Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201563
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: K. H., J.. XX.X.XXXX, G. K.,

D. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r
o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o
primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.2.2018 sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3
ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 495,93 Eur z dôvodu, že v
predchádzajúcom súdnom spore bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, keď súd rozsudkom
pre zmeškanie sp. zn. 12Csp/15/2016 vyhovel jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú aj relutárnu funkciu. Výška žalovanej sumy zodpovedá

sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor obohatiť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil pre nepreukázanie skutočností, na základe ktorých by mohol vzniknúť
nárok. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o porušení jeho práv, ktoré však v žalobe ani nekonkretizoval a
žiadne porušenie sa nekonštatuje ani v predchádzajúcom rozsudku. Konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je konaním, v ktorom by spotrebiteľ uplatňoval porušenie práv alebo povinností. Nárok
na zaplatenie sumy 495,93 Eur bol žalobcovi priznaný a preto žalovaný namietal svojvoľné a duplicitné

uplatnenie neodôvodneného nároku. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, s čím by sa mala
spájať relutárna alebo satisfakčná a sankčná funkcia nároku. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by mu bola
spôsobená ujma. Žalobca sa opakovane domáha zaplatenia sumy, ktorá mu bola zo strany žalovaného
poskytnutá na základe bezdôvodného obohatenia a už citovaného rozsudku, žalobca si teda duplicitne
uplatnil právo na plnenie, na ktoré nemá právny nárok.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu, spisom tohto súdu

12Csp/15/2016 a zistil tento skutkový stav:

4. V spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 12C/15/2016 žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 495,93 Eur. V žalobe uviedol, že XX.X.XXXX uzavrel sožalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou mu bol poskytnutý 1097,39 Eur. V zmluve bol uvedený
aj poplatok za poskytnutie úveru 49,79 Eur, mesačná splátka 132,78 Eur, dohodnutých bolo 12 splátok,
takže žalobca mal zaplatiť 1.593,35 Eur. Žalobu odôvodnil neplatnosťou zmluvy pre jej nezrozumiteľnosť

a neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka),ale tiež § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže
v zmluve nebol uvedený úrok.

5.Žalovanýsakžalobenevyjadril,pretoOkresnýsúdPrešovrozhodolvovecirozsudkomprezmeškanie
bez nariadenia pojednávania podľa § 273 CSP tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 495,93 Eur s úrokmi z omeškania 8% ročne od 6.9.2016 do zaplatenia. Išlo o rozsudok č.k.
12Csp/15/2016-16 zo dňa 28.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.4.2017.

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá ani na výšku poskytnutého úveru, snažil sa
však dohodnuté splátky uhrádzať. Stalo sa, že niekoľko dní meškal a neskôr veriteľ požiadal jeho
zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy. Nevedel akú sumu celkom zaplatil, účtovníčka mu však

povedala, že dlh má už splatený. Až po 2 rokoch prišla za ním domov nejaká žena v mene veriteľa,
že má dlh na úrokoch z omeškania asi 370 Eur, on ju poslal preč. Viac krát mu telefonovala, dokonca
aj jeho synovi a chcela po jeho zamestnávateľovi, aby mu realizoval ďalšie zrážky zo mzdy, čo však
účtovníčka odmietla.

7. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 29.1.2007 mal status spotrebiteľa
a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa definície uvedenej v § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom od 1.7.2006 do 30.6.2007.

8. Podľa § 23a ods.1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9. V prípade úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca

nemohol ovplyvniť. Súd preto dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva má všetky atribúty
spotrebiteľskej zmluvy.

10. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia

v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa
osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o
spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

12. K tomuto záveru súd dospel logickým a gramatickým výkladom, keďže nemožno pochybovať o tom,
že týmito osobitnými predpismi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú predpisy slúžiace na
ochranu spotrebiteľov. Aj právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka
pôsobí ako osobitný právny predpis (viď. Občiansky zákonník I. autorov Štefček a spol., vydavateľstvo
C.H.Beck str. 459). Logicky spomínané porušenie práva či povinnosti musí súvisieť s normami na

ochranu práv spotrebiteľov, veď preto je nárok zakomponovaný do zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak by
zákonodarca mienil porušenie akéhokoľvek predpisu ako zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie
daného nároku, uviedol by to v texte zákonného ustanovenia a použil by inú formuláciu (porušenia právači povinnosti ustanovenej akýmkoľvek právnym predpisom), ale v zákone jasne vymedzil toto porušenie
a nepoužil spomínanú všeobecnú formuláciu.

13. Navyše je potrebné vychádzať aj zo systematického výkladu a v tejto súvislosti posúdiť a vyhodnotiť
formuláciu celého ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a vychádzať najmä z jeho prvej
vety, v ktorej je jasne uvedené, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi jeho práva alebo povinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde domáhať ochrany svojho práva. Vetu
tretiu citovaného zákonného ustanovenia je teda potrebné vykladať aj s ohľadom na znenie tejto prvej

vety § 3 ods. 5. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/389/2015
zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
trebarozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nároku
na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

14. Súd zastáva názor, že žalobca preukázal splnenie základných formálnych zákonných predpokladov
v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa a aj
keď v predchádzajúcom spore bol vyhlásený len rozsudok pre zmeškanie, je potrebné vychádzať
zo zdôvodnenia žaloby, ktorej súd vyhovel. Nemôže totiž byť na ujmu spotrebiteľa, ak súd využil

právo v zmysle § 273 CSP (a dokonca v prípade § 274 CSP by mal povinnosť vyhlásiť rozsudok
pre zmeškanie žalovaného) na kontumačný rozsudok, ktorý je sankciou pre pasívneho žalovaného,
že by sa nejednalo o úspešné uplatnenie porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi. Súd preto
vychádzal zo zdôvodnenia žaloby, v ktorej sa poukázal aj na chýbajúci úrok v úverovej zmluve, čo
jasne z danej zmluvy vyplýva a poukázané bolo aj na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmysle tohto ustanovenia
veriteľ nemá právo na úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nie je
pritom nutné, aby súd vo výroku rozsudku konštatoval porušenie konkrétneho práva, či povinnosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, postačuje ak z takéhoto porušenia bol spotrebiteľ úspešný pri uplatnení nároku
na náhradu škody alebo tak, ako tomu bolo v tomto prípade, pri nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Súd opäť poukazuje na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016.

15. Súd teda dospel k záveru, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi vznikol, pretože
spomínaným porušením jeho práva s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. mu vznikla

aj majetková ujma, nakoľko žalovanému zaplatil aj úrok, hoci žalovaný v zmysle zákona na neho
nemal nárok. Zákon nestanoví žiadne kritéria ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a
rozhodovanie v tomto smere ponecháva na úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádzal zo skutočností,
že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj
sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť

favorizovaná, ale mali by byť obe funkcie vyhodnotené rovnocenne. Súd zohľadnil konkrétne okolnosti
tohto prípadu a predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaný sumu, o ktorú sa bezdôvodne obohatil,
teda sumu 495,93 Eur, žalobcovi vrátil. Už táto okolnosť je zadosťučinením pre žalobcu a sankciou
pre žalovaného. Súd pritom nevidí dôvod pre priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného. Takéto úvahy súd nepovažuje za súladné so

zásadou dobrých mravov, pretože vedú k neprimeranému obohacovaniu sa spotrebiteľa. Žalobca v
dôsledku aj predchádzajúceho súdneho rozhodnutia získal finančné prostriedky od žalovaného bez
akejkoľvek odplaty, takže po zohľadnení všetkých týchto skutočností súd považoval za primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur.

16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Vzhľadom na to, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu je potrebné vychádzať zo záveru, že žalobca
bol úspešný pri uplatnení nároku a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorá sa však bude
počítať z prisúdenej istiny.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.