Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3811201062.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Z. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R., I. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom sídlom
vo Zvolene, V.P. Tótha 17, proti odporcovi: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., S. XXX/XX, zastúpený
splnomocneným zástupcom Ing. H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. J. XX/X, v konaní o zaplatenie
645,- EUR príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 480,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 3,5 %
ročne zo sumy 480,- EUR od 3.7.2010 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
645,-EUR s príslušenstvom, z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že dňa 2.7.2010 v čase asi
o 12.35 hod. odporca ako vodič osobného motorového vozidla značky BMW, čiernej farby, EČV: R
pri cúvaní na autobusovom nástupišti v Prievidzi na X. ulici, medzi nástupišťom č. XX a č. XX prešiel

po cestovnej taške navrhovateľa, v ktorej mal uložený notebook značky ACER Aspire 7535G, keď
navrhovateľ spolu so svojou priateľkou S. H. čakal na príchod autobusu. Na upozornenie navrhovateľa,
aby s vozidlom zastavil, odporca reagoval, tak, že z miesta ušiel. Navrhovateľ následne zistil, že
odporca mu neopatrným cúvaním poškodil cestovnú tašku a takmer úplne zničil notebook, ktorý v nej
bol uložený. Notebook kúpil navrhovateľ za cenu 645,-EUR, dňa 2.9.2009 v predajni Ján Hurtiš - Avip, v
Prievidzi, Nábrežná 4. Navrhovateľ sa pokúsil s odporcom telefonicky dohodnúť na náhrade spôsobenej
škody. Odporca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že žiadnu škodu neuhradí, nakoľko po jeho

taške prešiel neúmyselne. Z uvedeného dôvodu podal navrhovateľ na odporcu trestné oznámenie
na OR PZ v Prievidzi, pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci. Predajca
notebooku, ktorý zároveň vykonáva servis počítačovej techniky upozornil navrhovateľa, že vzhľadom na
poškodenie notebooku môže oprava dosiahnuť až sumu 720,-EUR, teda išlo by o nerentabilnú opravu,
ktorej cena by presiahla kúpnu cenu 645,-EUR. Navrhovateľ preto nemá záujem na oprave notebooku.
Na výzvu zaslanú odporcovi dňa 21.12.2010 reagoval odporca listom zo dňa 29.12.2010, v ktorom
obvinil navrhovateľa, že si škodu spôsobil sám a uviedol, že nakoľko sa bál o svoje zdravie, nechcel s

navrhovateľom komunikovať.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/15/2011-18 z 15.2.2011, ktorým zaviazal odporcu, aby
zaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradil trovy konania. Proti platobnémurozkazu podal odporca riadne a včas odpor. V odpore uviedol, že nie je preukázané, že by svojim
motorovým vozidlom prešiel dňa 2.7.2010 po notebooku a tým ho poškodil. Hlavne nie je preukázané,
že sa predmetný notebook na navrhovateľom uvádzanom mieste a čase vôbec nachádzal. Navrhovateľ

v trestnom oznámení uviedol, že pri svojich nohách na asfalte mal položenú cestovnú tašku, o ktorú mal
opretý notebook, ktorý bol vložený do tašky od notebooku. V návrhu na začatie konania však uvádza, že
predmetný notebook mal uložený v cestovnej taške a žiadnu tašku na notebook tam neuvádza. Odporca
poukázal aj na výpoveď S. v trestnom konaní. Odporca uviedol, že on pri cúvaní s vozidlom prešiel
po cestovnej taške, žiadna taška s notebookom tam nebola. Pokiaľ by sa notebook nachádzal v taške

na notebook a ešte aj v cestovnej taške, nemohol byť na ňom odtlačok od pneumatiky, ako to uvádza
S. H.. Vo fotodokumentácii dopravnej nehody sa uvádza len šmuha po neznámom predmete na taške
od notebooku, táto však nie je identifikovaná ako odtlačok pneumatiky. Odporca poukázal na rozpory
vo výpovediach navrhovateľa a S. H. v trestnom konaní ohľadom následného fungovania notebooku.
Odporca prešiel navrhovateľovi nechtiac po cestovnej taške pri cúvaní. Následne bol navrhovateľ
agresívny, kričal a búchal po vozidle odporcu a odporca sa bál, že ho napadne. Z toho dôvodu odišiel.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a ďalej uviedol, že je pravdou, že dňa 2.7.2010 mu odporca

spôsobilškodunanootebokutým,žepoňomprešielsvojimmotorovýmvozidlom.Navrhovateľvuvedený
deň so svojou priateľkou stál na vozovke pri autobusovej stanici v Prievidzi, oproti budove Červeného
kríža. Na chodníku stáť nemohli, pretože na ňom boli zaparkované vozidlá. Stáli tam kvôli tomu, že si
chceli zafajčiť, pretože čakali na autobusové spojenie do Žiliny. Okrem nich nestál na vozovke nikto iný.
Navrhovateľ mal pri sebe dve tašky, jednu cestovnú a jednu tašku s notebookom. Priateľka mala pri

sebe ruksak. Obe tašky mal navrhovateľ položené vedľa obrubníka na vozovke, priamo vedľa seba. Na
trávnik, ktorý sa nachádza za obrubníkom, tašky neuložil kvôli tomu, že v tom čase bola za obrubníkom
zemina a tašky by sa od nej boli zašpinili. Odporca pri cúvaní najprv prešiel po taške s notebookom a
následne po cestovnej taške. Pokiaľ je v návrhu uvedené, že notebook mal uložený v cestovnej taške,
je to nesprávne a stalo sa to chybou právneho zástupcu, ktorý návrh spisoval. Aj pokiaľ v priestupkovom

spise je v niektorej jeho výpovedi uvedené, že mal len jednu cestovnú tašku, nezodpovedá to skutočnosti
a táto chyba sa mohla stať tým, že policajt, ktorý ho vypočúval, ho zle pochopil. Mal teda pri sebe
dve tašky. Notebook, ktorý mu odporca znefunkčnil, má stále doma. Hneď po nástupe do autobusu v
uvedený deň, navrhovateľ zistil, že notebook je dopraskaný a jeho monitor poškodený. V autobuse ho
zapol a zistil, že riadne nefunguje. Opakovane ho zapol dva dni po udalosti, t.j. dňa 4.7.2010. Pripojil

ho na externý monitor s tým, že dva dni fungoval, ale nešiel bezchybne a nakoniec zhasol. Použil ho
na pozeranie filmu. S odporcom sa po prvýkrát skontaktoval telefonicky, asi mesiac po udalosti, pretože
v predchádzajúcej dobe bol odcestovaný mimo miesta bydliska. Odporcovi oznámil, že mu prešiel po
notebooku. Odporca sa mu do telefónu vysmial a nebol ochotný uznať svoju zodpovednosť. K náhrade
škody ho prvýkrát písomne vyzval výzvou zo dňa 21.12.2010.

Odporcanapojednávaníuviedol,ženepopiera,ženavrhovateľoviprešielpocestovnejtaške,alepopiera
to, že by mu prešiel po taške s notebookom. Pri cúvaní so svojim motorovým vozidlom nevidel, že
na vozovke sa nachádza prekážka, konkrétne batožina navrhovateľa. Pri cúvaní mu nadskočilo auto,
preto prestal cúvať a keď nevidel ďalšiu prekážku, v cúvaní pokračoval. Až keď prešiel za batožinu

navrhovateľa, zistil, že pri cúvaní prešiel po jeho cestovnej taške. Videl len jednu cestovnú tašku tmavej
farby. Nevidel dve tašky. Po cúvaní za ním prišiel rozčúlený navrhovateľ, začal mu búchať po aute a
kričať, že mu prešiel po cestovnej taške. Ospravedlnil sa mu, že jeho tašku nevidel a keďže bol veľmi
nahnevaný, s autom z miesta samého odišiel a zostal ním stáť vo vedľajšej ulici, čakal, či navrhovateľ
neprivolá policajnú hliadku. Po nejakom čase z auta vystúpil a išiel sa pozrieť, či navrhovateľ ešte

na ceste stojí. Keďže ho tam nevidel, nastúpil do auta a odišiel. Zhruba po mesiaci ho navrhovateľ
telefonicky kontaktoval oznámil mu, že mu prešiel vozidlom po cestovnej taške, v ktorej mal uložený
notebook. Oznámil mu, že notebook má nefunkčný a chcel, aby sa dohodli. Odporca dohodu odmietol,
pretože si nebol vedomý toho, že pri cúvaní mu poškodil notebook. Písomne ho navrhovateľ po prvýkrát
vyzval k náhrade škody predžalobnou výzvou zo dňa 21.12.2010, na ktorú odporca reagoval písomnou

formou. Mal záujem sa s navrhovateľom dohodnúť na vyriešení veci, vozidlo mal povinne zmluvne
poistené a pokiaľ by škodovú udalosť hlásil, poisťovňa by poistné plnenie navrhovateľovi vyplatila.
Bál sa, aby mu navrhovateľ nepoškodil auto, pretože v tom čase ho predával. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ sa správal agresívne, kričal na neho a búchal mu po aute, celú situáciu riešil tak, že z miestaodišiel a s navrhovateľom nekomunikoval. Udalosť nehlásil ako poistnú ani po mesiaci, kedy sa s ním
navrhovateľ telefonicky kontaktoval. Zistil od pracovníkov poisťovne, že poisťovňa by sa už s takým
časovým odstupom k poistnej udalosti zachovala inak, ako v prípade, keby bol poistnú udalosť hlásil

bezprostredne po nej.

Svedok H., vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ za ním prišiel s notebookom a chcel vedieť cenu
jeho opravy. Svedok notebook nezapájal do zdroja, jeho fyzickou ohliadkou zistil, že je celý preliačený a
mal prasknutý display. V protokole uviedol, že oprava notebooku je nerentabilná, pretože cena opravy by

predstavovala viac ako 700,- EUR a v súčasnosti sa dá notebook totožný s notebookom navrhovateľa,
s rovnakými parametrami, kúpiť za cenu okolo 550,- EUR. Určite nie je možné v súčasnosti kúpiť takýto
notebook ako nový, pretože tento typ sa už nevyrába. Je bežné, že jeden typ sa vyrába zhruba po
dobu pol roka. Rozsah poškodenia notebooku navrhovateľa s presnosťou by bolo možné zistiť len jeho
rozobratím. Aj keby sa notebook rozobral a následne zložil s novými komponentmi, nie je zaručené,
že by po oprave fungoval. Navrhovateľ nemal záujem o rozobratie notebooku, svedok mu odovzdal len

vypísaný protokol a odišiel. Svedok notebook zapol, pretože funguje na baterku. Už si presne nepamätá,
či po jeho zapnutí vôbec nenabehol, alebo len nabehol a na obrazovke sa nič neobjavilo. Pokiaľ si
pamätá, navrhovateľ sa pred ním vyjadril tak, že mu niekto prešiel po notebooku motorovým vozidlom.
Svedok uviedol, že si myslí, že k takému poškodeniu notebooku, aké bolo zistené u navrhovateľa, môže
dôjsť aj iným spôsobom, napr. buchnutím po monitore, prípadne po notebooku väčšou silou. Aj silným

buchnutím ruky je možné monitor poškodiť v takom rozsahu, v akom je poškodený monitor navrhovateľa.
Aj klávesnicu je možné poškodiť silným úderom ruky, pretože sa jedná o plastový výrobok. Svedok
nevedel povedať, či rozsah poškodenia notebooku za predpokladu, že po ňom prejde osobné motorové
vozidlo BMW 524, u ktorého tlak jedného kolesa na prekážku prestavuje 450 kg a vozidlo prejde
po notebooku dvomi kolesami, zodpovedá rozsahu poškodenia notebooku navrhovateľa. Teoreticky je

možné, aby pri takom poškodení notebooku, aký je u navrhovateľa, by bolo možné sledovať na ňom
filmy, pokiaľ by sledovanie filmu prebehlo takým spôsobom, že by bol zapojený na externý monitor.
Oprava notebooku navrhovateľa by bola neúčelná preto, že náhradné diely sú pomerne drahé a ich
výmena ešte nezaručuje, že notebook sa podarí sfunkčniť.

Svedok J. U., vo svojej výpovedi uviedol, že sa pamätá na udalosť z júla 2010, kedy sa stalo, že odporca
motorovým vozidlom, v ktorom svedok sedel ako spolujazdec, prešiel po ruksaku navrhovateľa. Keď
do vozidla nastupovali, nevideli žiadnu prekážku na ceste, pretože ruksak ležal priamo za vozidlom na
vozovke. Svedok si je istý, že motorovým vozidlom prešli len jeden ruksak, žiadnu inú batožinu neprešli.
Nevidel na danom mieste žiadnu tašku s notebookom, ani žiadnu inú batožinu. Pred tým, ako do vozidla

nastúpili a začali cúvať, si svedok nevšimol navrhovateľa, ktorý stál na ceste. Potom, ako s vozidlom
prešli ruksak, rozbehol sa k nim navrhovateľ, kričal a chcel ich zastaviť. Odporca sa z auta ospravedlnil a
zacúval vozidlom ďalej po ulici. Následne zostali stáť vo vedľajšej ulici, kde zotrvali asi 20 minút resp. pol
hodinu.Odporcapotomvystúpilaišielzistiť,činamiestosaméneprišlapolícia.Neskôrsautomodišli.Po
predložení fotografie z čl. 16 priestupkového spisu ORP 974/DI-SK-2010 svedok potvrdil, že cestovnú

tašku, ktorú vo fotodokumentácii videl, môže stotožniť s batožinou, ktorú vozidlom prešli. Nevylúčil, že
práve takúto tašku si mohol pomýliť s ruksakom. Potom, ako navrhovateľovi prešli po batožine, boli v
šoku a prekvapení čo sa stalo a to aj preto, že sa navrhovateľ za nimi rozbehol. Batožinu navrhovateľa
po prvýkrát uvideli až potom, ako po nej prešli motorovým vozidlom.

Svedkyňa S. H., ktorá bola v roku 2010 priateľkou navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá
na udalosť z júla 2010. V tom čase spolu s navrhovateľom cestovali do Českej republiky. Batožinu
mali uloženú za autobusovou stanicou v Prievidzi, vedľa obrubníka na vozovke. Bola tam uložená
taška s notebookom, jej veľký červený ruksak a jedna väčšia cestovná taška asi šedej farby, patriaca
navrhovateľovi. Navrhovateľ stál priamo na vozovke vedľa batožiny a svedkyňa stála nad obrubníkom

na trávnatej ploche. Nevie prečo batožinu nevyložili na trávnatú plochu mimo vozovky. Vpredu pred nimi
stálo veľké čierne vozidlo s nápisom „Predám za 1.000,- EUR“. Navrhovateľ stál otočený chrbtom k
tomuto vozidlu. Obaja sa rozprávali. Svedkyňa stála otočená tak, že videla keď vozidlo začalo cúvať.
Pri cúvaní prešlo po taške s notebookom a navrhovateľovej cestovnej taške. Nepamätá sa však, ako
bola batožina uložená a ktorá z nich bola najbližšie k motorovému vozidlu. Potom, ako im vozidlo

prešlo po batožine sa navrhovateľ za autom rozbehol. Vodič s motorovým vozidlom zastavil a z auta
nevystúpil, ani sa nešiel pozrieť, či spôsobil nejakú škodu. Na mieste ostal len chvíľu stáť. Až v autobuse
po prvýkrát zisťovali stav poškodenia notebooku. Navrhovateľ zistil, že je preliačený. V autobuse ho
ani nezapínal. Prvýkrát ho zapli až v ČR. Po zapojení naskočila obrazovka len čiastočne, časť plochyobrazovkyostalasvetlá.Svedkyňasanepamätá,činotebookpoužilinasledovaniefilmov,alejepravdou,
že nejaké filmy pozerali, ale asi len cez DVD prehrávač. Prvýkrát navrhovateľ informoval políciu o
udalosti po príchode do Žiliny, kde sa kontaktoval telefonicky s Políciou v Žiline. Nepamätá sa, čo

bolo obsahom ich telefonického rozhovoru. Je si istá a s určitosťou môže potvrdiť, že mali pri sebe tri
tašky a to tašku s notebookom, cestovnú tašku navrhovateľa a jej ruksak. Taška s notebookom nebola
uložená vo vnútri cestovnej tašky. Cúvaním motorového vozidla odporcu došlo aj k poškodeniu jej vecí,
ktoré mala uložené v ruksaku, konkrétne bola poškodená jedna škatuľa s koláčmi a vrchnák umelej
dózy, v ktorej mala uloženú tortu. Príbuzný svedkyne Ivan Jurík, žijúci v ČR, ako prvý videl poškodený

notebook navrhovateľa. Následne to obaja, navrhovateľ aj svedkyňa, oznámili svojim rodičom, až po
návrate z ČR. K obsahu svojej výpovede, zachytenej v priestupkovom spise svedkyňa uviedla, že v tom
čase predmetom vyšetrovania bolo len poškodenie cestovnej tašky navrhovateľa, ktorá bola pri cúvaní
motorového vozidla poškodená a roztrhnutá. Ku škode na jej batožine vo veľkom rozsahu nedošlo,
preto neuvádzala aj to, že poškodený bol jej ruksak. Tašku s notebookom neuvádzala preto, lebo pri
cúvaní bola roztrhnutá len cestovná taška navrhovateľa. Potom, ako odporca vozidlom prešiel po taške

s notebookom, taška bola z vonku zaprášená a boli tam stopy od vozidla.

Svedok Z. otec navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že sa pamätá, že dňa 2.7.2010 mu navrhovateľ
telefonoval z autobusovej stanice v Prievidzi okolo 12,00 - 13,00 hod., že mu niekto prešiel po notebooku
pri cúvaní motorovým vozidlom. Vie o tom, že navrhovateľ odchádzal z domu na stanicu dňa 2.7.2010 s

cestovnou taškou, kde mal uložené svoje osobné veci aj s ďalšou taškou, v ktorej mal uložený notebook.
Videl, že odchádzal s dvomi batožinami a pamätá sa, že sa ho ešte pýtal, či si berie aj notebook.
Navrhovateľ mal uvedený notebook zapnutý doma ešte pred odchodom a svedok si nevšimol na ňom
žiadne poškodenie. S určitosťou to nevedel uviesť, ale možno aj deň pred odchodom navrhovateľa do
ČR aj sám svedok použil notebook. Od kúpy notebooku až do jeho poškodenia dňa 2.7.2010 nebol v

oprave a nemal žiadne vady. Dňa 2.7.2010 navrhovateľ telefonoval svedkovi aj zo Žiliny a oznámil mu,
že notebook je pokazený. Notebook po poškodení videl po návrate navrhovateľa do Prievidze a jednalo
sa o ten istý notebook, s ktorým navrhovateľ odchádzal.

Svedok Z. H., ujo svedkyne S. H. vo svojej výpovedi uviedol, že v lete v roku 2010 prišla k nemu na

návštevu jeho neter s navrhovateľom. Povedali mu, že im niekto prešiel autom batožinu. Vyberali veci,
mali tam napríklad dózu, ktorá bola poškodená, dá sa povedať zlisovaná a notebook, ktorý bol prehnutý.
Dal sa otvoriť aj zapnúť, displej však bol nefunkčný, bol popraskaný a rozliaty s tým, že na displeji bolo
normálne vidieť vzorku ako po pneumatike auta. Keď notebook zapli, kontrolka svietila, avšak displej
nefungoval. Nemohli teda vedieť, v akom je notebook stave. Navrhovateľ a S. mali so sebou viac tašiek.

Každý mal svoju. Mali viac vecí, napríklad na prezlečenie. Svedok nevidel, ako došlo k poškodeniu
notebooku.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: potvrdenie o trestnom oznámení č.l. 6, pokladničný blok
za kúpu notebooku č.l. 7, uznesenia OR PZ č.l. 8 a 10, uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza č.l. 9,

servisný protokol zo dňa 20.12.2010, spis OR PZ Prievidza č. ORP-974/DI-SK-2010, spis OP Prievidza
č. PD 199/11/3307 - PD170/11, spis OR PZ Prievidza č. ORP-9/DI-SK-2012.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 2.9.2010 v čase
približne medzi 12,35 hod. a 12,45 hod. navrhovateľ spolu so svojou vtedajšou priateľkou S. H. stáli pri

autobusovej stanici v Prievidzi, na Kvetnej ulici oproti budove Červeného kríža. Stáli tam kvôli tomu, že
čakali na autobusové spojenie do Žiliny. Navrhovateľ sa postavil na vozovku pri chodníku a vedľa seba,
rovnako na vozovku postavil svoju cestovnú tašku a tašku, v ktorej bol jeho notebook ACER Aspire
7535G. Neďaleko, teda bližšie k autobusovej stanici, stál odporca so svojim motorovým vozidlom zn.
BMW s EČV: R v ktorom sedel aj jeho spolujazdec J. U.. Zrazu začal odporca so svojim vozidlom cúvať,

pričom sa dostatočne nepresvedčil o situácii za ním. Navrhovateľ stál chrbtom k cúvajúcemu vozidlu a
jeho priateľka ho musela upozorniť a stiahnuť za ruku z vozovky, aby ho odporca cúvajúcim vozidlom
nezrazil. Odporca počas cúvania prešiel svojim vozidlom po cestovnej taške a taške s notebookom
položenej na vozovke. Navrhovateľ začal následne na odporcu mávať a kričal aby zatavil, odporca však
zastavil len nakrátko, z vozidla nevystúpil, ale následne ušiel a vo vedľajšej ulici čakal približne pol

hodinu. Po prejdení vozidlom bol poškodený aj notebook navrhovateľa, ktorý bol uložený v taške na
notebook. Išlo o notebook typ ACER Aspire 7535G, ktorý si navrhovateľ kúpil dňa 2.9.2009 za cenu
645,-EUR. Notebook bol preliačený a jeho monitor bol dopraskaný a roztečený. Notebook bol nefunkčný
a jeho oprava v odbornom servise by stála najmenej 700,-EUR. Okresné riaditeľstvo Policajného zboruv Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát v rozhodnutí o priestupku č. ORP-9/DI-SK-2012 zo dňa
17.2.2012, právoplatnom dňa 9.3.2012 uznal navrhovateľa za vinného zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupku sa dopustil tým, že ako

účastník cestnej premávky - chodec bezdôvodne zastal na vozovke.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,

ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 O Z svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 O Z prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v
blokovom konaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil proti odporcovi právo na náhradu škody. Súd preto

musel skúmať, či na strane odporcu sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Škoda mala
byť podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobená motorovým vozidlom odporcu, ktoré odporca v čase vzniku
škody aj riadil. Súd teda skúmal, či sa na zodpovednosť odporcu vzťahuje § 427 a nasl. OZ. Ide o
prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti,t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Podstatnou je skutočnosť, že škoda má pôvod v osobitnej
prevádzke dopravného prostriedku. Subjektom takejto zodpovednosti je v zmysle § 427 ods. 2 OZ aj
„iný prevádzateľ motorového vozidla“, za ktorého možno nepochybne považovať aj vlastníka vozidla.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu v tomto prípade sú: 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody a 3. príčinné súvislosť medzi predpokladmi 1 a 2. Ako
už bolo uvedené, zavinenie škodcu sa v danom prípade nevyžaduje.

Prevádzateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou

je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. Za prevádzku motorového vozidla
sa považuje aj samotná jazda s vozidlom. Pokiaľ teda došlo ku škode tým, že cúvajúce vozidlo odporcu
prešlo po batožine navrhovateľa, ide o udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku.

Súd považoval za preukázaný aj vznik škody na notebooku navrhovateľa. Vyplynulo to predovšetkým z

výpovedí svedkov, ktorí notebook navrhovateľa po jeho poškodení videli, pričom opis jeho poškodenia
jednotlivými svedkami sa v podstatných rysoch zhoduje.

Podľa názoru súdu, škoda na notebooku navrhovateľa vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu.
Súd považoval za preukázané, že odporca prešiel svojim vozidlom po cestovnej taške navrhovateľa

a aj po jeho taške, v ktorej bol uložený notebook. Odporca aj jeho spolujazdec svedok Martin Beták
na pojednávaní, síce uviedli, že sú si istí, že odporca s vozidlom prešiel iba jednu cestovnú tašku. Ani
jeden z nich však z vozidla po prejdení batožiny nevystúpil, aby sa presvedčil, čo sa vlastne stalo, ale
z miesta incidentu s vozidlom ihneď odišli, pričom odporca tvrdil, že bol vtedy aj v strese zo správania
navrhovateľa. Z uvedeného súd dospel k záveru, že odporca ani svedok nemohli riadne zistiť, akú vec

vlastne prešli a nemohli preto jednoznačne tvrdiť že vozidlo prešlo iba jednu tašku. Súd poukazuje aj na
to, že svedok Beták počas celej svojej výpovede hovoril o „ruksaku“.

Z uvedeného mal súd za preukázané, že odporca svojim konaním dňa 2.7.2010 naplnil všetky uvedené
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ a teda za škodu spôsobenú navrhovateľovi

zodpovedá.

Podľanázorusúdu,vprípadeodporcuniesúnaplnenéaniliberačnédôvodypodľa§428OZ.Odporcaby
savšaksvojejzodpovednostimoholzbaviťvtedy,akbypreukázal,ženavrhovateľsiškoduspôsobilsám.
Odporca sa takouto argumentáciou v konaní aj bránil, pričom poukázal predovšetkým na rozhodnutie

OR PZ v Prievidzi o priestupku č. ORP-9/DI-SK-2012 zo dňa 17.2.2012, ktorým bol navrhovateľ uznaný
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Priestupku sa dopustil tým, že ako účastník cestnej premávky - chodec bezdôvodne zastal na vozovke.

Súd teda skúmal, či konanie navrhovateľa naplnilo predpoklady uvedené v ustanovení § 441 OZ a

teda, či škoda bola spôsobená sčasti alebo úplne zavinením navrhovateľa. Predpokladmi zodpovednosti
poškodeného za škodu v tomto prípade sú: 1. porušenie právnej povinnosti poškodeným , 2. príčinná
súvislosť konania poškodeného so vzniknutou škodou a 3. zavinenie poškodeného.

Súd mal zato, že navrhovateľ tým, že položil svoju batožinu na vozovku porušil svoju prevenčnú

povinnosť podľa § 415 OZ, t.j. povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Je zrejmé, že
vozovka nie je vhodné miesto na odkladanie batožiny a že sa tam zvyšuje pravdepodobnosť vzniku
škody spôsobenej účastníkmi cestnej premávky. Súd na druhej strane zohľadnil aj to, že navrhovateľ
svojim konaním, ktoré spočívalo v odložení batožiny na vozovku neporušil svoje právne povinnosti až
v takej intenzite, že by sa bol dopustil priestupku. Správny orgán - OR PZ v Prievidzi v rozhodnutí

o priestupku č. ORP-9/DI-SK-2012 zo dňa 17.2.2012, právoplatnom dňa 9.3.2012 konštatoval, že
predmetná taška (tašky) bola položená vedľa navrhovateľ a ten ju svojim telom označoval. Konanie o
priestupku bol v tejto časti zastavené, keďže sa nepodarilo preukázať, že navrhovateľ odložením tašky
spôsobil prekážku na ceste bezodkladne ju neodstránil v zmysle zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
keďže hneď po odložení tašky bol nútený sa z cesty uhnúť, aby ho nezrazilo cúvajúce vozidlo odporcu.

Tým istým rozhodnutím o priestupku bol však navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku,
spočívajúceho v konaní, že ako chodec bezdôvodne zastal na vozovke. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ stál na vozovke za vozidlom odporcu a jeho priateľka S. ho muselapotiahnuť za ruku, aby ho cúvajúce vozidlo riadené odporcom nezrazilo. Z uvedeného je teda zrejmé, že
odporca riadne nesledoval dianie za svojim vozidlom počas cúvania, keďže nespozoroval navrhovateľa,
ktorý za jeho vozidlom stál a odporca ho takmer zrazil. Pričom niet pochýb o tom, že dospelý človek je

dostatočne vysoký na to, aby ho vodič cúvajúceho vozidla mohol vidieť. Podľa názoru súdu teda odporca
nemôže jednoznačne a s istotou tvrdiť, že batožinu navrhovateľa za svojim vozidlom nevidel, keď bolo
preukázané, že priestor svojim za vozidlom pri cúvaní riadne nesledoval. Nepodarilo sa teda preukázať,
že škodu si zavinil navrhovateľ výlučne sám. Dôkazné bremeno v tomto prípadne zaťažovalo odporcu.
Podľa názoru súdu konanie navrhovateľa bolo v príčinnej súvislosti so škodou a bolo súčasťou reťazca

udalostí, ktoré škodu spôsobili, avšak nebola to príčina jediná a rozhodujúca.

Napokon súd konštatuje, že naplnený bol aj tretí predpoklad spoluzodpovednosti navrhovateľa za škodu
atedazavinenienavrhovateľa.Totozavineniemácharakter (vedomej)nedbanlivosti,keďženavrhovateľ
vedel, že položením batožiny na vozovku môže dôjsť ku škode na tejto batožine ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že sa tak nestane.

Podiel, akým sa navrhovateľ ako poškodený v zmysle § 441 OZ podieľa na vzniknutej škode je podľa
názoru súdu 20%. Povinnosťou odporcu je teda uhradiť 80% rozsahu spôsobenej škody. Súd dospel k
tomuto záveru tak, že vychádzal zo skutkového deja, ktorý vzniku škody predchádzal. Je nepochybné,
že ak by bol navrhovateľ náhle položil svoju batožinu do tzv. mŕtveho uhla, teda najmä do priestoru tesne

za vozidlom, pod hranu zadnej kapoty a odporca ako vodič by ani pri náležitom dodržaní povinnosti
presvedčiť sa o situácii za vozidlom nemal reálnu možnosť batožinu vidieť a rozumne očakávať, že je
niečo položené na vozovke za vozidlom, bola by zodpovednosť odporcu vylúčená a za škodu by si
navrhovateľ zodpovedal sám. Aj keď napokon nebolo preukázané, v akej vzdialenosti od vozidla sa
batožina skutočne nachádzala, podľa názoru súdu nebolo pochýb o tom, že odporca nezabránil škode

aj preto, že sa pred cúvaním nepresvedčil o situácii za vozidlom a jeho následné konanie (cúvanie s
vozidlom) bolo rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

Účastníci sporového konania majú v občianskom súdnom konaní dôkaznú povinnosť. Žiaden z
účastníkov nenavrhol vykonať k tejto skutočnosti dokazovanie. Súd preto výšku škody určil vlastnou

úvahou.

Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu veci a v
dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o hodnotu veci, na
ktorej bola spôsobená škoda, poškodený teda utrpí majetkovú ujmu. Výška škody potom predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu a to bez ohľadu
nato, či finančné prostriedky na uvedenie do predošlého boli skutočne vynaložené alebo nie. Ďalším
možným spôsobom určenia výšky náhrady je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej
hodnotou pred poškodením.

Navrhovateľ si uplatnil škodu v sume 645,-EUR. Táto suma zodpovedala kúpnej cene poškodeného
notebooku. Notebook bol kúpený dňa 2.9.2009. Škoda na notebooku bola spôsobená dňa 2.7.2010, v
tom čase mal teda notebook 10 mesiacov. Podľa vyjadrenia svedka Jána Hurtiša, ktorý je predajcom
a opravcom počítačovej techniky a ktorý aj predmetný notebook navrhovateľovi predal a súd ho preto
aj považuje za osobu dostatočne znalú uvedenej problematiky, náklady na opravu notebooku by

presiahli vyše 700,-EUR. boli by teda vyššie ako kúpna cenu nového notebooku. Oprava by teda bola
nerentabilná. Svedok zároveň povedal, že podobný notebook sa dá „v súčasnosti kúpiť za 550,-EUR“.
Uviedol to však na pojednávaní, ktoré sa konalo až 28.6.2011, teda 21 mesiacov po kúpe poškodeného
notebooku. Vzhľadom na uvedené, dospel sú k záveru, že výška škody, ktorá navrhovateľovi vznikla,
zodpovedá cene nového notebooku s rovnakými parametrami ako mal pôvodný navrhovateľa. Ide teda

o náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na zaobstaranie rovnakej veci.

Súd cenu takéhoto nového notebooku s parametrami zodpovedajúcimi pôvodnému notebooku
navrhovateľa určil úvahou. Vychádzal pritom z vyjadrení svedka Hurtiša o vývoji cien na trhu s
notebookmi a o technickom vývoji v tejto oblasti, keď svedok uviedol, že jeden typ notebooku sa vyrába

približne pol roka. Ak by teda podľa výpovede svedka kúpna cena rovnakého notebooku za 21 mesiacov
klesla cca o 100,- EUR (zo 645,-EUR na cca 550,-EUR), možno dôvodne predpokladať, že za 10
mesiacov (od 2.9.2009 do 2.7.2010) by klesla o cca 50,-EUR. Teda adekvátny nový notebook by v časepoškodenia pôvodného notebooku stál okolo 600,-EUR. Táto suma teda podľa názoru súdu zodpovedá
výške škody, ktorá na poškodenom notebooku navrhovateľovi vznikla.

Pri zohľadnení podielu navrhovateľa na vzniknutej škode vo vyššie uvedenom rozsahu 20 % je teda
povinnosťou odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorá zodpovedá 80% zo sumy 600,- EUR, čo činí
480,-EUR. Na náhradu škody v takejto výške spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy
480,- EUR od 3.7.2010 do zaplatenia súd aj odporcu zaviazal a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku škody, t.j. od 3.7.2010. Výška
uplatneného úroku nepresahuje zákonnú výšku, ktorá bola v tom čase 9%.

Podľa § 151 ods.3 prvej vety OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe citovaného ustanovenia, ponechal súd rozhodnutie o trovách konania samostatnému

uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.