Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 24, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202426
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol, so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne
zastúpený: JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát AK so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1/ Y. L.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., 2/ K.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX/XXXX,
XXX XX L. M., obaja zastúpení: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará
Ľubovňa v konaní o zaplatenie 2 115,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rada m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2016 žiadal aby súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovu sumu 2 115,23 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.7.2015
do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade v mesiacoch apríl
až júl 2011 nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu, nemal ani platne uzavretú pracovnú zmluvu, dňa
29.10.2010 bol s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou. Napriek tomu mu v predmetnom období
bola vyplatená mzda a uhradené poistné a odvody na čo dal pokyn žalovaný v 2/ rade. Žalobca právne

žalobu odôvodnil ustanoveniami §§ 451, 456 Obč. zák. a §§ 243a a 379 Obch. zák., ako dôkazy doložil
listiny - výplatné pásky za mesiace apríl až júl 2011, výpoveď z pracovného pomeru, výzvu, úrokové
sadzby ECB, výpis z obchodného registra žalobcu.
7C/86/2016
- 2 -

2. Súd doručil žalovaným žalobu spolu s prílohami, uznesením ich v zmysle § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadrili, súčasne
ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení C.s.p.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.2.2017 vzniesli námietku
premlčania, ktorú odôvodnil tým, že výplatný termín mzdy žalovaného v 1/ rade v zmysle pracovnej
zmluvy bol 13. deň nasledujúceho mesiaca z čoho vyplýva, že mzda za júl bola splatná 13.8.2011 žaloba

bola doručená 24.6.2016 teda po viac ako 4,5 roka. Pričom poukázal na právnu úpravu upravujúcu
bezdôvodné obohatenie a premlčanie §§ 451 a 107 Obč. zák. Súčasne uviedli, že neuznávajú nárok
žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky, pretože žalovaný v 1/ rade mal uzavretú platnú pracovnú
zmluvu na základe ktorej mu bola riadne vyplácaná mzda spolu s odvodmi. Uznesením predstavenstvažalobcu zo dňa 21.7.2011 bola žalovanému v 1/ rade schválené vyplatenie ušlej mzdy od 5.4.2011,
preto sa žalovaný v 1/ rade nemohol bezdôvodne obohatil a zároveň mzda nebola vyplatená na pokyn
žalovaného v 2/ rade ale na základe uznesenia predstavenstva žalobcu zo dňa 21.7.2011. K vyjadreniu

doložili výzvu právneho zástupcu žalobcu z 8.7.2015, odpoveď z 16.7.2015, uznesenie predstavenstva
z 21.7.2011.

4.Žalobcavreplikedoručenejsúdudňa 3.4.2017kvznesenejnámietkepremlčaniauviedol,žedružstvo
je právnická osoba, teda abstraktný subjekt, ktorý nemá samostatné vedomie a jeho vedomie sa reguluje

a aj navonok koná len prostredníctvom štatutárneho orgánu. Takéto vedomie sa môže vytvoriť len a len
prostredníctvomplatnezvolenéhoštatutárnehoorgánu. Akojesúduznámezjehorozhodovacejčinnosti
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/46/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov sp. zn. 7Co/141/2013 súd určil uznesenie členskej schôdze zo dňa 5.4.2011 o voľbe
predstavenstva a o voľbe predsedu družstva za neplatné. Platne zvolené predstavenstvo bolo do
obchodného registra zapísané až dňa 28.6.2014, kedy aj začalo vykonávať svoju pôsobnosť. Platby,

ktoré sú predmetom konania boli vykonané neplatne zvoleným predstavenstvom a preto aj vzhľadom na
vyššie uvedené je potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby bezdôvodného obohatenia
ako aj nároku na náhradu škody dátum 28,6,2014, pretože prvý krát v tento deň sa družstvo mohlo
prostredníctvom štatutárneho orgánu dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp.
ku škode. V tomto smere poukázal na neprávoplatne rozsudky tunajšieho súdu 3Cb/254/2015 a

3Cb/50/2016. Žalovaný v 1/ rade nemal platne uzatvorenú pracovnú zmluvu, finančné prostriedky mu
boli vyplatené bez právneho dôvodu. Uznesenie predstavenstva nezbavuje žalovaného v 2/ rade
zodpovednostizaškodu,jednakpreto,ženiejeliberačnýdôvodpodľa§243aods.2Obch.zák. ajednak
preto, že sám je členom predstavenstva a zúčastnil sa rozhodovania predstavenstva, ktoré rozhodlo
o vyplatení finančných prostriedkov. Pokyn na výplatu nedalo predstavenstvo ale žalovaný v 2/ rade.

Žalovaný v 2/ rade porušil svoju povinnosť predsedu predstavenstva konať s odbornou starostlivosťou,
t.j. so starostlivosťou riadneho hospodára. Žalobca k replike doručil rozsudok KS Prešov sp. zn.
7Co/141/2013 zo dňa 23.1.2014, výpis z uznesenia predstavenstva z 21.7.2011
7C/86/2016
- 3 -

5. Žalovaní v duplike doručenej súdu dňa 26.4.2017 zotrval na vznesenej námietke premlčania,
zdôraznil, že žalovaný v 2/ rade v tom čase konal ako platne zvolený predseda družstva a až neskôr
rozhodnutím KS Prešov bolo skonštatované, že členská schôdza žalobcu zo dňa 5.4.2011 v časti
uznesení o zmene stanov a o zvolení predsedu a členov predstavenstva je neplatné. Teda do

právoplatnosti daného rozsudku KS Prešov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2014 žalovaný v 2/
rade ako predseda družstva konal v dobrej viere, že je predsedom družstva, a teda aj keď dal pokyn na
vyplatenie mzdy žalovanému v 1/ rade konal v dobrej viere, pretože ak by družstvo nezaplatilo mzdu
žalovanému v 1/ rade mohol by žalovaný v 1/ rade podať trestné oznámenie pre prečin nevyplatenia
mzdy a odstupného, čomu sa chcel žalovaný v 2/ rade vyhnúť. Ďalej poukázal na ustanovenie §

107 Obč. zák. upravujúceho premlčanie pri vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré v sebe zakotvuje
kombinované premlčacie doby t.j. subjektívnu a objektívnu.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach, na doplnenie
uviedol, že žalovanému v 1/ rade bola doručená výpoveď pracovného pomeru dňa 29.11.2010 a k

1.3.2011 bol odhlásený z poisťovne, ktorú odhlášku následne stornoval žalovaný v 2/ rade. Ďalej
poukázal na ustanovenie § 3 Obč. zák. s tým, že vznesenie námietky premlčanie je výkonom práva v
rozpore s dobrými mravmi, pretože námietku vzniesla osoba, ktorá premlčanie spôsobia - žalovaný v 2/
rade, naviac žalovaný v 2/ rade bol počas plynutia objektívnej premlčacej doby štatutárnym zástupcom
žalobcu a spôsobil to, že bol jednak neplatne zvolený štatutárny orgán a jednak podával a podpisoval

návrh na zápis do obchodného registra. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu zdôraznil, že
svoj návrh opierajú o to, že žalovaní vedeli o tom, že pracovný pomer žalovaného v 1/ rade skončil a
mzda mu nepatrí a že v rozhodnom období pre žalobcu žalovaný v 1/ rade žiadnu prácu nevykonával.

7. Právny zástupca žalovaných na doplnenie písomných vyjadrení uviedol, že žalovaný v 1/ rade podal

žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru, naviac zo zápočtového listu, ktorý bol vystavený za
súčasného štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca bol nepretržite zamestnancom žalobcu
od 2.5.1983 do 22.2.2017 (vrátanie obdobia, za ktoré žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie).V záverečnom návrhu trval na vznesenej námietke premlčania, odhliadnuc od námietky premlčania
považuje nárok žalobcu za nedôvodný.

8. Štatutárny zástupca žalobcu na dotaz súdu uviedol, že zápočtový list o dobe zamestnania žalovaného
v 1/ rade vypisoval zamestnanec, ktorý sa pri vypisovaní pomýlil.

9. Žalovaný v 1/ rade na dopyt súdu uviedol, že v rozhodnom období pre žalobcu nevykonával žiadnu
prácu, pretože dovtedajší predseda družstva si zabezpečil ochranku a do areálu družstva ho nevpustil.

10. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že žalobca dal žalovanému v 1/ rade neplatnú výpoveď hrozil súdny spor,
preto sa predstavenstvo po tom čo bolo zapísané do obchodného registra uznieslo, že sa žalovanému
v 1/ rade doplatí ušlu mzdu. Súčasne zdôraznil, že
7C/86/2016
- 4 -

nie on rozhodol o vyplatení mzdy ale orgán družstva - predstavenstvo na zasadnutí dňa 21.7.2011, výpis
dal p. Arendáčovej, ktorá mzdu vyplatila.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov a s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/49/2011 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

12. Listom zo dňa 29.11.2010 bola daná žalovanému v 1/ rade výpoveď z pracovného pomeru, (čl. 8
spisu) z uvedenej listiny vyplýva, že prevzatie listiny nie je žalovaným v 1/ rade podpísané, avšak

vyplýva z nej, že ju odmietol podpísať, čo potvrdili dvaja svedkovia K. a X.. Žalovaný v 1/ rade na
pojednávaní poprel aby mu výpoveď bola dňa 29.11.2010 doručovaná.

13. Z pripojeného spisu 5C/49/2011 mal súd preukázané, že dňa 5.4.2011 sa konala členská schôdza

žalobcu. Zo zápisnice o členskej schôdzi (čl. 25- 35 spisu 5C49/2011) mal súd preukázané, že v
uvedený deň došlo k zmene stanov článok XVIII. Bod 3/ (čl. 30 spisu) podľa ktorého predstavenstvo
má 9 členov, na čele predstavenstva je predseda družstva. Pod bodom 6 bol prijatý za člena družstva
žalovaný v 2/rade, pod bodom 8 bol odvolaný predseda družstva Ing. R. F., pod bodom 10 bol zvolený
za predsedu družstva žalovaný v 2/ rade. Orgány zvolené na tejto členskej schôdzi boli do obchodného

registra zapísané dňa 22.7.2011.

14. Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. 5C/49/2011-403 zo dňa 25.6.2013 zamietol žalobu
žalobcu K.. Y. N. proti žalobcovi tohto konania , ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia
členskej schôdze, ktorým boli zmenené stanovy družstva žalovaného a obsadenie predstavenstva a

predsedu družstva. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 7Co/141/2013-486 zo dňa 23.1.2014 zmenil
rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že určil neplatnosť uznesenia členskej
schôdze žalovaného z dňa 5 4.2011 prijatého pod písmenom A bod 8 o zmene stanov žalovaného,
od písmenom B o odvolaní predsedu a členov predstavenstva žalovaného a pod písmenom o zvolení
predsedu a členov predstavenstva žalovaného, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2011.

15. Z výpisu z obchodného registra čl. 11-16 vyplýva, že po rozhodnutí súdov o neplatnosti uznesenia
členskej schôdze konanej dňa 5.4.2011 bol súčasný predseda družstva - Ing. F., zapísaný do
obchodného registra dňa 28.6.2014.

16. Uznesením predstavenstva zo dňa 21.7.2011 (čl. 37 spisu) pod bodom 3. písm. g) bolo schválené
vyplatenie ušlej mzdy L. od 5.4.2011.

17. Za mesiac 4/2011 bola žalovanému v 1/ rade priznaná čistá mzda 547,92 eur, za 5/2011 v sume
597,38 eur, za 6/2011 v sume 597,38 eur a za 7/2011 v sume 558,83 eur, pričom za mesiac júl 2017

si žalobca uplatňuje nárok do 21.7.2011 v sume 372,55 eur. Výška vyplatenej mzdy a odvodov medzi
stranami nebola sporná.

7C/86/2016- 5 -

18. Žalovanému v 1/ rade bola dňa 22.7.2011 vyplatená suma 1 160 eur (čl. 61 spisu), dôkaz o dátum
vyplatenia ďalších súm súdu predložený nebol.

19. Ďalej z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že aktuálne medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade prebieha na Okresnom súde Poprad súdne konanie pod sp. zn. 17Cpr/7/2017 o

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.2.2017.

20. Z potvrdenia o zamestnaní (zápočtový list) zo dňa 24.2.2017 vyplýva, že žalobca bol zamestnancom
žalovaného od 2.5.1983 do 22.2.2017, podľa vyjadrenia žalobcu zamestnanec žalobcu, ktorý tento
zápočtový list vypisoval sa pomýlil, keď uviedol takéto obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd právne uzatvára:

21. Žalobca právne kvalifikoval nárok voči žalovanému v 1/ rade ako nárok občianskoprávny na vydanie
bezdôvodného obohatenia a voči žalovanému v 2/ rade ako nárok obchodnoprávny na náhradu škody,
žalovaní právne posúdenie vecí nenamietali.

22. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonník práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

27. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
7C/86/2016
- 6 -

29. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

30. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák. ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

31. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.32. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ
vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností,

záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové
vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

33. Podľa § 243a ods. 1 Obch. zák. členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmom družstva.

34. Podľa § 243a ods. 2 Obch. zák. členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri
výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.
Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia
predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie

členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi
alebo so stanovami družstva alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov
predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila.

35. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť

škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

7C/86/2016
- 7 -

37. Podľa § 387 ods. 2 Obch. zák. premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s

výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

38. Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky.

39. Podľa § 398 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Právne posúdenie vecí:

40. Predmetom konania je zo strany žalovaného v 1/ rade vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi
z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade v období od apríla do 22.7.2011 nebol v pracovnom pomere so
žalobcom, prežalobcunevykonávalžiadnuprácu, napriektomumu zauvedenéobdobiebolavyplatená
mzda a odvody a na vyplatenie ktorých dal pokyn žalovaný v 2/ rade čím žalobcovi spôsobil škodu.

41. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou uplatnenému nároku voči žalovanému v 1/ rade. Súd
sa stotožnil s právnym posúdením uplatneného nároku voči žalovanému v 1/ rade a posúdil ho podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, najprv sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania.

42. Premlčanie (praescriptio) je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti (§ 2 ods. 1
a § 122 Obč. zák.. Plynutie času samé osebe nemá právne účinky (quieta non movere), pokiaľ nie je
spojené s výkonom subjektívneho práva. Právna úprava premlčania má kogentnú povahu. To znamená,
že účastníci občianskoprávnych vzťahov nemôžu tieto ustanovenia zmluvne meniť. Práva na premlčaniesažiadnyúčastníkprávnehovzťahunemôževopredvzdať(§574ods.2Obč.zák.).Podstatapremlčania
spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva
alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po

jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže
úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku
premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho
úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčania práva, nemôže byť veriteľovi
premlčané právo priznané. Naše právo chápe premlčanie ako inštitút hmotného práva, na základe

ktorého dochádza k oslabeniu nároku. Premlčanie plní v súkromnom práve tri základné funkcie: a)
stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, b) predchádza dôkaznej núdzi, c) prispieva k právnej
istote. Právna úprava premlčania pri bezdôvodnom obohatení kombinovanú premlčacia dobu, t. j.
subjektívna a objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a
končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívna premlčacia doba
jebuď3-ročnávprípadebezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhoznedbanlivostialebo10-ročná,akideo

7C/86/2016
- 8 -

bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v

trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o: a)
vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je
teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel
alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je

vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 Obč. zák. totiž vyplýva, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú
rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa
niekto bezdôvodne obohatil, a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná.

Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa
mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z hľadiska
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o
skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal.
Ustanovenie § 107 ods. 2 Obč. zák. určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na

vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v
prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti) a 10 rokov, ak sa
bezdôvodné obohatenie získalo úmyselne. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej
doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

43. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že námietka premlčania voči uplatnenému nároku vznesená
žalovaným v 1/ rade je dôvodná.

44. Žaloba bola doručená súdu dňa 24.6.2016, objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
vyplatenia mzdy žalovanému v 1/ rade. Z čl. 61 spisu vyplýva, že suma 1 660 eur bola žalovanému

v 1/ rade vyplatená 29.7.2011 o dátume vyplatenia zvyšnej časti súdu dôkaz doručený nebol ale ak
pripustíme, že išlo o mzdu za mesiac júl 2011 táto musela byť vyplatená najneskôr do konca
nasledujúceho mesiaca, t.j. do 31.8.2011 a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá
pri nedbanlivosti je trojročná a teda uplynula najneskôr dňom 31.8.2014 a pri úmyselnom 10 ročná.

45. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu
(porušeniu (ohrozeniu) právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má
za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť: úmyselné (vôľa porušiť
právnu normu) - priamy alebo nepriamy úmysel, neúmyselné z nedbanlivosti - vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť

46. K tvrdeniu žalobcu o úmyselnom konaní žalovaného v 1/ rade súd dodáva, že žalobca nepreukázal,
že žalovaný v 1/ rade konal úmyselne. Zo zápočtového listu, ktorý
7C/86/2016- 9 -

vystavil žalobca dňa 24.2.2017 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol jeho zamestnancom aj v období,
ktoré je predmetom súdneho sporu, vystavenie takéhoto potvrdenia nemožno ospravedlniť pomýlením
sa zamestnanca žalobcu. Pokiaľ pred 5.4.2011 došlo k skončeniu pracovného pomeru so žalovaným
v 1/ rade ako tvrdí žalobca, vzhľadom na údaje v zápočtovom liste a skutočnosť, že dňa 22.2.2017
( po viac ako 5 rokoch) dal žalobca žalovanému v 1/ rade okamžité skončenie pracovného pomeru

trval medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade pracovný pomer aj v období ktoré je predmetnom súdneho
sporu (apríl - júl 2011).

47. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v 1/ rade v uvedenom období pre žalobcu nevykonával žiadnu
činnosť súd poznamenáva, že v uvedenom období súčasný štatutárny zástupca žalobcu, ktorý bol na
členskej schôdzi dňa 5.4.2011 odvolaný novozvoleným orgánom a zamestnancom, ktorý obhajovali

novozvolené orgány, do zápisu novozvolených orgánov bránil vo vstupe do areálu družstva, čo
v podstate nebolo medzi stranami sporu sporné, preto aj žalovaný v 1/ rade nemohol pre žalobcu
vykonávať pracovnú činnosť, keďže mu v tom bolo bránené, čo nemožno posúdiť ako jeho úmyselné
konanie.

48. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom
obohatení žalovaného v1/ rade, ktoré by zakladalo 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu.

49. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu súd sa stotožnil už s názorom vysloveným tunajším
súdom v konaní 3Cb/254/2015 a 3Cb/50/2016 v ktorých bola posudzovaná otázka premlčania tak

ako to uvádza vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.4.2017 žalobca v ktorých bolo
ustálené, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr zápisom orgánov družstva do
obchodného registra (po vyslovení neplatnosti časti uznesenia členskej schôdze z 5.4.2011 súdom) t.j.
dňom 28.6.2014, potom by subjektívna premlčacia lehota uplynula 28.6.2016, avšak pred týmto
dňom najneskôr dňa 31.8.2014 uplynula objektívna premlčacia lehota, preto súd nárok žalobcu voči

žalovanému v 1/ rade posúdil ako premlčaný.

50. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s ustanovením §
3 ods. 1 Obč. zák. súd poznamenáva, že dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa ustálenej

judikatúry súdov dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke nemožno
pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/148/2001,
NS ČR sp. zn. 20 Cdo/595/2001 a iné ).

51. Na základe uvedeného súd ustálil, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade je premlčaný.

52. Voči žalovanému v 2/ rade žalobca právne kvalifikoval uplatnený nárok ako obchodnoprávny, titulom
náhrady škody, keďže ide o záväzkový vzťah družstva

7C/86/2016

- 10 -

a člena štatutárneho zástupcu v súlade s § 261 ods. 3 písm. b/ Obch. zák. sa súd s touto právnou
kvalifikáciou stotožnil.

53. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou premlčania práva na náhradu vzniknutej škody tak, keďže
aj žalovaný v 2/ rade vzniesol námietku premlčania a následne, po zodpovedaní otázky samotnej
existencie práva, posúdil jeho dôvodnosť v intenciách podanej žaloby.

54. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a komplexnú úpravu problematiky
premlčania, vplývajúcu napr. aj na náhradu škody je v obchodných záväzkových vzťahoch vylúčené
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Znenie citovaného ustanovenia § 398 Obch.
zák. zachováva rozlišovanie medzi tzv. subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Z hľadiskavymedzenia subjektívnej premlčacej doby Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka
nevymedzuje osobitnú subjektívnu dobu. V obchodnom práve sa pri určení dĺžky subjektívnej premlčacej
doby vychádza z ustanovenia § 397, t. j. z dĺžky všeobecnej premlčacej doby. Dĺžka subjektívnej

premlčacej doby sú teda štyri roky. Ustanovenie § 398 Obch. zák. z hľadiska subjektívnej premlčacej
doby však na rozdiel od všeobecných ustanovení vymedzujúcich plynutie premlčacej doby viaže
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vedomosť alebo možnosť vedomosti poškodeného
o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. Začiatok plynutia je teda nadviazaný na subjektívny
prvok, a to tzv. vedomosť poškodeného o škode a povinnom subjekte na jej náhradu. Vedomosť o

škode nastáva, ak poškodený disponuje takými skutkovými vedomosťami, na základe ktorých vie o
tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v
peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia. Nepostačuje teda len
vedomosť o protiprávnom konaní alebo o škodnej udalosti, pretože vznik škody nemusí byť časovo
totožný s porušením právnej povinnosti. Vedomosť o zodpovednom subjekte (t. j. subjekte povinnom
na jej náhradu) zasa nastáva momentom, kedy poškodený získa informácie, na základe ktorých si

môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Rozhodujúce teda je, kedy sa
poškodený dozvedel o skutkových okolnostiach podstatných pre vymedzenie zodpovedného subjektu;
t. j. nemusí ísť o zistenie (istotu v bežnom slova zmysle), ale postačuje, aby tieto skutkové okolnosti,
ktorými disponuje, boli spôsobilé k prijatiu záveru o možnej zodpovednosti konkrétnej osoby alebo
osôb. Moment, kedy nastáva začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, sa skúma objektívne,

t. j. či vzhľadom na jeho vedomosti by k takýmto záverom došiel priemerný človek. Z formulácie
vedel alebo mohol vedieť použitej v ustanovení § 398 Obch. zák. súčasne vyplýva, že existencia
vedomosti nastáva i v prípade zanedbania primeranej starostlivosti. Nedbanlivosťou a zanedbaním
starostlivosti získať prípadné skutkové informácie podstatné pre zistenie, že vznikla majetková ujma
určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch alebo pre vyslovenie záveru

o zodpovednostnom subjekte, a ktoré by umožňovali uplatniť právo u príslušného orgánu, neodďaľuje
plynutie premlčacej doby. Subjektívna premlčacia lehota by začala v tomto prípade plynúť momentom,
kedy poškodený pri vynaložení primeranej starostlivosti sa s týmito skutočnosťami mohol oboznámiť.
7C/86/2016
- 11 -

55. Ak by súd pri zisťovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vychádzal zo zápisu do
obchodného registra t.j. 28.6.2014, k uplynutiu 4-ročnej subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie
nároku na náhradu škody by do doručenia žaloby dňa 24.6.2016 nedošlo.

56. Zákon pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu zo strany poškodeného vyžaduje preukázanie
porušenia povinností, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom škody.

57. Znenie citovaného ustanovenia § 243a ods. 1 taxatívnym spôsobom upravuje povinnosti členov

predstavenstva, ktorí sú povinní pri výkone funkcie člena predstavenstva dodržiavať. Svoju funkciu
musia vykonávať s odbornou starostlivosťou a v záujme družstva a všetkých jej členov. Odsek 2
uvedeného ustanovenia upravuje ich zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením týchto povinností,
t. j. nejde o akékoľvek konanie a postup člena predstavenstva. Odbornú starostlivosťou možno
charakterizovať ako najvyšší stupeň starostlivosti, ktorý možno od každého z členov predstavenstva

objektívne očakávať. Ide o odbornú starostlivosť, ktorá sa v tej ktorej konkrétnej činnosti či postupe,
s prihliadnutím na mieru poznatkov, vyžaduje. Člen predstavenstva zodpovedá za takto vzniknutú
škodu objektívne, teda nezáleží, či k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku jeho zavineného konania,
a to či už vo forme úmyselnej alebo z nedbanlivosti. Zodpovednosť členov predstavenstva za výkon
funkcie s odbornou starostlivosťou vzniká už samotným ustanovením do funkcie bez ohľadu na

to, či vzťah medzi družstvom a členom predstavenstva je upravený zmluvou o výkone funkcie. Ak
škodu spôsobili viacerí členovia predstavenstva, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V zmysle
hmotného práva je však výlučne na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len
od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov. Z uvedeného potom vyplýva, že pasívne vecne
legitimovaný môže byť ktorýkoľvek solidárny dlžník a pri podanej žalobe o tom rozhoduje rovnako

iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo; viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 203/2005). Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči členovi
predstavenstva je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je porušením jeho povinnosti vykonávať
svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho vznikla škoda. Vznik škody a porušeniepovinnosti členom predstavenstva musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Vo všeobecnosti
možno uviesť, že člen predstavenstva zodpovedá za škodu vzniknutú družstvu a členom družstva ak
konal neodborne, postupoval v rozpore s pokynmi členov družstva a svojím nesprávnym postupom

spôsobil družstvu škodu. Zároveň musí byť naplnená podmienka, že jeho konanie nebolo v záujme
družstva a všetkých jej členov. Zákon zároveň stanovuje okolnosti vylučujúce zodpovednosť člena
predstavenstva za škodu spočívajúce v tom, že ak ten preukáže, že pri výkone funkcie postupoval s
odbornou starostlivosťou a zároveň si bol v dobrej viere vedomý, že koná v záujme družstva a všetkých
jeho členov, alebo ak vykonával uznesenie členskej schôdze, pokiaľ toto uznesenie nie je v rozpore s

právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Schválenie konania členov družstva kontrolnou komisiou
ich však zodpovednosti za vzniknutú škodu nezbavuje.

7C/86/2016
- 12 -

58. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na vyplatení ušlej mzdy žalovanému v 1/ rade
sa uznieslo predstavenstvo družstva na svojom zasadaní dňa 21.7.2011, jej vyplatenie schválilo
predstavenstvo nerozhodol o nej výlučne sám žalovaný v 2/ rade, ktorý pokiaľ dal účtovníčke pokyn na
jej vyplatenie, nekonal tak z vlastného rozhodnutia, ale realizovala rozhodnutie predstavenstva.

59. Žalobca, podľa názoru súdu nepreukázal, že vyplatením mzdy žalovanému v 1/ rade vznikla
žalobcovi škoda. Ako bolo vyššie rozvedené žalobca nespochybniteľne nepreukázal, že v uvedenom
období (apríl až 22.7.2011) žalovaný v 1/ rade nebol jeho zamestnancom a že bez zavinenia
žalobcu nevykonával pre neho žiadnu činnosť. Ako už súd uviedol v bodoch 46- 47 tohto rozsudku,

zo zápočtového listu vystaveného žalobcom dňa 24.2.2017 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol jeho
zamestnancom aj v období ktoré je predmetom žaloby (apríl - júl 2011). Naviac v uvedenom období
došlo k výmene orgánov družstva a s tým spojenými vzájomnými schválnosťami a priekom medzi
odvolanými a novozvolenými orgánmi. Novozvolené orgány družstva v tom čase boli platne zvolené,
boli oprávnené prijímať rozhodnutia, okrem iného aj rozhodnutie týkajúce sa žalovaného v 1/ rade,

ktorý v tom čase, ako to vyplýva z aktuálne zápočtového listu, bol jeho zamestnancom, o vyplatení
ušlej mzdy. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade dal účtovníčke pokyn na vyplatenie mzdy žalovanému v 1/ rade
nekonal svojvoľne, neodborne, podľa názoru, súdu nepostupoval v rozpore s pokynmi členov družstva
a nekonal nesprávnym postupom.

60. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že vyplatením mzdy žalovanému v 1/ rade za obdobie
od apríla do 22.7.2011 mu vznikla škoda. Žalobca nespochybniteľne nepreukázal, že v uvedenom
období žalovaný v 1/ rade nebol jeho zamestnancom, keďže sám do zápočtového listu uviedol, že bol
jeho zamestnancom aj v období, ktoré je predmetom súdneho sporu a že bez zavinenia žalobcu
nevykonával pre neho žiadnu činnosť. Opakované súd dáva do pozornosti spory odohrávajúce sa v

uvedenom období medzi odvolanými a novozvolenými orgánmi (v tom čase platne zvolenými) s
čím bolo spojené bránenie vo vstupe do areálu družstva niektorým zamestnancom, čo nemožno
považovaťzaškodu, zaktorúbymalniesťzodpovednosťžalovanýv2/rade, keďže vovstupeniektorým
zamestnancom bránili odvolané orgány družstva a to až do času zápisu novozvolených orgánov do
obchodného registra.

61. K tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný v 2/ rade počas plynutia objektívnej premlčacej doby bol
štatutárnym zástupcom žalobcu a spôsobil to, že bol jednak neplatne zvolený štatutárny orgán a
jednak podával a podpisoval návrh na zápis do obchodného registra súd uvádza, že skutočnosť, že
práve žalovaný zvolával členskú schôdzu žalobcu, ktorá sa konala dňa 5.4.2011 , dôkaz súdu

predložený nebol, či táto schôdza bola zvolaná neplatné mali pochybnosti aj súdy, keďže právoplatne
rozhodol až odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Teda nemožno jednoznačne
tvrdiť, že žalovaný v 2/ rade vedel, že členská schôdza dňa 5.4.2011 bola zvolaná neplatne. V čase
zvolenia žalovaného v 2/ rade za predsedu družstva teda od 5.4.2011 do právoplatného rozhodnutia
súdu o neplatnosti uznesenia členskej schôdze, t.j. do 7.3.2014 bol predseda družstva platne zvolené

a teda žalovaný v 2/ rade konal v dobrej viere, že je predsedom družstva a vykonával všetky
7C/86/2016
- 13 -práva a povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, tak ako mu to ukladala členská schôdza, stanový družstva
a zákon. To, že žalovaný v 2/ rade podal návrh na zápis do obchodného registra bola jeho povinnosť,

keďže v tom čase išlo o platne zmenené stanovy, odvolanie predsedu a voľbu nového predsedu. Návrh
nepodal svojvoľne, realizoval len uznesenia členskej schôdze zo dňa 5.4.2011, ktoré boli platné až
do rozhodnutia súdov o ich neplatností (7.3.2014).

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností súd žalobu aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako

nedôvodnú zamietol.

63. Pri rozhodovaní súd vychádzal z princípu spravodlivosti ako jedného z najdôležitejších princípov
sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé
zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností
každého sporového konania.

64. Trovy konania

65. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade mali mala plný úspech vo veci, preto majú proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7C/86/2016
- 14 -

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.