Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213354
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216213354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., R. XXX/XX, o zaplatenie 1.877,95 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 20. novembra 2017, č.
k. 8Csp/54/2016-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p
o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tejto časti
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.637,90 eura, úroky vo výške 168,65 eura, poplatky vo výške 39,28 eura a 5,25 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.877,95 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia v splátkach po 60 eur mesačne, vždy
do 25-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v výške 32,26 %. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 11. 06. 2013 Zmluvu o úvere - Dostupná pôžička č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur a tento sa zaviazala
zaplatiť v 60. mesačných splátkach po 59 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 24,50 %. Dátum prvej splátky
bol stanovený na 11. 07. 2013 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 11-temu dňu v mesiaci s
tým, že dátum konečnej splatnosti bol 11. 06. 2018. RPMN predstavovala 20,44 % a celková výška
nákladov podľa zmluvy mala byť 1.486,29 eura. Celková čiastka úveru nebola špecifikovaná. Žalovaná
na základe zmluvy zaplatila žalobcovi v priebehu konania 240 eur. Žalovaná prestala riadne splácať,
a preto žalobca využil svoje právo a ku dňu 02. 06. 2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru

za splatnú, ktorý list si žalovaná prevzala 11. 06. 2014 a k tomuto dátumu požadoval od žalovanej
zaplatenie sumy 2.085,88 eura. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že i keď sporná zmluva
predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda na právny vzťah založený
zmluvouoúverejepotrebnéaplikovaťpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských

zmluvách. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04.
2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého sa na právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), aj keď by sa inak mali použiťnormy obchodného práva a vzťahujú sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Žalovaná
zaplatila z úveru iba malú časť a zosplatnená suma vo výške 2085,88 eur pozostávala z dlžnej sumy
vo výške 1877,95 eura, úroku vo výške 168,68 eura a bankových poplatkov vo výške 39,28 eura. V

priebehu konania žalovaná uhradila 4 splátky po 60 eur, teda zostatok úveru činila suma 1637,95 eura.
Priznal vyššie uvedené sumy ako zákonne žiadané, avšak zmluvný úrok vo výške 24,5 % ročne zo
sumy 1877,95 eura - po zosplatnení úveru, považoval za nedôvodný. Žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pretože týmto jednostranným právnym
úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stala splatnou v celom rozsahu. Od splatnosti úveru je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Podľa jeho názoru nejde o
poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva i z právnej argumentácie
uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, keď ústavný súd
považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru

nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Priznal ročný úrok z omeškania vo
výške 5,25 % s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Lehotu na
plnenie určil v súlade s ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V prvom rade
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé,
z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na
vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Poukázal
na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatení úveru je
rôznorodá, že nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej

istoty. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy,
a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do
okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Dohodnuté úroky predstavujú
odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti -
nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez

ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza
k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Poukazuje i na to, že predmetné
rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné a poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov a Ústavného súdu SR. Ust. § 52 ods. 2 OZ nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
01. 04. 2015, pretože by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Navrhol rozsudok

v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť
a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1
CSP vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z
omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 11. 06. 2013 úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60-tich mesačných anuitných splátkach po 59 eura a celýúver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 11. 06. 2018. Žalovaná uhradila po podaní
žaloby 240 eur, riadne úver nesplácala, a preto bola žalobcom listom zo dňa 02. 06. 2014, ktorý prevzala
dňa 11. 06. 2014, vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu

predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 2085,88 eura a pozostávala z istiny vo výške 1877,95
eura, úroku vo výške 168,65 eura a bankových poplatkov vo výške 39,28 eura. Súd prvej inštancie
sčasti žalobe vyhovel a žalovanú istinu povolil žalovanej splácať v mesačných 60 eurových splátkach
pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak neuviedol konkrétne,
v čom nepreskúmateľnosť rozsudku vidí. Odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k zamietajúcej
časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia
má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd sa preto stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuaosvojenímnáležitéhoapresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutia
prvoinštančnéhosúdu,naktorévplnomrozsahusúdodkazuje.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutí

jednoznačne poukázal na tú okolnosť, že došlo k zosplatneniu úveru a žalobca má nárok po zosplatnení
úverulennaúrokyzomeškaniaanienazmluvnéúrokyapodopreltoajpríslušnoujudikatúrou.Nemožno
preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by rozhodnutie bolo v tejto časti nepreskúmateľné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 11. 06. 2013 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 2.000 eur.

12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách.

13. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR sp. zn IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09. 2012) vyplýva, žedohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je
logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a

to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.

14. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné
priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

15. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na

odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru

a jeho právny režim.

16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre

spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

17. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre

rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

18. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil iba príslušnými ustanoveniami
Civilného sporového poriadku bez bližšej konkretizácie, ako k takémuto výsledku prišiel. V tejto
časti je jeho rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne

odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení,
nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj
nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je
rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomnéhovyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces. Súd svoje rozhodnutie zdôvodnil iba právnymi vetami z CSP.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP a naň
nadväzujúci výrok o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil v
tejto časti na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).