľovej ul. č. 18 proti žalovanej OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v
Bratislave na Štúrovej ul. č. 5, IČO: 31 318 916 o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/
XXSU zo dňa 29.06.2011 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade a žalovanou
na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa

29.06.2011 k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, každá v podiele 1 z celku,
nachádzajúcej sa v okrese R., obec a katastrálne územie D., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom, a to ako rodinný dom so súpisným
číslom XXX, na parcele č. XXX/X vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemok evidovaný ako
parcela registra „C“, číslo XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, pozemok
evidovaný ako parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh: záhrady, vo Y. X XXX m2, a pozemok evidovaný
ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X, druh: záhrady, vo výmere 1 m2, je neplatná.

II. Žalobkyniam súd oproti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne podali dňa 21.4.2016 na Okresnom súde Bratislava i žalobu o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy, špecifikovanej vo výroku rozsudku pod I. Navrhli súdu nariadiť predbežné opatrenie , ktorým
bude žalovaná povinná zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/. zo dňa 29.06.2011 k nehnuteľnosti, špecifikovanej
opäť vo výroku rozsudku, v jeho časti I.. Okresný súd Bratislava I postúpil vec dňa 1.6.2016 na konanie
Okresnému Skalica ako súdu na konanie miestne príslušnému. Vec došla na Okresný súd Skalica dňa
7.6.2016.

2. Žalobkyne zdôvodnili návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy tým, že sú fyzické osoby,
nepodnikateľky. Žalobkyňa 1/ vykonávala v roku 2010 upratovacie práce Y. L. pre obchodnú spoločnosť,

ktorej spoločníkom bol A. P., narodený XX.X.XXXX, L. Ľ. XXXX/XX, L.. V roku 2011 ju nečakane A.
P. požiadal o pomoc z dôvodu, že jeho spoločnosti dlží peniaze iná spoločnosť, jeho matka ochorela
(údajne išlo o rakovinu tak ako u matky žalobkýň) a preto potrebuje pomôcť s peniazmi. A. P. s
treťou osobou bez vedomia žalobkyne 1/ prišiel do rodinného domu žalobkýň, kde sa nachádzalaiba žalobkyňa 2/, pravdepodobne za účelom vypracovania znaleckého posudku, vyfotil si rodinný
dom žalobkýň, bez vysvetlenia účelu žalobkyni 2/. Žalobkyne pri jeho ďalšej návšteve žiadal, aby mu
pomohli s peniazmi, ktoré si berie, aby mohol vymôcť pohľadávku od inej obchodnej spoločnosti a

na zabezpečenie liečby svojej matky. Ubezpečil žalobkyne, že o svoj rodinný dom neprídu, nemajú
sa čoho báť. Žalobkyne mu prisľúbili pomoc. Následne A. P. uzavrel dňa 29.6.2011 so žalovanou ako
veriteľom Zmluvu o optamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/XXSU na sumu 48.000,-eur, ktorú mal splatiť v
238 mesačných splátkach po 349,66.-eur so zabezpečením úveru prostredníctvom zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosť žalobkýň. A. P. vopred vedel, že záväzok z hypotéky nebude môcť splniť, preto

takýmto spôsobom požiadal o pomoc žalobkyne. V tomto dôsledku žalobkyne uzatvorili so žalovanou
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 F. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.6.2011
( ďalej v texte „záložná zmluva“), ktorej predmetom zálohu bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese
R., obec a katastrálne územie D., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresný úradom
Skalica, katastrálnym odborom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, každej patrí podiel 1
z celku, a to rodinný dom so súpisným Č. XXX, na parcele č. XXX/X vrátane súčastí a príslušenstva,

pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, druh zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
parcelného č. XXX/X, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, druh záhrady, vo výmere XXXX
m2, parcelné číslo XXX/X a pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ druh záhrady vo výmere X m2
parcelné číslo XXXX/X. V žalobe je opísaný spôsob, akým došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy tak, Ž.
A. P. spolu s K. H. C. R. H.Í. odviezli žalobkyne G. L., kde žalobkyne podpísali u notára záložnú zmluvu,

a to „všade tak, kde im A. P. povedal“. Žalobkyne v tom čase nevedeli čo podpisujú, neboli si vôbec
vedomé toho, aké povinnosti na seba berú a s kými následkami. Mali v čase podpisu záložnej zmluvy len
vedomosť, že ide o akési papiere z banky, na prvej strane videli meno A. P. a že mu pomôžu s peniazmi.
A. P. záväzok voči žalovanej prestal splácať po 11 splátkach a žalovaná vyhlásila 11.3.2014 predčasnú
splatnosť celého úveru vo výške 52.524,61-eur. Dlžník na výzvu žalovanej neplnil v lehote 10 dní a

žalovaná pristúpila k uspokojeniu pohľadávky realizáciou záložného práva, predajom nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve žalobkýň dobrovoľnou dražbou. Žalovaná si vybrala na konanie dražobnú
spoločnosť, ktorá vzhľadom na začatie trestného stíhania proti A. P. ukončila dražbu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkýň a vrátila návrh na vykonanie dražby žalovanej. S Oznámením o vykonaní dražby
sa oboznámili rodinní príslušníci žalobkýň a na ich naliehanie žalobkyne podali dňa 21.10.2014 na

Okresnej prokuratúre Skalica trestné oznámenie pre skutočnosti, nasvedčujúce možnému trestnému
činu podvodu zo strany A. P.. Žalobkyne poukázali na to, že ním boli oklamané, uvedené do omylu,
neboli si vedomé toho čo podpísali, nechápu čo sa deje a aké dôsledku má pre nich uzatvorenie záložnej
zmluvy. V návrhu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a nariadenie predbežného opatrenia poukázali
žalobkyne na začatie trestného konania vo veci zločinu podvodu, veci vedenej Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru v Skalici, veci vedenej pod ČV: S.-XXX/VYS-R.-XXXX, kde bol z trestného činu
obvinenýA.P.prezločinpodvodu,ktoréhosamaldopustiťnavuzneseníuvedenom skutkovomzáklade.
Žalobkyne poukázali na odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k obom žalobkyniam, odcitujúc v žalobe z
odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľom: „Z osobného styku s poškodenými počas ich výsluchu som
zistil, že tieto sú na veľmi nízkej rozumovej úrovni, o čom svedčí aj tá skutočnosť podľa výpovede

H. E., že ukončila iba základné školské vzdelanie a Ľ.N. E. základné školské vzdelanie v osobitnej
škole. Nevedia opísať podstatné skutkové okolnosti, za akých okolností pristúpili k úveru ako záložcovia,
nerozumejú otázkam kladeným najjednoduchším spôsobom, doteraz nechápu situáciu, aké povinnosti
a následky vyplývajú pre nich zo záložnej zmluvy v prípade neplatenia úveru, ani k čomu sa vôbec
zaviazali. Samotnú dražbu vnímajú ako pomoc. Na základe toho som aj bez znaleckého skúmania na

základe toho vnútorného presvedčenia, že poškodené je veľmi ľahko uviesť do omylu alebo využiť ich
omyl, pretože k tomu zo strany páchateľa nie je treba vyvinúť väčšie úsilie napríklad presviedčaním,
utvrdzovaním a pod. Vzhľadom k ich rozumovej úrovni majú doslova predispozíciu stať sa obeťami
trestného činu podvodným konaním. Som presvedčený, že A. P. využil práve tejto ich rozumovej úrovne
a dôvery s vedomím, že záväzok si plniť nebude. Za účelom získania úveru ich preto požiadal, o jeho

zabezpečenie s jednoduchým utvrdením, že sa nemajú čoho báť, hoci musel vedieť, že úver vzhľadom
k jeho nestabilným príjmom a zadlženosti nebude schopný splácať. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť,
že o zabezpečenie úveru požiadal práve tieto osoby“. Žalobkyne uviedli, že počas trestného stíhania
bolo uznesením vyšetrovateľa dňa 22.9.2015 nariadenie znalecké dokazovanie. Poukázali v žalobe na
závery psychologického vyšetrenia žalobkýň znalcom z odboru psychológia dospelých, odvetvie klinická

psychológia dospelých, podľa ktorého žalobkyne majú intelekt v pásme subnormy, teda v pásme medzi
podpriemerom a ľahkou mentálnou retardáciou, žalobkyňa 1/ má IQ 79 a žalobkyňa 2/ v hodnote
71, rovnako ako pamäť, následkom čoho žalobkyne nemohli v komplexnosti chápať význam a zmysel
uzatvorenia záložnej zmluvy. Obvinený v prípravnom konaní dňa 1.4.2016 uzatvoril s prokurátoromdohodu o priznaní viny a prijatí trestu, priznal spáchanie skutku, uznal vinu. Dohoda nebola schválená
súdom. Žalobkyne pri podaní žaloby poukázali na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. a určenia, že na
základe uvedeného v žalobe je záložná zmluva neplatná. Naliehavý právny záujem na určení zdôvodnili

absolútnou neplatnosťou záložnej zmluvy, uzatvorenej so žalovanou. Odcitovali ustanovenie § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právny úkon uzatvorenia záložnej zmluvy neurobili slobodne a vážne, tu
poukázali na odôvodnenie znaleckého posudku, vypracovaného v trestnom konaní. Osoby žalobkýň
sú osobami s hraničiacou duševnou zaostalosťou blížiacou sa až k hranici ľahkej mentálnej retardácii
u žalobkyne 2/, ktoré vzhľadom na úroveň ich poznávacích funkcií nemohli a ani nemôžu chápať

význam komplikovaných civilnoprávnych inštitútov. Zo znaleckého posudku sa v žalobe uvádza, že
žalobkyne majú zvýraznené rysy osobnosti v zmysle sociálnej nezrelosti, redukované sociálne zručnosti,
sociálnu naivitu, snahu kompenzovať svoje sociálne znevýhodnenie prosociálnymi aktivitami bez ohľadu
na dopad voči vlastnej osobe. V interpersonálnych otázkach dominujú u nich naivné očakávania..
Žalobkyne majú významný sklon k zvýšenej manipulovateľnosti a sugestivite. Znalec zodpovedal otázku
vyšetrovateľa, že pri uzatváraní zmluvy u žalobkýň nemožno hovoriť o ich dobromyseľnosti, žalobkyne

majú tendenciu výrazne zjednodušovať situáciu, čo je ich ochranou pred zlyhávaním pri riešení situácie
v plnej komplexnosti. Takto dochádza k prehliadaniu rôznych významných faktorov, ako napríklad
explicitnému vyjadreniu straty obydlia. . Podľa znalca žalobkyne neboli schopné pre nenaplnenie ich
informovanosti, potrebnej ku kvalifikovanému podpisu zmluvy, zmluvu v jej podobe v plnom rozsahu
chápať. V žalobe sa opäť s poukazom na znalecký posudok uvádza, že žalobkyne sú duševne zaostalé,

pri dospelej osoby ak je IQ 50-60 je mentálny vek od 9-12 rokov, majú významne obmedzené poznávacie
funkcie, pri ostatných zistenia znalca z vyšetrenia je v žalobe vyvodený záver, že žalobkyne neboli pri
uzatváranízáložnejzmluvysožalovanou slobodnéprisvojejvôli,neboliuzrozumenéstým,čopodpisujú
a s akým následkom pre ne. Žalobkyne preto neboli spôsobilé na platné uzatvorenie záložnej zmluvy.
Neboli dobrovoľné vo svojej vôli najmä vo vzťahu k samotnému uzatvoreniu záložnej zmluvy, nakoľko

záložnú zmluvu podpísali bez akéhokoľvek porozumenia jej zmyslu, významu a pochopenia následkov,
podpísali zmluvu len z dôvodu, aby A. P. „pomohli“. Prejav vôle - uzatvorenie záložnej zmluvy preto
nepremietal či skutočnú vôľu spočívajúcu v poskytnutí len bližšie nešpecifikovanej pomoci A. P., ale skôr
z dôvodov podľa znaleckého posudku kopírovala vôľu A. P.. Na základe uvedených skutkových okolností
právny úkon žalobkýň trpí nedostatkom vôle a vážnosti, na žalobkyne bol vyvinutý nedovolený psychický

nátlak zo strany A. P., spočívajúci v zneužití duševnej zaostalosti žalobkýň. S využitím osobnostných
rysov žalobkýň, zistených znalcom, nízkym intelektom žalobkýň a s prítomnosťou žalobkyniam známych
osôb A. P. dosiahol psychickou manipuláciou so žalobkyňa podpísanie zmluvy. Záložná zmluva je
z týchto dôvodov absolútne neplatná pre nedostatok slobodnej vôle a vážnosti na strane žalobkýň.
Žalobkyne poukázali na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. U žalobkýň ide o hraničnú

duševnú zaostalosť. Pre záver o neplatnosti právneho úkonu žalobkýň v zmysle § 38 ods. 1 OZ chýbala
vôľová - ovládacia schopnosť a nebola prítomná ani rozumová - rozpoznávacia zložka. Preto je právny
úkon žalobkýň neplatný aj podľa tohto ustanovenia, lebo žalobkyne konali v duševnej poruche, pre ktorú
nedokázali posúdiť následky svojho konania v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 OZ. Žalobkyne preto v
zmysle § 37 ods. 1 OZ aj § 38 ods. 2 OZ považovali záložnú zmluvu za neplatnú.

3. Súd uznesením č.k. 3C/105/2016 - 90 zo dňa 30. júna 2016 vyhovel návrhu žalobkýň a nariadil
predbežné opatrenie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2016.
4. Žalobkyne na žalobe trvali. Oznámili súdu prostredníctvom svojho splnomocnenca na pojednávaní,
že A. P. zomrel. Skutočnosť im bola oznámená z trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Skalica pod
sp. zn. 6T/52/2016.

5. Žalovaná dala k veci ústne vyjadrenie v tom význame, že v čase, keď došlo k podpisu záložnej
zmluvynemalavedomosťotom,čibolialeboneboliobežalobkynevtakomduševnomstave,ktorýmohol
spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy a nepozná okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu záložnej zmluvy
zo strany žalobkýň, či bol alebo nebol ich prejav vôle slobodný a vážny. Žalovaná považuje záložnú
zmluvu, keďže nedisponovala v čase vzniku záložnej zmluvy žiadnymi vedomosťami, či z pohľadu

prejavu vôle žalobkýň môže alebo nemôže byť záložná zmluva platná, zmluvu o záložnom práve za
platnú. Ponechala na úvahe súdu, či došlo zo strany žalobkýň k platnému alebo neplatnému právnemu
úkonu. Záložná zmluva bola účinne vložená do katastra nehnuteľností.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Spor medzi stranami bol v tom, či je alebo nie je platná záložná zmluva zo dňa 29.6.2011, podpísaná
žalobkyňami, vystupujúcimi na strane záložných dlžníkov a na strane záložného veriteľa vystupujúcoužalovanou. Medzi stranami neboli sporné tvrdenia o uzavretí zmluvy o OTP Americkej hypotéke zo
dňa 29.6.2011, ani o podpísaní záložnej zmluvy z rovnakého dňa medzi žalobkyňami a žalovanou.

8. Na riadne predvolané pojednávanie sa dostavil splnomocnenec žalobkýň, žalobkyne predvolávané
neboli. Riadne predvolaná žalovaná sa v poradí na druhé pojednávanie nedostavila, z neprítomnosti
sa ospravedlnila. Súhlasila konať v jej neprítomnosti. V súlade s § 180 C.s.p. súd rozhodol, že konanie
prebehne bez prítomnosti žalovanej na pojednávaní.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, s vyjadrením žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to so zmluvou o OTP Americkej hypotéke, so zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, s Listom vlastníctva č. XXXX pre obec D. a katastrálne územie D., R. rozhodnutím
správy katastra, s fotokópiami doručeniek, s výzvou na zaplatenie záväzku adresovanú A. P., s výzvou
žalovanej a vyhlásením úveru za predčasne splatný, s oznámením o dobrovoľnej dražbe, s oznámením
o výsledku dobrovoľnej dražby so zápisnicou o podaní trestného oznámenia, s uznesením Okresného

riaditeľstva J. Č.:S.-XXX/VYS-R.-XXXX B. 28.7.2015, so znaleckým psychologickým posudkom č.
85/2015, s dohodou o vine a treste zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/52/2016 a zistil tento
skutkový stav veci:

10. Účastníkmi Zmluvy o OTP Americkej hypotéke boli na strane veriteľa žalovaná a na strane dlžníka

A. P., nacionále dlžníka sú rovnaké ako uvádzali žalobkyne v žalobe. Žalovaná sa zaviazala dlžníkovi
poskytnúť úver vo výške 48.000,-eur s úrokom. Pohľadávku sa zaviazal dlžník zabezpečiť záložným
právom na nehnuteľnosť, konkrétne rodinným domom a ostatnými nehnuteľnosťami, zapísanými
na LV č. XXXX a patriacich žalobkyniam, spoluvlastníčkam nehnuteľností každej v podiele 1. Pri
podstatnom porušení povinností podľa tejto zmluvy bola banka okrem iného uplatniť práva vyplývajúce

zo zabezpečenia úveru, vyhlásiť úver za predčasne splatný vrátane úrokov a poplatkov pred termínom
splatnosti, účtovať úroky z omeškania, realizovať iné oprávnenia vyplývajúce zo zmlúv zabezpečujúcich
pohľadávky zo zmluvy o úvere. Dlžník mal povinnosť vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a poplatkami
a príslušenstvom najneskôr do kalendárnych 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za
splatný. Za porušenie zmluvných povinností dlžníka sa podľa zmluvy považuje neuhradenie splatných

peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti. Žalovaná ( podľa zmluvy o hypotéke banka) môže
postupovať pri uspokojení svojich pohľadávok pri porušení povinností dlžníka podľa zmluvy aj vtedy, ak
dlžník zomrie.
11. Zmluvnými stranami zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sú žalovaná - záložný
veriteľ a obe žalobkyne - záložcovia. Zmluvou sa zabezpečujú pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere,

uzavretej dňa 29.6.2011 medzi žalovanou a dlžníkom A. P., ide o zmluvu, opísanú v predchádzajúcom
bode rozsudku, kde posledná splátka je splatná 28.6.2031. Záložným právom sa podľa zmluvy o
zriadení záložného práva zabezpečuje pohľadávka žalovanej na splatenie úveru podľa zmluvy o úvere
a príslušenstva, zmluvné strany zriaďujú záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu, ktorým je
rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXX/X vrátane všetkých súčastí a príslušenstva,

pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, číslo XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere XXX m2, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh: záhrady, vo výmere
X XXX m2, a pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X, druh: záhrady, vo výmere
X m2, Záložca vyhlasuje, že je vlastníkom zálohu a že jeho zmluvná voľnosť a právo nakladať so
zálohom nie sú obmedzené. V prípade neplnenia zabezpečenej pohľadávky riadne a včas je dané právo

žalovanej začať výkon záložného práva, v rámci výkonu práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj
predajom zálohu na dražbe., priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa
alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, napríklad v exekučnom
konaní. V zmluve sú uvedené ďalšie práva a povinnosti strán. Zmluva sa uzatvára na dobu trvania
záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy, záložné právo zanikne splatením zabezpečovanej pohľadávky.

Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Podľa zmluvy zmluvu si strany
prečítali, vyhlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony, že zmluvu podpisujú slobodne, vážne, bez nátlaku
a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ju robili neplatnou. Na znak súhlasu pripájajú podpisy osôb
oprávnených za ne konať. Na každej jednej strane zmluvy sú podpisy každej zo žalobkýň, zmluva je
datovaná dňom 29.6.2011 a tiež pri označení záložca v I. rade a záložca v II. rade sú vlastnoručne

uvedené priezviská a mená žalobkýň. Zmluva o zriadení záložného práva má číslo B. F. Ú. Č.. XXX/
XXXX/XXSU.12. Podľa rozhodnutia Správy katastra Skalica číslo vkladu V XXXX/XX bol povolený vklad záložného
práva do katastra v prospech žalovanej. V rozhodnutí išlo o totožné nehnuteľnosti žalobkýň ako boli
uvedené v zmluve o zriadení záložného práva a zapísaných na meno žalobkýň na LV č. XXXX pre S. D.,

katastrálne územie D.. Podľa tohto listu vlastníctva sa poznamenáva začatie výkonu záložného práva
záložným veriteľom - žalovanou na tieto nehnuteľnosti, vlastníctvo k nim je zapísané na mená žalobkýň.

13. Súd po oboznámení sa s ostatnými listinnými dôkazmi, a to výzvou žalovanej na zaplatenie záväzku
po lehote splatnosti, adresovanej dlžníkovi A. P. zo dňa 12.2.2014, s fotokópiami doručeniek výzvou

žalovanej, vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámením o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 11.3.2014 adresovaných dlžníkovi a žalobkyniam, s fotokópiami poštových doručeniek k listine
patriacich a podpísaných žalobkyňami z ich obsahu zistil, že potvrdzujú tvrdenia žalobkýň v žalobe o tej
skutočnosti,žedlžníkžalovanejA.P.úvernesplácal,došlokpredčasnejsplatnostiúveruakoznámeniuo
výkonezáložnéhoprávažalovanou. Zoboznámeného sasúdoms Oznámenímodobrovoľnejdražbe,s
oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby súd zistil, že obsah zodpovedá tvrdeniam žalobkýň v žalobe.

14. So žalobkyňami bola na Okresnej prokuratúre Skalica pod XPn /.-X v Skalici dňa 21.10.2014 spísaná
Zápisnica o podaní trestného oznámenia, za obe žalobkyne - oznamovateľky ako poškodené ich
podávala žalobkyňa 1/. Uviedla skutočnosti ako v žalobe, týkajúce sa zoznámenia sa R. A. P., ktorý
ju požiadal, aby mu ručila, lebo si chcel vziať úver, sľuboval, že ho bude platiť a o dom neprídu.

Preto so sestrou s týmto súhlasili. Boli s ním Y. L. v roku 2011, kde im dal podpísať nejaké listiny,
oznamovateľky nevedeli, čo to sú za listiny a tieto podpísali dobrovoľne., avšak pred nimi ich iba
prelistovali, nevedeli, čo podpisujú. Došli im z banky papiere, že P. neplatil a išlo o výzvy, aby platili oni.
Na výzvy nereagovali. Prišiel J. R., oznámil im, že dom oznamovateliek po rodičoch bude predmetom
dražby, s čím nesúhlasia, lebo prídu o dom. Cítia sa podvedené, lebo ich p. P. oklamal takým spôsobom a

využil ich neskúsenosť, lebo nemajú s takýmito vecami skúsenosti, nerozumejú im. Žalobkyňa 1/ uviedla
v oznámení, že nedokončila učňovku, nezvládala učivo v odbore obrábač kovov. Žalobkyňa 2/ chodila
G. R. do pomocnej školy, lebo mala problémy s učením. Podľa oznámenia p. P. ich oklamal, lebo im dal
podpísať niečo, oznamovateľky však nevedia presne čo. Podpisovali niečo Y. L., ale boli aj u X. Y. R..

15. Podľa zápisníc o výsluchu svedka poškodeného z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva
PZ v Skalici, odboru kriminálnej polície, Skalica Č.: S. - XXX/VYS - R.-XXXX obe žalobkyne boli ako
poškodené vyšetrovateľom vypočuté k okolnostiam predchádzajúcim daniu podpisu na záložnú zmluvu.
Žalobkyne ako súd zistil, na otázky odpovedali vyšetrovateľovi veľmi stručne, jednou vetou a ich
odpovede k zisteniu, či mohol byť spáchaný zločin podvodu v súvislosti s okolnosťami predchádzajúcimi

uzavretím záložnej zmluvy boli „neviem“, aj k tomu, či rozumejú následkom pre ne plynúcim zo záložnej
zmluvy. Poškodené v konaní splnomocnili na svoje zastupovanie H. P., narodenú XXXX, bytom v L.. Zo
zápisnice z jej výsluchu, konanom dňa 14.12.2015 súd zistil, že v trestnej veci A. P., stíhaného za zločin
podvodu uviedla ako príbuzenský vzťah sestier E., že ide o netere jej manžela a je s nimi v príbuzenskom
pomere. Pozná menované zhruba 30 rokov, vie s nimi komunikovať, pred cudzími ľuďmi a úradmi sa

hanbia. V minulosti už Ľ. E. urobila takú hlúposť, že dala do zálohu rodinný dom sestier, ručila nejakej
svojej kamarátke za úver, ktorý nebol splácaný, banka dlh uplatňovala N. Ľ.. O tom, že je na rodinný dom
zriadené záložné právo sa zástupkyňa dozvedela z Katasterporálu , ktorý občas kontrolovala práve z
dôvodu, že už raz ním malo byť ručené. Tak prišla na to, že sestry dom založili. Sestry jej osobe vysvetlili,
že oni nič nikomu nepodpisovali, žeby zakladali svoj dom. Podľa zástupkyne H. E. jej povedala, že to

podpísala preto, Ž. A. P. bol jej šéf, Ľ.C. E. podpísala preto, lebo jej P. povedal, že to musí podpísať.
Obe jej uviedli, že keby vedeli, že zakladajú dom, nikdy by nepodpísali, čomu zástupkyňa verila, pretože
rodičovský dom by nikdy nezaložili. Zástupkyňa vyjadrila svoj názor, že tak ako pozná netere, ako pozná
ich rozumovú vyspelosť, osobné pomery a vlastnosti, že ich niekto oklamal, podviedol a využil ich naivitu,
resp. rozumovú zaostalosť, lebo sú naozaj rozumovo niekde inde. Podľa zástupkyne každý kto s nimi

príde do styku musí pochopiť, že nie sú schopné niečo také si vymyslieť, aby to malo logiku, toho oni
schopné nie sú. Pri styku s nimi každý musí pochopiť, že nevedia ani logicky hovoriť, pretože nechápu
zmysel otázok, preto sa im to stalo. Sama zástupkyňa pracovala v bankovníctve, nie u žalovanej.

16. Súd zistil, že podľa rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/197/2008-91 zo dňa 2.6.2009,

potvrdeného rozsudkom odvolacieho súdu Ľ. E. bola jednou z ručiteliek za nesplácaný úver a titulom
ručenia bola tiež zaviazaná pre prípad nesplácania dlhu plniť banke odlišnej od žalovanej.17. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odboru kriminálnej polície, Skalica Č.: S.-XXX/
VYS-R.-XXXX zo dňa 28.7.2015 sa začalo stíhanie A. P. ako obvineného zo zločinu podvodu, podľa
odôvodneného záveru že obvinený prestal splácať úver a ďalšiu jeho ťarchu ponechal na záložcov,

v civilnom sporovom konaní ide o žalobkyne, banka pristúpila k uspokojeniu pohľadávky realizáciou
záložného práva na nehnuteľnostiach, čím poškodeným H. E. C. Ľ. E. spôsobil škodu v minimálnej výške
52.524,61-eur vyčíslenú OTP Banka Slovensko a.s. k 11.3.2014. V časti uznesenia je zdôvodnenie
vyšetrovateľa ako žalobkyne odcitovali v žalobe a je uvedené v bode 2. rozsudku.

18. Znalecký psychologický posudok č. 85/2015 bol vypracovaný na žiadosť zadávateľa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, odboru kriminálnej polície, Štúrova 2, Skalica. Posudok
vypracoval K.. H.. G. F., J.., klinický psychológ, znalec zapísaný v zozname MS SR pod EČ
XXXXXX z oboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality dňa
21.10.2015 v Bratislave na poškodené - žalobkyne. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalec
zodpovedal otázky položené vyšetrovateľom k veci ČVS: S. -XXX/VYS-R.-XXXX. Posudok je znalcom

vypracovaný na základe osobného vyšetrenia žalobkýň, ktorým boli kladené otázky ohľadom
skutočností, predchádzajúcich daniu ich podpisu na záložnú zmluvu a okolností za akých dali podpis
na zmluvu. Po oboznámení sa odpoveďami žalobkyne 2/ táto vedela vysvetliť význam ručenia, že
môžu prísť o „barák“. Nevedela vysvetliť ručenie v tom zmysle, kedy banka pristúpi k využitiu záložného
práva - ručenia, ani to, prečo banka pristúpila k realizácii záložného práva, nevedela vysvetliť, k akému

porušeniu došlo, že banka zobrala dom, ani čo sa deje s domom žalobkýň. Čo podpisovali u notára
žalobkyňa 2/ tak isto nevedela vysvetliť. Vedela, že žalobkyne idú ručiť za J. A. P., ale čo podpísali uviesť
nevedela, na listinách videla iba OTP. Žalobkyňa 2/ zodpovedala, že vie, že u notára Y. L. založili dom
na pôžičku. Žalobkyňa 1/ uviedla v odpovedi na otázku, akú pomoc žiadal od nej A. P. žiadal, že chcel
peniaze z banky, nevedela koľko, koľko nevedela. P. S.d nich nežiadal nič, len vedel, že je dobrá a že mu

pomôže. Boli dva krát u notára v L., nevie, čo podpísali, ale P. im vysvetlil, že o dom neprídu. Nevedela,
že môžu prísť o dom. Uisťoval ich, že o dom neprídu. Žalobkyňa 1/ sa vyjadrila znalcovi, že zistila, že
založili dom v prospech banky až keď im začali domov chodiť nejaké listy. Na otázku, či vedela čo v L.
podpisovala, že založila dom v súvislosti s úverom bola odpoveď žalobkyne 1/ taká, že videla na tých
listoch nadpis OTP. Vedela, že ide P.i ručiť za pôžičku. To, že založili dom dovtedy, než im prišla prvá

výzva z banky nevedeli, nevedeli že ručia vlastným domom. Dozvedeli sa o tom, že môžu prísť o dom
až z výzvy banky. Podľa znalca H. E. C. Ľ. E. bez ohľadu na to, či vedeli alebo nevedeli, akú zmluvu
podpisujú tak konali s vedomím prísľubu „o dom nemôžu prísť“, toto vyjadrenie pri zistení hodnôt ich IQ
a pamäti ( tieto sú zhodné s tými hodnotami, ktoré sú z tohto znaleckého posudku uvedené v žalobe)
vyhodnotenom znalcom toto vyjadrenie bolo to, čomu rozumeli a teda verili. Podľa ZP toto je primerané

stavu poznávacích funkcií a stavu osobnostnej zrelosti. Motív „pomôcť“ , ako to poškodené nazývajú je z
psychologického hľadiska kompenzačná snaha vo vzťahu k vlastnej sociálnej insufuciencii, vytláčajúcej
ich na okraj spoločnosti pri deficite sociálnych potrieb, vrátane emočných nárokov na sociálnu interakciu.
Vo vzťahu k záložnej zmluve podľa ZP je po vyšetrení poškodených vyvodené, že pri stave poznávacích
funkcií žalobkýň s ohľadom na nízku kvalitu analytickou - syntetických mechanizmov myslenia a nízku

schopnosť abstrakcie, pri nízkej schopnosti spätného dekódovania abstraktných pojmov do podmienok
zmluvy, prijateľných pre mentálnu kapacitu žalobkýň nie je pravdepodobné, aby dokázali žalobkyne
záložnú zmluvu pochopiť v takom rozsahu, aby si uvedomili riziko, ktoré so sebou nesie v špecifických
podmienkach platnosti zmluvy. Intelektové schopnosti znalec zhodnotil tak, že ide u oboch poškodených
o subnormný intelekt v pásme medzi podpriemerom a ľahkou mentálnou retardáciou, pričom ani u jednej

nedosahuje pásmo ľahkej mentálne retardácie (debility). U žalovanej 1/ podľa znalca bol na pristúpenie
k záväzku motivačný vplyv výkon jej zamestnania - upratovanie vo vzťahu k zamestnávateľovi A. P.. Vo
vzťahu k Ľ. E. ide o prenos vzťahu sestry, medzi ktorými je silná väzba na úrovni vzájomnej závislosti,
zásadný vplyv na posilnenie motivácie k pristúpeniu k záväzku podľa znalca mala stimulačná aktivita K.
H. vo väzbe na svoju G. R., smerujúca k „pomoci“ P.. Podľa znalca manipulácia zo strany A.. P. bola

úspešná a viedla k cieľu - podpisu záložnej zmluvy. Podľa ZP obe poškodené majú významný sklon k
zvýšenej manipulovateľnosti a sugestibilite. Objektívnu realitu vnímajú poškodené zjednodušene, lebo
komplikovanejšie ju s ohľadom na deficit poznávacích schopností vnímať nedokážu. K otázke miery
dobrovoľnosti, súhlasu poškodených H. a Ľ. E. znalec urobil záver, že vzhľadom k relatívnej zložitosti
úkonov, ktoré sú pravdepodobne vo svojej komplexnosti nadlimitné vo vzťahu k stavu poznávacích

funkcií u poškodených nie je možné hovoriť o dobrovoľnosti vo vzťahu k uzatvoreniu záložnej zmluvy z
dôvodu, že poškodené majú z psychologického hľadiska tendenciu významne zjednodušovať situáciu,
čo je ich obranou pred zlyhávaním pri riešení situácie v plnej komplexnosti. Dochádza preto u nich k
prehliadaniu rôznych významných faktov ako napríklad explicitnému vyjadreniu straty obydlia (baráku).Keby bolo vyšetreným primerane ich poznávacím schopnostiam vysvetlené, že v dôsledku podpisu
záložnej zmluvy môžu prísť o vlastníctvo k domu, podľa znalca by pravdepodobne s oveľa nižšou
pravdepodobnosťou vstúpili do tohto úkonu. Nie je pravdepodobné, žeby žalobkyne boli donútené k

aktu !podpisu! napríklad fyzickým násilím alebo psychickým vydieraním, ale je pravdepodobné, že
nedošlo k naplneniu ich informovanosti, potrebnej ku kvalifikovanému podpisu zmluvy, ktorú v jej podobe
nie sú schopné chápať. V plnom rozsahu. Poškodené rozumejú podstate záložnej zmluvy vo vzťahu k
hypotéke značne zjednodušenej a skreslenej variante. Z vyšetrenia podľa záveru znalca nevyplynulo
ich jednoznačné pochopenie rizika k tomu, že ak A. P. prestane platiť je ohrozené ich vlastníctvo domu.

Znalec k otázke, či je potrebné skúmať duševný stav H. C. Ľ. E. psychiatrami na zistenie, či vedeli
správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti v čase spáchania skutku zodpovedal, že to nepovažuje
za potrebné pre nezistenie znakov, údajov z ním vykonaného vyšetrenia poškodených.

19. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: § 1 ods. 2 občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako

aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné
zákony., § 2 ods. 1 občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s
ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

25. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 151jods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.

28. Súd pri rozhodnutí o žalobe vychádzal z toho, že žalobkyne v podstate tvrdili, že treba ochrániť v
zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka ich majetkové právo, majúce vzniknúť v súkromnoprávnom
vzťahu z dvojstranného právneho úkonu, a to záložnej zmluvy zo dňa 29.6.2011, v ktorej vystupovali vo

vzťahu k žalovanej a jej pohľadávky voči dlžníkovi A. P.. Na ochranu majetkového práva podali určovaciu
žalobu, v čase podania možnú podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, t.j. od 1.7.2016 tiež prípustnú, pretože sa domáhali určenia právnej
skutočnosti - absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyne v čase podania mali naliehavý právnyzáujem na určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy, pretože bez požadovaného
určenia, že záložná zmluva zo dňa 29.6.2011 je neplatná by bolo vlastnícke právo žalobkýň k
nehnuteľnostiam, preukázané listom vlastníctva O.rozené prípadným uspokojením veriteľských práv

žalovanej spôsobmi, zistenými zo záložnej zmluvy, patriacej k Zmluve o optamerickej hypotéke č. XXX/
XXXX/XXSu zo dňa 29.6.2011 na pohľadávku žalovanej voči jej dlžníkovi A. P., v zmysle tých zákonom
prípustných spôsobov, ktoré sčasti súd uviedol v bode 11. rozsudku, navyše pokiaľ sú zistil z veci
Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/52/2016, kde bola prokurátorom predložená dohoda o vine a treste
A. P., dlžníka žalovanej, že dlžník zomrel a aj pre tento prípad mala záložná zmluva zabezpečovať

uspokojenie pohľadávky žalovanej právom v prípade neplnenia si povinností dlžníka zo zmluvy o úvere
uspokojiť pohľadávku zo zálohu, majetku patriacom žalobkyniam.

29.Vustanovení §34OZjedefinovanáprávnaskutočnosť,sktorouobjektívneprávospájavznik,zmenu
a zánik, prípade zrušenie práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník a týka sa aj predmetnej
záložnej zmluvy ako to vyplýva z ustanovení OZ uvedených v bodoch 23 a 24 rozsudku a zo záložnej

zmluvy,kdemalivzniknúťprávažalovanejakozáložnéhoveriteľaanadruhejstrane povinnosti žalobkýň
ako záložcov. Právny úkon, čo vyplýva z dikcie zákonného ustanovenia § 34 OZ , je determinovaný
a) prejavom vôle, b) zameraním tohto prejavu vôle, c) vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením)
práv a povinností alebo, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s
takým prejavom vôle spájajú. Pre rozhodnutie o žalobe žalobkýň, určenie neplatnosti právneho úkonu,

majúceho smerovať k vzniku práv žalovanej a povinností žalobkýň v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, týkajúcich sa záložnej zmluvy, mal súd v konaní preukázané odpoveďami žalobkýň daných
vyšetrovateľovi, ale najmä vyšetrením žalobkýň zhodnoteným v znaleckom psychologickom posudku
č. 85/2015, vyšetrených znalcom na to odborne spôsobilým, že u žalobkýň neexistovala vôľa zabezpečiť
pohľadávku žalovanej ich rodinným domom. Vôľou žalobkýň, takto to súdu vyplýva aj z výpovede ich

zástupkyne pred vyšetrovateľom nebolo vyvolať u žalovanej práva veriteľa a svoju povinnosť strpieť
uspokojenie pohľadávky žalovanej z ich majetku, vôbec neuvažovali o dôsledku, že by ich rodinný dom,
predmet zálohu, mal byť scudzený na základe záložnej zmluvy. Na základe odborných postupov znalca,
uvedených v jeho ZP pri vyšetrení žalobkýň akceptuje súd aj jeho záver, že pre zložitosť právnej úpravy
záložnej zmluvy pre žalobkyne z dôvodu u nich znalcom zisteného stavu poznávacích a rozumových

schopností, nemožno hovoriť ani o dobrovoľnosti vo vzťahu k uzatvoreniu záložnej zmluvy a žalobkyne
neboli schopné pochopiť význam svojho právneho úkonu a potvrdiť ho kvalifikovaným podpisom, hoci
sa tento pre záložnú zmluvu, ktorej predmetom je záloh - nehnuteľnosti pre platnosť záložnej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka vyžaduje. Pre nedostatok jednej z podstatných zložiek právneho úkonu
k vzniku záložnej zmluvy, vôle žalobkýň vyvolať účinky záložnej zmluvy, súd určil, že záložná zmluva

je neplatná a súd sa ďalej nezaoberal ostatnými zložkami, determinujúcimi právny úkon, ani možnou
neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ.

30. Platný právny úkon podľa § 37 OZ predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia pod následkom chýbania niektorej z náležitostí, je právny

úkon neplatný. Pokiaľ súd dospel k záveru, že u žalobkýň chýbala akákoľvek vôľa vyvolať vznik tých práv
a povinností, s ktorými Občiansky zákonník spája vznik záložnej zmluvy, niet dôvodu pre nedostatok
vôle zaoberať sa ostatnými zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu. Právny význam
preto nemá ani tá skutočnosť, že žalobkyne ako konajúce osoby dali podpis na záložnú zmluvu, pretože
ak chýbala vôľa žalobkýň vyvolať vznik práv a povinností zo záložnej zmluvy, nemohla byť zhojená

neplatnosť právneho úkonu ani podpisom žalobkýň, majúcim potvrdzovať, že je ich vôľou byť zmluvou
viazané.Podstatou zložkou právnehoúkonu,vyžadovanejv§34OZje vôľa,aktátonastranežalobkýň
chýbala, súd podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyvodil, že ide o rozpor obsahu právneho úkonu
so zákonom, a to ustanovením § 34 OZ a pre rozpor s obsahom zákona určil, že záložná zmluva je
neplatná.

31. Podľa Občianskeho zákonníka a iných osobitných úprav záložné právo môže vzniknúť, pokiaľ sa
týka predmetu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť ako je tomu v predmetnej záložnej zmluve ( viď § 151e
ods. 1 Občianskeho zákonníka) zápisom do katastra nehnuteľností. Z dôvodu, že právny úkon žalobkýň
je neplatný, záložná zmluva v dôsledku jeho neplatnosti nevznikla, nie je pre vec sporových strán ani

právne významné zaoberať sa v odôvodnení rozsudku dôkazmi ako sú rozhodnutie správy katastra
o vklade záložného práva v prospech žalovanej, pretože neplatná zmluva nemôže vyvolať účinky
predpokladané rozhodnutím tohto orgánu štátnej správy. Pre záver súdu o neplatnosti záložnej zmluvy
nehodnotí súd ani výzvy žalovanej na plnenie dlžníkovi, vyhlásenie úveru za predčasne splatný čioznámenia o začatí výkonu záložného práva, pretože tieto by mohli mať právny význam pre rozhodnutie
o veci iba vtedy, ak by záložná zmluva bola platná.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Žalobkyne boli v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím

ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že im súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa §
262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na

vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .