Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200729
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: X. M. E.

H. Q. Á. S. M. E. Q. Á., bytom W. XX, XXX XX P. A. W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o i n v a l i d n ý dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 29. marca 2016 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistenívzneníneskoršíchpredpisovzamietlažiadosťnavrhovateľkyoinvalidnýdôchodokz08.03.2016
z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Pobočky Sociálnej poisťovne,

Košice z 08.03.2016 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané
rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie. V písomnom opravnom prostriedku uviedla,
že s rozhodnutím nesúhlasí, má za to, že jej patrí dôchodok podľa zákona, pretože je vážne chorá,

má nevyliečiteľnú chorobu a to chronický zápal, čo dokazujú aj lekárske potvrdenia. Na súdnom
pojednávaní uviedla, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie je chronická vírusová hepatitída typu B a
preto, že berie tabletky mala byť jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
45 %, ale na základe čoho a akých skutočnosti mali posudkoví lekári stanoviť ňou uvedenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uviesť nevedela. Opakovane tvrdila, že s rozhodnutím
odporkyne spokojná nie je, pretože jej nebol priznaný invalidný dôchodok a ona je skutočne vážne chorá.

3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že posudkoví lekári v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných
lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený
na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %.

4. Opravný prostriedok navrhovateľky z 23.04.2016 bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava

26.04.2016.5. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01.07.2016.

6. Na základe toho, že opravný prostriedok navrhovateľky bol podaný 26.04.2016 súd vo veci koná podľa
zákona účinného do 30.06.2016, t. j. podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)..

7. Podľa § 250l a nasl. O.s.p. súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie

odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne,
lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice z
22.06.2016 a jej doplnenia z 05.10.2016, posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľky),
dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

8. Navrhovateľka žiadosťou zo 04.12.2015 doručenou odporkyni 05.01.2016 požiadala o dávku

sociálneho poistenia, ku ktorej pripojila aj odborné lekárske nálezy.

9. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len zákon o sociálnom poistení).

10. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal
invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

11. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje

porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť.

12. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa

určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno
zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

13. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, čo vyplýva z ustanovenia
§ 153 zákona o sociálnom poistení. V tomto ustanovení je upravené, že lekárska posudková činnosť

dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

14. Zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia
posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 08. marca 2016 aj v
prítomnosti navrhovateľky a ako vyplýva z odborného posudku o invalidite po vlastnom vyšetrení azhodnotení odborných nálezov a to vyšetrenia z hepatálnej poradne v rokoch 2014 a 2015, interného
vyšetrenia, chirurgického vyšetrenia, vyšetrenia klinikou úrazovej chirurgie, rehabilitačného vyšetrenia,
gynekologickéhovyšetreniadospelakzáveru,žerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímunavrhovateľky

sú choroby tráviacej sústavy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly
X, oddiel D, položka 1, písm. a) v rozsahu 10 až 20 % stanovila na hornej hranici 20 %. Uviedla, že
hepatálne testy opakovane realizované sú v norme, USG dokumentuje pečeň homogénnu normálnej
veľkosti, zachovanej štruktúry s normálnym rozmerom.

15. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity
posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 22.
júna 2016 aj v prítomnosti navrhovateľky a ako vyplýva z odborného lekárskeho posudku, po vlastnom
vyšetrení a zhodnotení odborných lekárskych nálezov a to najmä hepatálnych vyšetrení aj kontrolných, z
interného vyšetrenia, chirurgického vyšetrenia, rehabilitačného vyšetrenia, gynekologického vyšetrenia
dospela k zhodnému záveru ako posudková lekárka v správnom konaní, že rozhodujúcim zdravotným

postihnutímunavrhovateľkyjechorobachronickávírusováhepatitídaB,tedachorobytráviacejsústavys
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 20 % podľa kapitoly X, oddiel
D, položka 1, písm. a). Zároveň posudková lekárka uviedla, že navrhovateľka od roku 2010 je sledovaná
hepatologickou ambulanciou pre chronické ochorenie pečene ľahkou formou, opakované laboratórne
vyšetrenia nevykazujú aktivitu. Po predložení aktuálnych odborných lekárskych nálezov navrhovateľkou

na súdnom pojednávaní posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v
Košiciach doplnila odborný lekársky posudok z 22. júna 2016 dňa 06.10.2016 a po zhodnotení novo
doložených odborných lekárskych nálezov z neurologického vyšetrenia, vyšetrenia lekárskej služby
prvej pomoci, psychiatrického vyšetrenia, interného vyšetrenia, laboratórnych výsledkov uviedla, že
aktuálne doložené odborné vyšetrenia nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky

oproti posúdeniu z 22.06.2016.

16. Nárok na invalidný dôchodok je podľa citovaného § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
podmienený okrem iného aj tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

čo vyplýva z § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

17. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného poistenia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

18. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili odborné
lekárske posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, ako aj po podaní
opravného prostriedku navrhovateľkou, postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

zákona o sociálnom poistení.

19. Krajský súd považuje odborné lekárske posudky posudkových lekárov ako v správnom konaní,
tak aj v súdnom konaní o zdravotnom stave navrhovateľky a miere poklesu schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný

stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 20 %-tný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári posúdili v jej prítomnosti na základe aktuálnych a ňou
predložených odborných lekárskych nálezov.

20. Námietke navrhovateľky o posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity z dôvodu, že má

chronický zápal, ide o nevyliečiteľnú chorobu, a preto jej zo zákona patrí invalidný dôchodok
bolo vyhovené, pretože zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného prostriedku posúdila aj
posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach a doplnila svoj
odborný lekársky posudok po tom, čo navrhovateľka na súdnom pojednávaní predložila novšie odbornélekárske nálezy. Teda bol posúdený aktuálny zdravotný stav navrhovateľky na základe ňou predložených
aktuálnych odborných lekárskych nálezov a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená choroba
chronická vírusová hepatitída teda tak, ako to uvádzala a na čo poukazovala samotná navrhovateľka.

Námietka navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť súd nepovažuje za dôvodnú, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení je v rozsahu 10 až 20 % a posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zhodne stanovili na hornej hranici, t. j. 20 %, teda nebolo možné stanoviť mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %, ako to žiadala navrhovateľka.

21. Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v
v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods.
3 O.s.p. potvrdil.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto
právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.