Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201239
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:5716201239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky - rozvedenej manželky:
I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko R., zastúpenej: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla
Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti bývalému manželovi: K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. XX, XXX
XX U. Y., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 16. novembra 2016 č.k. 14C/67/2016-178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolnávrh,ktorýmsarozvedenámanželkadomáhala
voči bývalému manželovi uloženia povinnosti platiť jej príspevok na výživu v sume 150 eur mesačne
počnúc dňom podania návrhu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, §
52 Civilného mimosporového poriadku. Skúmal, či navrhovateľka splnila podmienky na vznik nároku
na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Hodnotiac jej majetkové pomery, zárobkové
schopnosti a možnosti zistil, že poberá starobný dôchodok vo výške 317 eur a dňa 25.08.2015 získala

z predaja svojho majetku sumu 3.320 eur. Nevyhnutné výdavky navrhovateľky na bývanie mesačne
predstavovali sumu 198,28 eura a inkaso 41,45 eura, na lieky priemerne 40 eur mesačne, spolu suma
279,73 eura. Po jej úhrade zostáva navrhovateľke suma 37,27 eura z dôchodku, z ktorej môže hradiť
časť zostávajúcich výdavkov na stravu a drogériu spolu vo výške 170 eur. Zvyšnú sumu na stravu a
drogériu vo výške 132,73 eura navrhovateľka môže uhrádzať z finančných prostriedkov získaných
predajom časti nehnuteľnosti a to po dobu 25 mesiacov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v
čase podania návrhu, ako aj rozhodnutia bola navrhovateľka schopná zabezpečovať svoje nevyhnutné

výdavky z vlastných majetkových pomerov, preto bola schopná sama sa živiť. Neprihliadol pritom na
náklady týkajúce sa telefónu a cigariet. Neprihliadol ani na tvrdenie navrhovateľky, že jej nezostávajú
finančné prostriedky na kultúru, pretože príspevok na výživu rozvedeného manžela sa týka primeranej
výživy. Nezabezpečuje sa rovnaká životná úroveň bývalých manželov. Príspevok na výživu rozvedeného
manžela má pokryť časť niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti
za predpokladu, že je to v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch druhého manžela.
Dal za pravdu bývalému manželovi, že navrhovateľka by v prvom rade mala zvážiť zníženie svojich

nevyhnutných výdavkov výmenou trojizbového bytu za menší byt, keďže ho obýva sama. Námietky
oprávnenej, že po jej smrti pripadne byt deťom, považoval za irelevantné, pretože navrhovateľka je
povinná si zabezpečiť najskôr nevyhnutnú výživu zo svojich zárobkových schopností a možností a
majetkových pomerov a až následne zabezpečovať výživu, resp. majetkové zhodnotenie deťom, vočiktorým nemá vyživovaciu povinnosť. Poukázal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého
manžela,ktorého príjemjesíceo681,55euravyšší,avšakajjehovýdavkynabývaniesúvyššie,pretože
okrem elektriky a plynu po 70 eur, hradí dva úvery v sume 437 eur. Od decembra 2016 bude hradiť ďalší

úver vo výške 504,02 eura. Medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že nehnuteľnosť, ktorú obýva
bývalý manžel je v horšom stave ako nehnuteľnosť navrhovateľky. Pri výdavkoch bývalého manžela
prihliadol na nevyhnutné výdavky za lieky vo výške 30 eur a motorové vozidlo vo výške 100 eur, vodu a
úhradu daňových a komunálnych povinností vo výške 10 eur mesačne. Hodnotiac nevyhnutné výdavky
povinného na zabezpečenie bývania, liekov a návštevy lekárov mal za to, že bývalému manželovi

zostávanaúhradudrogérieastravyccasuma180eur,ktorájeporovnateľnásnavrhovateľkouuvedenou
sumou na uvedené náklady. Preto aj keby nebola navrhovateľka schopná sama sa živiť, určenie
výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela v rozsahu 150 eur nezodpovedalo schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Uviedol, že v danej veci požiadavka na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela nespĺňa kritérium súladu s dobrými mravmi. Zo zhodných
vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľka sa žalobou domáha voči bývalému manželovi

plnenia v zmysle dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej sa
bývalý manžel zaviazal platiť nájomné za byt navrhovateľky 250 eur mesačne. Za jednotlivé mesiace od
septembra 2015 do mája 2016 žiada uhradiť sumu 2.272,71 eura, čo by v prípade úspechu znamenalo
dvojnásobné zaťaženie bývalého manžela, ktorý by bol povinný navrhovateľke plniť nielen z titulu
príspevku na výživu rozvedenej manželky, ale aj z titulu úhrady nákladov na byt. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri určení príspevku na rozvedenú manželku zákon neustanovuje inak,
ani nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP.

2. Navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil a uložil bývalému manželovi
platiť požadované výživné 150 eur mesačne počnúc dňom 04.02.2016. Dôvodila, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedla, že žiadala

určenie príspevku vo výške, ktorá zabezpečí jej základné životné potreby. Namietala, že súd prvej
inštancie nezohľadnil ďalšie výdavky, ktoré má na cestovné, ošatenie, obuv, vývoj životných nákladov a
vytvorenie finančnej rezervy na nepredvídateľné výdavky, čím ju odkázal na živorenie, resp. prežívanie.
Tvrdila, že peniaze za predaj záhrady minula, preto jej pomáha syn M.. Namietala, že súd prvej
inštancie jej neuznal náklady na telefón v sume 15 eur, ktorý nevyhnutne potrebuje pre kontakt s okolím.

Poukázala na svoj zdravotný stav a plánovanú operáciu. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne
prihliadal na úverové zaťaženie bývalého manžela, pričom neskúmal dôvodnosť úverov. Namietala voči
posudzovaniu rozporu uplatneného nároku s dobrými mravmi s poukazom na iné súdne konanie, ktoré
zatiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Bývalý manžel v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetky jeho úvery smerujú k rekonštrukcii
domu, čím rieši svoju bytovú otázku. Poukázal na svoj zdravotný stav. V následkom vyjadrení namietal
voči tomu, že navrhovateľka opakuje doterajšiu argumentáciu a zopakoval svoju.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na svoj dôchodok. Tvrdila, že je minimálny, na hranici

slušného živobytia, bez podpory od bývalého manžela, napriek tomu, že prevažnú časť svojho aktívneho
života venovala starostlivosti o (aj) jeho deti, domácnosť a zázemie. Podieľala sa tak na tom, že má
podstatne iné finančné zabezpečenie v starobe.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je

dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.6. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonomč.161/2015Z.z.účinnomod01.07.2016.Podľa§2 ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

11. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

12. V predmetnej veci sa rozvedená manželka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej
manželky vo výške 150 eur. Svoj návrh zdôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené Je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 317 eur, predtým pracovala ako
administratívna pracovníčka a neskôr 13 rokov prevádzkovala predajňu galantérie na základe
živnostenského oprávnenia. Úspory sa jej nepodarilo vytvoriť. Poukázala na svoj zdravotný stav a

uviedla výdavky na nájomné 182,77 eura, inkaso 44,45 eura, doplatok za lieky 45 eur, telefón 12,76
eura, strava a drogéria 200 eur. Tvrdila, že náklady na bývanie uhrádzal bývalý manžel na základe
dohody, od augusta 2015 ich už neuhrádza. Pomáha si peniazmi z predaja podielu na pozemku v sume
3.300 eur. O rozvod manželstva požiadal bývalý manžel, ktorý sa odcudzil od rodiny a prestal s nimi
udržiavať kontakt. Tvrdila, že bývalý manžel je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1.000 eur.

Bývalý manžel s určením príspevku nesúhlasil. Poukázal na svoje zdravotné problémy. Uviedol, že
poberá výsluhový dôchodok a starobný dôchodok. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 18. novembra 2015 č.k. 16C/406/2015-18,
právoplatným 15.12.2015.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
na zistenie, či sú dôvody pre určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke. Vychádzal pritom
zo skutočnosti, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, nakoľko je schopná zabezpečovať svoje
nevyhnutné výdavky z vlastných majetkových pomerov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil
zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na základe uvedeného dospel k záveru,

že na strane navrhovateľky nie je splnená podmienka pre vznik nároku na určenie príspevku na
výživu, ktorou je neschopnosť živiť sa vyplývajúca z objektívnych či subjektívnych skutočností na
strane rozvedenej manželky. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej

iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Námietky navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko spočívali najmä v
poukazovaní na jej vysoké výdavky a nízky starobný dôchodok. Predmetom konania je však príspevokna výživu rozvedeného manžela. Účelom tohto príspevku je zabezpečenie primeranej výživy pre toho
manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť a prípadný príspevok má v zásade slúžiť na pokrytie časti
niektorých opodstatnených výdavkov oprávnenej osoby, nie pokryť všetky výdavky. Navyše odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka bola pred nástupom na starobný dôchodok živnostníčka a
výška jej starobného dôchodku je priamo úmerná výške odvodov, ktoré zo živnosti odvádzala. Odvolací
súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadal na úverové
zaťaženie bývalého manžela, pričom neskúmal dôvodnosť úverov. Skúmanie schopností, možností a
majetkovýchpomerov bývaléhomanželaprichádzadoúvahyažvprípade,keďjenespornepreukázané,

že rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť, čo v danej veci preukázané nebolo. Námietka
navrhovateľky voči posudzovaniu rozporu uplatneného nároku s dobrými mravmi s poukazom na iné
súdne konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené, je podľa názoru odvolacieho súdu rovnako
nedôvodná. Nie je totiž sporné, že navrhovateľka sa domáha svojich nárokov voči bývalému manželovi v
ďalšom súdnom konaní titulom plnenia dohody o vyporiadaní BSM, v ktorej sa zaviazal platiť jej náklady
na byt. Zabezpečovanie výživy v širšom rozsahu zahŕňa aj zabezpečenie bývania oprávnenej osoby.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiadne
okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 55 CMP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).